Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-50-2012.pdf
PDF · 111.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne C. E., rod, J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. K. č. XXX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom kapitána Nálepku č. 5, 080 01 Prešov proti žalovanému K. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Y. K. č. X, občan SR, právne zastúpený Mgr. Pavlom Dlugolinským, advokátom so sídlom Námestie generála Štefánika 5, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 712 m2 a rodinného domu číslo súpisné X postaveného na parcele reg. C KN č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. K., obec Y. K..
Svoj návrh odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 4.4.2006 predala žalovanému - jej synovi sporné nehnuteľností za kúpnu cenu 4 500 000,- Sk. V čase vykonania právneho úkonu, t.j. 4.4.2006 žalobkyňa trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, keďže v čase od mája 2005 do decembra 2007 sa liečila u psychiatra MUDr. Petríka, ktorý jej dňa 17.4.2012 vydal potvrdenie, podľa ktorého v čase prevodu (apríl 2006) nebola spôsobilá robiť žiadne právne úkony ohľadom disponovania s nehnuteľnosťou. Navrhla aby sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy z 4.4.2012 v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. Naliehavý právny záujem odôvodnila skutočnosťou, bez takéhoto určenia je ohrozené jej právo a jej právne postavenie je neisté. Jedine určovacou žalobou sa odstráni stav jej právnej neistoty. Žalobkyňa má záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností. .
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil návrh žalovanej spolu s prílohami.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je bezdôvodná, vyslovil pochybnosti o správnosti lekárskej MUDr. Petríka, zdôraznil, že prevod nehnuteľností bol predovšetkým v záujme žalobkyne, ktorá v čase prevodu vlastníctva bola plne spôsobilá na právne úkony.
Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobkyne na podanej žalobe v celom rozsahu zotrvala.
V záverečnom návrhu uviedla, že žalobkyňa sa dožaduje vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy hlavne s poukazom na § 138 ods. 2 Obč. zák. ale ju žiada vysloviť ex lege, keďže žalobkyňa nikdy nemala vôľu uvedené nehnuteľností previesť na žalovaného. Zdôraznila, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom poukázala na potvrdenie MUDr. Petríka. Ďalej poukázala na pochybnosti ohľadne vyplatenia kúpnej ceny a tým aj ohľadne slobody a vážnosti, zrozumiteľností a určitosti právneho úkonu, pričom podľa právnej zástupkyne je uvedený právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný vedel, že má psychické problémy, má ešte dve detí - dvojičky a vedel, že právny úkon je v rozpore s jej vôľou. Na rozpor s dobrými mravmi poukazujú aj jednania za akých došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, keďže po podpise kúpnej zmluvy sa odporca mal dohodnúť so žalobkyňou a zaviazal sa k tomu, že po nadobudnutí vlastníckeho práva prevedie po 1/8 na dvojičky žalobkyne, to že sa zaviazal previesť takéto podiely bezodplatne svedčí o tom, že aj on nehnuteľností od žalobkyne nadobudol bezodplatne. Ďalšou skutočnosťou, že sa nejednalo o kúpnu zmluvu ale o simulovaný právny úkon svedčí výpis z účtu S. Banky, podľa ktorého po bezhotovostnom vklade od žalovaného 1 055 896,28 Sk nasledoval expresný výber 755 000 Sk. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že so synom - žalovaným chodila pripravovať zmluvy, avšak v tom čase bola pod vplyvom liekov, má ešte dve detí - dvojičky a nie je možné aby všetko podarovala synovi. Pripustila, že dôvodom prevodu nehnuteľností na syna bola skutočnosť, že jej exmanžel mal pôžičky, pričom banka chcela v roku 2006 dať ťarchu na dom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nevie, prečo syn do zmlúv nedal to aby peniaze išli na 4 čiastky. K výplate kúpnej ceny žalobkyňa uviedla, že bola splatená hypotéka, ktorú vyplatila, ďalej jej prišli peniaze z S. banky hypotéka, ktorú si syn vybavil, avšak tieto peniaze zo svojho účtu previedla na synov účet. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach navrhol žalobu zamietnuť podotkol, že žalobkyňa zabudla uviesť, čo predchádzalo samotnému prevodu, že to boli jej dlhy a hrozilo, že o nehnuteľnosť, ktorá bola v jej vlastníctve príde, že práve ona navrhla žalovanému, aby nebol stratový uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom práve ona zabezpečila právny servis. Na základe toho si žalovaný vybavil úver a kúpnu cenu žalobkyni v celom rozsahu uhradil, z tejto kúpnej ceny žalobkyňa vyplatila svojich veriteľov. Zdôraznil, že žalobkyňa v čase realizácie právneho úkonu netrpela duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by ju pre tento právny úkon robila nesvojprávnou.
Žalovaný na pojednávaniach opísal skutočnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy uviedol, že dom bol v dezolátnom stave, žalobkyňa sa dom snažila predať, avšak .kúpna cena bola nereálna, hrozila exekúcia, taktiež sa so žalobkyňou nezhodli na riadení prevádzky, keďže podnikanie bolo stratové, tak sa dohodli, že si vybaví úver a dom žalobkyni vyplatí. Dohodli sa na kúpnej cene 4,5 milióna Sk, pričom kúpnu cenu vyplatil časť úverom 3,2 milióna Sk, a zvyšok v hotovosti. Z tejto sumy žalobkyňa vyplatila svoje dlhy, ktoré boli do výšky 4 miliónov Sk. Ďalej uviedol, že následne 5 rokov žalobkyňu a dve nevlastné sestry živil, žalobkyňa nikde nepracovala ani nevykonávala živnosť. Po tom čo sa oženil a prestal žalobkyňu dotovať nastali problémy a výsledkom je aj toto súdne konanie. Ďalším dôvodom, podania tejto žaloby žalobkyňou, je podľa žalovaného skutočnosť, že sa skontaktoval so sestrou a svojím otcom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka JUD. Stanislava Lamparta, znaleckým dokazovaním - znaleckými posudkami znalkýň v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria MUDr. Miriam Kubicovej a MUDr. Beáty Kantorovej, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: kúpnou zmluvou z 4.4.2006, LV č. XXX k.ú. Y. K., potvrdením MUDr. Františka Petríka, 17.4.2012, lekárske správy MUDr. Františka Petríka za obdobie od 17.5.2005 do 27.12.2007, kópiami listín založených v katastri nehnuteľností týkajúcich sa sporných nehnuteľnostiach, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi preukazujúcimi úhradu kúpnej ceny, výpis z účtu S. banka č. 5 z 9.6.2006 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností parcela reg. „C“ XXX/X o výmere 712 m2 zastavané plochy a nádvoria a polyfunkčného domu súpisné č. X postaveného na parcele č. XXX/X. Uvedené nehnuteľností nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2006 od predávajúcej C. R. - jeho matky - žalobkyne tohto konania. V uvedenej kúpnej zmluve obaja účastníci tak žalobkyňa ako aj žalovaný zhode vyhlásili, že sú plne právne spôsobilí uzatvoriť medzi sebou slobodne a vážene túto kúpnu zmluvu.
Z výpovede svedka JUDr. Stanislava Lamparta, advokáta mal súd preukázané, že ako advokát pripravoval účastníkom konania písomné vyhotovenie listín o ktoré bol požiadaný, pričom tieto listiny v
jeho právnej kancelárií podpisované neboli, či vôbec boli podpísane svedok uviesť nevedel. Taktiež sa svedok nevedel vyjadriť na či podnet listiny pripravoval, avšak zdôraznil, že zo strany oboch účastníkov konania bol navštívený viac krát. Zo svojej evidencie vedenej v počítači zistil, že dňa 4.4.2006 účastníkom konania pripravil kúpnu zmluvu a návrh na vklad vlastníckeho práva. Potom dňa 24.5.2006 pripravoval viacero písomností a to: zmluvu o pôžičke kde ako veriteľ vystupovala žalobkyňa a ako dlžník žalovaný, predmetom pôžičky bola suma 1 505 770 Sk, osobný záväzok - prehlásenie, ktorým žalovaný prehlásil, že po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľností prevedie na svoje sestry R. a R. R. po 1/8 vlastníctva k domu súpisné číslo X, potvrdenie, podľa ktorého žalobkyňa prevzala od žalovaného sumu 1 330 770 Sk a dohodu o vzájomnom vysporiadaní uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, z ktorého vyplýva, že žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti do roka prevedie 1/8 na svoje sestry R. a R. R.. Svedok ďalej uviedol, že v tom čase videl žalobkyňu prvý krát a keďže nie je znalec nevie posúdiť či trpela nejakou duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou. .
Z predložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov mal súd preukázané, že žalovaný dňa 4.4.2006 vyplatil žalobkyni sumu 900 000 Sk, čo žalobkyňa potvrdila vydaním príjmového pokladničného dokladu (čl. 102 spisu), dňa 15.6.2006 žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 1 160 000,- Sk, čo žalobkyňa potvrdila vydaním príjmového pokladničného dokladu (čl. 103 spisu), dňa 20.6.2006 žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 2 440 000,- Sk, čo žalobkyňa potvrdila vydaním príjmového pokladničného dokladu (čl. 104 spisu). Z výpisu z účtu otpbanka č. 5 (čl 109 spisu) mal súd preukázané, že dňa 9.6.2006 bola na účet žalobkyne prijatá od žalovaného suma 1 055 896,28 Sk, následne bol realizovaný expresný výber ex prevod na účet žalovaného v sume 755 000,- Sk.
V žalobe žalobkyňa tvrdí, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. dňa 4.4.2006, trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou.
Podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára MUDr. Františka Petríka z 17.4.2012 žalobkyňa je od 17.6.2005 liečená v jeho ambulancií a v čase majetkových prevodov (apríl 2006) nebola spôsobilá robiť žiadne právne úkony ohľadne disponovania s nehnuteľnosťami.
Za účelom posúdenia duševného stavu žalobkyne v čase realizácie právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 4.4.2006 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatria. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorý vypracovala dňa MUDr. Miriam Kubicová zo dňa 29.3.2013 žalobkyňa sa v čase podpísania kúpnej zmluvy - dňa 4.4.2006 podrobovala ambulantnej psychiatrickej liečbe depresívnej poruchy, reaktívne viazanej. Táto porucha však nemala vplyv na jej ovládaciu či rozpoznávaciu schopnosť. Dňa 4.4.2006 bola žalobkyňa plne spôsobilá robiť právne úkony. U žalobkyne znalkyňa zistila prítomnosť jednoducho štruktúrovanej osobnosti, intelektovo v pásme priemeru s histrionskymi rysmi. Tento typ osobnosti nenarúša ovládaciu ani rozpoznávaciu schopnosť. Z psychiatrického hľadiska bola žalobkyňa dňa 4.4.2006 plne spôsobilá previesť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne právny úkon - kúpnu zmluvu. Taktiež bola plne spôsobilá previesť akýkoľvek právny úkon. Žalobkyňa dňa 4.4.2006 z psychiatrického hľadiska bola v čase podpísania kúpnej zmluvy plne schopná správne pochopiť a posúdiť následky svojho konania, bola schopná plne a správne odlíšiť podstatné od nepodstatného, bola u nej plne zachovaná schopnosť vyznať sa v situácií, porozumieť jej a adekvátne ju riešiť, bola u nej plne zachovaná chápavosť a predstavivosť. Zhodnotením zdravotnej dokumentácie sa u žalobkyne zistená depresívna porucha prejavovala konkrétne: smutnou náladou, zvýšenou unaviteľnosťou, plačlivosťou, poruchami spánku, zvýšeným vnútorným psychickým napätím. Skreslene vnímanie reality vo forme bludov či halucinácií u žalobkyne nebolo preukázané počas celého priebehu liečby. Taktiež intenzita príznakov nebola taká, aby bola nutná psychiatrická hospitalizácia. V závere znalkyňa uviedla, že štúdiom dostupnej dokumentácie, v kombinácii s faktami, ktoré uviedla žalobkyňa počas znaleckého vyšetrenia, žalobkyňa v čase podpísania kúpnej zmluvy bola plne spôsobilá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne tento právny úkon vykonať. Skutočnosť, ktorú uviedla znalkyni, že si na nič nepamätá, znalkyňa hodnotí ako
.vedomé klamstvo, čo je častý jav pri typoch osobnosti, akým je aj žalobkyňa - jednoducho štruktúrovaná, histrionská osobnosť, v staršom názvosloví tzv. hysterická osobnosť. Keďže žalobkyňa vzhľadom na potvrdenie MUDr. Františka Petríka spochybňovala závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Miriam Kubicovej, bolo nariadene kontrolne znalecké dokazovanie , kontrolný znalecký posudok vypracovala MUDr. Beáta Kantorová, zo záverov jej znaleckého posudku vyplýva, že sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Miriam Kubicovou, pričom doplnila, že antidepresíva, ktoré žalobkyňa užívala v čase pred ako aj v čase podpísania zmluvy neovplyvňujú rozpoznávacie ani ovládacie schopností, teda aj počas ich užívania bola plne spôsobilá pochopiť a posúdiť následky svojho konania v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2006.
Na základe takto ustáleného skutkového stav súd právne uzatvára:
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.
Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých súd mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom.
Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe odôvodnila skutočnosťou, že bez takéhoto určenia je ohrozené jej právo a jej právne postavenie je neisté. Jedine určovacou žalobou sa odstráni stav jej právnej neistoty. Žalobkyňa má záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností.
Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. .
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Obč. zák. neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou.
Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Právne posúdenie vecí:
Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súlade s citovanou právnou úpravou dospel k názoru, že návrhu tak ho podala žalobkyňa nie je možné vyhovieť.
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele registra C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 712 m2 a rodinného domu číslo súpisné X postaveného na parcele reg. C KN č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. K., obec Y. K., z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo na žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom.
Súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 4.4.2006. V žalobe a počas konania žalobkyňa tvrdila, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, že v čase realizácie právneho úkonu t.j. dňa 4.4.2006 trpela duševnou poruchou, ktorá ju pre tento právny úkon robila nespôsobilou. V záverečnej reči jej právna zástupkyňa dôvody neplatnosti právneho úkonu rozšírila na neexistenciu vôle žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu, na rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi a o skutočnosť, že sa nejednalo o kúpnu zmluvu ale o disimulovaný právny úkon - darovaciu zmluvu.
V ustanovení § 34 Obč. zák. je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým .prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Teória definuje vôľu ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému právnemu následku. Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle okrem toho, že vôľa musí byť skutočne daná, je to aby bola slobodná, vážna, bez omylu. Požiadavka skutočnej vôle znamená nevyhnutnosť jej existencie. Ak neexistuje vôľa, nevzniká ani právny úkon, preto treba takýto úkon považovať za zdanlivý (non negatium). Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Forma manifestácie musí byť poznateľná inými osobami. Náležitosťou prejavu je jeho zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma. Bez vonkajšieho prejavu vôle konajúceho subjektu niet právneho úkonu, právny úkon jednoducho neexistuje (non negotium) (išlo by len o faktickú činnosť); podľa zákona je neexistujúci právny úkon absolútne neplatný. Teda niet právneho úkonu, ak chýba vôľa, napr. pre fyzické donútenie. Právnym úkonom nemôže byť ani vôľa, ktorá sa dosiaľ neprejavila, napr. len úmysel k nejakému konaniu (pohnútka) a pod. Právnym úkonom nie je ani konanie, ktoré sa nezakladá na vôli, napr. konanie v duševnej poruche. U právneho úkonu urobeného v písomnej forme je právne významná iba vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte; zámery účastníkov, ktoré neboli vyjadrené v písomnom texte alebo ktoré sú odlišné od zámerov zachytených v listine o právnom úkone, sú právne bezvýznamné (Ro NS ČR zo 16. 11. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1027/2005).
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou spôsobilosti žalobkyne na realizáciu právneho úkonu, keďže žalobkyňa ako prvé tvrdila, že zmluva je neplatná, pretože v čase realizácie právneho úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju pre tento právny úkon robila nespôsobilou. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania predovšetkým vychádzajúc zo záverov dvoch znaleckých posudkov o duševnom stave žalobkyne, znalcov z odvetvia psychiatrie, o správnosti a pravdivosti, ktorých niet dôvodu pochybovať, súd má za to, že žalobkyňa v čase realizácie právnych úkonov, napriek používaniu antidepresív bola plne spôsobila zrealizovať právny úkon - uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu ale aj iné právne úkony. S poukazom na závery dvoch nezávislých znalcov, súd neuveril listinnému dôkazu - potvrdeniu ošetrujúceho psychiatria, ktoré bolo vydané na žiadosť žalobkyne a ktoré je diametrálne odlišné
od záverov dvoch znalcov. Znalci v znaleckom posudku na podklade zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia žalobkyne , obšírne, logickým a presvedčivým spôsobom odôvodnili svoje závery, na rozdiel od ošetrujúceho lekára, MUDr. Františka Petríka, ktorý v potvrdení len stroho uviedol, že žalobkyňa nebola schopná majetkových prevodov. Keďže súd disponoval dvomi totožnými znaleckými posudkami, odmietol ako neefektívny, súdne konanie predlžujúci návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom MUDr. Františka Petríka.
Po tom, čo žalobkyňa mala k dispozícií záver aj druhého znaleckého posudku v záverečnej reči rozšírila dôvody neplatnosti napadaného právneho úkonu o ďalšie .skutočnosti, - neexistenciu vôle, rozpor s dobrými mravmi a o skutočnosť, že sa nejednalo o kúpnu zmluvu ale o disimulovaný právny úkon - darovaciu zmluvu. Podľa názoru súdu tieto dôvody neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy sú taktiež právne irelevantné.
Súd má za to, že na strane žalobkyne existovala dňa 4.4.2006 vôľa uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu, že prejav vôle bol zo strany žalobkyne zrealizovaný slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva bola žalobkyňou podpísaná, jej podpis bol overený notárkou JUDr. Darinou Sčensnou (čl. 63 spisu). U právneho úkonu urobeného v písomnej forme je právne významná iba vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte; zámery účastníkov, ktoré neboli vyjadrené v písomnom texte alebo ktoré sú odlišné od zámerov zachytených v listine o právnom úkone, sú právne bezvýznamné (Ro NS ČR zo 16. 11. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1027/2005).
To, že voľou žalobkyne bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu a že tento právny úkon nezastiera iný a to darovaciu zmluvu ako uvádza jej právna zástupkyňa v záverečnej rečí, svedčia príjmové pokladnične doklady vystavené žalobkyňou, ktoré preukazujú, že od žalovaného prevzala dňa 4.4.2006 sumu 900 000 Sk, a následne dňa 15.6.2006 sumu 1 160 000 Sk a dňa 20.6.2006 sumu 2 440 000 Sk. Pokiaľ by nebola vôľa žalobkyne uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu nebol by dôvod aby od žalovaného uvedené finančné obnosy prijala a žalovanému dokonca o ich prijatí vystavila príjmové pokladnične doklady (v konaní táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom zo strany žalobkyne spochybnená). Suma 1 055 896,28 Sk bola žalobkyni zo strany žalovaného poukázaná na účet vedený na jej meno v otpbanka, pokiaľ následne v rovnaký deň ako bola pripísaná táto suma na účet žalobkyne, žalobkyňa realizovaná spätný prevod v prospech žalovaného ( v sume 755 000 Sk), nemožno tento prevod charakterizovať ako dôkaz o tom, že došlo k uzatvoreniu darovacej a nie kúpnej zmluvy. Súd má za to, že žalobkyňa tento prevod v prospech žalovaného zrealizovala sama, dobrovoľne, keďže súdu nepreukázala opak (súdu nebol predložený dôkaz o tom, že prevod zrealizoval sám žalovaný, že mal právo s účtom žalobkyne disponovať). Naviac nebola žalovanému prevedená celá suma, žalobkyňa nepreukázala a ani v konaní netvrdila, že od žalobcu neobdŕžala ani časť kúpnej ceny ( pri darovaní ide o bezodplatný prevod, čo nie je prípad tohto konania).
Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že uvedený právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom, na okolnosti a čas kedy došlo k prevodu, že žalovaný v čase podpísania zmluvy vedel, že žalobkyňa má psychické problémy, vedel, že sa lieči u psychiatra, že užíva antidepresíva, že žalobkyňa nechce previesť nehnuteľnosť keďže má ešte dve mal. detí dvojičky.
Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nedospel k záveru aby konanie žalovaného v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa napriek tomu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala psychické problémy bola plne spôsobilá na právne úkony. V konaní žalobkyňa na ktorej je dôkazné bremeno nepreukázala , aby nechcela previesť nehnuteľností ako tvrdila jej právna zástupkyňa v záverečne reči. .
K tvrdeniu, že žalobkyňa nehnuteľností nechcela previesť, keďže má ešte dve maloleté detí dvojičky súd uvádza, že kúpnu zmluvu so žalovaným uzatvorila dňa 4.4.2006 , pričom ako bolo vyššie konštatované táto zmluva bola perfektná (platne uzavretá), až následne skoro o dva mesiace 24.5.2006 bol požiadaný advokát, ktorý pripravoval aj návrh kúpnej zmluvy o prípravu písomností, ktorá by zaväzovala žalovaného previesť istý podiel sporných nehnuteľností na jej ďalšie detí. Z uvedeného vyplýva, že v čase realizácie kúpnej zmluvy teda dňa 4.4.2006 bola vôľa žalobkyne, prejavená jej podpisom kúpnej zmluvy
previesť nehnuteľnosti výlučne na žalovaného, až následne si žalobkyňa pravdepodobne uvedomila, že by chcela niečo dať aj ďalším deťom. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázala, že skutočne medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu takejto dohody, teda dohody, ktorou by sa žalovaný k prevodu podielu na nehnuteľnostiach v prospech nevlastných sestier zaviazal. V konaní bola svedkom JUDr. Stanislavom Lampartom predložená listina bez podpisov, pričom obaja účastníci potvrdila, že k podpisu akejto listiny nedošlo.
V závere súd opakovane poukazuje na záver znaleckého posudku MUDr. Miriam Kubicovej (čl. 134 spisu), ktorá uvádza, že žalovaná v čase podpísania kúpnej zmluvy bola plne spôsobilá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne právny úkon vykonať. Skutočnosť, ktorú uviedla žalobkyňa znalkyni počas vyšetrenia, že si na nič nepamätá, hodnotí znalkyňa ako vedomé klamstvo, čo je častý jav pri typoch osobnosti, akým je aj žalobkyňa. Tento záver znalkyne potvrdzuje aj konanie žalobkyne v tomto súdnom konaní, keď v návrhu ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uvádza len duševnú poruchu v čase realizácie právneho úkonu a po tom čo zistila, že tento dôvod neexistoval, začala tvrdiť, že nemala vôľu kúpnu zmluvu uzatvoriť, resp. že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi a podobne.
Z uvedených dôvodov, keďže nebola preukázaná neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, súd návrh na určenie vlastníckeho práva ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, .potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zmenám, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona: ak ide o rozhodnutie o výchovu maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.