Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1711-2009.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Subarea
2Er/1711/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Stredná odborná škola, so sídlom Pod Bánošom 80, 974 11 Banská Bystrica, IČO45 017 000, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou, Nám. Štefana Moyzesa 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO 33 759 626, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt AUTOCENTRUM URPÍN, spol. s r.o., so sídlom Ďumbierska 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO 31 645 879, o vymoženie pohľadávky vo výške 983,92 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 197/09, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,85 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 983,92 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Rob/589/2009-92 zo dňa 28.07.2009.
Poverením č. 5601 049580 * zo dňa 16.10.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eleonóru Noskovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. EX 197/09.
Dňa 13.11.2015 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"). Ako dôvod uviedol skutočnosť, že povinný bol dňa 09.01.2014 vymazaný z obchodného registra - dôvod výmazu: ex offo, pritom k tomuto dňu nebol v rámci exekúcie zistený žiadny majetok povinného, exekuovaním ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku povinného.
Súd lustráciou v obchodnom registri zistil, že povinný bol dňa 09.01.2014 z tohto registra vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbr 41/2011-44 zo dňa 23.09.2013, právoplatným dňa 6.12.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť (povinný) zrušená bez likvidácie.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca (oprávnený) v návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej i právnej stránke, a týmto vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Naopak nie je porušením zásady ne ultra petitum, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady "iura novit curia" - "súd pozná právo" (viď k tomu aj Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, vydavateľstvo C. H. Beck, 1. vydanie 2009, str. 399, 413).
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Zo znenia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku možno vyvodiť právny záver, že oprávnený bez akýchkoľvek procesných prekážok môže navrhnúť zastavenie exekúcie. V takom prípade niet procesného dôvodu, ktorý opodstatňuje pokračovanie exekúcie. Exekúcia sa z procesných dôvodov vyjadrujúcich dispozičnú zásadu platnú aj v exekučnom konaní musí zastaviť. Pretože z podania oprávneného jednoznačne vyplýva, že tento podal návrh (nie podnet) na zastavenie exekúcie, rešpektujúc zásadu prednosti dispozičného práva oprávneného s návrhom pred zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd pri právnom odôvodnení rozhodnutia aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Zároveň však uviedol skutkový dôvod, ktorý oprávneného viedol k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. výmaz povinného z Obchodného registra, teda nemajetnosť povinného.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 71,95 Eur /z toho odmena 33,20 Eur, náhrada hotových výdavkov 38,75 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Súd rozhodoval podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu súdneho exekútora vo výške 33,20 Eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov vo výške 31,65 Eur, ktoré pozostávajú z poštovného vo výške 15,05 Eur a poplatku za poskytnutie súčinnosti VÚB vo výške 16,60 Eur, ako to mal súd za preukázané zo špecifikácie súdneho exekútora a predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 197/09.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 9,87 Eur za poplatky (obálky s doručenkou, spisový obal, euroobal, kancelársky papier). Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.