Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Csp-40-2019.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-60Csp/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. Š. (H. M. H. S.), C.. XX.XX.XXXX, D. S. I.. W. U. XX, XXX XX S., o zaplatenie 2.726,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.726,24 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 2.726,24 eur a náhrady trov konania. Podaný návrh odôvodnil tým, že na základe elektronickej žiadosti žalovaného mu žalobca poskytol úver v sume 2.726,24 eur podľa príkazov na prevod sumy vo výške 2.500 eur zo dňa 02.07.2014 a sumy vo výške 226,24 eur zo dňa 14.07.2014. Žalobca a žalovaný sa dohodli na splatnosti úveru v 60 pravidelných mesačných splátkach od poskytnutia úveru, pričom prvá splátka bola splatná dňa 11.08.2014, čo žalobca preukazuje predloženou zmluvou o úvere. Splatnosť úveru nastala dňa 11.08.2019. Žalovaný do dnešného dňa nevrátil žalobcovi ani len časť istiny. Neuhradená tak zostala istina vo výške 2.726,24 eur.
2. Súd v danej veci vydal európsky platobný rozkaz č. k. 60Csp 40/2019 - 48 zo dňa 19.08.2020, ktorý sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného, preto súd uznesením č. k. 60Csp 40/2019 - 58 zo dňa 18.01.2021 vydaný európsky platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, a to v zmysle čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, podľa ktorého všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Postup pri nedoručení európskeho platobného rozkazu osobitne v nariadení upravený nie je, preto súd vzhľadom na uvedený článok, postupoval v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.
3. Žaloba (návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu) spolu s prílohami, poučením a uznesením s výzvou na vyjadrenie sa k uvedenému návrhu, bola doručená žalovanému v súlade s postupom podľa § 116 ods. 2 CSP zverejnením oznámenia dňa 02.02.2022. Žalovaný sa k uplatnenému nároku žiadnym spôsobom nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijako nepoprel.
4. Uznesením č. k. 60Csp 40/2019 - 75 zo dňa 17.01.2022 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Bondora AS, IČO: 11 483 929, so sídlom Tammsaare tee 47, 11316 Tallinn, Estónsko a aby na jeho miesto vstúpil žalobca: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.10.2022 v súlade s § 297 CSP, na ktoré sa nedostavili strany sporu. Advokát žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2022 súdu oznámil, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol aj v ich neprítomnosti a zároveň ospravedlnil svoju ako aj žalobcovu neúčasť. Žalovaný svoju neúčasť nijako neospravedlnil, o odročenie pojednávania taktiež nepožiadal, hoci doručenie predvolania mal riadne vykázané (predvolanie si prevzal dňa 23.07.2022). Súd teda pojednával v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrhom na uzavretie úverovej zmluvy zo dňa 01.07.2014, všeobecnými obchodnými podmienkami, príkazmi na prevod sumy vo výške 2.500 eur zo dňa 02.07.2014 a sumy vo výške 226,24 eur zo dňa 14.07.2014, výpisom z Obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom a právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci.
7. Žalobca uzatvoril dňa 01.07.2014 so žalovaným úverovú zmluvu s platnosťou žiadosti o úver 6 pracovných dní, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 2.726,24 eur (maximálna výška istiny bola 3.000 eur). K platnému uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou návrhu na uzavretie úverovej zmluvy, pričom k samotnému podpisu zmluvy došlo na diaľku na základe elektronického podpisu (IP adresa uvedená v zmluve, z ktorej žalovaný predmetnú zmluvu podpísal: XXX.XXX.XX.X). Finančné prostriedky boli žalovanému na jeho účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. poskytnuté dvomi prevodmi a to v sume vo výške 2.500 eur zo dňa 02.07.2014 a v sume vo výške 226,24 eur zo dňa 14.07.2014 a to na základe príkazu na prevod odoslaného žalovaným (identifikátor IP adresa) na diaľku na portál žalobcu www.isepankur.ee. Žalovaný sa žalobcovi zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky mu vráti prostredníctvom pravidelných mesačných splátok v počte 60, ktoré budú splatné 10. kalendárny deň každý mesiac, pričom prvá splátka bola splatná dňa 11.08.2014. Peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté pri maximálnej ročnej úrokovej sadzbe vo výške 30 %. Podľa čl. 9 bod 9.1 zmluvy mal byť úver splatený a úroky zaplatené podľa anuitného princípu počas doby stanovenej v úverovej zmluve s tým, že celková mesačná splátka úveru a úrokov bude rovnaká s výnimkou prvej a poslednej splátky) po častiach, ktorých počet zodpovedá dĺžke doby splácania úveru v mesiacoch. V zmluve absentuje údaj o výške RPMN. Žalovaný si však svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas splácať poskytnuté peňažné prostriedky neplnil, čím sa s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania. Žalovaný tak ku dňu podania žaloby mal voči žalobcovi dlh vo výške 2.726,24 eur, nakoľko žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku úveru.
8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Súd po preskúmaní posudzovaného prípadu dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o právny vzťah strán sporu založený na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto aj napriek tomu, že sa jedná o absolútny obchodný vzťah, súd na posúdenie veci okrem zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoSÚ“), sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
11. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí zmluva obsahovať, sú uvedené v ods. 2 - vymenované pod písmenom a) až y), osobitne f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín jeho konečnej splatnosti, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, k) výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b ) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len „citovaný zákon“), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
19. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
20. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.
21. Podľa § 8 citovaného zákona, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
22. Súd v rámci právneho posúdenia sporu v prvom rade konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Cieľom zákonodarcu pri etablovaní právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, bolo jednoznačne eliminovať
dominantné, resp. zmluvne silnejšie postavenie dodávateľa (v tomto prípade žalobcu, ako aj jeho právneho predchodcu) voči spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému). Súd bol preto povinný skúmať, či v obsahu tejto zmluvy, a to najmä v ustanoveniach upravujúcich vznik povinností a záväzkov na strane spotrebiteľa, nie sú medzi zmluvnými stranami dojednané, tzv. neprijateľné podmienky, spôsobujúce vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň bol povinný preskúmať uzavretú zmluvu aj z hľadiska jej podstatných obsahových náležitostí tak, ako to predpokladajú vyššie citované ustanovenia ZoSÚ a v prípade zistenia nedostatkov, resp. zistenia absentovania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyvodiť z tohto následok predpokladaný ustanovením § 11 ods. 1 tohto zákona.
23. Predaj finančných služieb cez telefón alebo počítač, resp. predaj finančných služieb na diaľku upravuje citovaný zákon prijatý za účelom prijatia opatrení na postupnú konsolidáciu jednotného finančného trhu, ktoré opatrenia prispievajú k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v súlade so smernicami EÚ. Finančné služby vyžadujú podstatne vyššiu úroveň presnosti a zrozumiteľnosti, ako je zvykom pri iných druhoch predaja a prijatie citovaného zákona jednak harmonizovalo poskytovanie finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou EÚ a Rady zo dňa 23.9.2002 č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (ďalej len „smernica“), vytvorilo právny rámec pre ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku, zabezpečilo, aby spotrebitelia mali prístup bez diskriminácie k čo najširšiemu možnému sortimentu dostupných finančných služieb, ktoré sú obzvlášť vhodné pre diaľkový predaj a aby si mohli vybrať tie, ktoré najviac zodpovedajú ich potrebám a zabezpečilo aj potrebný stupeň ochrany spotrebiteľa, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov v predaj finančných služieb na diaľku.
24. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah uzavretím zmluvy o úvere podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške istiny 2.726,24 eur. Po preskúmaní obsahu uzavretej zmluvy súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a/ a to druh spotrebiteľského úveru, neobsahuje obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa (písm. b/), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Súd má za to, že formulácia uvedená v zmluve (60 mesačných splátok) neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok dopracovať k presnému dňu konečnej splatnosti. Z rozhodnutí iných súdov v podobných veciach je zrejmé, že spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní zmluvy, akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať. Predložená zmluva v tomto spore ďalej neobsahuje celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (písm. g/), ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/), ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. k/). Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje základné zákonné náležitosti, úver sa považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje len neuhradenú istinu úveru v sume 2.726,24 eur bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, ktorú žalovaný skutočne čerpal a z ktorej neuhradil žiadnu splátku. Žalovaný výšku žalovanej sumy nenamietal. V prejednávanej veci súd aj s ohľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalobcu prijal jeho argumentáciu, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky splatnosti poskytnutého úveru, resp. poskytnutej finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a teda že žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie celej poskytnutej finančnej služby. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil nárok žalobcu za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie neuhradenej istiny v žalovanej výške 2.726,24 eur.
25. V konaní bolo tiež preukázané, že zo strany pôvodného žalobcu (Bondora AS) došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, ktorý týmto vstúpil do práv postupcu, a ako takému mu v konaní svedčí aj aktívna vecná legitimácia. Znamená to, že ako nositeľovi hmotnoprávneho oprávnenia mu prislúcha nárok uplatnený v tomto konaní.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.)