Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-33-2015.pdf
PDF · 82.14 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/33/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti P. A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., V., K.. J. XB/X, v konaní zastúpený opatrovníčkou O. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, takto
rozhodol:
Súd v y s l o v u j e, že prevzatie P. A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., V., K.. J. XB/X, do ústavu zdravotníckej starostlivosti bolo v súlade so zákonnými dôvodmi.
odôvodnenie:
Psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici podalo dňa 15. 11. 2015 o 19.00 hod. na Okresný súd Banská Bystrica hlásenie o nedobrovoľnej hospitalizácii pacienta P. A. D., nar. XX. XX. XXXX. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Pu/33/2015 - 4 zo dňa 16. 11. 2015 začal tunajší súd z úradnej moci konanie v zmysle ustanovením § 81 O. s. p.
Podľa čl. 5 Európskeho dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len ,,Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom ; ods.(1) písm. e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
Podľa čl. 5 ods. (4) ,,Dohovoru“, každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
Podľa čl. 4 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb. Listiny základných práv a slobôd pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.
Podľa čl. 7 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, s prihliadnutím na ochranné ustanovenia zákona vrátane dozoru, kontroly a odvolacieho konania môže byť osoba s ťažkou duševnou chorobou podrobená zákroku zameranému na liečbu duševnej poruchy bez jej súhlasu iba vtedy, ak by jej bez takej liečby hrozilo vážne poškodenie zdravia.
Podľa čl. 6 Zmluvy o Európskej únii, únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Základné práva tak, ako vyplývajú z ústavných tradícii spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.
Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
Podľa § 191b ods. 3 O. s. p. súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.
Z výsluchu ošetrujúceho lekára súd zistil, že umiestnený bol prijatý na psychiatrické oddelenie v Banskej Bystrici 14. 11. 2015 o 22.59 hod., bol privezený Rýchlou zdravotnou službou za asistencie polície s tým, že bol nájdený na benzínovej čerpacej stanici v Badíne. Políciu privolali zamestnanci čerpacej stanice potom ako sa neprimerane správal (bol agresívny a vykrikoval). Lekár ďalej uviedol, že po príchode polície nevedel udať ako sa dostal na čerpaciu stanicu, nevedel ako sa dostal na Slovensko, vzhľadom na to že nemal pri sebe nijaké osobné veci Príslušníci policajného zboru SR zisťovali jeho totožnosť lustráciou. (Lustrácia Ministerstva vnútra SR: D. P. A., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan Poľskej republiky, bytom G.V. V., K.. J. XB/X, osoba sa nenachádza v pátraní). Lekár ďalej uviedol, že umiestený bol najprv vyšetrený na internom urgentnom príjme E.. H., kde tvrdil, že má schizofréniu, a že počuje hlasy. Následne bol prevezený na vlastnú žiadosť na psychiatrické oddelenie F. D. Roosevelta, kde bol vyšetrený. Umiestnený tvrdil, že má schizofréniu a menoval lieky, ktoré kedysi užíval (haloperidol). Lekár uviedol, že aj vzhľadom na medzinárodné názvy psychiatrických liekov sa dalo vydedukovať, že bol liečený na psychiatrii, okrem toho nadmerne gestikuloval k neprítomným osobám, sám hovoril, že má halucinácie, bolo zrejmé, že je v psychicky zmenenom stave. Po príchode na psychiatrické oddelenie žiadal nejakú pilulku na ukľudnenie, kvôli hlasom, ktoré počul. Lekár ďalej uviedol, že za prítomnosti polície komunikácia prebiehala v slovenskom a poľskom jazyku ako pomôcku lekár využíval google translator, kde slovenské otázky prekladal do poľštiny. Lekár uviedol, že nakoľko umiestnený odpovedal na dané otázky, komunikačný konsenzus nastal, ale v priebehu vyšetrenia motivácia spolupráce s umiesteným klesala, dožadoval sa nejakej tabletky, začal sa nekontrolovateľne smiať a nastal u neho akútny psychotický stav, otáčal sa smerom, kde hovorili na neho zrejme hlasy ako to uvádzal, potom sa len smial, nadmerne gestikuloval a začal sa agresívne chovať, odmietol podanie látky - injekcie hovoril, že chce iba ,,pilulu“, odmietol spolupracovať, zvýšil sa jeho agresívny potenciál v správaní. Za asistencie polície mu bola podaná injekčná medikácia. Odmietol podpísať súhlas s hospitalizáciou. Na oddelenie bol prijatý s diagnózou paranoidná schizofrénia. Lekár ďalej do zápisnice súdu uviedol, že je nebezpečný sám pre seba (nakoľko bol nájdený v zanedbanom stave, potuloval sa, jeho dolné končatiny boli výrazne zanedbané) ako svoje okolie (bol dezorientovaný a agresívny, nekontrolovateľné správanie, ťažko predvídateľné konanie), nakoľko sa ocitol sám na čerpacej stanici, pri vyšetrení najprv udával, že utiekol spolupracovníkom, s ktorými pracoval na stavbe, lebo mu to prikázali hlasy, na druhý deň, pri vizite však takúto informáciu neudával. Predpokladanú dĺžku liečby je podľa vyjadrenia lekára ťažko odhadnúť. Lekár uviedol, že pravdepodobne bude preložený na nejakú psychiatrickú liečebňu v Poľsku. Lekár uviedol, že nemá vedomosť, že by sa o neho niekto zaujímal. Kontakt s okolím zamedzený nemá, môže prijímať návštevy, ale vzhľadom na zvýšenú agresiu je umiestnený v ochrannom lôžku. Lekár uviedol, že umiestnenie v ústave zdravotníckej starostlivosti bolo potrebné vzhľadom na jeho akútny zdravotný stav a nebezpečenstvo, ktoré predstavoval pre seba a pre svoje okolie. Lekár uviedol, že aj denná medikácia je umiestnenému podávaná za asistencie polície. Vzhľadom na jeho klinický stav obsah súdnych písomností nebude rozumieť. Súd za prítomnosti ošetrujúceho lekára a tlmočníčky O.. A. Š. ktorá bola ustanovená do konania uznesením č.k. 32Pu/33/2015 - 11 zo dňa 16. 11. 2015, pristúpil k výsluchu umiestneného a k doručeniu uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32Pu/33/2015 - 4 a 32Pu/33/2015 - 5 zo dňa 16. 11. 2015 spolu s prekladmi v poľskom jazyku. Umiestnený sa nachádzal na izbe pacientov v ochrannom lôžku za kovovými mrežami. Lekár uviedol, že vzhľadom na jeho agresivitu a nepredvídateľné konanie nie je bezpečné ,,otvorenie klietky“. Umiestnený bol v zanedbanom stave, na prstoch na nohách mal zdeformované nechty, bol pomočený a zakrýval si plachtou tvár. Súd sa za prítomnosti tlmočníka pokúsil vysvetliť umiestenému podstatu súdneho konania o jeho prevzatí a držaní v ústave zdravotníckej starostlivosti. Umiestený odmietol komunikovať so súdom a odmietol prevziať súdne písomnosti. Plachtou si striedavo zakrýval a odokrýval tvár pričom mal zatvorené oči a usmieval sa. Prehovoril len k lekárovi, aby sa ho spýtal či mu dá cigaretu. Keď lekár odpovedal, že nech najprv odpovie na otázky
súdu, zakryl si tvár, zavrel oči a otočil sa čelom k stene. Na doplňujúce otázky súdu či vie ako sa dostal na Slovensko a do nemocnice, ako sa cíti, a prečo nepodpísal súhlas s hospitalizáciou vôbec nereagoval.
Tunajší súd v spolupráci s Oddelením cudzineckej polície SR vykonal dokazovanie, z ktorého má za preukázané, že o umiestneného sa zatiaľ nikto nezaujímal a nie je po ňom vyhlásené pátranie.
Právomoc súdu členského štátu v konaní o prevzatie alebo držanie v ústave zdravotníckej starostlivosti (detenčné konanie), neupravuje ani Nariadenie (ES) č. 44/2009, ani Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných, pracovných a trestných a ani zákon č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd, aplikoval Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, na ktorý odkazuje v čl. 6 Zmluva o Európskej únii ( Zakladajúca zmluva) a to výslovne iba pokiaľ ide o základné práva, ktoré sa považujú za ,, všeobecné právne zásady práva Únie“.
Súd v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Vzhľadom na krátkosť lehoty súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo umiestnený naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda. Základnými podmienkami zákonnosti zadržania je existencia duševnej choroby, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie, pričom medzi chorobou a nebezpečným konaním musí existovať vzťah príčiny a následku.
Prevzatie umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania". (nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 193/201356) Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“ alebo „Súd“) v prípade Shulepova vs. Rusko konštatoval, že obmedzenie osobnej slobody osoby považovanej za duševne chorú musí byť v súlade so zmyslom článku 5 ods. 1 Dohovoru a cieľom vyjadreným v písm. e/, ktorý zabraňuje pozbaveniu osôb osobnej slobody svojvoľným spôsobom. Na základe toho, súd vyslovil, že vzhľadom k ustálenej judikatúre, osoba nemôže byť vyhlásená za duševne chorú a pozbavená osobnej slobody, pokiaľ nie sú splnené uvedené podmienky: (1) osoba sa preukázateľne javí ako duševne chorá a súčasne (2) stupeň alebo druh duševnej poruchy si vyžaduje nútené obmedzenie a súčasne (3) odôvodnenosť ďalšieho obmedzenia závisí na pretrvávaní tejto poruchy. V danom prípade musí súd v konaní o vyslovenie prípustnosti alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného - P. A. D., nar. XX. XX. XXXX bola obmedzená v súlade so zákonom. Vzhľadom na krátkosť lehoty súd pri zistení skutkového stavu vykonáva najmä dôkazy uvedené v ustanovení § 191b ods. 3 O. s. p. a pri rozhodovaní vychádza z výsluchu lekára a výsluchu umiestneného. Pri posudzovaní zdravotného stavu umiestneného súd vychádzal z odborného vyjadrenia ošetrujúceho lekára, na základe ktorého mal súd za preukázané, že u umiestneného sa v čase prijatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti vyskytovali príznaky duševnej choroby - paranoidnej schizofrénie, prejavujúce sa neprimeraným správaním, dezorientáciou, halucináciami (umiestnený počul hlasy), nadmernou gestikuláciou voči neprítomným osobám, u umiestneného nastal akútny psychotický stav, odmietal spoluprácu, bol agresívny voči okoliu, terapia mu bola podaná za asistencie polície, bol nájdený v zanedbanom stave, potuloval sa, jeho dolné končatiny boli výrazne zanedbané, predstavoval nebezpečenstvo ohrozenia života pre seba ako aj svoje okolie vzhľadom na to, že bol agresívny voči okoliu a dezorientovaný , nevedel odhadnúť svoje konanie, mal nekontrolovateľné správanie, ktoré bolo ťažko predvídateľné, nakoľko sa aj sám ocitol na čerpacej stanici, kam podľa udaní utiekol od spolupracovníkov, lebo mu to prikázali hlasy, pričom nemal pri sebe žiadane doklady. Z vykonaného dokazovania v spolupráci s Oddelením cudzineckej polície SR má súd preukázané, že jeho totožnosť bola overená lustráciou, o umiestneného sa zatiaľ nikto nezaujímal a nie je po ňom vyhlásené pátranie. Súd má za to, že v tomto konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi existenciou duševnej choroby a nebezpečným konaním umiestneného. Ohrozenie, ktoré umiestnený predstavoval pre svoje okolie, ako aj pre seba bolo bezprostredné a aktuálne, nemalo latentný charakter, resp. nemalo podobu potenciálneho prejavu, ktorý môže byť neskôr vyvolaný chorobou. Súd je toho názoru, že v danom konaní záujem ochrany spoločnosti pred nebezpečným a agresívnym konaním v značnej miere prevýšil záujem jednotlivca a jeho právo na osobnú slobodu, a to v dôsledku duševnej
choroby, ktorá sa vyskytovala u umiestneného v čase prijatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Súd preto rozhodol, že prevzatie P. A. D., nar. XX. XX. XXXX bolo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Na záver súd poukazuje na ustanovenie § 191c ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok.