Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-197-2015.pdf
PDF · 107.85 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Jaroslav Martvoň Geoplán, s miestom podnikania Beňovolehotská 2140/66, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 17 951 381, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: Ľubomír Kurjak, s miestom podnikania Potočná 434, 029 43 Zubrohlava, IČO: 40 338 045, zastúpenému zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 3.663,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/9/2014-140 zo dňa 12.03.2015
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/9/2014-140 zo dňa 12.03.2015 p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 179,39 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalovaného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 774,79 Eur (výrok II.). Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.836,15 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.863,15 Eur odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý nasleduje po tom dni, v ktorom bude žaloba doručená žalovanému, až do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Z titulu zmeny žalovanej istiny v deň rozhodnutia okresným súdom bolo predmetom súdneho konania zaplatenie istiny vo výške 3.663,15 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca nárok odôvodňoval tým, že žalovaný vyhotovil pre neho v drevenej chate, ktorú mal žalobca prenajatú od vlastníka chaty (Lesy SR, š.p.), teplovzdušný krb (vrátane rozvodov tepla). Žalobca poukázal na to, že dňa 18.11.2009 vznikol v tejto chate požiar, ktorý ju úplne zničil, pričom príčiny požiaru boli zisťované Hasičským záchranným zborom v Dolnom Kubíne aj spoločnosťou LAPA Service, s.r.o.. V správe OR HZZ Dolný Kubín zo dňa 26.01.2010 boli ako príčina požiaru ustálené tri možné verzie; požiar od teplovzdušných rozvodov krbu; požiar od komínového telesa; neopatrnosť pri používaní otvoreného ohňa. Keďže vlastník chaty mal túto poistenú, poisťovňa požiadala spoločnosť LAPA Service, s.r.o. o vyhotovenie osobitnej expertnej správy, ktorá spoločnosť vo svojej správe zo dňa 08.03.2010 uviedla ako najpravdepodobnejšiu príčinu vzniku požiaru netesnosť, resp. nesprávnu realizáciu prechodu teplovzdušného rozvodu cez drevené trámy okolo komínového telesa. Následne poisťovňa vyplatila vlastníkovi chaty poistné plnenie vo výške 4.563,15 Eur, avšak zároveň si uplatnila aj regresný nárok v rovnakej výške. Žalovaný nárok preto žalobca odvodzoval z ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka na tom tvrdení, že škoda (požiar) vznikla v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného, ktorý postupoval neodborne pri inštalácii krbu a súvisiacich teplo-vzdušných rozvodov v zhorenej chate.
Na základe takto vymedzeného žalobného nároku okresný súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový a právny stav veci, z ktorého vyplynulo, že žalobca uplatňoval proti žalovanému regresný nárok (postih) podľa § 440 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako nájomca zhorenej chaty zodpovedal vlastníkovi chaty - Lesy SR, š.p. za škodu, ktorá bola spôsobená v dôsledku činnosti, ktorých realizáciu v chate objednal žalobca. Nájomný vzťah medzi žalobcom a vlastníkom chaty bol preukázaný nájomnou zmluvou. Bol preukázaný vznik škody na prenajatej veci v dôsledku požiaru, ktorého existencia ani nebola medzi účastníkmi sporná. Preukázané bolo aj plnenie poisťovne voči vlastníkovi zhorenej chaty (č.l. 49-50 spisu) a následné uplatnenie si náhrady škody zo strany poisťovne priamo voči žalobcovi (č.l. 51, 109-110 spisu) z titulu prechodu nároku z poškodeného (vlastník zhorenej chaty) na poisťovňu podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd poznamenal, že nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom osôb, ktoré vypracovali správu o príčinách požiaru, keďže pre priznanie žalovaného nároku bolo najskôr potrebné preskúmať, či skutočne žalovaný vykonal pre žalobcu niektoré z úkonov, ktoré boli označené ako možná príčina poistnej udalosti. Ak by sa totiž ukázalo, že žalovaný vznik škodovej udalosti nijako nezavinil, bolo by v tomto súdnom konaní irelevantné, čo bolo skutočnou príčinou požiaru. V danom prípade okresný súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (požiar) a konaním žalovaného. Nepodarilo sa mu teda preukázať, že žalovaný skutočne realizoval výstavbu krbu a teplovzdušných rozvodov v chate. Žalobca nepreukázal existenciu žiadnej zmluvy medzi ním a žalovaným. Na pojednávaní žalobca avizoval, že existenciu zmluvného vzťahu potvrdia ním navrhnutí svedkovia, avšak okrem manželky žalobcu tak žiaden zo svedkov neučinil. Svedkovia S. S. a A. E. sa len všeobecne vyjadrovali k rekonštrukčným prácam na prenajatej chate žalobcu v Obci Krivá, pričom neusvedčovali priamo žalovaného z realizácie prác na stavbe krbu. V tejto súvislosti nemožno prehliadať, že žalovaný nepopieral, že sa na predmetnej chate zdržiaval a realizoval niektoré práce (oprava vodojemu), avšak poprel stavbu krbu. Ďalšieho z pôvodne avizovaných svedkov napokon žalobca nenavrhol vypočuť (č.l. 95, 137 spisu). Okrem toho žalobca poukazoval aj na existenciu ďalších svedkov (bývalá manželka a deti), ktorých však tiež nenavrhol vypočuť (č.l. 112 spisu). Žalobca ďalej avizoval, že predloží výpis zo svojho účtu s tým, že zo správy pre prijímateľa bude zrejmé, že ide o platbu za zhotovenie krbu a teplovzdušných rozvodov (č.l. 92 spisu). Ani takýto dôkaz však žalobca súdu nepredložil. Naopak, sám neskôr priznal, že pri prevode peňazí uviedol v správe pre prijímateľa len poznámku „terasa“, keďže takto označoval žalovaného (č.l. 113 spisu). Žalovaný potvrdil prijatie peňazí od žalobcu, avšak tvrdil, že išlo o úhradu za skôr vykonané práce na terase rodinného domu žalobcu v Dolnom Kubíne. Žalobca sa usiloval preukázať existenciu právneho vzťahu so žalovaným, a tým jeho zodpovednosť za vznik škody aj potvrdením o uskutočnení telefonického hovoru medzi nimi včas ráno v deň požiaru. Ním navrhovaný dôkaz - výpis odchádzajúcich hovorov, sa však nepodarilo zabezpečiť (č.l. 130 spisu). Žalovaný síce potvrdil uskutočnenie takého hovoru, žalobcovi však počas neho nič nesľuboval. Žalovaný od začiatku popieral vykonanie týchto prác, pričom jeho vyjadrenia podporili aj ďalší dvaja svedkovia Q., E.. Na spochybnenie hodnovernosti týchto svedkov nestačí poukazovať na odlišnosť ich výpovedí ohľadom spôsobu následného využitia už nakúpeného materiálu na pôvodne pripravovanú výstavbu tohto krbu. Ani nehospodárne správanie sa žalovaného, ktorý nakúpil stavebný materiál na krb skôr, než bolo definitívne jasné, či ho ide stavať, samo osebe nebolo spôsobilé znehodnoverniť výpoveď. Žalovaným vznesená námietka nedostatku tzv. pasívnej legitimácie na jeho strane bola preto úspešná, z ktorého titulu okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na ich náhradu. Celkom priznané trovy v sume 774,79 Eur predstavujú trovy právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci vykonané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. spolu s paušálnou náhradou tzv. hotových výdavkov včetne DPH. Okresný súd uviedol, že žalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej pomoci, a to oznámenie údajov svedkov zo dňa 12.11.2014 vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže v danom prípade išlo o podanie, ktoré sa týkalo návrhu na vykonanie dôkazov, v dôsledku čoho má žalovaný nárok na odmenu podľa § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Keďže žalovaného, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, zastupoval advokát, je žalobca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo zástupcovi žalovaného, resp. na jeho účet a takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona, a to z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., ak okresný súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade okresný súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie
súdom priznaných trov konania, a preto rozsudok sa stane v tejto časti vykonateľný márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a e) O.s.p., keďže mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doposiaľ vykonané. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným, a teda nepreukázal, že krb, ktorého nesprávne zhotovenie malo byť príčinou vzniku požiaru, zhotovoval žalovaný. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že jedine manželka žalobcu Z. Z. preukazovala ním tvrdenú existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, avšak žiadnym spôsobom prvostupňový súd nevysvetlil, prečo na výsluch manželky neprihliadal. Okresný súd nemohol tento dôkaz ignorovať len z dôvodu, že ide o výsluch manželky žalobcu, a tým prakticky vylúčiť možnosť, aby bola jej výpoveď použiteľná pre rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie okresného súdu považoval žalobca v tomto smere za nepreskúmateľné, keďže nijakým spôsobom nebol tento dôkaz vyhodnotený. Žalobcom tvrdené skutočnosti potvrdila jeho manželka a okresný súd bol povinný v odôvodnení uviesť, prečo tento dôkaz nezohľadnil. Len samotná existencia príbuzenského vzťahu bez ďalšieho nemôže diskvalifikovať takýto dôkaz. Tvrdenia žalobcu preto boli preukázané jednak výsluchom žalobcu a svedkyne Z. Z. a niektoré tvrdenia žalovaného výsluchom žalovaného a svedkov B. Q. a S. E.. Okresný súd mal pri protichodnosti výpovedí vyhodnotiť ďalšie dôležité skutočnosti, a to tvrdenia žalovaného, ktoré boli nelogické, keďže na jednej strane uvádzal, že hneď pri prvej obhliadke komína zistil, že komín je nevyhovujúci, a napriek tomu kúpil krb a iný materiál potrebný na jeho osadenie. Až následne spravil skúšku na únik dymu, čo ho malo viesť k definitívnemu rozhodnutiu, že krb nebude robiť. Na strane druhej žalovaný tvrdí, že hneď po prvej prehliadke krbu žalobcovi povedal, že krb nebude robiť. Nie je preto zrejmé, prečo po takomto svojom vyjadrení krb a ostatný materiál kupoval. Svedkovia B. Q. a S. E. sa nezhodovali vo svojich výpovediach. Svedok B. Q. najskôr uviedol, že žalovaný a jeho pracovná partia mali v danom čase veľa práce na rôznych stavbách na Slovensku, a teda krb zrejme použili na jednej z nich. Následne však vo svojej výpovedi uviedol, že v čase vykonávania prác na chate v nájme žalobcu ani neskôr žiaden krb nestavali, ale krbová vložka mohla byť využitá pri výstavbe rodinného domu niekoho z pracovnej partie. Svedok S. E. zase uviedol, že krb použili na inej stavbe, ale nevie ktorej. Hneď na to uvádzal, že po tomto prípade osádzali ešte jeden krb alebo ho možno niekomu predali. Ide o rozporné tvrdenia, keďže na iných stavbách žalovaný a jeho partia krby neosádzali, ako uviedol svedok Q.. Nepriamym dôkazom v prospech tvrdení žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným na základe ústnej zmluvy o dielo je aj uskutočnenie telefonátu medzi žalobcom a žalovaným skoro ráno po noci, v ktorej vznikol požiar. Sám žalovaný potvrdil, že mu žalobca v tom čase volal a hovoril mu o vyhorení chaty. Je úplne nelogické, aby žalobca oznamoval požiar žalovanému hneď ráno po vyhorení bez toho, aby na to mal nejaký dôvod. Jediným logickým dôvodom na takéto oznámenie je to, že žalovaný krb a teplovzdušné rozvody zhotovoval. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol existenciu iného dôkazu, ktorý doteraz nebol uplatnený a žalobca ho bez svojej viny nemohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uviedol, že 30.03.2015 stretol žalobca svojho známeho K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, ktorému rozprával o predmetnom súdnom konaní a o tom, že súd prvého stupňa žalobu zamietol, nakoľko sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že krb v chate staval žalovaný. K. R. žalobcovi povedal, že videl, kto zhotovoval krb. Malo ísť o firmu s autom s námestovským evidenčným číslom a logom nejakého vtáka na aute. Ľudí zhotovujúcich krb K. R. nepoznal, ale v prípade potreby by ich spoznal a je za týmto účelom ochotný svedčiť. Žalobca preto navrhol vykonať dôkaz výsluchom K. R.. O tom, že K. R. videl osoby zhotovujúce krb v chate, nemal žalobca do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, vedomosť, a preto tento dôkaz nemohol do vyhlásenia tohto uznesenia ani navrhnúť. Mal za to, že je potrebné vykonať nový dôkaz a potom vyhodnotiť vykonaný skutkový stav, preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 25.05.2015. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu. Považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, skutkový stav úplne a dostatočne zistený, keďže vzhľadom aj k judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V súvislosti s návrhom žalobcu na vykonanie nového dôkazu, a to výsluchom K. R., žalovaný uviedol, že žalobca počas celého konania
tvrdil, že disponuje dôkazmi, ktorými preukáže oprávnenosť svojho nároku. Žalobca aj napriek svojím vyjadreniam okresnému súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, nepredložil. Všetko teda zostalo len v rovine nepodložených tvrdení. Žalobca preto svoj nárok mohol preukázať výpoveďou aj iných svedkov, p. E., jeho bývalej manželky a výpoveďami detí, avšak takto vo svojom dôkaznom bremene nepostupoval. Žalovaný namietol, že by konal nelogicky, na čo poukazoval žalobca, keďže naopak je nelogický postup žalobcu, ktorý na preukázanie svojho nároku nevyužil dôkazy, ktorými disponoval do momentu rozhodnutia okresným súdom. Žalobca mal možnosť v konaní dôkazmi preukázať svoj nárok. Žalovaný bol názoru, že postup zo strany žalobcu je snahou zvrátiť priebeh konania na svoju stranu, a to vytvorením ďalšieho dôkazu, ktorý žiadal vykonať a ktorý označil až v rámci odvolacieho konania. Žalovaný zdôraznil, že k právu účastníka konania nepatrí ani právo, aby bol vykonaný každý, účastníkom navrhnutý dôkaz. Súd zvažuje podľa vlastnej úvahy, ktoré dôkazy vykoná a ktoré z navrhnutých dôkazov, aj z tých, ktoré neboli navrhnuté, nevykoná. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecný správny a nahradiť trovy odvolacieho konania, ktoré žalovaný vyčísli v zákonom stanovenej lehote.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/197/2015-166 zo dňa 05.10.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozhodnutia účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10. novembra 2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozhodnutia krajským súdom v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť vymedzenie žalobcovho nároku, ktorý za aplikácie ust. § 440 Občianskeho zákonníka sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.663,15 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom tvrdení, že príčinou vzniku požiaru bola netesnosť, resp. nesprávna realizácia prechodu teplovzdušného rozvodu cez drevené trámy okolo telesa komína. Požiar spôsobil škodu na objekte chaty, ktorú mal žalobca prenajatú od prenajímateľa SR - Lesy Slovenskej republiky, š.p.. Žalobca z titulu tejto poistnej udalosti plnil, ktoré plnenie na základe regresného nároku uplatňoval v súdnom konaní proti žalovanému s tvrdením, že žalovaný nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorá nastala z titulu poistnej udalosti (požiaru), keďže žalobca poukazoval na to, že mal zmluvný vzťah so žalovaným na stavbu krbu. Žalobca okrem tvrdenia existencie zmluvného vzťahu so žalovaným poukázal aj na to, že žalovaný svojím porušením povinnosti, resp. zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu v príčinnej súvislosti s neodborným inštalovaním krbu a teplovzdušných rozvodov, a teda je tu daná zodpovednosť žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam tak, ako správne uviedol okresný súd, bol žalobca nositeľom dôkazného bremena, to znamená mal dôkaznú povinnosť, ktorá má úzku väzbu na povinnosť tvrdenia.
Krajský súd konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa bol úplný a bol základom pre posúdenie žalobcovho nároku. Žalobca mal vytvorenú možnosť, aby pred okresným súdom preukázal zmluvný vzťah so žalovaným, existenciu ktorého tvrdil a od ktorého odvodzoval porušenie povinnosti žalovaným a dôsledok uplatneného nároku na náhradu škody. Žalobca si bol vedomý, že na ňom je dôkazné bremeno o preukázaní zmluvného vzťahu so žalovaným. I napriek uvedenému sa mu z označených a vykonaných dôkazov nepodarilo preukázať uzavretie zmluvného vzťahu so žalovaným podľa ktorého žalovaný mal robiť krb pre žalobcu v objekte vzniku požiaru.
Krajský súd zdôrazňuje, že rozhodnutie okresného súdu je preskúmateľné, keďže má všetky atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané a vyvodil z nich skutkový záver. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by
okresný súd nevyhodnocoval dôkaz výpovede žalobcu a svedkyne Z. Z.. Okresný súd však skonštatoval, že oproti výpovedi žalobcu a svedkyne Z. tu boli dôkazy označené žalovaným, a to jeho výpoveď, svedecké výpovede B. Q., S. E., ktorí uviedli, že žalovaný nestaval krb pre žalobcu. Z tohto dôkazného stavu je preto potrebné skonštatovať, že oproti sebe stáli protichodné dôkazy, a to výpovede účastníkov a nimi navrhnuté výpovede svedkov. Za tohto stavu z titulu dôkaznej povinnosti žalobcu bol preto žalobca povinný poskytnúť okresnému súdu ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal zmluvný vzťah so žalovaným, a to zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na stavbu krbu. Toto dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a pokiaľ ho neuniesol, to znamená neposkytol ďalšie dôkazy v konaní pred okresným súdom, ktorými by preukázal zmluvný vzťah so žalovaným, tak potom zákonite výsledok súdneho sporu musel vyznieť v neprospech žalobcu.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výsluch žalobcu a vypočutej svedkyne - jeho manželky, avšak súčasne skonštatoval, že inými dôkazmi žalobca existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným nepreukázal, keďže oproti týmto dôkazom stali dôkazy výpovede žalovaného a svedkov B. Q. a S. E., ktorí vypovedali, že krb sa pre žalobcu zo strany žalovaného nerealizoval. V konečnom dôsledku žalobca bol zastúpený právnym zástupcom a musel si byť vedomý svojej dôkaznej povinnosti, t.j., keď sa obráti so svojím nárokom na súd, tak musí ho aj preukázať. Žalobca si bol vedomý, že je povinný zhromaždiť dôkazné prostriedky vo väzbe k obsahu uplatneného nároku. Ak žalobca uplatňoval škodu a tvrdil zmluvný vzťah so žalovaným, tak vedel, že k nej musí preukázať základ, a to existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným, u ktorého malo nastať porušenie povinnosti žalovaným. Žalobca mal dostatok času pred vyvolaním súdneho sporu ako aj v jeho priebehu pred okresným súdom zhromaždiť dôkazné prostriedky, označiť, navrhnúť dôkazy. Toto procesné oprávnenie žalobcovi v konaní pred okresným súdom nebolo odňaté. V podstate od doručenia žaloby na okresný súd dňa 06.02.2014 až do rozhodnutia napadnutým rozsudkom dňa 12.03.2015 mal žalobca vytvorený priestor na realizáciu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho súdneho poriadku v rovine označovania a predkladania dôkazov do momentu rozhodnutia okresným súdom. Realizácia (naplnenie) tohto práva mu bola konaním okresného súdu umožnená.
K hodnoteniu svedeckých výpovedí je potrebné poukázať na obsah poučenia podľa § 126 O.s.p., v zmysle ktorého pokiaľ výpoveď svedka nie je hodnoverným iným dôkazom vyvrátená, tak je nevyhnutné z obsahu svedeckej výpovede vychádzať. Uvedené preto bolo nevyhnutné aj pri výpovedi svedkov B. Q. a S. E., ktorí pokiaľ vypovedali, že stavba krbu nebola žalovaným vykonaná pre žalobcu, tak ak v tejto časti výpovede týchto svedkov neboli vyvrátené, bolo potrebné z týchto výpovedí vychádzať. Ako bolo už hodnotené krajským súdom vyššie, pri dôkaznom stave protichodných výpovedí svedkov označených žalobcom a žalovaným, tak opätovne zostala dôkazná povinnosť na žalobcovi, aby navrhol ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným, a to v konaní pred okresným súdom. Žalobca i napriek vyjadreniu, že takéto dôkazy má, resp. s takýmito dôkazmi disponuje, tak ich nenavrhol vykonať pred okresným súdom, a tým vecne správne zhodnotil okresný súd, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, resp. neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na stavbu krbu. Podstatné a rozhodné nie je, či žalovaný mal alebo nemal zakúpený materiál na krb a ako s ním následne naložil, keďže určujúce bolo zo strany žalobcu preukázať ním tvrdený zmluvný vzťah so žalovaným. V konečnom dôsledku žalovaný vysvetlil, prečo mal zakúpený materiál na krb, keďže bol pripravený stavať, ale nakoniec k dohode so žalobcom o stavbe krbu nedošlo pre chyby komína.
V konaní pred okresným súdom došlo k poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Vyplynulo to aj z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 12.03.2015 (č.l. 137 spisu). Žalobca až v podanom odvolaní uviedol, že žiada vykonať ďalší dôkaz, a to výsluch svedka K. R., ktorý podľa jeho tvrdení bez svojej viny nemohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa vzhľadom na obsah čestného prehlásenia tejto osoby, ktorú žalobca stretol po rozhodnutí okresným súdom 30.03.2015 a ktorý uviedol, že je ochotný svedčiť v súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom, keďže sa vie vyjadriť, kto robil krb pre žalobcu. Krajský súd tento dôkaz označený žalobcom ako nový dôkaz až v rámci odvolacieho konania nevykonal, neprihliadol naň, keďže podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že ho nemohol označiť bez svojej viny do momentu rozhodnutia okresným súdom tak, ako to vyžaduje taxatívny dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.. Obsahovo čestné prehlásenie až v odvolacom konaní označenej výpovede svedka K. R. nie je preukázaním toho, že by žalobca výsluch tejto osoby nemohol bez svojej viny použiť pred okresným súdom, keď k udalosti požiaru došlo už dňa 18.11.2009. Nevykonaním tohto novo označeného dôkazu až v rámci odvolacieho konania, pre ktorý dôkaz neboli
splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. tak, ako to označoval žalobca, nebolo žalobcovi odňaté jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože žalobcom nebolo preukázané, že by tento dôkaz bez svojej viny nemohol označiť pred okresným súdom vzhľadom aj k ním tvrdenému dátumu vzniku požiaru ako poistnej udalosti dňa 18.11.2009 ako aj z dôvodu, keď navrhovanie dôkazov je síce na účastníkovi, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Pre vykonanie novo označeného dôkazu žalobcom až v rámci odvolacieho konania, a to označený návrh na výsluch svedka K. R., neboli splnené zákonné podmienky, preto nemohlo dôjsť nevykonaním tohto dôkazu k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Naviac krajský súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov odňatím možnosti konať pred súdom nie je nevykonanie navrhnutého dôkazu účastníkom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie len taký stav, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia práv a oprávnených záujmov, k čomu však v konaní pred okresným súdom ani pred krajským súdom nedošlo, pretože kým navrhovanie dôkazov je právom účastníka súdneho konania, len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Pokiaľ nebol preukázaný niektorý z dôvodov výnimiek uvedených v odseku 2 až 7 ust. § 213 O.s.p., tak odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 O.s.p. a z neho ako úplného aj vychádzal pri posúdení odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným ako základný predpoklad pre uplatnený nárok na náhradu škody, preto pokiaľ z tohto záveru okresný súd žalobu žalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Z dôvodu, že výroková časť o trovách prvostupňového konania osobitne odvolaním žalobcu nebola napadnutá, krajský súd tento výrok o trovách prvostupňového konania ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej rovnako potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v zmysle podania zo dňa 19.11.2015, za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu 1x 141,09 Eur + 1x 8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH = 29,90 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali sume = 179,39 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.