Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1Er/82/2000

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: Peter Hanišák - STAVBUILD, Podjavorinskej 3375, Poprad, IČO: 32866631, právne zast. JUDr. Jaroslavom Sidorom, so sídlom Zdravotnícka 4373/9, Poprad proti povinnému: T. E., H.. XX.X.XXXX, M. Ú. X.XX.XXXX, o vymoženie 1.547,46 Eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku, Nám. sv. Egídia, 95, Poprad, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi súd trovy exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného sa dňa 17.1.2000 začalo proti povinného exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Ľuborom Stupkom za účelom vymoženia 46.618,8 Sk/1.547,46 € s príslušenstvom.

Na základe žiadosti súdneho exekútora súd vydal dňa 25.1.2000 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.

Náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Stupku je súdny exekútor JUDr. Michal Bulko.

Súdny exekútor doručil dňa 2.11.2015 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného a zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť. Uviedol, že žiada náhradu trov exekúcie vo výške 80,38 €.

Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. zo dňa 4.4.2011, právoplatného 23.4.2011 súd zistil, že povinný dňa 9.11.2010 zomrel a dedičské konanie vedené na Okresnom súde Považská Bystrica bolo zastavené pre nemajetnosť podľa .

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa Ex.por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods.1 písm.g) Ex. poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať

Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.4.2011 súd zistil, že povinný dňa 9.11.2010 zomrel, a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Je nepochybné teda, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods.3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia od nich môžu žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Preto v zmysle dlhy povinného neprechádzajú na jeho dedičov. Keďže súd mal za preukázané, že povinný zomrel, stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle a Ex. por. a tým je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti nemu neprípustná. Preto súd podľa / Ex. por. túto vyhlásil proti povinnému za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 80,38 €.

Súdny exekútor má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zomrel bez toho, aby jeho dlh prešiel na dedičov, a keďže smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a súd vyhlásil preto exekúciu za neprípustnú voči nemu, nemôže povinný znášať ani trovy exekúcie.

Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, úmrtie pôvodného povinného a ani výsledok dedičského konania. Preto súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie.

Z dôvodu, že Najvyšší súd už opakovane judikoval že v prípade, ak dôjde k úmrtiu povinného a zastaveniu dedičského konania pre jeho nemajetnosť, prichádza do úvahy aj zastavenie exekúcie pre nemajetnosť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd preskúmal túto okolnosť, ktorá by mohla mať význam z hľadiska možnosti zaviazania na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd zistil, že podľa vyššie uvedenej súčasnej praxe nemožno v tomto prípade postupovať z dôvodu, že exekučné konanie začalo v roku 2000 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neexistovala možnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného,

preto súd musel v tomto prípade vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) a nie zastaviť ju pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) v znení účinnom od 1.2.2002. Na podporu súd odkazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 27.9.2012.

Súd s poukazom aj na názor vyjadrený Ústavným súdom SR má za to, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone rozhodnutí.

Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Považská Bystrica v 2 vyhotoveniach. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.