Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-2808-2009.pdf
PDF · 68.22 KB
Case nature
Subarea
20Er/2808/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Komenského 52, Košice, IČO: 35557087, proti povinnému: X. S., nar. X. XX. XXXX, Z. XXX/X, XXX XX D., Y. B. XX.X.XXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Juraj Koči, Okružná 3, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 412/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávneného z a v ä z u j e nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,24 Eur.
odôvodnenie:
Dňa 2.5.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel dňa 24.3.2012 a dedičské konanie po poručiteľovi (v exekučnom konaní povinnom) bolo zastavené pre nemajetnosť. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora a zistil, že dedičské konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 25D/171/2012 bolo dňa 16.1.2013 zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok z ktorého by bolo možné vykonať exekúciu a dedičské konanie bolo zastavené, súd dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností je preukázané, že po povinnom nezostal žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a teda v danom prípade nie je možné v exekúcii pokračovať z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa ust. § 57 ods. 4 EP, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Na základe uvedeného, preto súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a teda exekúciu zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie podľa ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky a to minimálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur.
Podľa § 15 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. (minimálna odmena)........................33,19 Eur Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.: poštovné........................................................................................................................16,18 Eur DPH 20 %.......................................................................................................................9,87 Eur Trovy exekúcie celkovo vrátane DPH......................................................................59,24 Eur
Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že odmena, ktorú si uplatnil súdny exekútor je v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške uplatnenej súdnym exekútorom.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v konaní bolo preukázané, že povinný zomrel nemajetný a jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,24 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.