Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-64-2014.pdf
PDF · 136.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: TAJANA, s.r.o., so sídlom Dukelská 58/65, Giraltovce, IČO: 317 03 585, zast. AK- TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánika 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 1.668,06 eur s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému iné trovy konania v sume 100 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.668, 06 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 23.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX dňa 8.12.2010, pričom v tejto zmluve mal poistené hodnoty - peniaze v trezore do výšky 2.000 eur s tým, že miestom rizika je obec T., kde má žalobca prevádzku. Dňa 1.8.2013 bol oznámený vznik škodovej udalosti z poistenia majetku, ktorá vznikla krádežou dňa 15.7.2013, kedy bola z trezoru ukradnutá hotovosť 2.154,38 eur. Listom zo dňa 25.11.2013 mu žalovaný oznámil, že výška plnenia z titulu krádeže peňazí predstavuje sumu 331,94 eur a náklady na opravu okna 38,36 eur. Listom zo dňa 7.3.2014 upresnil svoje oznámenia, podľa ktorého podľa VPP pre prípad ukradnutia veci čl. 1 bod B musia byť hodnoty nad 331,94 eur zabezpečené v uzamknutej miestnosti, skrini alebo v pracovnom stole. Pokiaľ sa jedná o vyššiu hodnotu do 3.319,39 eur, musí byť táto uložená v kovovej ( pancierovej ) skrini o váhe nad 100 kg. V tomto prípade mal ísť o elektronickú pokladnicu v obslužnom pulte, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože peniaze boli v trezore, ktorý bol pripevnený na pulte, nešlo teda o elektronickú pokladnicu. Na ďalšiu výzvu zotrval žalovaný na svojom stanovisku bez toho, aby reagoval na námietky uvedené vo výzve zo dňa 5.5.2014. Citoval ustanovenie § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V ďalšom poukázal na to, že žalovaný odmietol plniť s poukazom na čl. 1 bod B VPP s tým, že odcudzené peniaze musia byť v kovovej ( pancierovej ) skrini nad 100 kg. Pri uzatváraní poistnej zmluvy si pracovník žalovaného prezrel existujúce zabezpečenie a výslovne vyhlásil, že existujúce zabezpečenie ( ktoré bolo aj v čase krádeže ) je dostačujúce a nie je potrebné iné zabezpečenie. V žiadnom prípade nebolo dojednané zabezpečenie ako uvádza žalovaný, pretože VPP neboli vyhlásené za súčasť zmluvy, neboli žalobcovi dodané a ani v zmluve nebolo také zabezpečenie dojednané. Pri uzatváraní zmluvy boli žalobcovi odovzdané zmluvné dojednanie o spôsobe zabezpečenia, v ktorom je výslovne dojednané, že poistený dodrží zabezpečenie proti ukradnutiu - do 3.319,39 eur vrátane - veci v uzamknutej budove ( miestnosti ) so vstupnými dverami opatrenými cylindrickou vložkou v zámku s bezpečnostným kovaním.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo znenia poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Nie je pravdou, že VPP neboli vyhlásené za súčasť zmluvy, poistná zmluvaa bola uzatvorená tak, že jej text obsahuje dojednanie, že neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú zmluvné dojednania v počte 3 ks. Samotná poistná zmluva obsahuje na zadnej strane tieto všeobecné poistné podmienky, teda tvrdenie, že neboli súčasťou poistnej zmluvy alebo že poistený nebol s nimi obznámený, je neprijateľné a zároveň poukázal na ust. § 788 ods. 3 OZ. Vychádzajúc striktne zo znenia poistnej zmluvy, žalobca so žalovaným zmluvne dojednal poistnú zmluvu na poistenie majetku - hnuteľných vecí na poistnú sumu 100.000 eur, zásob na poistnú sumu 15.000 eur a hodnôt na poistnú sumu 2.000 eur, kde pri uvedenom bolo predmetom poistenia poistné riziko poškodenie alebo zničenie veci živelnou alebo vodovou udalosťou. Okrem uvedeného zmluvné strany dojednali dodatkové poistenie - poistenie pre prípad ukradnutia veci, kde predmetom poistenia boli hnuteľné veci na poistnú sumu 100.000 eur a zásoby na poistnú sumu 15.000 eur. Ďalej zmluvné strany dojednali poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt, kde boli poistené hodnoty pre poistné riziko "krádež" na poistnú sumu 2.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že poistná zmluva rozlišuje poistenie veci a poistenie hodnôt. Na poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX sa vzťahujú "všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu - všeobecná časť-VPP 100", "všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť - poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo poškodenia veci vodovodnou udalosťou z vodovodných zariadení ( VPP 101 )" a "všeobecné poistné podmienky - zvláštna časť - poistenie pre prípad ukradnutia veci (VPP 102 )". Všetky tieto "VPP" sú súčasťou poistnej zmluvy. Podľa VPP č. 102 - čl. 1, bod A, B je možné dojednať poistenie pre prípad ukradnutia veci a zásob ( bod A ) alebo pre prípad ukradnutia hodnôt ( bod B ). Keby bolo úmyslom žalovaného stotožňovať pojmy "vec" a "peniaze", nemal by takýto text VPP a neuvádzal by taktiež v texte zvlášť poistenie pre prípad ukradnutia veci a zvlášť poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt. Žalovaný ako podnikateľský subjekt totiž uzatvára poistné zmluvy tak, že váži možné riziko, ktoré na seba berie poskytnutím poistného krytia, a je zrejmé, že ukradnutie veci a ukradnutie peňazí má rozdienu rizikovosť, keďže je oveľa pravdepodobnejšie, že dôjde k ukradnutiu peňazí ako k ukradnutiu veci. Z tohto dôvodu sa osobitne dojednáva poistné pre riziko ukradnutia veci a pre rirziko ukradnutia hodnôt. Poisťovateľ teda môže, ale nemusí s poisteným dojednať krytie ukradnutia hodnôt. V danom prípade bolo dojednané poistenie majetku - konkrétne pre prípad ukradnutia veci a ukradnutia hodnôt. Pojem "hodnoty" VPP 102 definujú v čl. 6 ako peniaze, cenné papiere alebo cennosti. Preto má za to, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko neboli splnené podmienky zabezpečenia stanovené v poistnej zmluve - konkrétne vo VPP 102, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Pre poistenie ukradnutia hodnôt podľa čl. 1 VPP 102 platí, že v prípade poistenia pre prípad ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur musia byť hodnoty uložené a uzamknuté v kovovej ( pancierovej ) skrini o váhe nad 100 kg s tým, že predložil súdu fotografiu trezora žalobcu, z krorej vyplýva, že sa nejedná o trezor s váhou nad 100 kg.
V ďalšom poukázal na veľmi dôležité ustanovenie poistnej zmluvy - zmluvné dojednanie o spôsobe zabezpečenia, podľa ktorých "ak v čase poistnej udalosti skutočný spôsob zabezpečenia nezodpovedá v zmluve dohodnutej poistenej sume, poisťovňa poskytne poistné plnenie len do výšky poistnej sumy zodpovedajúcej skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase vzniku poistnej udalosti podľa dohodnutého spôsobu zabezpečenia." Na základe uvedeného poskytol žalovaný žalobcovi poistné plnenie vo výške 370,30 eur, z toho za odcudzené peniaze vo výške 331,94 eur, keďže zabezpečenie zodpovedalo poisteniu pre prípad ukradnutia hodnôt do 331,94 eur. VPP jednoznačne definuje krádež veci a hodnôt ako odlišné riziká. K tvrdeniam žalobcu o tom, že pracovník žalovaného výslovne vyhlásil, že existujúce zabezpečenie je dostačujúce a nie je potrebné iné zabezpečenie, uviedol, že takéto tvrdenie nemožno považovať za dôkaz, je vytrhnuté z kontextu, pretože nie je zrejmé, vo vzťahu k zabezpečeniu proti akému riziku malo byť uvedené konštatované ( poistenie majetku, krádeže veci, krádeže hodnôt ). V danej veci považuje za rozhodujúce zákonné ustanovenia o poistnej zmluve, z ktorých jednoznačne vyplýva, že poistná zmluva má zásadne písomnú formu, pričom akékoľvek odchýlenia sa od nej ( zdôrazňuje, že aj od VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy ) musia mať písomnú formu. Žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, svoju vôľu uavrieť poistnú zmluvu prejavil vážne, zrozumiteľne a slobodne podpisom na poistnej zmluve, čím akceptoval poistné podmienky uvedené v poistnej zmluve a VPP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V zásade poistná zmluva obsahuje náležitosti uvedené v ust. § 788 ods. 2 OZ, jej súčasťou sú ďalej všeobecné poistné podmienky, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a žalovaný citoval ods. 4 § 788 s tým, že v danom prípade nedošlo k dojednaniu o odchýlení sa od písomných poistných podmienok, takéto odchýlenie sa musí mať vždy písomnú formu a musí z jeho znenia jednoznačne vyplývať skutočnosť, že predstavuje výnimku z konkrétneho ustanovenia
poistnej zmluvy alebo VPP. Z dôvodu právnej istoty a zrozumiteľnosti v poistno-právnych vzťahoch a to pre všetky zúčastnené subjekty je nevyhnutné, aby zmluvné strany prísne dodržiavali písomnú formu právnych úkonov v poistných právnych vzťahoch. Písomná forma sa vyžaduje najmä pri uzavretí poistnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú poistné podmienky poistiteľa odovzdané poistenému zásadne v písomnej forme, pričom akékoľvek odchýlky od uvedených poistných podmienok tiež musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané odovzdané zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia, jedná sa opäť o súčasť poistnej zmluvy, pričom v týchto dojednaniach je uvedené, ak v zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve nie je dohodnuté inak. Z uvedených dôvodov v danom prípade bolo vo všeobecných podmienkach dohodnuté inak - viď čl. 1 ods. B VPP 102. Na záver uviedol, že okrem uvedeného predmetný text zmluvných dojednaní uvádza "veci", teda nie hodnoty, ale veci, kde upozorňuje na to, že poistná zmluva je formulovaná tak, že primárne sa ňou poisťujú veci, preto aj text je tomu prispôsobený, akékoľvek dojednanie poistenia hodnôt je dodatkovým poistením, čiže spôsob zabezpečenia je uvedený vo VPP 102 alebo môže byť výslovne dojednaný písomne inak, čo nie je tento prípad. Ak nejestvuje iná písomná dohoda, platia ustanovenia VPP 102 o minimálnom spôsobe zabezpečenia pre prípad ukradnutia hodnôt. Žalovaný napokon uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti zastáva názor, že pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, poistniu zmluvou a VPP.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a ich prílohami, výpoveďami konateľa žalovaného a svedkov a zistil tento skutkový stav:
V písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2015 žalovaný ku skutočnostiam uvedeným žalobcom uviedol, že odkaz v poistnej zmluve na "zmluvné dojednania v počte 3 ks" nie je dohodou o tom, že súčasťou zmluvy sú aj VPP. Zo zoznamu poisteného majetku - príloha č. 1 k poistnej zmluve - nevyplýva, že by pri jednotlivých majetkových hodnotách bolo uvedené, ktorá časť VPP sa na tieto poistenia vzťahuje ( ako to uvádza žalovaný odkazom na časť C, D, E VPP ). Zo znenia zmluvy, ani z prílohy nevyplýva explicitne že by boli VPP vyhlásené za súčasť zmluvy. Z textu ani nevyplýva a ani nemožno k tomu dospieť žiadnym výkladom, žeby sa na poistenie mali VPP vzťahovať. Je pravdou ako konštatuje žalovaný, že poisťovateľ môže, ale nemusí s poisteným dojednať krytie rizika ukradnutých hodnôt. To isté sa vzťahuje aj na poisteného, ktorý tiež môže, ale nemusí, uzatvoriť poistnú zmluvu. pri svojom rozhodovaní však vychádza z textu zmluvy a vysvetlení daných zástupcom ( sprostredkovateľom ) poisťovne. Ak v texte zmluvy nie je žiadna zmienka o VPP a zástupca (sprostredkovateľ ) ubezpečí, že spĺňa podmienky poistenia, nemá dôvod zmluvu neuzatvoriť. Ak by bol upozornený, že súčasťou zmluvy sú aj VPP a nespĺňa podmienky poistenia podľa VPP, zmluvu by neuzavrel. Pri uzatváraní zmluvy bol trezor ( aj v čase krádeže ) pevne namontovaný na pult o dĺžke 5 metrov, ktorý páchateľ vytrhol násilím z tohto pultu. Trezor bol teda súčasťou pultu a preto aj spĺňal podmienku váhy na 100 kg. Záverom uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného, že "....poistná zmluva obsahuje náležitosti uvedené v ust. § 788 ods. 2 Obč. zák., jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva". Z tohto ust. jednoznačne vyplýva, že poistná zmluva sa musí odvolávať na VPP, t.j. odkaz musí byť výslovne v zmluve uvedený, aby boli VPP súčasťou zmluvy. Ak takýto odkaz na VPP v zmluve nie je, nemôžu byť súčasťou zmluvy a je potrebné vychádzať iba zo zmluvného dojednania. Citoval ust. § 788 ods. 2 OZ s tým, že tieto podmienky musia byť splnené súčasne a iba vtedy sa stanú VPP súčasťou poistnej zmluvy.
Z poistnej zmluvy tak ako bola súdu predložená v origináli žalovaným súd zistil, že poistná zmluva číslo B. XXXXXXXXXX bola uzatvorená podľa ust. 788 a nasl. Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 19.12.2010 medzi žalovaným a žalobcom ako poisteným, jednalo sa o poistnú zmluvu poistenia majetku a zodpovednosti za škodu pod bodom C) združené poistenie - poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou pohromou alebo vodovodnou udalosťou a to hnuteľné veci na poistnú sumu 100.000 eur, zásoby 15.000 eur a hodnoty 2.000 eur. Pod bodom D) Dodatkové poistenie - poistenie pre prípad ukradnutia veci boli predmetom poistenia hnuteľné veci s poistnou sumou 100.000 eur a zásoby s poistnou sumou 15.000 eur. Pod bodom E) Poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt boli predmetom poistenia peniaze, ceniny s poistnou sumou 2.000 eur. V zmluve bolo výslovne uvedené: „Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú zmluvné dojednania v počte ks 3“. Zmluva bola uzatvorená v Prešove dňa 8.12.2010, opatrená za žalovaného pečiatkou a podpisom X.Á. ako zástupcu poisťovne. Zmluvy bola uzatvorená na pretlači predstavujúcej tri spojené listy formátu A4 s tým, že na rubovej strane na dvoch stranách sa nachádzajú VŠEOBECNÉ POISTNÉ PODMIENKY Pre poistenie majetku
a zodpovednosti za škodu ( VPP 100 ), VŠEOBECNÉ POISTNÉ PODMIENKY Zvláštna časť Poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou alebo poškodenia a zničenia veci vodou z vodovodných zariadení ( VPP 101 ) a VŠEOBECNÉ POISTNÉ PODMIENKY Zvláštna časť Poistenie pre prípad ukradnutia veci ( VPP 102 ) a na tretej strane Zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia.
Žalovaný súdu predložil v origináli aj zoznam poisteného hnuteľného majetku ako prílohu č. 1 k PZ č. XXXXXXXXXX s označením hnuteľné veci, hodnoty, združené poistenie a ukradnutie veci s tým, že špecifikácia obsahovala pod bodom 1. hnuteľné veci podľa účt. evidencie poistná suma 100.000 eur, pod bodom 2. zásoby podľa účtovnej evidencie poistná suma 15.000 eur a pod bodom 3. peniaze v trezore poistná suma 2.000 eur s uvedením miesta rizika T. Č.. XXX, XXX.
Taktiež žalovaný predložil súd originál Zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX s uvedením, že k poisteniu upravenému vo zvláštnych častiach Všeobecných poistných podmienok s tým, že poistenie pre prípad ukradnutia veci, poistenie pre prípad ukradnutia veci a hodnôt u poistenie pre prípad úmyselného poškodenia lebo úmyselného zničenia veci - vandalizmus odchylne od čl. I., písm. E, ods. 1 sa dojednáva v prospech poisteného.
Podľa Zmluvných dojednaní o spôsobe zabezpečenia poistený sa zaväzuje, že dodrží minimálne tieto spôsoby zabezpečenia ( ak v zmluvných dojednaniach nie je dohodnuté inak ) a to proti ukradnutiu do 3.319,39 eur vrátane, veci v uzamknutej budove ( miestnosti ) so vstupnými dverami opatrenými cylindrickou bezpečnostnou vložkou v zámku s bezpečnostným kovaním ( bezpečnostnou súpravou ). V závere bolo uvedené, že ak v čase vzniku poistnej udalosti skutočný spôsob zabezpečenia nezodpovedá v zmluve dohodnutej poistnej sume, poisťovňa poskytne poistné plnenie len do výšky sumy zodpovedajúcej skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase vzniku poistnej udalosti podľa dohodnutého spôsobu zabezpečenia.
V zmysle Všeobecných poistných podmienok Zvláštna časť Poistenie pre prípad ukradnutia veci ( VPP 102) článok 1 písm. A. upravoval Poistenie pre prípad ukradnutia veci a zásob, písm. B. Poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur okrem zabezpečenia určeného v čl. I. bode 1 je poistený povinný zabezpečiť hodnoty pred ukradnutím nasledovným spôsobom : do 331,94 eur musia byť uzamknuté v miestnosti, skrini, pracovnom stole a pod., do 3.319,39 eur musia byť uložené a uzamknuté v kovovej ( pancierovej ) skrini o váhe nad 100 kg.
Poistná zmluva tak ako je predložil v origináli žalobca korešpondovala s poistnou zmluvou predloženou po výzve súdu žalobcom.
Oznámením o vzniku škodovej udalosti z poistenia majetku žalobca dňa 11.8.2013 oznámil žalovanému vzniknutú škodu titulom poistnej udalosti zo dňa 15.7.2013 s tým, že ako príčina a popis vzniku škody bola uvedená krádež a predpokladaná výška škody predstavovala 2.750,- eur.
Žalovaný listom zo dňa 22.11.2013 žalobcovi oznámil, že dňa 21.11.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho predkladá výšku plnenia s tým, že mu poukazuje plnenie spolu v sume 370,30 eur s tým, že z popisu položiek je zrejmé, že suma 331,94 Eur predstavovala odcudzené peniaze maximálne podľa poistnej zmluvy a suma 38,36 eur náklady na opravu poškodeného okna.
V liste zo dňa 7.3.2014 označenom ako stanovisko k poistnej udalosti žalovaný žalobcovi oznámil, že po prešetrení likvidácie predmetnej poistnej udalosti mu zasiela stanovisko s tým, že udalosť bola spôsobená odcudzením finančnej hotovosti v sume 2.154,58 Eur. Podľa všeobecných poistných podmienok poistenie pre prípad ukradnutia veci čl. I bod B) musia byť poistené hodnoty do 331,94 Eur zabezpečené pred odcudzením v uzamknutej miestnosti, skrini alebo v pracovnom stole. Pokiaľ sa jedná o vyššiu hodnotu až do výšky 3.319,39 eur musí byť táto uložená v kovovej pancierovej skrini od váhy nad 100 kg.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 5.5.2014 k plneniu poskytnutému žalovaným v sume 331,94 Eur uviedol, že nevysporiadaná zostala suma 1.822,64 eur s tým, že žalovaný odmieta plniť s poukazom na všeobecné poistné VPP článok I bod. B) a poukázal na to, že pri uzatváraní poistnej zmluvy si pracovník žalovaného, ktorý zmluvu dojednával prezrel existujúce zabezpečenia a vyhlásil, že takéto je postačujúce a nie je potrebné iné zabezpečenie. Súčasne zástupca odovzdal žalobcovi
ako poistenému aj poučenie o spôsobe poistenia, v ktorom je uvedené, že poistený dodrží spôsob zabezpečenia proti ukradnutiu do sumy 3.319,39 eur už vyššie uvedeným spôsobom, teda tak, že veci budú v uzamknutej budove so vstupnými dverami opatrenými cylindrickou bezpečnostnou vložkou. V ďalšom žalobca uviedol, že v poistnej zmluve nebolo dohodnuté, že by zabezpečenie malo byť iného štandardu, resp. že by malo byť také ako je uvedené v VPP. Tieto VPP ani neboli vyhlásené za súčasť zmluvy a ani sa s nimi nebol poistený oboznámený.
Žalovaný v reakcii na predmetný list zotrval na svojom skoršom názore prezentovanom v doručenom stanovisku.
Svedkyňa J. T. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnancom žalobcu a bola prítomná pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy, kde bol prítomný ako konateľ žalobcu pán W. a pani X. a pán X.. Zmluva sa uzatvárala u nich na prevádzke s tým, že zástupcom žalovaného uviedli, čo chcú poistiť. Títo si potom obhliadli priestory a na základe toho bola potom spísaná poistná zmluva a uzatvorená. Zástupcom žalovaného bolo povedané na akú sumu chcú poistiť hotovosť, zásoby a títo si priestory prezreli a taktiež sa pozerali ako je urobená zábezpeka. Taktiež si prezreli, kde sú umiestnené peniaze, teda v ktorom trezore a taktiež boli pozrieť ako je zabezpečený alebo je uzamykaný sklad. Trezor bol namontovaný na pulte, bol s ním pevne spojený a kľúče sa riadne zamykali. Pri uzatváraní zmluvy sa vyjadrili, že chcú, aby zmluva bola funkčná, aby splnila svoj účel, preto vlastne prišli zástupcovia žalovaného pozrieť priamo na prevádzku. Opätovne sa vyjadrila, že zástupcami žalovaného pánom X. a pani X. im bolo uvedené, že zabezpečenie, ktoré tam je, je postačujúce. Pult, na ktorom bol namontovaný trezor je v reštaurácii, pričom pult je asi 6 metrov dlhý a má určite váhu viac ako 100 kg, ktorú skutočnosť potvrdila aj po nahliadnutí do trestného spisu na predmetnú fotodokumentáciu.
Zástupca žalobcu potvrdil skutočnosti tak ako ich uviedla svedkyňa T. ohľadom uzatvárania poistnej zmluvy s tým, že sa ešte informoval či nie je potrebné namontovať kamerový systém, či tá váha, ktorá je toho trezoru či to súhlasí, kde mu bolo povedané, že všetko vyhovuje zabezpečeniam poistnej zmluvy. Pokiaľ by to tak nebolo, teda by nesúhlasili by s týmto zabezpečením tak by to asi to ani nepoisťovali a neuzatvárali tú poistnú zmluvu.
Svedkyňa Y. X. uviedla, že je zamestnankyňou žalovaného s tým, že poistná zmluva so žalobcom sa uzatvárala niekedy v roku 2010, predmetom poistenia boli hnuteľné veci, zásoby a peniaze s tým, že niekedy v roku 2013 mala potom nastať poistná udalosť. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bol aj pán X. a taktiež tam bola prítomná za žalobcu pani T.Á.. V rámci uzatvárania poistnej zmluvy najprv zisťovali čo vlastne chce mať klient, teda žalobca poistené. Je to taký klasický štandard, čiže či hodnoty, veci a taktiež na akú sumu. A taktiež sa zisťujú riziká, aké chce mať klient poistené. Dostavili sa s pánom X. L.riamo k žalobcovi, kde u pani T. zistili tie požiadavky a potom sa vypracovala ponuka. Uviedla, že všeobecne sa pri poistení oboznamuje, aké zabezpečenie je potrebné. V danom prípade sa týkala zmluva poistenia proti krádeži a riešilo sa zabezpečenie dverí a čo sa týka peňazí tak sa tiež riešilo zabezpečenie, ale či konkrétne sa riešilo to aj u žalobcu, to si už nepamätá. Určite si tie priestory obhliadli s tým, že klient sa oboznamuje s tým, aké zabezpečenie sa vyžaduje, pre to ktorého poistenie. Aj keď si prehliadli zabezpečenie a mohli sa vyjadriť, klientovi teda žalobcovi muselo byť povedané, aké musí mať zabezpečenie, či sa vyjadrovali k zabezpečeniu ako v tom čase to bolo tak to si už nepamätala. V ďalšom uviedla, že štandardný postup je taký, že keď sa urobí nejaká ponuka, následne sa klient oboznamuje s touto ponukou ako aj so všeobecnými poistnými podmienkami s tým, že spôsob komunikácie je rôzny či už e-mailom, osobne alebo písomne. Zmluva sa potom uzatvára tak, že vlastne klient vyhlási, že s tou zmluvou súhlasí aj so všeobecnými poistnými podmienkami a tým, že klient zmluvu podpíše, vyjadrí súhlas aj so všeobecnými poistnými podmienkami. Na otázku právneho zástupcu či ich mala pri sebe, pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy, uviedla, že to si už nepamätá, ale štandardný postup je taký, že po prejavení záujmu o poistenie sa tieto poistné podmienky zasielajú záujemcovi, teda klientovi. V danom prípade pokiaľ si dobre pamätá, tieto poistné podmienky boli na zadnej strane zmluvy. Po predložení predmetnej poistnej zmluvy a vyzvaní, aby sa vyjadrila, kde klient vyjadril súhlas s poistnými podmienkami, po prehliadnutí predmetnej zmluvy uviedla, že nevie uviesť, kde sa toto vyhlásenie na zmluve nachádza. Čo sa týka zmluvných dojednaní, ktorého jej boli taktiež predložené uviedla, že toto dojednanie sa týka veci, nie finančnej hotovosti alebo peňazí, nakoľko ohľadom finančnej hotovosti spôsoby zabezpečenia boli uvedené v poistných podmienkach a to v čl. I. B) poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt, nakoľko finančné prostriedky alebo peniaze sú osobitný druh hodnoty. Aj keď si presne nepamätá, predpokladá, že klient bol oboznámený s týmto poučením o tom teda, že peniaze
sú osobitný druh hodnôt, resp. o tom, že sa tam vzťahuje nejaké osobitné poistenie. Uviedla taktiež, že si nepamätá či sa pri prehliadke priestorov vyjadrovala k trezoru. Následne sa však po vzniku poistnej udalosti z likvidačného listu oboznámila s fotodokumentáciou.
Svedok U. X. uviedol, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy bol zamestnancom žalovaného, toho času už nie je. Poistná zmluva sa uzatvárala v roku 2010. On nemal vtedy ešte veľa skúsenosti, nakoľko tam pracoval krátko, preto prizval na rokovanie aj pani X.. Rokovanie sa udialo priamo na prevádzke žalobcu. Uviedol, že pani X. sa pri obhliadke informovala aj na zabezpečenie, aké má žalobca. Pýtala sa na dvere, na elektronické zabezpečenie. Ohľadom tržby jej bolo uvedené, že táto predstavuje niekedy aj viac ako 1.000,- alebo 1.500,- eur a konkrétne pri riešení tohto poistenia vstali od stola a zástupca žalobcu ukazoval trezor v pulte s tým, že pani X. sa mala vyjadriť, že tento trezor splní podmienky zabezpečenia tak ako vyžaduje alebo bude vyžadovať dojednaná zmluva. Zástupca žalobcu ako aj pani T. sa veľmi detailne a konkrétne pýtali pani X. B. rôzne veci a táto im aj odpovedala. Uviedol to, že poistné podmienky sú súčasťou zmluvy, ale v tomto konkrétnom prípade pani X. nepoukazovala na nejaké konkrétne ustanovenia ohľadom zabezpečenia, ktoré sa dojednávalo na trezor. K poistným podmienkam uviedol, že tieto sú, a to po predložení predmetnej zmluvy, len na zadnej strane. Na prednej strane nie sú uvedené tie poistné podmienky. Čo sa týka predloženého dojednania uviedol, že nevie na čo sa toto vzťahovalo.
Z vyšetrovacieho spisu OO PZ v Hanušovciach nad Topľou Č.:C.-XXX/HA-P.-XXXX súd zistil, že uznesením zo dňa 15.7.2013 bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti uznesenia, ktorého skutku sa mal páchateľ dopustiť dňa 15.7.2013 v zariadení zv. I. P. C. T.. Z fotodokumentácie vyhotovenej pri ohliadke miesta činu je zrejmé, že uzamknutá pokladnica- trezor, z ktorého mali byť odcudzené veci, sa nachádza na predajnom pulte reštaurácie.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné ( § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 788 ods. 2 Obchodného zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
V zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Poistná zmluva má niekoľko osobitných čŕt, ktorými sa líši od iných súkromnoprávnych zmlúv. V prvom rade je to typová zmluva, ktorú ako zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník a má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy. Ďalej má povahu formálnej zmluvy (na jej platnosť zákon vyžaduje písomnú formu) a je taktiež konsenzuálnou zmluvou (stáva sa platnou na základe zmluvného konsenzu jej účastníkov).
Poistná zmluva má synalagmatický a odplatný charakter (právu poistníka plniť korešponduje povinnosť poistníka platiť odplatu vo forme poistného).
Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú súčasťou poistnej zmluvy tzv. všeobecné poistné podmienky (poistné podmienky) poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva dovoláva a ktoré a) sú k nej pripojené alebo b) boli pred uzavretím zmluvy oznámené účastníkovi uzavierajúceho s poistiteľom zmluvu.
Poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy. Text poistnej zmluvy sa musí na text poistných podmienok priamo odvolávať. Z hľadiska platnosti poistnej zmluvy zákon vyžaduje, aby poistné podmienky boli poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou. Druhou možnosťou je, aby poistné podmienky boli poistníkovi oznámené ešte pred uzavretím poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi odovzdané alebo oznámené musí v prípade sporu preukázať poistiteľ.
Občiansky zákonník na podrobnejšiu úpravu poistenia odkazuje na poistné podmienky. Pritom nejde len o podrobnejšiu úpravu v tých prípadoch, kde jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka odkazujú na poistné podmienky, ale aj o úpravu obsahu tých poistení, ktoré poistiteľ dojednáva. Zvolená koncepcia umožňuje, aby poistné zmluvy, ktoré sú v prevládajúcej miere zmluvami formulárovými, obsahovali len údaje, ktoré sú potrebné pre určitosť zmluvy, najmä údaje o tom, kto zmluvu s poistiteľom uzaviera, na ktoré veci alebo osoby sa poistenie vzťahuje, za ktorých poistných udalostí vzniká právo na plnenie, aká je poistná suma a v akom smere a rozsahu sa účastníci odchyľujú od poistných podmienok, v ďalšom sú pre účastníkov poistenia záväzné ustanovenia poistných podmienok pre to poistenie, ktoré bolo dojednané uzavretím zmluvy.
Poistné podmienky musia obsahovať najmä práva a povinnosti zmluvných strán, náležitosti uvedené v § 788 ods. 2 OZ, t. j. vymedzenie udalosti, z ktorej vznikne povinnosť poistiteľa plniť (poistná udalosť), kedy pri poistnej udalosti táto povinnosť nevznikne, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku poistného, poistné obdobie, dobu platnosti poistnej zmluvy (poistná doba) atď.
Občiansky zákonník v § 788 ods. 3 spomína len všeobecné poistné podmienky, pre ktoré zaviedol legislatívnu skratku "poistné podmienky". Poistnými podmienkami má zákon na mysli aj osobitné poistné podmienky. Všeobecné a osobitné poistné podmienky možno vymedziť ako štandardizované zmluvné dojednania, ktoré vymedzujú obsah poistných vzťahov po uzavretí poistnej zmluvy. Pre poistné podmienky je teda charakteristické, že predstavujú základ zmluvných vzťahov poistenia, bez ohľadu na individuálnu charakteristiku jednotlivých rizík.
Právny zástupca žalobcu v prednese poukázal na to, že je treba žalobe vyhovieť a to z toho dôvodu, že v poistnej zmluve sa poistná zmluva vôbec nezmieňuje a neodvoláva na nejaké poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky. V priebehu konania hlavne výpoveďami U. T. H. X. H. X., ale aj výpoveďou konateľa žalobcu bolo preukázané, že zástupcovia poisťovne prišli, obhliadli si, ubezpečili poistného, že zabezpečenie je postačujúce a nemal dôvod teda na to, aby dal nejaké iné zabezpečenie, ktoré je uvádzané vo všeobecných poistných podmienkach, a na ktoré nebol upozornený. Naviac všeobecné poistné podmienky sú v určitom rozpore s tou poslednou stranou, ktorá je na všeobecných poistných podmienkach, kde je uvedené, že hodnoty do 3.319 eur aké je zabezpečenie, čo by vyhovovalo tomu aké aj bolo na prevádzke a z ničoho nevyplýva, že by sa to malo vzťahovať len na hodnoty akože zásoby alebo iné hnuteľné veci, a že by sa to nemalo vzťahovať na peniaze. Aj keby súd uznal, že teda tie všeobecné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy, potom nikde nebolo tvrdené doteraz a ani nebolo preukazované, žeby porušenie tejto povinnosti malo spôsobiť to, že poisťovňa je povinná odmietnuť plnenie. V súvislosti s porušením povinnosti poisteného pozná zákon špecifický príklad v § 799, oprávnenie poisťovne primerane znížiť plnenie ale odmietnuť plnenie je poisťovňa oprávnená len v prípadoch podľa § 802 a v tomto prípade nemožno § 802 vzťahovať na tento skutkový stav a povedať, že na základe toho by mala poisťovňa odmietnuť plnenie. Ak by poisťovňa chcela odmietnuť plnenie, malo to byť v zmluve alebo v poistných podmienkach povedané, že keď takéto porušenie nastane, že nebude také zabezpečenie, potom poisťovňa plniť nebude. Toto žalovaný netvrdil ani nepreukázal ani z ničoho nevyplýva. Podľa názoru žalobcu nie sú všeobecné poistné podmienky súčasťou zmluvy a to vzhľadom na § 788 ods. 3, ktorý hovorí, že súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky, na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva, to je jedna podmienka, a ktoré sú k nej pripojené. Oni boli pripojené, áno boli na druhej strane, ale zmluva sa na nich neodvoláva. To znamená nemožno tie všeobecné poistné podmienky považovať za súčasť zmluvy, alebo druhý prípad, boli pred uzatvorením zmluvy tomu kto s poisťovňou zmluvu uzavrel oznámené. To znamená, ten druhý prípad by musel byť taký, že pred poistením zmluvy dajme tomu na tomto jednaní malo byť konkrétne vysvetlené, čo z tých poistných podmienok vyplýva a na základe toho by potom bola uzatvorená zmluva. V takom prípade by sa dalo považovať, že tie poistné podmienky by boli súčasťou zmluvy, ale ten § 788 ods. 3 nebol v tomto konkrétnom prípade naplnený. Takže na základe toho podľa ich názoru je nárok dôvodný, navrhujú, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že títo uzatvorili poistnú zmluvu, pričom sa jedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolností je zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti, keďže v poistnej zmluve bolo uvedené, že poistník je právnická osoba a predmetom poistenia bolo poistenie hnuteľného majetku, zásob a hodnôt. Jedná sa však o zmluvu, ktorá nie je upravená v hlave II tretej časti Obchodného zákonníka, ale je upravená ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, preto sa zmluva spravuje osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type.
Základnou otázkou pre posúdenie nároku uplatňovaného žalobou sa stalo posúdenie skutočnosti, či poistné podmienky, s odkazom na ktoré žalovaný ako poistiteľ odmietol plniť žalobcovi ako poistenému po vzniku poistnej udalosti dňa 15.7.2013 v ním uvádzanom a uplatnenom nároku, sa stali, resp. nestali súčasťou poistnej zmluvy a teda či právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania a nárok z neho ( poistné plnenie uplatnené žalobcom ) sa nimi bude, resp. nebude spravovať.
Ako už súd uviedol vyššie, v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy a text poistnej zmluvy sa musí na text poistných podmienok priamo odvolávať s tým, že zákon vyžaduje, aby boli poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou alebo oznámené mu pred uzavretím poistnej zmluvy. Súd má za to, že ustanovenie predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s uvedením, že neoddeliteľnou poistnej zmluvy sú zmluvné dojednania v počte 3 ks a zároveň skutočnosť, že na rubovej, resp. zadnej strane sa nachádza text Všeobecných poistných podmienok a to všeobecná časť ( VPP 100 ) ako aj zvláštne časti a to VPP 101 a VPP 102, spĺňa podmienku odovzdania poistných podmienok žalobcovi ako poistníkovi žalovaným ako poistiteľom. Danú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedkyne X., ktorá uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy a to po zistení poistného rizika klient súhlasí s poistnou zmluvou ako aj so všeobecnými poistnými podmienkami tak, že sa podpíše zmluva, vlastne klient podpisom zmluvy vyjadrí súhlas s poistnými podmienkami. Podľa názoru súdu na tom nemení nič ani skutočnosť, že uvedená svedkyňa na predloženej predmetnej poistnej zmluve nevedela označiť predmetné prehlásenie o poistných podmienkach, ktorá ako uviedla a je to aj zrejmé z činnosti žalovaného, tento uzatvára veľké množstvo poistných zmlúv a teda je aj predpoklad, že tieto majú rôznu formu.
Ako ďalšiu skutočnosť na podporu svojho záveru súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bolo poistenie majetku a zodpovednosti za škodu a to pre prípad poškodenia alebo zničenia majetku živelnou alebo vodovodnou udalosťou. Je pravda, že v danej právne veci bola poistná udalosť spôsobená krádežou a žalobca odkazuje na zmluvné dojednania o spôsobe zabezpečenia proti ukradnutiu, no ak žalobca, ako je to zrejmé, poistil aj iné riziká a to primárne ako na to poukazuje aj žalobca, ako by v prípade, žeby poistné podmienky neboli súčasťou zmluvy ako to tvrdí, aké riziká poistil, aké živelné a vodovodné udalosti, na aké plnenia mu v prípade ich vzniku vznikne nárok, aké povinnosti mu z poistného vzťahu vznikajú, aby mu bolo poistné plnenie riadne poskytnuté.
V súvislosti s uvádzanými zmluvnými dojednaniami, na ktoré žalobca odkazuje, súd poukazuje hneď na ich úvodné ustanovenie, v ktorom je jednoznačne uvedené, že poistený sa zaväzuje dodržať minimálne tam uvedené spôsoby zabezpečenia, ak v zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve nie je dohodnuté inak, pričom predmetné zmluvné dojednania pojednávajú o veciach. No ako súd uviedol vyššie, dojednané bolo dodatkové poistenie pre prípad ukradnutia veci, kde boli uvedené ako predmet poistenia len hnuteľné veci a zásoby a to pod bodom D) zmluvy a osobitne pod bodom E) poistenie ukradnutia hodnôt, kde výslovne boli uvedené peniaze a ceniny. Súd má za to, že takéto rozlíšenie poistenia už v samotnej zmluve je dostatočným, zrozumiteľným a určitým a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že pri ohliadke bol pracovníkmi, resp. zástupcami žalovaného ubezpečení o
dostatočnom zabezpečení, keďže len ťažko možno predpokladať, žeby sa zástupcovia žalovaného vyjadrovali ku všetkým zabezpečeniam, resp. podmienkam, ktoré z predmetnej poistnej zmluvy vyvstali či už k základnému poisteniu ako aj dodatkovým poisteniam. Taktiež je potrebné uviesť, že žiadne ustanovenie predmetnej poistnej zmluvy a v konečnom dôsledku ani poistných podmienok, ktoré ako súd uviedol vyššie sa stali súčasťou poistnej zmluvy, a ani právnych predpisov neustanovovalo a nevyžadovalo, aby vykonanou ohliadkou bolo potvrdené zabezpečenie vyžadované pre plnenie z prípadnej poistnej udalosti.
Takýto postup pri uzatváraní poistných zmlúv je podľa názoru súdu takmer nereálny, nakoľko ak by takéto akési odobrenie zabezpečenia, či splnenia iných podmienok poistenia bolo vykonané v čase uzavretia poistenej zmluvy, je nemysliteľné, aby bolo určujúce aj v čase vzniku poistnej udalosti. Je to poistník, ktorý má mať záujem na tom, aby v čase vzniku poistnej udalosti pre riadne plnenie z tohto poistenia spĺňal predpoklady a podmienky plnenia a tieto aj poistiteľovi preukázal. Aj príslušné ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka pojednáva o oznámení poistných podmienok účastníkovi uzavierajúceho s poistiteľom zmluvu a nie o ich kontrole či splnení v čase uzavretia poistnej zmluvy. Poistná zmluva je odvážnou zmluvou a pojmovým znakom poistnej zmluvy je viazanie vzniku práva na výplatu poistného plnenia na vznik náhodnej udalosti. Táto náhodná udalosť má v poistných podmienkach označenie „poistná udalosť“, pričom poisťovacia prax používa ustálený výklad, podľa ktorého sa za náhodnú považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak vôbec stane a práve v čase vzniku tejto poistnej udalosti je rozhodujúce splnenie poistných podmienok, medzi nimi aj prípadného zabezpečenia pre prípad krádeže ako tomu bolo v danom prípade.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd uzatvára, že všetky všeobecné poistné podmienky ako ich súd uvádzal vyššie sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a potom nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a zamietol ho, nakoľko neboli splnené podmienky zabezpečenia stanovené v poistnej zmluve a to konkrétne vo Všeobecných poistných podmienkach - Poistenie pre prípad ukradnutia veci ( VPP 102 ) tak ako to vyžaduje bod B. Poistenie pre prípad ukradnutia hodnôt do 3.319,39 eur, kde okrem zabezpečenia v čl. I. bod 1 je poistený povinný zabezpečiť hodnoty pred ukradnutím tam uvedeným spôsobom pri sume do 331,94 eur a do 3.319,39 eur, keď z čl. 6 jednoznačne vyplýva, že pod pojmom hodnoty sa rozumejú peniaze, cenné papiere, ceniny alebo cennosti a za súčasného záveru, že na predmetné poistenie sa nevzťahuje zmluvné dojednanie o spôsobe zabezpečenia, ktoré sa vzťahovalo na veci. Žalovaný teda poskytnutím poistného plnenia v sume 370,30 eur z toho 331,94 eur poskytol žalobcovi poistné plnenie podľa poistnej zmluvy pri splnení podmienok zabezpečenia hodnôt do sumy 331,94 eur ( uzamknuté v miestnosti, skrini, pracovnom stole ), nakoľko súd má rovnako ako žalovaný za to, že umiestnenie trezora aj keď pevne spojeného, resp. ktorý bol súčasťou obslužného pultu, nespĺňalo podmienky zabezpečenie pri hodnotách do 3.319,39 eur. Súd sa bližšie nezaoberal tvrdením žalobcu ohľadom ust. § 802 Občianskeho zákonníka, nakoľko zo žiadneho z vykonaných dôkazov či tvrdení nevyplynulo, žeby žalovaný ako poistiteľ odmietol plniť žalobcovi s odkazom na uvedené ustanovenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, preto mu súd priznal plnú náhradu iných trov konania v sume 100 za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.