Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-232-2015.pdf
PDF · 74.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/232/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O. K., P. XXXX/XX, štátny občan SR, zastúpená B.. V. C., Q. A. A.V. O. K., Ž. XX/XX, proti odporcovi: O. C.C., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX, C., Š. U. A., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. C., P.. C., nar. XX.XX.XXXX a odporcu O. C., P.. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX v O. K., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom z toho dôvodu, že ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Obnovenie manželského spolužitia do úvahy neprichádza, vzhľadom na skutočnosti ohľadne odporcu zistené krátko po uzavretí manželstva. Krajský súd v Nitre uznesením XNcC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie vo veci je Okresný súd Nové Zámky, t. j. všeobecný súd odporcu, ktorý býva Z. C., Z. A. U. A. G. J..
Odporca návrh prevzal dňa 31.07.2015, ku ktorému sa nevyjadril, ani sa nedostavoval na pojednávania bez ospravedlnenia.
Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka mala doručenie predvolania riadne vykázané dňom 26.10.2015. Faxovou správou zo dňa 16.11.2015 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní. Odporca mal byť predvedený cestou OOPZ V. G. Ž., avšak bezúspešne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom a predložených listinných dôkazov: sobášny list, potvrdenie z M. O. K. o trvalom pobyte navrhovateľky a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. Z manželstva deti nepochádzajú. Z potvrdenia z Mestského úradu Z. O. K. mal súd preukázané, že navrhovateľka je prihlásená na trvalý pobyt Z. O.A. K., P. XXXX/XX a odporca je prihlásený k trvalému pobytu Z. C. Č.. XXX. U navrhovateľky sa jedná o manželstvo prvé a má jedno mal. dieťa.
Z predloženého návrhu mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX z citovej náklonnosti, zo strany navrhovateľky, ktorá bola presvedčená, že k tomu pristupoval takto i odporca. Spoznali sa na pracovisku, avšak krátko po uzatvorení manželstva sa situácia medzi nimi zmenila, pretože odporca neakceptoval vzájomné dohody, klamal ju a zavádzal. Otázkam osamostatnenia sa vyhýbal a krátko na to ju kontaktoval exekútor, ktorý jej povedal, že odporca mal dlhy a časť z nich zaplatila. Nakoľko sa presvedčila, že odporca jej nehovorí pravdu, mala obavu, aby viacej neohrozila seba a dieťa z predošlého vzťahu. S odporcom nenadobudli žiadny spoločný majetok a navrhovateľka si uvedomila, že uzatvorenie manželstva bolo veľkou chybou. Momentálne žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, nikdy nenavštívila rodinu odporcu, ani nebola prítomná na adrese trvalého pobytu odporcu. S odporcom spoločne nežijú, nekomunikujú, nehospodária a ich manželstvo je len formálne.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko, vážne a trvale narušené, nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia z dôvodu úplného citového odcudzenia navrhovateľky, straty dôvery a z dôvodu rozdielnych povahových vlastností a názorov, i napriek tomu, že manželstvo účastníkov trvá veľmi krátku dobu. Je nepochybné, že účastníci uzavreli manželstvo po krátkej dobe, kedy dostatočne nepoznali svoje povahové vlastnosti a v podstate nenadviazali ani kontakty s rodinami a nepoznali rodinné prostredie, z ktorého pochádzajú. Dôkazom toho je i tá skutočnosť, že navrhovateľka ani raz nenavštívila rodinu odporcu. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, spoločne nehospodária, pretože tomu tak nebolo ani počas manželstva, intímne sa nestýkajú, spolu nekomunikujú a nevytvárajú si navzájom zdravé rodinné prostredie. Nežijú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka býva so svojim mal. dieťaťom u rodičov. Súd má za to, že nie je možné zistené
príčiny rozvratu manželstva a to rozdielne povahové vlastnosti, úplné citové odcudzenie a stratu dôvery navrhovateľky odstrániť a nie je tu žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia i vzhľadom na postoj odporcu k tomuto konaniu. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 144 O.s.p. nepriznal súd účastníkom právo na náhradu trov konania, keďže dôvod pre iné rozhodnutie o náhrade trov nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.