Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2755-2002.pdf
PDF · 74.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2755/2002
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom 814 99 Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému: D. M., C.. XX.XX.XXXX, H.. XX.XX.XXXX, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Katarína Szabóová, so sídlom Exekútorského úradu 929 01 Dunajská Streda, Nám. Á. Vámberyho 5249/13B, o vymoženie 3.030,33 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a súd exekúciu zastavuje.
Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodnutím /platobný výmer 2194/2002/2/. Samotné exekučné konanie sa začalo návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.10.2002. Keďže tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.09.2014 predložil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná dňa 09.06.2013 zomrela, pričom dedičské konanie po neb. povinnej bolo ukončené s tým, že povinná zomrela ako nemajetná. S poukazom na uvedené súdny exekútor navrhuje exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške 48,88 € zaviazať oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je možné vykonať.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Zo súdneho spisu t.j. z podania súdneho exekútora čl. 35 ako aj z uznesenia č. 12D/85/2013 čl. 38 je zrejmé, že povinná po začatí exekúcie zomrela a dedičské konanie po neb. povinnej bolo právoplatne zastavené v zmysle § 175 h) ods. 1 O.s.p., nakoľko povinná/poručiteľka nezanechala žiaden majetok, t.j. zomrela ako nemajetná. Vzhľadom na to, že v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinnej byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, a na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinnej súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Z citovaných zákonných ustanovení ďalej vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy znášať. V danom prípade si súdny exekútor uplatnil nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 48,88 €. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, nakoľko tento stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a povinnosť z exekučného titulu neprešla na právnych nástupcov. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.
Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu, možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, súd zastáva názor, že rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd teda skúmal, či oprávnený
mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania tak ako to vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.
Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená podľa ust. § 57 ods. 1/ písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného.
Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Už vyššie citovaný dôvod zastavenia exekúcie vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku na tento prípad.
V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekučného konania, stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd má za to, že v danej veci nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je dôvodné.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).