Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-230-2015.pdf
PDF · 99.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/230/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. N., J.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh otca V. E., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho I. H. J. W. Y. Č.. XX, za účasti matky Z. N., J.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej I. H. J. W. H. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P 44/2013 zo dňa 5.3.2014 tak, že zvyšuje výživné zo strany matky voči maloletej G. N., J.. XX.X.XXXX, od 1.7.2015 do budúcna zo sumy 30 € na sumu 70 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletej.
Konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 30.4.2015 do 30.6.2015 zastavuje.
V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta.
Dlžné výživné zo strany matky voči maloletej G. za obdobie od 1.7.2015 do 30.11.2015 vo výške 200 € povoľuje matke splácať v splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna s tým, že prvá splátka je splatná 15-tého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej doručil Okresnému súdu Košice I dňa 30.4.2015 návrh, ktorým žiadal o zvýšenie výživného zo strany matky na maloletú od 1.5.2015 zo sumy 30 € na sumu 80 € mesačne a zároveň žiadal zaviazať matku zameškané výživné od 1.5.2015 do zaplatenia splácať v splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok a žiadal rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňoval tým, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 5.3.2014, sp. zn. 21P 44/2013, rozhodol o zverení maloletej G. do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 €, od apríla 2014 sa náklady spojené s výchovou maloletej G. podstatne zvýšili, táto je žiačkou 6. triedy, je i žiačkou ZUŠ, čím vznikajú zvýšené výdavky so školným, zabezpečovaním oblečenia, tanečnej výbavy, so sústredeniami, vystúpeniami mimo Košíc, uviedol mesačné výdavky na maloletú, oblečenie, strava, hygiena 105 €, strava v školskej jedálni 10 - 17 €, internet 10 €, keďže škola vyžaduje zasielanie projektov a iných úloh elektronicky, kredit do mobilu štvrťročne 7 €, školský výlet 30 € raz ročne, raz ročne pobyt v škole v prírode 130 €, školné z tanečnej 2-krát ročne po 65 €, tanečná výbava raz v roku v priemere 50 €, štartovné na súťažiach 5-krát do roka po 10 €, školské potreby, ZRPŠ a iné spolu cca 50 €, maloletá kvôli skolióze chrbtice nosí piaty rok korzet, prečo podporuje jej záujem o športy, rovnako podporuje jej záujem o kreslenie, s čím súvisia ďalšie výdavky, pričom v čase pôvodného rozhodnutia súdu matka dieťaťa bola nezamestnanou, podľa jeho vedomostí už pracuje a má stály príjem, on je nezamestnaným, dcéru a seba živí príležitostnými prácami, ktoré nie je možné plánovať, v apríli 2015 sa zamestnal formou dohody o práci, čo ale nepokrýva ani výdavky na G., pribudli finančne nákladné zdravotné problémy s maloletej chrupom, zubný fixný strojček 150 €, otlačok 13,50 €, rontgen 7 €, kontrola raz mesačne po 8 €, ktoré zvláda len vďaka podpore a pomoci od svojich rodičov u ktorých spolu s dcérou býva a tiež z pomoci starého otca maloletej zo strany matky, jeho rodičia sú už dôchodcami, preto sa im snaží sporadicky prispievať sumou 50 € na náklady spojené s vedením domácnosti, nájom, elektrinu, plyn, TV a odpad, ktoré predstavujú 255,64 € mesačne.
Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 13.8.2015 doporučil návrhu otca vyhovieť a zvýšiť výživné na maloletú nakoľko je to v jej záujme, pričom poukázal na to, že matka sa na predvolanie kolízneho opatrovníka nedostavila, jej stanovisko k návrhu preto kolíznemu opatrovníkovi nebolo známe. Zo šetrení pomerov boli zistené rovnaké skutočnosti ako otec udával v návrhu pokiaľ ide o podmienky bývania, výdaje na maloletú. Z vyjadrení otca ďalej kolízny opatrovník mal za to, že viac ako 2 až 3 mesiace sa matka maloletej vôbec neozvala, nad rámec výživného maloletej nič neposkytuje, sľubuje jej rôzne nákupy, potom sľuby nedodrží.
Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P 69/2015 zo dňa 7.5.2015 súd rozhodol o prenesení svojej miestnej príslušnosti na Okresný súd Košice II a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2015, následne vec bola tunajšiemu súdu postúpená dňa 23.6.2015.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 21P 44/2013 zo dňa 5.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2014, zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti otca, zo strany matky určil výživné 30 € mesačne a upravil styk matky s maloletou každý párny víkend od soboty do nedele, v čase letných prázdnin v trvaní dvoch týždňov v júli, v čase vianočných sviatkov a v čase veľkonočných sviatkov toho-ktorého roka, pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že G. navštevovala 5. ročník základnej školy, na začiatku školského roka jej bol vždy platený poplatok ZRPŠ, príspevok do triedneho fondu, nepravidelne sa stravovala v školskej jedálni, bolo jej potrebné zakupovať učebnice, pracovné zošity, slovníky, veci, ktoré potrebovala do školy dostávala od svojho starého otca, t.j. otca matky maloletej, ale snažili sa jej tieto zakupovať na polovicu rovnakým dielom s otcom, ktorý jej kupoval i väčšinu oblečenia spolu so svojou matkou a na tieto prispieval aj dedo, otec matky maloletej, otec žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá mu pomáhala starať sa o maloletú, bol nezamestnaným, pracoval ako brigádnik, vykonával pomocné stavebné práce s mesačným príjmom 300 - 400 €, jeho rodičia boli dôchodcami, spolu bývali v 3-izbovom byte, kde maloletá mala svoju izbu; matka maloletej v roku 2008 sa vydala, z manželstva sa jej narodila dcéra Y., ktorá v čase rozhodovania súdu mala päť rokov a chodila do materskej škôlky, matka po ukončení materskej dovolenky do práce nenastúpila, nenašla si žiadnu prácu, bola nezamestnanou, evidovanou na úrade práce a poberala dávku sociálnej pomoci vo výške 270 € vrátane rodinných prídavkov a príspevku na bývanie, bývala spolu s maloletou Y., J.. XX.X.XXXX, v byte u svojho otca, súbežne bolo vedené konanie vo veci rozvodu jej manželstva s otcom maloletej Y., matka svojmu otcovi pravidelne prispievala na bývanie a stravu.
Otec maloletej bol od 7.4.2015 do 22.7.2015 zamestnancom spoločnosti Y., N.. N. V..Q.. H., kde dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok 22,25 €, ktorý pracovný pomer bol skončený bez uvedenia dôvodu zo strany otca, ako vyplýva zo správy tohto jeho bývalého zamestnávateľa. Od 22.7.2015 je otec na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnaný v spoločnosti N. K. N..V..Q.. G., u ktorého zamestnávateľa dosahuje hrubý príjem v priemere 65 € mesačne.
Matka maloletej bola v čase od 19.6.2014 do 31.12.2014 a od 1.1.2015 do 30.6.2015 zamestnaná na základe dohôd o pracovnej činnosti u zamestnávateľa N. S. N..V..Q.. H., ako upratovačka, pracovný pomer bol s ňou skončený dohodou ku dňu 30.6.2015 z dôvodu, že spoločnosti bola vypovedaná zmluva spoločnosťou pre ktorú uvedenú prácu vykonávala, čím sa stala pre spoločnosť nadbytočnou, počas trvania týchto pracovných pomerov dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 70,55 €.
Matka je od 1.7.2015 zamestnankyňou W. I. X. M. P. I. H., ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa jej čistý príjem je mesačne 352 €.
Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že v súčasnosti, keďže nastala zimná sezóna, má príležitostných brigád menej a vie si z týchto zarobiť okolo 100 € mesačne, naďalej spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte spolu so svojimi rodičmi, ktorý byt je vo vlastníctve jeho rodičov, ktorí sú starobnými dôchodcami, ktorí hradia mesačné náklady v súvislosti s týmto bývaním po 300 € a ktorým na tieto náklady prispieva mesačne podľa svojich možností od 100 do 150 €. Otec nevlastní žiaden majetok a naďalej okrem maloletej G. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec ďalej uviedol, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaný ale poberá dávku v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške po 8,60 €, výška ktorej dávky je závislá od výšky príjmu, ktorý dosiahne v tom-ktorom mesiaci u zamestnávateľa spoločnosti N. K. N..V..Q.. G., ako príklad otec doložil do spisu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 10.3.2015, ktorým mu bola znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 42,80 € mesačne od 1.2.2015, z odôvodnenia ktorého rozhodnutia vyplýva, že je spoluposudzovaným s maloletou dcérou G., na výživu ktorej matka prispieva sumou 30 € mesačne, pričom on bol v tom čase nezamestnaným, maloletá navštevovala základnú školu, otec sa nezúčasťňoval vykonávania verejnoprospešných prác, odmietol ponuku, preto došlo k zníženiu dávky o sumu 61,60 €, k čomu otec upresnil, že verejnoprospešných prác sa nemohol zúčastňovať práve z dôvodu brigádnických činností a verejnoprospešné práce boli rozvrhnuté na 10 po sebe idúcich pracovných dní po 4 hodiny denne, týždeň dopoludnia a týždeň popoludní.
Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že táto naďalej okrem maloletej G. má vyživovaciu povinnosť voči maloletej Y., J.. XX.X.XXXX, s ktorou naďalej býva v byte u svojho otca, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, otec s ňou nebýva, v byte býva i brat matky, ktorý je riadne zamestnaným s príjmom okolo 400 - 500 € mesačne, mesačné náklady súvisiace s bývaním v predmetnom 3-izbovom byte sú 180 - 200 €, z ktorých ona hradí platby okolo 100 - 150 € mesačne, zostávajúcu časť hradí jej brat. V uvedenom byte matka má spoluvlastnícky podiel vo výške 25 %, iný majetok nevlastní. Matka tvrdila, že maloletej G. zakupuje rôzne veci podľa želania maloletej, avšak tvrdila, že o uvedených nákupoch nemá žiadne doklady, konkretizovala, že v spornom období takto mala kúpiť dcére štyri tričká v hodnote, ktorú presne nevedela uviesť (12 alebo 18 €) a botasky za 25 €, k čomu otec namietal, že tričká si maloletá G. domov nedoniesla, uviedol, že doniesla nejaké botasky, ktoré ale neboli vo veľkosti maloletej. Matka upresnila, že konanie vo veci rozvodu jej manželstva s otcom maloletej Y. doposiaľ právoplatne skončené nebolo, naďalej má vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. a Y., ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Matka navrhovala určiť výživné na maloletú G. z jej strany po 50 € mesačne, s čím otec nesúhlasil. Matka poukazovala na finančné príspevky zo strany jej otca na potreby maloletej, tvrdila, že takto jej otec prispieva každý mesiac po 50 € k rukám starej matky zo strany otca dieťaťa, k čomu otec namietal, že tieto príspevky zo strany starého otca nie sú každý mesiac, sú v dlhších časových intervaloch a tieto peniaze sú použité na potreby dieťaťa, ako sú napr. pobyty v škole v prírode alebo iné aktivity maloletej.
Otec napokon navrhoval vzhľadom na pomery na strane matky rozhodnúť o zvýšení výživného zo strany matky voči maloletej G. od 1.7.2015 a za obdobie od podania návrhu do uvedeného dátumu toto výživné zvýšiť nežiadal, v tejto časti vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany matky voči maloletej G. od 1.7.2015 do budúcna zo sumy pôvodne súdom určeného výživného 30 € na sumu 70 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že za obdobie od 1.7.2015 otcov návrh bol podaný dôvodne, je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná len v minulom roku, v marci 2014, došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov odôvodňujúcej takéto rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a to k zmene pomerov spočívajúcej v náraste čistého mesačného príjmu na strane matky, keďže táto sa medzičasom zamestnala od 1.7.2015 a z uvedeného dôvodu nie je už hmotne odkázanou a jej čistý príjem v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšilo o 79 € mesačne, pričom k ďalšej zmene pomerov na jej strane nedošlo, pomery na strane maloletej G. sú v zásade totožné s pomermi aké tu boli v čase predchádzajúcej úpravy výživného, i keď maloletá už toho času navštevuje 7. ročník základnej školy a v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevovala 5. ročník základnej školy. Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom súd zohľadnil rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám otca a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej, na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu, zohľadnil skutočnosť, že ako otec tak aj matka bývajú v spoločnej domácnosti s ďalšími dospelými osobami, s ktorými sa spolupodieľajú na nákladoch na tieto ich domácnosti a teda tieto výdavky nemusia znášať zo svojich príjmov samy a taktiež zohľadnil skutočnosť, že matka má rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného okrem G. naďalej vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej Y., vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že stanovené výživné je primerané ako k odôvodneným potrebám maloletej, tak i k možnostiam, schopnostiam, príjmovým, majetkovým a osobným pomerom rodičov, pričom je nepochybné, že otec za pomoci svojej rodiny a ako uviedol sám, i s finančnou výpomocou starého otca zo strany matky, uhrádza všetky odôvodnené potreby maloletej nad rámec matkou doposiaľ plateného výživného po 30 € mesačne, pričom matka si musí uvedomiť, že aj toho času zvýšené výživné v sume 70 € mesačne nestačí na pokrývanie ani najzákladnejších potrieb maloletej, keďže predstavuje na deň čiastku 2,03 €. Pre úplnosť súd poznamenáva, že matka pri svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej G. sa nemôže odvolávať na príspevky zo strany jej otca na maloletú, keďže príspevky starého otca dieťaťa nemajú vplyv na jej zákonnú a morálnu povinnosť prispievať na úhradu potrieb maloletej primerane.
Vzhľadom na to, že otec vzal svoj návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 30.4.2015 do 30.6.2015 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, v súlade s citovaným ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. súd v tejto časti konanie zastavil.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky za obdobie od 1.7.2015 do 30.11.2015 voči maloletej G. k vzniku dlžného výživného vo výške 200 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 30 € a novostanoveným výživným 70 €, čo je rozdiel 40 € mesačne, za 5 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné v súlade s návrhom otca súd povolil matke splácať v splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok, čo znamená, že ak matka zmešká niektorú z takto povolených splátok z dlžného výživného, zročným sa stane celá zostávajúca výška neuhradeného dlžného výživného. Z tohto dlžného výživného súd neodpočítal žiadne plnenia tvrdené matkou v prospech maloletej, keďže matka ich súdu nevedela preukázať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).