Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/1819/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: ALIANCIA ADVOKÁTOV, a.s., so sídlom Podtatranského 1, Bratislava, IČO:35 744 715, zast. alianciadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava proti povinnému: K.. E. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. K. V., advokát, so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice , v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stacho Chladný, Stráž 223, 960 01 Zvolen, 040 01 Košice, pod sp. zn. Ex 796/14 o námietkach povinného, takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a. II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a. III. Povinnému u k l a d á povinnosť uhradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 20,03 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 5.3.2014 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 XXXXXX* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 8.4.2014 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 796/14-21 zo dňa 26.9.2014. Exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I sp.zn. 15 Ro/XXXX/XXXX zo dňa 14.11.2005.

Dňa 18.12.2014 povinný podal na poštovú prepravu námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 5.12.2014, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.

Povinný odôvodnil námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie tým, že z formulácie žiadosti exekútora o vydanie poverenia sa javí, že návrh na začatie exekučného konania proti povinnému bol podaný z dôvodu, že podľa všetkého povinný nezaplatil úrok z omeškania vo výške 1,43 Eur na účet žalobcu, ale na účet jeho právneho zástupcu. Exekútor na jednej strane konštatuje, že celková výška postúpenej pohľadávky bola v zmysle Prílohy č. 1 E - Zoznam k odkúpeniu pohľadávky k 31.7.2010 v sume 66,83 Eur (48,80 Eur + 16, 60 Eur +1,43 Eur), ďalej že rovnakú sumu aj povinný k 1.10.2009 zaplatil t.j. (48,79 Eur + 18,03 Eur), t.j. 66,83 Eur. Na druhej strane sa ale žiada vykonať exekúcie na vymoženie celkovej sumy 43,15 Eur, ktorá má pozostávať z odkúpeného úroku 1,43 Eur, odkúpeného súdneho poplatku 16,60Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 25,12 Eur. Zo žiadosti nie je zrejmé na základe čoho požaduje oprávnený zaplatenie posledne uvádzanej sumy 25,12 Eur. Vo vzťahu k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 1,43 Eur poukazuje nato, že z plnej moci udelenej právnemu zástupcovi v pôvodnom konaní vyplýva, že splnomocnený advokát bol oprávnený v mene žalobcu nie len vymáhať ale aj prijímať uplatňované nároky. Ďalej poukázal nato, že exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil svoju odmenu 10% vo výške 39,83 Eur s DPH, pričom 10 % zo sumy ktorú vymáha predstavuje

11,85 Eur. Pri minimálnej odmene 33,19 Eur je to 16,60 Eur, čo je s DPH 19,92 Eur a nie 39,83 Eur. Taktiež namietal náklady spojené so zabezpečením majetku vo výške 70 ,- Eur, nakoľko takéto náklady nemožno považovať za účelné, keďže exekútor v mesiaci november zablokoval peňažné prostriedky povinného vo výške 205,- Eur z jeho dôchodku, pričom táto suma je dostatočná, ak by došlo k upusteniu od exekúcie, nato aby boli pokryté všetky vymáhané nároky.

Oprávnený sa vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.1.2015 vyjadril tak, že platobný rozkaz č.k. 15 Ro/XXXX/XXXX zo dňa 14.11.2005 zaviazal povinného na uhradenie istiny vo výške 48,80 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 43,15 Eur a súdneho poplatku vo výške 16,60 Eur. Úrok z omeškania ku dňu odkupu t.j. ku dňu 17.10.2005 zo sumy 48,80 Eur predstavoval sumu 1,43 Eur. Ku dňu 1.10.2009 uhradil povinný oprávnenému sumu vo výške 48,80 Eur na účet oprávneného a sumu 18,03 Eur na účet právneho zástupcu oprávneného, povinný teda dokopy uhradil sumu 66,83 Eur - povinný teda ku dňu 1.10.2009 uhradil celú istinu vo výške 48,80 Eur a časť trov právneho zastúpenia vo výške 18,03 Eur. Oprávnený na základe návrhu na vykonanie exekúcie žiada iba úhradu ostatných neuhradených záväzkov povinného. Suma 25,12 Eur, ktorú oprávnený žiada priznať v návrhu na vykonanie exekúcie predstavovala nezaplatenú časť trov právneho zastúpenia zo sumy 43,15 Eur (43,15 Eur - 18,03 Eur).

Podľa ust. Exekučný poriadok (ďalej len EP), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom - je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, č.k. XXRo/XXXX/XXXX zo dňa 14.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný dňa 21.3.2006. V zmysle uvedeného exekučného titulu bola povinnému (v postavení odporcu) uložená povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 48,80 Eur( 1470,- Sk), úroky z omeškania 1,43 Eur (43,- Sk) za obdobie od 1.4.2005 do 17.10.2005 a nahradiť trovy konania vo výške 16,60 Eur (500,- Sk) a trovy právneho zastúpenie vo výške 43,15 Eur (1300,- Sk) právnemu zástupcovi navrhovateľa. Na základe uvedeného je preukázané, že predmetné rozhodnutie je spôsobilé byť podkladom k výkonu exekúcie a teda byť riadnym exekučným titulom. Nakoľko sa predmetné rozhodnutie stalo právoplatné a vykonateľné dňa 21.3.2006 je preukázané, že do tohto dátumu si mal povinný splniť svoju povinnosť. Nakoľko tak povinný urobil iba čiastočne, oprávnený v zmysle ust. § 38 ods. 2 Ex. por. pristúpil k uplatneniu svojho práva priznaného exekučným titulom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť prostredníctvom odvolania v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.

Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo k splneniu uloženej povinnosti v celom rozsahu a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.

Čo sa týka námietok povinného súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinného neboli podané dôvodne, nakoľko povinný vo svojich námietkach nepreukázal ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol žiaden dôvod, na základe ktorého by malo byť námietkam vyhovené, na základe uvedeného podané námietky súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné.

Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie, exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a výrokom tohto exekučného titulu, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Čo znamená, že v tomto štádiu exekučný súd neposudzuje postup pôvodného konania a nemôže tak prihliadať ani na okolnosti a hmotnú stránku konania, ktoré mali byť povinným namietané v pôvodnom konaní. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia povinného sú dôvodné. Už v samotnom exekučnom titule mu bola uložená povinnosť uhradiť oprávnenému istinu 48,80 Eur( 1470,- Sk), úroky z omeškania 1,43 Eur (43,- Sk) za obdobie od 1.4.2005 do 17.10.2005, trovy konania vo výške 16,60 Eur (500,- Sk) a trovy právneho zastúpenie vo výške 43,15 Eur (1300,- Sk) právnemu zástupcovi navrhovateľa. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že povinný čiastočne uhradil na účet oprávneného 1.10.2009 istinu vo výške 48,79 Eur a na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 18,03 Eur. Nakoľko povinný neuhradil celú časť trov právneho zastúpenia vo výške 43,15 Eur a zvyšnú časť dlžnej pohľadávky, preto oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie.

Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, súd preto nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie.

Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.

Súd posúdil námietku povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný neuviedol vo svojej námietke ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa § 201 ods. 2 EP, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa vyhlášky , ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

V zmysle novelizácie Exekučného poriadku vykonanej sa v doterajší odsek 3 označuje ako odsek 8.

Podľa § 46 ods. 8 EP, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 EP, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa vyhlášky č. , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o posúdenie námietok proti trovám exekúcie, v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 4. 10. 2010 sú predbežné trovy exekúcie vypočítané nasledovne:

• odmena exekútora ( podľa ust. Exekučného poriadku a ust. . o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, t. j. 10 % z vymoženej pohľadávky, najmenej 33,19 Eur) vo výške 33,19 Eur, • náhrada hot. výdavkov a náhrada za stratu času, vyčíslené pri upustení od vykonania exekúcie vo výške 5,51 € • DPH 20 %

Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie nedospel k záveru, že by boli vypočítané v rozpore s Exekučným poriadkom, resp. vyhl. č. Odmena súdneho exekútora bola určená správne, a to ako 10 % zo základu, ktorý v tomto prípade predstavuje vymáhanú pohľadávku. Už zo samotného ustanovenia cit. vyhlášky vyplýva, že minimálna odmena súdneho exekútora je najmenej 33,19 eura. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že povinný neuhradil pohľadávku do 14 dní od doručenia upovedomenia, preto sú v danom prípade predbežné trovy exekúcie vypočítané v upovedomení o začatí exekúcie bezpredmetné, nakoľko po márnom uplynutí 14 dňovej lehoty na podanie námietok je pre povinného záväzný predbežný výpočet trov exekúcie vo výške 439,83 €. V tomto prípade však ide o predbežné trovy exekúcie, ktorých výška je vypočítaná, najmä pokiaľ ide o hotové výdavky a stratu času, orientačne. Je samozrejmé, že ich výška bude závisieť od samotného priebehu exekúcie a v prípade, že hotové výdavky nebudú vynaložené tak, ako ich predbežné vyúčtoval súdny exekútor, je povinný prípadný preplatok vrátiť povinnému. Práve z dôvodu možnej zmeny výšky predbežne vypočítaných trov exekúcie, vyčíslených v prípade, že povinný nesplní povinnosť uloženú exekučným titulom v lehote na podanie námietok proti exekúcii, tieto nie sú predmetom súdneho prieskumu v rámci námietok proti trovám exekúcie. V danom prípade je súd pri posudzovaní správnosti výpočtu trov exekúcie viazaný ust. Exekučného poriadku. Odmena exekútora je však určená v súlade s Exekučným poriadkom a vyhlášky MS SR. Súd teda námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, nakoľko sú nedôvodné.

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.1.2015 právny zástupca oprávneného žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 30,09 Eur.

V zmysle ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 43,15 Eur je 16,60 Eur. Vychádzajúc z ust. / vyhlášky je polovica danej hodnoty suma 8 8da základnou sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby.

Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa ust. (ďalej len „“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia oprávneného boli dôvodné, preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi oprávneného, pozostávajúcich za tieto úkony právnych služieb: (1 x 8,30 EUR - vyjadrenie k námietkam + 1 x 8,39 EUR - paušálna náhrada hotových výdavkov) v celkovej výške 16,69 Eur +20% DPH = 20,03 Eur. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 20,03 Eur, na ktorých náhradu zaviazal povinného ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.