Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-89-2022.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Subarea
8S/89/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Z.. A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., J. XX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30811/2022/SSSVP/80627 zo dňa 03.08.2022 takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 02.09.2022 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30811/2022/SSSVP/80627 zo dňa 03.08.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE- OVBP2-2022/000977-008 zo dňa 21.04.2022, ktorým bolo žalobcovi dočasne obmedzené vlastnícke právo k pozemkom.
2. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že ju spísal a podal žalobca osobne, bez zastúpenia advokátom. Vzhľadom na túto skutočnosť správny súd uznesením č. k.: 8S/89/2022-14 zo dňa 06.09.2022 vyzval žalobcu, aby si v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zvolil advokáta na zastupovanie v konaní a v uvedenej lehote zaslal súdu písomné plnomocenstvo, alebo aby preukázal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Súčasťou uznesenia bolo i poučenie žalobcu o následku nesplnenia si uvedenej povinnosti, ktorým je odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP). Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 16.09.2022.
3. Žalobca na predmetné uznesenie reagoval písomným podaním zo dňa 23.09.2022, v ktorom uviedol, že „V prílohe predkladám vysokoškolský diplom a splnomocnenie môjho splnomocneného zástupcu pre celé konanie a tým aj splnenie podmienky Krajského súdu v pokračovaní v konaní“. Súčasťou jeho podania bol aj Diplom o priznaní akademického titulu JUDr. pánovi J. X., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, a plnomocenstvo udelené žalobcom H.. J. X.. V záujme preverenia si skutočnosti ohľadom splnomocneného zástupcu žalobcu, správny súd vyzval žalobcu, aby súdu predložil doklad preukazujúci, že H.. J. X. je blízkou osobou žalobcu vychádzajúc z § 51 ods. 2 SSP. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 30.09.2022.
4. Následne žalobca dňa 06.10.2022 doručil súdu Čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že „H.. J. X., ako môj právny zástupca v tomto spore je v zmysle ustanovenia § 51 ods. 2 SSP a ustanovenia § 116 OZ k mojej osobe osobou blízkou a mojím osobným priateľom, ktorému dôverujem a z tohto dôvodu som ho osobne poveril a splnomocnil na zastupovanie v tomto spore.“
5. Dotazom na Slovenskú advokátsku komoru súd zistil, že H.. J. X. nie je advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore, vychádzajúc z odpovede Slovenskej advokátskej komory zo dňa 13.10.2022
6. Podľa § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
7. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
8. Podľa § 51 ods. 2 SSP účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.
9. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
11. Správny súdny poriadok ako procesnú podmienku konania pred správnym súdom stanovil povinné právne zastúpenie advokátom počas celého konania s výnimkami uvedenými v § 49 ods. 2 SSP, pričom výslovne stanovil, že táto povinnosť sa vzťahuje už na spísanie samotnej žaloby. Súd v predmetnej veci z obsahu žaloby nezistil, že by išlo o konania podľa § 49 ods. 2 SSP, v ktorých žalobca nemusí byť zastúpený advokátom (v tomto prípade sa jedná o konanie o všeobecnej správnej žalobe) alebo že by žalobca bol osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, a preto sa na neho nevzťahuje výnimka zo zásady povinného právneho zastúpenia podľa tohto citovaného zákonného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu, v predmetnom konaní musí byť žalobca zastúpený advokátom od okamihu spísania správnej žaloby.
12. Žalobca síce na výzvu zaslal súdu písomné splnomocnenie na zastupovanie pre H.. J. X., avšak H.. J. X.Z. nie je ani osoba blízka žalobcu v súlade s § 116 OZ, a nie je ani advokátom.
13. Len na doplnenie súd uvádza, že osobou blízkou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa považujú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinný pomer - pôjde najmä o príbuzných v nepriamom (pobočnom) rade, ako sú teta, strýko, sesternica, bratranec a pod. Obdobný pomer - taký pomer, ktorý je špecifický vzhľadom na platformu, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami v konkrétnom prípade. Skúmať sa v tomto prípade musí fakticita posudzovaného vzťahu. Fakticita vzťahu je najčastejšie založená na spoločnom súžití osôb (pôjde napr. o vzťah druh - družka, pestún - dieťa, poručník - dieťa, opatrovník - opatrovanec, a pod.). Rovnako však môže ísť aj o vzťah na prvý pohľad vzdialenejší, avšak v konkrétnom prípade (napr. z dôvodu spoločného bývania) fakticky blízky (napr. druh - rodičia družky). Do tejto kategórie sa zaraďujú aj švagrovia (manželov brat). Kumulatívne splnená podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju vlastnú. Práve „dôvodnosť“
takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116 vnáša do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomne prejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne žijú a pod.
14. Nesplnenie procesnej podmienky povinného zastúpenia žalobcu advokátom ani po výzve a poučení žalobcu súdom vedie k obligatórnemu právnemu následku, ktorým je odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP. Vzhľadom na konštatované skutočnosti, súd žalobu odmietol, pretože žalobca nebol pri podaní správnej žaloby zastúpený a túto svoju povinnosť ani po poučení súdu dodatočne nesplnil.
15. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobu súd odmietol.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.