Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/956/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: R. banka Y., a. s., so sídlom v M., F. č. XX, IČO: 31 575 951, zast. Advokátskou kanceláriou G., s.r.o., so sídlom v U., M. č. X/B, IČO: 36 866 881 proti odporkyni F. X., štátnej občianke Y. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, D. nad T., o zaplatenie 779,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2014 č. k. -39, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 392,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 392,14 eur od 08.05.2008 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 779,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 392,14 eur od 08.05.2008 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 25.09.2006 uzavrel s odporkyňou zmluvu č. 4408197001 podľa ust. , a nasl. a . Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni službu Povolené prečerpanie na osobnom účte. Odporkyňa počas splatnosti zmluvy prečerpala sumu vo výške 392,14 eur, predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nedoplnila zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v Zmluve a Sadzobníku poplatkov, navrhovateľ dňa 07.05.2008 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Dlžná suma pozostáva z istiny 392,14 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 387,63 eur. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby považoval deň 08.05.2008, teda deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný čiastočne. Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa výpisu z osobného účtu odporkyne bol debetný zostatok na tomto účte ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 11.813,69,- Sk (392,14 eur) vrátane poplatku za balík Výhoda+ v sume 59,- Sk, úrokov 35,90,- Sk a zmluvnej pokuty - bonus 600,- Sk, pričom tento bol tvorený debetnými operáciami vykonanými bankou na pokyn odporcu, klienta, ako aj úrokmi a poplatkami za služby banky. Listom zo dňa 02.05.2008 navrhovateľ odstúpil od zmluvy o zriadení účtu a vyzval odporkyňu opätovne na úhradu jej debetného zostatku na osobnom účte. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Na daný vzťah aplikoval ust. , , , , , , a . Konštatoval, že odporkyňa výšku debetného limitu presiahla a ani na výzvu navrhovateľa zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnila. Navrhovateľ bol preto oprávnený

pre toto podstatné porušenie zmluvných podmienok odporkyňou od zmluvy odstúpiť podľa a , čo aj urobil listom zo dňa 02.05.2008. Odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o bežnom účte nadobudlo účinnosť dňom 07.05.2008. Odporkyňa tak bola povinná vrátiť celý debetný zostatok na svojom účte vo výške ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, čo odporkyňa nesplnila, preto jej súd splnenie tejto povinnosti uložil týmto rozsudkom. Navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania z dlžnej sumy za dobu odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení od zmluvy do zaplatenia. V zostávajúcej časti, o zaplatenie 387,63 eur, ktorá suma by mala predstavovať sankčné úroky z omeškania 20% ročne za dobu od odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na súd, návrh navrhovateľa zamietol. Poukázal v prvom rade na zmätenie pojmov, ktoré navrhovateľ používa vo svojich listinách. Bez ohľadu na použité pojmoslovie uviedol, že sa mu javí ako zrejmé, že v danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom zmluva medzi ním a odporkyňou. Navrhovateľ si však toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy až do podania návrhu na súd, pričom odstúpením od zmluvy došlo podľa a k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, ak len nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti podľa . Je zrejmé, že právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania (poplatku, či zmluvnej pokuty) si navrhovateľ uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy, teda nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a navrhovateľ súdu nepreukázal, že by išlo o právo, ktoré podľa ust. odstúpením od zmluvy nezaniklo. Navrhovateľ tak nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať od odporkyne zaplatenie sumy 387,63 eur. O trovách konania rozhodol podľa , vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie /aní citoval čl. I. bod 2, bod 6, čl. III. bod 23ných obchodných podmienok a uviedol, že nakoľko odporkyňa porušila zmluvu a všeobecné obchodné podmienky tým, že jej účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bod 23 všeobecných obchodných podmienok, navrhovateľ v súlade s čl. III. bod 37 všeobecných obchodných podmienok zo dňa 02.05.2008 odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní od doručenia odstúpenia. Odporkyňa na uvedenú výzvu nereagovala a navrhovateľovi neuhradila príslušný debetný zostatok, na základe čoho došlo dňa 07.05.2008 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporkyne navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Ide o účtovnú operáciu banky. Z uvedeného titulu sa preto navrhovateľ v tomto konaní domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo výške 392,14 eur, ktorá pozostáva z úrokov, poplatkov za balík Výhoda+, zmluvnej pokuty - bonus a iné poplatky spojené s transakciami na účte a ďalej sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) vo výške 387,63 eur, ktorá predstavuje 20% sankčný poplatok zo sumy 392,14 eur od 08.05.2008 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu) do 30.06.2012 a 28% sankčný poplatok zo sumy 392,14 eur od 01.07.2012 do zaplatenia. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého všetky právne následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované, čo platí aj pre úroky z omeškania, a to aj so zreteľom na ich odškodňovaciu funkciu. Ďalej citoval rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.06.2003, podľa ktorého nárok na zmluvnú pokutu v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezaniká, ak vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, z čoho vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa už existujúceho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nedotýka. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, nie však vždy aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu, ako následok nezaplatenia zmluvného záväzku. Z uvedeného vyvodil, že záver súdu prvého stupňa o tom, že nemá právny základ, na základe ktorého by mohol požadovať od odporkyne sumu vo výške 387,63 eur je nesprávny, nakoľko má nárok na sankčný poplatok odo dňa porušenia povinnosti udržiavať na účte kladný zostatok, avšak v danom prípade si ho dokonca uplatňuje za kratšie obdobie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa v napadnutej časti (t. j. v časti, v ktorej nebolo navrhovateľovi vyhovené) ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle

ust. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, a len pre doplnenie správnosti uvádza nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ustanovení / až f/ .

V preskúmavanej veci odporca v odvolaní uplatňuje ako odvolací dôvod ust. /že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa / , jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 . Odvolacím dôvodom podľa ust. / možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ustanovení , pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory. Jeho skutkové zistenia, že odporkyňa presiahla výšku debetného limitu a ani na výzvu navrhovateľa zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnila, preto bol navrhovateľ v zmysle uzavretej zmluvy oprávnený pre toto podstatné porušenie povinností odporkyňou od zmluvy odstúpiť, čo aj urobil listom zo dňa 02.05.2008, a teda došlo k zániku zmluvy dňom 07.05.2008, zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci vyplývajúcemu z predložených listinných dôkazov. Odvolací súd preto nezistil opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa / , keď nezistil, že by prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v rozpore s ust. .

Dôvod na odvolanie podľa / (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd na vec použil správne ustanovenia , ktoré na vec aj správne aplikoval. Pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku, navrhovateľ v návrhu na začatie konania výslovne uvádza, že suma vo výške 387,63 eur predstavuje sankčný poplatok (zmluvnú pokutu) vo výške 387,63 eur, ktorú si uplatňuje od 08.05.2008 do zaplatenia. V konaní bolo zistené, že odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zániku zmluvy s účinnosťou od 07.05.2008. Súd prvého stupňa (ktorý aj správne poukázal na zmätenie pojmov, keď navrhovateľ ten istý nárok označuje raz ako sankčný poplatok, inokedy ako sankčné úroky a napokon ako zmluvnú pokutu) správne posúdil, že odstúpením od zmluvy došlo podľa a k zániku zmluvy o bežnom účte, čím zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy, pokiaľ tieto nevznikli do doby zániku zmluvy alebo nejde o práva a povinnosti podľa , čo nebolo v konaní preukázané. Dospel preto k správnemu právnemu záveru, že právo na zaplatenie navrhovateľom uplatneného sankčného úroku z omeškania (poplatku, či zmluvnej pokuty), si môže navrhovateľ uplatniť len za obdobie do odstúpenia od zmluvy, a teda za obdobie existencie zmluvného vzťahu. Keďže navrhovateľ si uplatňoval tento nárok výslovne za obdobie po odstúpení od zmluvy, t. j. od 08.05.2008 do zaplatenia, ako nárok zo zmluvy, ktorá odstúpením zanikla, bolo potrebné tento nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Toto napokon vyplýva aj z rozhodnutí, na ktoré poukazuje sám navrhovateľ vo svojom odvolaní, z ktorých je zrejmé,

že v prípade odstúpenia od zmluvy má zmluvná strana nárok na zaplatenie iba takej zmluvnej pokuty (úroku z omeškania), ktorý v čase odstúpenia od zmluvy už existoval. Rovnaký názor bol vyslovený aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 27.11.2013 a zo dňa 07.05.2015. Preto námietky navrhovateľ uvedené v odvolaní považoval odvolací súd za nedôvodné, preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa , 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .