Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/157/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2015 takto

rozhodol:

obžalovaná

O. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom R. Č.. XX, okres K.,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

v období od júna 2009 do marca 2010 v spol. Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., so sídlom Kalocsaya 8, Vrútky, IČO: 43 928 111, vykonávala predovšetkým pod svojím prístupovým heslom „. zmeny v počiatočných stavoch pokladne na voľný predaj liekov, pričom rozdiel medzi konečným stavom z predchádzajúceho dňa a počiatočným stavom nasledujúceho dňa si ponechávala pre svoju potrebu, čím tak spoločnosti Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., za predmetné obdobie spôsobila škodu v celkovej výške 7.426,51 €,

t e d a

pokračovacím konaním si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 Tr. zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze (podľa svojich možností a schopností) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti. Podľa súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., so sídlom Kalocsaya 8, Vrútky, IČO: 43 928 111 škodu vo výške 7 426,51 €.

Podľa súd poškodenú spoločnosť Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., so sídlom Kalocsaya 8, Vrútky, IČO: 43 928 111 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. podal dňa 22.08.2012 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenej O. H., stíhanej pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodenej, svedkov, prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech.

Obžalovaná O. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že je nevinná zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23 .09.2014 obžalovaná uviedla, že nastúpila do lekárne dňa 01.04.2008 a pracovala tam do 31.03.2010. Pracovala na pozícii laborant a ako asistent predaja. Prvý rok pracovala v laboratóriu, ale aj na pokladni, pracovala s dodacími listami a faktúrami. Menila sa s kolegyňou, ona išla na pokladňu, kolegyňa do laboratória. Keď obdržala peniaze od zákazníka, dala ich do tržby a následne tú tržbu odovzdávala kolegovi Q.. Na lístok ktorý vytlačila z pokladne napísala sumu a podpísala sa a túto tržbu s lístkom odovzdala kolegovi Q., ktorý túto sumu zapísal do zošita. Ten zošit musí existovať. Keď nastúpila prvého alebo druhého apríla, vytvorila si heslo. Dňa 1. 5. nefungovalo heslo jej nadriadenej a na jej požiadanie jej oznámila jej heslo. Posunula jej to, bola jej nadriadená. Napísala to heslo na lístoček a dala do zásuvky v jej kancelárii. Ona nepoznala heslá jej kolegov. Každý zamestnanec mal svoje heslo. Podľa toho zošita a podľa tých lístkov by sa zistilo, že nespreneverila žiadne peniaze. Čo sa týka tej tržby, bolo to údajne okolo 200-300 €. Väčší obnos nemala. V lekárni boli dve okienka. Pri jednom okienku bol výdaj liekov na recept, pri druhom okienku výdaj liekov na voľný predaj, pričom pri každom okienku bol počítač spolu s pokladňou. Nevie o tom, že by prišli správcovia počítačového systému do lekárne a že by tam niečo opravovali. Keď prišla ráno do práce, prihlásila sa na počítač na pokladni, ten jej vytlačil lístok a tak zistila, že jej to nesedí, že jej chýbajú nejaké peniaze, to bolo v roku 2009, hneď prvý týždeň, ako nastúpil jej kolega pán Q.Ň., zistila, že jej v pokladni chýba 150 €. Keď si vytlačila ráno lístok aký je ráno zostatok v pokladni a následne prepočítala peniaze v pokladne, stavy nesedeli, chýbalo 150 €. Ona následne volala nadriadenej do Prievidze. Ona povedala, že sa o tom porozprávajú keď príde. Keď sa o tom rozprávali, povedala jej, že to má nechať tak. Jej nadriadená bola N. D.. Keď sa o tom rozprávali, pri tom bola ona, pán Q. a jej nadriadená pani D.. Ona potom nezistila, že by jej chýbali ďalšie peniaze. V lekárni pracovala ona, pán Q., sanitárka - pani D., pani D., bol tam aj externý zamestnanec D.. Do lekárne chodil aj manžel pani D. a aj jej deti. Do pokladne mali prístup všetci, okrem pani D.. Ona osobne nevidela, že by títo vyberali peniaze z pokladne. Od jej kamarátky - pani D. vie, že raz večer prišla do lekárne a boli tam deti pani D., ktoré niečo vyberali z trezoru, pričom syn pani D. jej začal údajne nadávať. Čo sa týka vyberania peňazí z pokladne, ona videla, že tie peniaze z poklade vyberá kolega pán Q. a požičiava ich kamarátom. Stalo sa to viac krát. Asi päť-šesť krát. Vie, že pán Q. si raz zobral 300 €, ešte nebola výplata, hovoril že to má na pračku, ona sa ho pýtala, že ako to chce vrátiť, on jej povedal, že sa nemá do toho starať. Ona je v tom nevinne, bolo zneužité jej heslo, jej dobrota, ona dôverovala jej kolegom. Zmluvu o hmotnej zodpovednosti mala na laboratórium, nie na pokladňu. Ona keď nastúpila žiadala nadriadenú, aby bola urobená inventúra. V októbri - novembri 2009 bola vykonaná inventúra, nevyšiel žiaden schodok, keď odchádzala, žiadala pani D., aby urobila

inventúru, nechcela ju urobiť pred ňou, keď ju urobila, bol schodok 4 €. Jej nadriadenej pani D. sa nedalo prihlásiť na jej meno do pokladne, preto ju poprosila, aby jej dala svoje heslo. Keď nastúpila do práce v lekárni, pracovali tam ešte ako magistri farmácie pán J.Č. a pani R., tí tam pracovali do marca 2009, keď ukončili pracovný pomer, následne pracovala ona s pani D. a za mesiac nastúpil pán Q.. Nevedela odpovedať na otázku, či vedela heslo pani D., myslí, že nie. V živote nemala tržbu nad 300 €. Ona neupravovala stavy v počítači týkajúce sa financií. Pri pokladni sa najčastejšie zdržiaval pán Q.. Ona pri pokladni strávila dve až tri hodiny denne. Keď ráno prišla do práce, vždy sa prihlásila do pokladne bolo to tak na 98 %, v tých 2 % keď na neprihlásila a keď sa vrátila do pokladne, zistila, že počítač už je prihlásený pod jej menom. V rokoch 2009 - 2010 nemala žiadne finančné problémy, ani dlžoby, exekúcie, nemala žiadne úvery. Čo sa týka finančných problémov, tie má skoro každý, no ona nemala až také veľké. V tom období nemala žiadne nesplatené záväzky. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2014 obžalovaná uviedla, že nazrela do svojej zdravotnej dokumentácie, pričom dňa 13.01.2010, kedy boli robené výbery, mala celodenné ošetrenie a bola jej vystavená PN, taktiež 28.12.2009 bola na celodennom ošetrení, v ten deň mali byť robené výbery, vtedy nebola v práci a taktiež nasledujúce dni 29.12.2009, 30.12.2009 a 31.12.2009 mala dovolenku a nebola v práci. Taktiež mala dovolenku od 17.08.2009 do 27.08.2009 kedy bola vo Viedni u rodiny, potom mala celodenné ošetrenie dňa 22.10.2009, pričom vtedy tam bola vykonaná nejaká operácia. V marci dňa 31.03.2010 jej skončil pracovný pomer, končila jej výpovedná doba a od 24.03.2010 do 31.03.2010 mala dovolenku a vtedy boli tiež robené nejaké výbery. Čo sa týka tých výberov ona si myslí, že to bol zámer, ona pri tej pokladni nestála celý deň, tak ako vypovedala. Keď bola u lekára, v ten deň nebola v práci, ona zavolala zamestnávateľke, že je u lekára a nepríde do práce.

Svedkyňa poškodená W.. N. D. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedla, že koncom roka 2009 ju jej muž, ktorý robil účtovníctvo, upozornil, že nesedia stavy v centrálnej pokladni. Ona rozmýšľala nad tým, ale nič nezistila, myslela si, že obžalovanej O. H. chýbajú zase nejaké doklady do poisťovne, ona ich má tu u seba, na čo bola aj upozornená. Jej muž ju stále upozorňovať na tie sumy a náhodou zistila, keď si pozrela koncový stav jedného dňa a počiatočný stav druhého dňa a zistila rozdiel medzi tými sumami. Jej manžel jej robil účtovníctvo v roku 2009, v roku 2010 zmenila účtovníčku. Ona sa snažila zistiť, či takáto zmena koncového stavu a počiatočného stavu sa nestala viackrát, a zistila, že sa to stalo viackrát, preto zavolala do firmy do Žiliny, ktorá im robila software, tí jej urobili podklad, v ktorom je uvedené, kedy došlo k zmene počiatočného stavu pokladne. Na ozrejmenie udávala, že keď človek zmení počiatočný stav, bežne to nevidno, v softwari to vidieť len koncový stav pokladne jedného dňa a začiatočný stav poklade druhého dňa tak, ako je na č. l. 65, avšak nie je zrejmé, kedy sa udiala tá zmena. Kedy došlo k zmene počiatočného stavu je možné vidieť len z toho výpisu, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 34-36. Niekedy sa zmena počiatočného stavu v ten istý deň udiala aj viackrát. Na to, aby sa človek dostal do toho systému potreboval sa prihlásiť heslom všeobecným, alebo prostredníctvom svojho hesla. Každý zamestnanec si vytvoril vlastné heslo, pod ktorým sa prihlasoval. A.. J. trval na tom, aby každý mal svoje heslo. Ona sa nikdy nezaujímala o to, aké má heslo niektorý zo zamestnancov. Ona pracovala pod všeobecným správcovským heslom nemala dôvod požiadať obžalovanú, aby jej sprístupnila svoje heslo. Čo sa týka toho hesla, aké mala obžalovaná, ona sa dozvedela aké má heslo obžalovaná až z vytlačených podkladov od tej spoločnosti zo Žiliny. Chcela poukázať na nezrovnalosť, obžalovaná povedala, že 01.05.2010 sa nemohla prihlásiť a preto ju požiadala o to, aby jej povedala svoje heslo. Ona poukazuje na to, že obžalovaná už vtedy u nich nepracovala, pracovala u nich do 31.03.2010. Ona sa do systému prihlasovala pod prihlasovacím menom admin. Pod ním robila faktúry. Zamestnanci nemohli vedieť heslo obžalovanej. Predchádzajúci zamestnanci odišli, obžalovaná nastúpila do práce v roku 2008 a pán Q. nastúpil do práca v roku 2009. Čo sa týka vyčíslenia škody, ona na nej trvá. Na otázky splnomocnenca poškodenej poškodená ďalej vypovedala, že tá softwarová firma zo Žiliny jej vyčíslila zmeny počiatočných stavov pokladne. Tie zmeny boli vykonané s prihlasovacím menom O., ktoré mala pani H., pričom tá celková suma predstavuje 7384,35 €. Tú sumu 7384,35€ vyčíslila softwarová firma zo Žiliny, ide o tú istú sumu ohľadom vykonania zmien počiatočného stavu pokladne, tak ako ju vyčíslila tá softwarová firma, ide o tú istú sumu. Pán Q. sa nemohol prihlasovať pod heslom obžalovanej. Na vysvetlenie udala, že dňa 05.10.2009 bola vykonaná zmena na druhom počítači o 10 hod. 53 min. 46 sek., pričom pán Q. o 10 hod. 54 min. 05 sek. vydal tri recepty, predtým tie recepty musel prijať, musel vysvetliť zákazníkovi užívanie, vydať účtenku, teda nemohol on vykonať tie zmeny. Ona takmer väčšinu týchto zmien skontrolovala, súdu predložila doklad. Podobná situácia ohľadom vykonania zmien je aj 13.01.2010, kedy zmena bola uskutočnená o 15 hod., 43 min., 32sek. a pán Q. blokoval o 15 hod., 42 min. 31,5 sek. a o 15 hod. 44 min. 37,5 sek. Súdu predložila evidenciu dochádzky

obžalovanej ako je na č.l. 77 spisu, podľa ktorého obžalovaná dňa 13.01.2010 bola v práci. Na PN bola až v nasledujúce dni. Pracovnou náplňou obžalovanej bolo prijímanie tovaru, práca v laboratóriu a bola asistentkou predaja tovaru. Je pravda, že pod adminom bola vykonaná zmena, avšak ona podotýkala, že admin bolo všeobecné heslom. Pod adminom bola vykonaná zmena dňa 24.07.2009 o 21,24 hod. Obžalovaná sa mohla prihlásiť aj pod adminom. Heslo admin poznal každý, aj pán Q.. Ona ho používala. Nikdy sa neuskutočnila zmena počiatočného stavu, keď obžalovaná nebola v práci, tá zmena sa uskutočnila, keď ona bola v zahraničí na dovolenke v Grécku. Nikdy sa nestalo, že by obžalovaná ju upozornila, že pán Q. vyberá peniaze z pokladne, ani písomne ani telefonicky. Ona nevedela, aké má heslo obžalovaná. Nie je dôvod, aby jej heslo bolo uložené v nejakom stolíku. Bežná prax bola taká, že každý zo zamestnancov sa prihlásil na svojom počítači, v tom období mala dvoch zamestnancov, pani H.Ú. a pána Q.. Počítače boli zapnuté a zamestnanci vykonávali svoju prácu, môže podotknúť, že z laboratória je vidieť na obidva počítače. Pán Q. pracoval na počítači 1 a obžalovaná na počítači 2. Predtým mala zamestnancov pána J.Č., pani J. a pani K.. Keď mala týchto zamestnancov, neboli problémy, že by niečo nesedelo v pokladni. Ona obžalovanú aj upozornila na nedostatky v práci. Ona si spočiatku myslela že ten schodok bude na základe jej chýb, ktoré robila. Súdu predložila upozornenia, ktoré boli adresované obžalovanej. Okrem toho robila aj nepovolené zľavy na pokladni, pričom aj dňa 13.01.2010. Obžalovaná predávala antikoncepciu a iné lieky so zľavou 50 %. Predložila výpis zo dňa 13.01.2010, kde bola obžalovanou poskytnutá zľava 50 %. Obžalovaná sa k výpovedi svedkyne poškodenej vyjadrila, že heslo poškodenej dala 01.05.2008 na jej požiadanie. To, že poškodenej dala heslo v máji 2008 môžu potvrdiť svedkovia pani J. a pán J.. Dňa 13.01.2010 bola na celodennom ošetrení, v práci nebola.

Svedok K. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení a po zložení prísahy vypovedal, že čo sa týka predmetnej veci, vie, že chýbali peniaze z tržby. Išlo o účtovníctvo, fyzicky v pokladni nechýbali. On nastúpil do zamestnania dňa 1.6.2009. Pracoval s O. H. 10 mesiacov. Väčšinou - na 90 % boli v lekárni oni dvaja. On na to dozeral, koľko peňazí bolo vydaných z kasy, tržby sa odovzdávali jemu, kasa im vždy sedela. Jeho pracovnou náplňou bol výdaj liekov, príjem a objednávanie liekov, jednanie so obchodnými zástupcami. V lekárni boli dve pokladne. Ráno sa každý prihlásil na svoju pokladňu. Každý mal svoje konto a prihlasovacie heslo, heslo si sami určili svoje. Heslo nebolo známe nikomu inému. On nemá vedomosť o tom, že by poškodená požiadala obžalovanú, aby jej dala svoje heslo. Ani si nevie predstaviť dôvod, pre ktorý by to žiadala. On nevedel heslo, pod ktorým sa obžalovaná prihlasovala, ani ona nevedela jeho heslo. Čo sa týka toho schodku, ten bol zistený po odchode obžalovanej zo zamestnania. Fyzicky tie peniaze nechýbali, chýbali účtovne, bolo zistené, že išlo o prepisovanie počiatočného stavu pokladne. Každý výber z pokladne musel byť dokladovaný blokom, napríklad na nákup materiálu. Ako zamestnanec mohol poskytnúť zľavu na tovar nachádzajúci sa v predajni a to do výšky nákupnej ceny tovaru. Nákupné ceny boli v systéme evidované, takže ich poznala aj obžalovaná. Tržby boli v tej dobe nízke, preto sa z pokladne vyberala väčšinou okrúhla suma, aby nejaké peniaze zostali v pokladni. Následne sa k tomu výberu vystavil výdavkový pokladničný doklad a peniaze založil do trezora. Do zošita sa zapísala suma, kto ju vybral a prípadne aj odvod sumy do banky. Bolo tam ešte aj všeobecné heslo administrátor, pod ktorým sa prihlasoval aj on. Išlo len o vykonanie zmeny v softwari, nešlo o zmeny v pokladni a v skladovom hospodárstve. O tomto hesle vedel on, A.. D. a myslí si, že aj obžalovaná. Na otázky splnomocnenca poškodeného svedok vypovedal, že on nevedel heslo obžalovanej. A nikdy nemenil počiatočný stav pokladne pod menom obžalovanej. V tej dobe by ho to ani nenapadlo, urobiť také niečo ani účtovnícky by sa to nemalo robiť. On ani raz nevydal peniaze z pokladne a niekomu odovzdal. On si nikdy nebral peniaze z pokladne, ani na práčku. Bolo by to veľa peňazí. Je pravda, že chodili za ním kamaráti do práce. On im nikdy nedával ani nepožičiaval peniaze kamarátom. On pracoval na pokladni obžalovanej, keď bola v laboratóriu, na WC a pod. Najčastejšie pracoval na pokladni číslo 1, to bola jeho pokladňa, za ktorú zodpovedal. Na pokladni č. 2 pracoval len málokedy, keď bolo potrebné zobrať z druhého konca lekárne liek, ktorý následne nablokoval na pokladni číslo 2. Pokladňa číslo dva bola určená na voľný predaj, bola určená pre laborantov. Najčastejšie na nej pracovala obžalovaná. On na pokladni číslo dva vykonával blokovanie voľno predajných liekov a tovaru. Dňa 24.07.2009 o 21,24 hod. nebol v lekárni a nevykonal zmenu počiatočného stavu. Nezrovnalosti ohľadom pokladne boli zistené len v období, keď tam pracovala O. H.. Potom už neboli zistené žiadne nezrovnalosti v pokladni. Súd prečítal skoršiu výpoveď svedka z prípravného konania, kde svedok uviedol, že hlavné prihlasovacie meno a heslo Admin W.. D. ovládal tak on ako aj O. H.. Toto sa používalo, keď bolo potrebné vytvoriť fakturácie pre poisťovne, vykonať zmeny v receptoch. Mal vedomosť o tom, že O. H. používala meno a heslo W.. D. pri vytváraní faktúr, prípadne zmien receptov. Svedok po prečítaní skoršej výpovede sa vyjadril, že je to jeho výpoveď, je to tak.

Obžalovaná sa k výpovedi svedka vyjadrila, že nevedela heslom administrátora, ona vystavovala faktúry pod svojom menom.

Svedkyňa K. D. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedla, že je naďalej zamestnaná v lekárni vo Vrútkach, kde pracuje ako sanitárka. Čo sa týka otázky, či vo večerných hodinách niekoho nevidela v lekárni, raz jej večer volala slečna H., že si zabudla prádlo, aby sa nebála, že ide večer do lekárne. Bolo to niekedy na jar. Nikoho iného vo večerných hodinách nevidela. Ona v lekárni robí od 06,00 do 08,00 hod. ráno. To že v lekárni bol syn pani D. videla, to bolo poobede okolo 15,00 - 16,00 hod. Vtedy bola lekáreň zatvorená. Bolo to v sobotu alebo v nedeľu. Čo sa týka osôb, ktoré videla v lekárni, videla ich preto, že býva oproti a z miesta bydliska vidí na lekáreň, kde pracuje. Keď tam prišla, chlapci boli dnu, mali kameru, je tam taká pokladnička plechová, oni si to natáčali. Čo tam robili ona nevie. Ona potom volala pani D.. Ona jej na to povedala, že si išli niečo na kameru natáčať. Zrejme mali kľúče a pomocou nich sa dostali do lekárne. Lekáreň sa aj kóduje. S pani H. boli kolegyne, raz dva krát bola u nej na káve. Ona v lekárni nikdy nerobila s počítačmi ani s pokladňou. Keď jej obžalovaná volala, že je v lekárni, bolo to večer okolo 18,00 - 19,00 hod. Na otázky obžalovanej svedkyňa uviedla, že vo večerných hodinách videla v lekárni len ju. Ona tam nikoho iného večer nevidela. O 17,00 hod. sa lekáreň zatvorila, počkala K. Q., pofajčili a išli preč. Ona okrem lekárne má ďalšiu prácu, riadi aj ortopédiu aj u K.. W.. Keď pán Q. zamkol lekáreň, ona išla riadiť ordináciu.

Svedok N.. K. J. na hlavnom pojednávaní po poučení a po zložení prísahy vypovedal, že obžalovanú pozná od začiatku roku 2008, boli kolegovia, on bol jej nadriadený a pracovali v lekárni pri Stanici vo Vrútkach. On v tejto lekárni pracoval v období od 01.04.2008 do 30.04.2009 a vtedy s ním robila aj obžalovaná O. H.. On keď pracoval v predmetnej lekárni, pracoval za jedným počítačom, obžalovaná pracovala za druhým počítačom. K tým počítačom mali pridelené heslá. On okrem svojho hesla nevedel iné heslo, s výnimkou administrátorského hesla, ktoré potreboval pre rozšírené funkcie, prostredníctvom ktorého sa dali vykonať ďalšie operácie. Dokonca nevedel ani heslo svojej manželky, nemal dôvod. Jeho manželka v tejto lekárni začala pracovať 01.04.2008, pracovala tam jeden mesiac a následne od mája 2008 začala pracovať v inej lekárni pani D. v Prievidzi. Nevedel nič o tom, že by nastal problém s prihlasovacím heslom pani D. do systému a nevedel nič o tom, že by obžalovaná poskytla heslo pani D. alebo ho dala do stolíka. On nevedel heslo pani H.. Počas toho roku, čo tam robil, nebol problém s financiami, že by chýbala nejaká tržba, alebo nesedeli financie. V tom období v lekárni nepracoval pán Q., on ho nepoznal. Nebola taká situácia, že by nadriadený pýtal od neho heslo, nebol svedkom toho, že by pýtal od niekoho iného. A taktiež sa ani nevyskytla taká situácia, že by bolo potrebné si medzi kolegami vymeniť heslo. Čo sa týka vytvorenia hesla, bolo zaužívané to, že pri počítači bol ten dotyčný človek sám a sám si vytvoril heslo.

Svedok X.. K. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení a po zložení prísahy vypovedal, že na podnet poškodenej vypracoval zostavu, ktorú jej poskytol, potom neskôr ho kontaktovala polícia, ktorá chcela doplniť tú zostavu, ktorú aj doplnil. Čo si pamätá, boli tam údaje o počiatočných stavoch a ich následných zmenách. Pracuje vo firme, ktorá sa volá Počítače a programovanie s.r.o. a táto firma poskytuje počítače a software pre lekárne a taktiež poskytovala software pre pani D.. Čo sa týka zostavy, boli tam zmeny počiatočného stavu, myslí si, že niektoré boli preklepy, ale niektoré boli úmyselne ponižované stavy počiatočného stavu. V tej zostave bol uvedený aj operátor, ktorý vykonal tú zmenu počiatočného stavu. On túto zostavu dal pani D., následne v tej veci konala polícia, on sa nevie vyjadriť, prečo v tej veci konala polícia. Jedine tam, kde sú jeho poznámky, tam došlo k zmene toho daného počiatočného stavu. On dostal požiadavku vyhodiť všetky manipulácie s počiatočným stavom. Malo isť o pokladňu číslo 2 alebo 1 a on vyhodil všetky údaje bez ohľadu na operátora, ktorý vykonal tie zmeny. To ID nie je číslo pokladne len nejaký identifikátor operátora. On neriešil, že kto urobil tie zmeny, ale za to konkrétne obdobie uviedol všetkých, ktorý urobili počiatočné zmeny, ale ak sú tam len dvaja operátori, tak len títo dvaja prihlásení operátori urobili tú zmenu. Každý operátor musí mať pridelené svoje heslo. Či bolo to heslo všeobecne známe, to si musí riešiť každý operátor. Samosudca umožnil svedkovi nahliadnuť do zoznamu operátorov na čl. 142 - 147, pričom svedok potvrdil, že ide o daný zoznam, ktorý poskytol poškodenej.

Ďalej súd postupom podľa prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a to podklady predložené poškodenou a obžalovanou, evidenciu pracovného času obžalovanej s prílohami, potvrdenie o dočasnej PN, výpisy z Lekárne pri stanici vo Vrútkach, záznamy o odvádzaní tržieb z

pokladne na bankový účet, výpovede zo zamestnania, mandátnu zmluvu, zmluvu o nájme bytu, výpis zmien počiatočného stavu, doklad od obžalovanej, upozornenia na nedostatočné plnenie pracovných povinností, zúčtovací doklad opravný, zoznam pokladničných dokladov z pokladne č. 1 a z pokladne č.2 a odpis z registra trestov na obžalovanú .

Z listinných dokladov na č.l. 34-36 spisu a na č.l.142-147 spisu podrobne vyplýva v ktorých dňoch a konkrétnych časoch ( od 03.06.2009 do 29.03.2010) bola vykonaná zmena počiatočného stavu pokladne č. 2, pričom tieto zmeny predovšetkým boli vykonané operátorom O. H. a len v 8 prípadoch operátorom Admin. Rozpis tržieb Lekárne pri stanici Vrútky na č.l. 37-75 spisu preukazuje ako (a o aké sumy) sa zmenili počiatočné stavy pokladne na voľný predaj liekov, tak napríklad konečný stav pokladne č. 2 dňa 02.06.2009 bol 573,29 EUR, avšak počiatočný stav tejto pokladni nasledujúci deň 03.06.2009 bol už len 250 Eur.

Z evidencie pracovného času obžalovanej za mesiace jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009 a za mesiace január 2010, február 2010, marec 2010 na č. l. 598-642 spisu vyplýva, v ktorých dňoch obžalovaná bola v práci, pričom samotná obžalovaná priznala, že podpis na týchto evidenciách pracovného času je jej.

Zo záverov odborného vyjadrenia č. 329/2015 znaleckej organizácie JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10 Martin na č.l. 481-579 spisu vyplýva, že znalec analyzoval podklady a výšku škody spôsobenú zmenou počiatočných stavov elektronickej registračnej pokladne č. 2 DKP (66620223592220002) za obdobie od 01.06.2009 do 31.03.2010 ustálil na sumu 7 426,51 €. Znalcom vyčíslený rozdiel spôsobený zmenami počiatočných stavov pokladne ERP č. 2 (DKP 66620223592220002) za obdobie od 01.06.2009 do 31.03.2010 eliminovaný o účtovný počiatočný stav ERP č. 2 k 01.06.2009 je 7 426,51 € (t.j. 7 721,77 € - 295,26 €). Hotovostné tržby z elektronických registračných pokladní boli účtované ako príjem do „Hlavnej pokladne“ jedenkrát mesačne vždy k poslednému dňu mesiaca a rovnako aj odvody hotovostných tržieb na účet boli účtované jedným zápisom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. V praktickom ponímaní pri tomto spôsobe účtovania je časová súvislosť medzi pohybom hotovosti a jej zobrazením v účtovníctve v kontinuite k poslednému dňu mesiaca.

Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 643 spisu obžalovaná nemá záznam v registri trestov.

Trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2, písm. a), písm. d) Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spácha čin závažnejším spôsobom konania.

Väčšou škodou podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 2 660 eur.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími osobami (spolupáchateľmi). Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola daná vec do opatrovania alebo do dispozície, sa to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin - prečin ( § 10 ods. 1, písm. b) Tr. zák. ). Záver o zavinení páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen priznaním páchateľa.

Samosudca má za to, že vina obžalovanej bola dokazovaním na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu preukázaná. Obžalovaná svojim vyššie uvedeným konaním naplnila všetky znaky pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák., nakoľko po dlhší čas (od júna 2009 do marca 2010) si prisvojovala cudziu vec, ktorá jej bola zverená (finančné prostriedky zamestnávateľa) a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu prevyšujúcu sumu 2660,- EUR.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní na svoju obranu v podstate vypovedala, že ona neupravovala stavy v počítači týkajúce sa financií, pri pokladni sa najčastejšie zdržiaval pán Q.. Dňa 1. 5. nefungovalo heslo jej nadriadenej p. D. a na jej požiadanie jej oznámila jej heslo, ktoré napísala (to heslo) na lístoček a dala do zásuvky v jej kancelárii. To, že poškodenej dala heslo v máji 2008 môžu potvrdiť svedkovia pani J. a pán J.. Ona je v tom nevinne, bolo zneužité jej heslo, jej dobrota, ona dôverovala jej kolegom. Poukázala na to, že videla ako jej kolega pán Q. asi päť-šesť krát vyberá peniaze z pokladne a požičiava ich kamarátom. Hneď prvý týždeň, ako nastúpil jej kolega pán Q., zistila, že jej v pokladni chýba 150 €. Od jej kamarátky - pani D. vie, že raz večer prišla do lekárne a boli tam deti pani D., ktoré niečo vyberali z trezoru. Nevedela odpovedať na otázku, či vedela heslo pani D., myslí, že nie. Ďalej obžalovaná na svoju obranu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.11.2014 vypovedala, že nazrela do svojej zdravotnej dokumentácie, pričom dňa 13.01.2010, kedy boli robené výbery, mala celodenné ošetrenie a bola jej vystavená PN, taktiež 28.12.2009 bola na celodennom ošetrení, v ten deň mali byť robené výbery, vtedy nebola v práci a taktiež nasledujúce dni 29.12.2009, 30.12.2009 a 31.12.2009 mala dovolenku a nebola v práci. Taktiež mala dovolenku od 17.08.2009 do 27.08.2009 kedy bola vo Viedni u rodiny, potom mala celodenné ošetrenie dňa 22.10.2009, pričom vtedy tam bola vykonaná nejaká operácia. V marci dňa 31.03.2010 jej skončil pracovný pomer, končila jej výpovedná doba a od 24.03.2010 do 31.03.2010 mala dovolenku a vtedy boli tiež robené nejaké výbery. Čo sa týka tých výberov ona si myslí, že to bol zámer, ona pri tej pokladni nestála celý deň, tak ako vypovedala. Keď bola u lekára, v ten deň nebola v práci, ona zavolala zamestnávateľke, že je u lekára a nepríde do práce.

Zo skutku uvedeného v rozsudku je obžalovaná usvedčovaná presvedčivou výpoveďou svedkyne poškodenej W.. N.E. D., výpoveďami svedkov K. Q.J., K. D., N.. K. J., X.. K. Q. ako i listinnými dôkazmi, ktoré vyvracajú obranu obžalovanej.

Svedkyňa poškodená W.. N. D. vo svojej výpovedi uviedla ako ju jej muž upozornil, že nesedia stavy v centrálnej pokladni. Náhodou zistila, keď si pozrela koncový stav jedného dňa a počiatočný stav druhého dňa a zistila rozdiel medzi tými sumami. Ona sa snažila zistiť, či takáto zmena koncového stavu a počiatočného stavu sa nestala viackrát, a zistila, že sa to stalo viackrát, preto zavolala do firmy do Žiliny, ktorá im robila software, tí jej urobili podklad, v ktorom je uvedené, kedy došlo k zmene počiatočného stavu pokladne. Kedy došlo k zmene počiatočného stavu je možné vidieť len z toho výpisu, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 34-36. Na to, aby sa človek dostal do toho systému potreboval sa prihlásiť heslom všeobecným, alebo prostredníctvom svojho hesla. Každý zamestnanec si vytvoril vlastné heslo, pod ktorým sa prihlasoval. Ona sa nikdy nezaujímala o to, aké má heslo niektorý zo zamestnancov. Ona pracovala pod všeobecným správcovským heslom nemala dôvod požiadať obžalovanú, aby jej sprístupnila svoje heslo. Čo sa týka toho hesla, aké mala obžalovaná, ona sa dozvedela aké má heslo obžalovaná až z vytlačených podkladov od tej spoločnosti zo Žiliny. Ona sa do systému prihlasovala pod prihlasovacím menom admin. Zamestnanci nemohli vedieť heslo obžalovanej. Tá softwarová firma zo Žiliny jej vyčíslila zmeny počiatočných stavov pokladne. Tie zmeny boli vykonané s prihlasovacím menom O., ktoré mala pani H., pričom tá celková suma predstavuje 7384,35 €. Tú sumu 7384,35€ vyčíslila softwarová firma zo Žiliny, ide o tú istú sumu ohľadom vykonania zmien počiatočného stavu pokladne, tak ako ju vyčíslila tá softwarová firma. Pán Q. sa nemohol prihlasovať pod heslom obžalovanej. Na vysvetlenie uviedla, že dňa 05.10.2009 bola vykonaná zmena na druhom počítači o 10 hod. 53 min. 46 sek., pričom pán Q. o 10 hod. 54 min. 05 sek. vydal tri recepty, predtým tie recepty musel prijať, musel vysvetliť zákazníkovi užívanie, vydať účtenku, teda nemohol on vykonať tie zmeny. Ona takmer väčšinu týchto zmien skontrolovala, súdu predložila doklad. Podobná situácia ohľadom vykonania zmien je aj 13.01.2010, kedy zmena bola uskutočnená o 15 hod., 43 min., 32 sek. a pán Q. blokoval o 15 hod., 42 min. 31,5 sek. a o 15 hod. 44 min. 37,5 sek. Súdu predložila evidenciu dochádzky obžalovanej ako je na č.l. 77 spisu, podľa ktorého obžalovaná dňa 13.01.2010 bola v práci. Pod adminom bola vykonaná zmena dňa 24.07.2009 o 21,24 hod. Obžalovaná sa mohla prihlásiť aj pod adminom. Heslo admin poznal každý, aj pán Q.. Nikdy sa neuskutočnila zmena počiatočného stavu, keď obžalovaná nebola v práci. Nikdy sa nestalo, že by obžalovaná ju upozornila, že pán Q. vyberá peniaze

z poklade, ani písomne ani telefonicky. Ona nevedela, aké má heslo obžalovaná. V tom období mala dvoch zamestnancov, pani H. a pána Q.. Pán Q. pracoval na počítači 1 a obžalovaná na počítači 2.

Svedok K. Q. potvrdil, že pracoval s O. H. 10 mesiacov. Väčšinou - na 90 % boli v lekárni oni dvaja. V lekárni boli dve pokladne. Ráno sa každý prihlásil na svoju pokladňu. Každý mal svoje konto a prihlasovacie heslo, heslo si sami určili svoje. Heslo nebolo známe nikomu inému. On nemá vedomosť o tom, že by poškodená požiadala obžalovanú, aby jej dala svoje heslo. Ani si nevie predstaviť dôvod, pre ktorý by to žiadala. On nevedel heslo, pod ktorým sa obžalovaná prihlasovala, ani ona nevedela jeho heslo. Čo sa týka toho schodku, ten bol zistený po odchode obžalovanej zo zamestnania. Fyzicky tie peniaze nechýbali, chýbali účtovne, bolo zistené, že išlo o prepisovanie počiatočného stavu pokladne. On ani raz nevydal peniaze z pokladne a niekomu odovzdal. On si nikdy nebral peniaze z pokladne, ani na práčku. On nikdy nedával ani nepožičiaval peniaze kamarátom. On pracoval na pokladni obžalovanej, keď bola v laboratóriu, na WC a pod. Najčastejšie pracoval na pokladni číslo 1, to bola jeho pokladňa, za ktorú zodpovedal. Na pokladni č. 2 pracoval len málokedy, keď bolo potrebné zobrať z druhého konca lekárne liek, ktorý následne nablokoval na pokladni číslo 2. Pokladňa číslo dva bola určená na voľný predaj, bola určená pre laborantov. Najčastejšie na nej pracovala obžalovaná. On na pokladni číslo dva vykonával blokovanie voľno predajných liekov a tovaru. Dňa 24.07.2009 o 21,24 hod. nebol v lekárni a nevykonal zmenu počiatočného stavu. Nezrovnalosti ohľadom pokladne boli zistené len v období, keď tam pracovala O. H.. Potom už neboli zistené žiadne nezrovnalosti v pokladni. Ďalej svedok v prípravnom konaní uviedol, že hlavné prihlasovacie meno a heslo Admin W.. D. ovládal tak on ako aj O. H..

Svedkyňa K. D. vypovedala že raz jej večer volala slečna H.D., že si zabudla prádlo, aby sa nebála, že ide večer do lekárne. Bolo to večer okolo 18,00 - 19,00 hod. Nikoho iného vo večerných hodinách nevidela. To že v lekárni bol syn pani D. videla, to bolo poobede okolo 15,00 - 16,00 hod. Na otázky obžalovanej svedkyňa uviedla, že vo večerných hodinách videla v lekárni len ju. Ona tam nikoho iného večer nevidela.

Svedok N.. K. J. na hlavnom pojednávaní po poučení a po zložení prísahy vypovedal, že nevie nič o tom, že by nastal problém s prihlasovacím heslom pani D. do systému a nevie nič o tom, že by obžalovaná poskytla heslo pani D. alebo ho dala do stolíka. On nevedel heslo pani H..

Svedok X.. K. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení a po zložení prísahy vypovedal, že na podnet poškodenej vypracoval zostavu, ktorú jej poskytol, potom neskôr ho kontaktovala polícia, ktorá chcela doplniť tú zostavu, ktorú aj doplnil. Čo si pamätá, boli tam údaje o počiatočných stavoch a ich následných zmenách. Pracuje vo firme, ktorá sa volá Počítače a programovanie s.r.o. a táto firma poskytuje počítače a software pre lekárne a taktiež poskytovala software pre pani D.. Čo sa týka zostavy, bolo tam zmeny počiatočného stavu, myslí si, že niektoré boli preklepy, ale niektoré boli úmyselne ponižované stavy počiatočného stavu. V tej zostave bol uvedený aj operátor, ktorý vykonal tú zmenu počiatočného stavu. On túto zostavu dal pani D., následne v tej veci konala polícia.

Súd porovnaním listinných dôkazov, a to evidencie pracovného času obžalovanej za mesiace - jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009 a za mesiace január 2010, február 2010, marec 2010 spolu s listinnými dôkazmi preukazujúcimi kedy došlo k zmenám počiatočných stavov pokladne č.2 (č.l. 34-75 spisu) súd zistil, že obžalovaná bola prítomná v práci keď sa uskutočnili zmeny počiatočného stavu pokladne okrem dvoch zmien počiatočného stavu pokladne, ktoré sa udiali dňa 24.07.2009 o 21,24 hod. a dňa 28.08.2009 o 20,57 hod. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne K. D., ktorá len obžalovanú videla vo večerných hodinách v lekárni. Súd len poznamenáva, že aj tieto dve zmeny počiatočného stavu boli uskutočnené opäť len na pokladni č. 2 lekárne.

Obžalovaná tvrdila, že mala dovolenku od 17.08.2009 do 27.08.2009, čo podľa evidencie pracovného času (č.l. 604 spisu) nie je pravda, obžalovaná v mesiaci august 2009 mala dovolenku v dňoch - od 24.8

- 25.08 a v dňoch od 28.08 do 31.08.2009.

Obžalovaná ďalej uvádzala, že mala celodenné ošetrenie dňa 22.10.2009, pričom vtedy tam bola vykonaná nejaká operácia a nebola v práci, čo podľa evidencie pracovného času (č.l. 616 spisu) nie je pravda, dňa 22.10.2009 obžalovaná bola v práci od 6,30 hod. do 16,30 hod. a zmena počiatočného stavu bola vykonaná o 14,24 hod. operátorom O. H..

Podľa výpovede obžalovanej dňa 28.12.2009 bola na celodennom ošetrení, v ten deň mali byť robené výbery, vtedy nebola v práci, čo podľa evidencie pracovného času (č.l. 621 spisu) nie je pravda, dňa 28.12.2009 obžalovaná bola v práci od 6,30 hod. do 12,30 hod. a zmena počiatočného stavu bola vykonaná o 8,35 hod. operátorom O. H..

Obžalovaná ďalej tvrdila, že dňa 13.01.2010, kedy boli robené výbery, mala celodenné ošetrenie a bola jej vystavená PN, vtedy nebola v práci, čo podľa evidencie pracovného času (č.l. 623 spisu) nie je pravda, dňa 13.01.2010 obžalovaná bola v práci od 7,30 hod do 16,30 hod. a zmena počiatočného stavu bola vykonaná o 15,43 hod. operátorom O. H..

Taktiež obžalovaná tvrdila, že od 24.03.2010 do 31.03.2010 mala dovolenku a vtedy boli tiež robené nejaké výbery, čo podľa evidencie pracovného času (č.l. 635 spisu) nie je pravda, v dňoch od 24.03.2010 do 29.03.2010 obžalovaná bola v práci, následne v dňoch 30.03. a 31.03.2010 mala celodenné ošetrovanie, avšak posledná zmena počiatočného stavu pokladne č.2 bola vykonaná dňa 29.03.2010 o 9,45 hod operátorom O. H..

Z opravného zúčtovacieho dokladu na č.l. 241 spisu vyplýva, že tento doklad vystavila obžalovaná (obžalovaná potvrdila že na doklade je jej podpis) pod heslom „admin“, a teda z tohto dokladu nepriamo vyplýva, že obžalovaná vedela a ovládala hlavné prihlasovacie meno a heslo „admin“ W.. D. tak ako o tom vypovedal svedok K. Q..

Na rozdiel od obžaloby súd skutok upravil len v tom, že obžalovaná vykonávala predovšetkým pod svojím prístupovým heslom „O.“ zmeny v počiatočných stavoch pokladne (zmeny uskutočnila aj pod heslom „admin“) ako i ohľadom výšky takto spôsobenej škody, ktorá bola ustálená odborným vyjadrením znaleckej organizácie JHS s.r.o. Martin na sumu 7.426,51 €.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovanú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a ktoré vyvracajú obranu obžalovanej spočívajúcu v tom, že ona neupravovala stavy v počítači. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že v období od júna 2009 do marca 2010 práve len obžalovaná upravovala stavy pokladne č.2, pričom rozdiel medzi konečným stavom z predchádzajúceho dňa a počiatočným stavom nasledujúceho dňa si ponechávala pre svoju potrebu, a tak spoločnosti Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., za predmetné obdobie spôsobila škodu v celkovej výške 7.426,51 €. Súd dôsledným vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo ako i súhrnne má za to, že obrana obžalovanej bola vyvrátená tak svedeckými výpoveďami ako i listinnými dôkazmi. Súd neuveril obrane obžalovanej, že dňa 1.mája poskytla svoje heslo poškodenej, čo však poškodená poprela, naviac je všeobecne známe, že deň 1. mája je dňom pracovného pokoja.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovanej súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanej prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovanej vzhliadol len poľahčujúcu okolnosť - obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovanej súd bol povinný postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona znižovať hornú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby, v tomto konkrétnom prípade dolná hranica je stanovená vo výmere 1 roka a horná vo výmere 5 rokov, teda rozdiel je 48 mesiacov a jedna tretina z tohto rozdielu je 16 mesiacov. Po takomto znížení hornej hranici súd bol povinný obžalovanej uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 1 roka až na 3 roky a 8 mesiacov. Súd je toho názoru, že na nápravu obžalovanej postačí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý súd obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 3 roky, v strede trestnej sadzby. Súd zároveň uložil obžalovanej v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody povinnosť spočívajúcu v príkaze (podľa svojich možností a schopností) nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti.

Súd vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody vrátane uloženej povinnosti obžalovanej považuje za dostatočný preto, aby obžalovanej zabránil dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia) a zároveň bol výstrahou pre ostaných členov spoločnosti (generálne prevencia).

Podľa súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., so sídlom Kalocsaya 8, Vrútky, IČO: 43 928 111 škodu vo výške 7 426,51 € z nasledovných dôvodov. Poškodená spoločnosť cestou konateľky ako i svojho splnomocnenca si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila, tento nárok bol v spise riadne listinnými dôkazmi preukázaný (odborným vyjadrením č. 329/2015 znaleckej organizácie JHS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 10 Martin na č.l. 481-579 spisu) a škodu tomuto podnikateľskému subjektu spôsobila trestným činom obžalovaná.

Podľa súd poškodenú spoločnosť Lekáreň pri stanici Vrútky, s.r.o., so sídlom Kalocsaya 8, Vrútky so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie z nasledovných dôvodov. Súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu tak ako bola vyčíslená odborným vyjadrením č. 329/2015 znaleckej organizácie JHS s.r.o., Martin. Nakoľko poškodená spoločnosť cestou svojho splnomocnenca si uplatňovala nárok na náhradu škody vo vyššej výške než jej priznal súd, preto súd postupoval podľa ustanovenia poškodenú spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.