Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoZm/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Tatra - Leasing, s.r.o., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému J.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX W., právne zast. ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Miletičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 51 268 663, v konaní o zaplatenie 58.281,12 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -336 zo dňa 22. októbra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -336 zo dňa 22. októbra 2020 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 58.281,12 Eur s ročným úrokom 6 % zo zmenkovej sumy od 27.11.2011 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 194,27 Eur. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2017 zaplatenia zmenkovej sumy 58.281,12 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 23.11.2009 bola medzi žalobcom, ako poskytovateľom leasingu a obchodnou spoločnosťou ALIOR, spol. s.r.o., České Brezovo, IČO: 36 007 200, ako prijímateľom leasingu, v súlade s ust. uzavretá Leasingová zmluva č. 21090230. Na jej základe žalobca poskytol dlžníkovi finančný leasing vo výške 186.104,10 Eur na predmet leasingu: Nákladné vozidlo - Volvo FM 400, valník s hydraulickou rukou a hákovým nakladačom, č. karosérie: YV2JSGOD28B510284. Doba leasingu bola dohodnutá na 48 mesiacov. S Leasingovou zmluvou bola dňa 23.11.2009 uzavretá aj Zmluva o použití bianko zmenky č. 21090230/1, v zmysle ktorej na zabezpečenie pohľadávky z Leasingovej zmluvy vystavil dlžník v prospech žalobcu ako remitenta, dňa 23.11.2009 dva kusy vlastných bianko zmeniek. Za zaplatenie zmeniek sa v zmysle v platnom znení, zaručil pre celú zmenkovú sumu žalovaný, ako aval. Veriteľ bol po splnení dohodnutých podmienok oprávnený doplniť na bianko zmenke výšku zmenkovej sumy a dátum splatnosti. Podmienkou vyplnenia bianko zmenky údajmi, ktoré z nej urobia riadnu zmenku bolo, že sa dlžník dostal do omeškania s platením zabezpečovacej pohľadávky o viac ako 10 dní. Určenie splatnosti zabezpečovacej pohľadávky sa riadilo Leasingovou zmluvou. Dlžník porušil povinnosť splácať finančný leasing v dohodnutých termínoch a v určenej výške jednotlivých splátok a preto žalobca podľa

čl. 3 ods. 11 bod 2 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy, vypovedal Leasingovú zmluvu ku dňu doručenia výpovede dlžníkovi, t. j. ku dňu 11.10.2010. Na základe Zmluvy o použití bianko zmenky žalobca doplnil na bianko zmenku v súlade s čl. 2 ods. 2.1 Zmluvy o použití bianko zmenky, zmenkovú sumu vo výške 58.281,12 Eur. Zmenka sa stala splatnou dňa 26.11.2011, pričom v identifikovanom termíne dlžník, ani žalovaný sa do platobného miesta, t. j. do sídla žalobcu, nedostavili. Svoj nárok preto uplatnil v súlade s , 6 % úrok ročne z dlžnej zmenkovej sumy od 27.11.2011 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. sumu 194,27 Eur, pričom sa jednalo o zmenku bez protestu.

3. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. - 37 zo dňa 29.06.2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný v konaní uplatnil námietku prekážky začatej veci, keďže žalobca proti žalovanému podal na Rozhodcovský súd v Bratislave žalobu o zaplatenie 58.281,12 Eur s príslušenstvom dňa 05.12.2011. Žalobný návrh odôvodnil identickou skutkovou a právnou argumentáciou, ako je žalobcom uvedená v žalobe podanej v danom súdnom konaní. O žalobe rozhodol Rozhodcovský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.03.2012, sp. zn. 3976/12, ktorým zaviazal uhradiť žalovaného žalobcom uplatnenú zmenkovú sumu vo výške 58.281,12 Eur s príslušenstvom. Následne žalobca inicioval exekučné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. . Žalovaný sa v exekučnom konaní bránil podaním námietok a žiadal odklad vykonateľnosti exekúcie, ako aj jej zastavenie. Žalovaný zároveň podal dňa 11.05.2012 na Okresný súd Lučenec návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o ktorom rozhodol súd v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 21. 12. 2016 tak, že rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu zrušil. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2017. Žalovaný namietol, že v súlade s ust. , mal vec opätovne prejednať Rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý bol povinný pokračovať v konaní v rozsahu uvedenom v žalobe. Preto sa domáhal, aby v zmysle ust. , okresný súd konanie prerušil, a to aj bez návrhu, a následne aby konanie zastavil podľa . Žalovaný v konaní poukázal na rozdielnosť obsahu ustanovení a s poukazom, že ust. upravuje situáciu, kedy rozhodcovské konanie začalo skôr, ako konanie na súde, pričom musí ísť o konanie medzi tými istými stranami. - rieši situáciu, kedy sa podaním žaloby začalo súdne konanie v čase, kedy rozhodcovské konanie ešte nebolo začaté. V prípade, ak súdnemu konaniu predchádzalo skoršie rozhodcovské konanie, všeobecný súd Slovenskej republiky je povinný rozhodnúť o prerušení súdneho konania, a to až do doby, kedy rozhodcovský súd rozhodne o svojej právomoci. Preto mal za to, že v danom prípade sú naplnené zákonné podmienky pre prerušenie a následne zastavenie tohto súdneho konania, a to až do doby rozhodnutia rozhodcovského súdu v Bratislave o svojej právomoci v predmetnej právnej veci. Žalovaný pôvodne v konaní upozornil, že neobdržal žiadnu informáciu o tom, že rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. 3976/12 je k 01.01.2017 zastavené. Neobdržal ani žiadne rozhodnutie o ukončení tohto konania, či dokonca o jeho výdavkoch. Ohľadom rozhodcovského súdu poukázal, že Rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok je síce uvedený ako neaktívny, ale jeho zriaďovateľ Sdružení rozhodcu s.r.o. sa stal členom asociácie pre rozhodcovské konania, ktorý zriadil nový Stály rozhodcovský súd, a to Rozhodcovský súd 2, ktorý podľa výpisu splnil podmienky podľa ZoRK. Dôvodil preto, že nemožno aplikovať ust. . Potom následne poukazoval, že právnym nástupcom pôvodného Rozhodcovského súdu v Bratislave s IČO: 63 496 658, sa stal Rozhodcovský súd 2 s IČO: 45 744 564, ktorý sám sa označuje za právneho nástupcu pôvodného rozhodcovského súdu a ktorý by mal vo veci vedenej pod sp. zn. 3976/12 podľa zákona ďalej konať.

5. Žalovaný v konaní pred okresným súdom vzniesol námietku premlčania, keďže splatnosť pohľadávky žalobca fixoval na dátum 27.11.2011, pričom zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky podľa Poukázal pritom na ust. , , kedy sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, ako aj na , v zmysle ktorého ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Podľa názoru žalobcu k premlčaniu nároku došlo dňom 27.11.2014 a žaloba bola podaná až dňa 30.03.2017. Pripomenul, že ak žalobca konštatuje podanie žaloby na iných skutkových okolnostiach, ako na tých, ktoré uplatnil vo svojej žalobe z roku 2012, v takomto prípade je pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou premlčaná, keďže táto bola splatná dňa 27.11.2011 a uplatnená až dňa 30.03.2017. Potom podanie žaloby na Rozhodcovskom súde v Bratislave, vedené súdne konanie

na tomto súde nemá akýkoľvek právny význam. Ak však ide o nárok totožný, potom sú tu dôvody na zastavenie tohto súdneho konania, ktoré už bližšie predtým zdôvodňoval.

6. Žalovaný v konaní namietol, že žalobca k žalobe nepripojil originál zmenky, ale len jeho kópiu, pričom jednou z osobitostí zmenkového konania je, že prílohou žaloby, ktorou zmenkový veriteľ uplatňuje svoje nároky vyplývajúce zo zmenky, musí byť originál zmenky. Nároky zo zmeniek spadajú pod špeciálny režim Zákona zmenkového a šekového, ktorý priznáva zmenkám osobitné postavenie a s uplatnením ktorých sa spájajú osobitné právne účinky. Zmenka je konštitutívny cenný papier, pretože predpokladom vzniku práv zo zmenky je vydanie zmenky. Bez predloženia originálu žalobcom uplatnenej zmenky nie je možné preskúmať jej pravosť a tak následne ani oprávnenosť nárokov žalobcu z nej odvodzovaných.

7. Žalovaný k meritu veci namietol výšku zmenkovej sumy, ktorú žalobca dňa 26.11.2011 vyplnil na vlastnej bianko zmenke vo výške 58.281,12 Eur. Uvedená zmenková suma nie je pre žalovaného verifikovateľná žiadnym detailným vyúčtovaním, resp. špecifikáciou, na základe ktorej by mohol žalovaný preskúmať správnosť takto žalobcom na zmenke vyplnenej sumy. Rovnako namietal, že žalobca nepreukázal, že by sa dlžník dostal do omeškania s platením splátok, že ho na plnenie vyzýval a že omeškanie presahovalo dobu 10 dní. Tiež nepreukázal, že predložil dlžníkovi zmenku na platenie. Žalovaný namietol i nepreskúmateľnosť určenia momentu zániku Leasingovej zmluvy, ktorú ukončil žalobca písomnou výpoveďou zo dňa 21.09.2010, pričom za deň ukončenia zmluvy označil dátum 11.10.2010.

8. Vo vzťahu k zmenke žalovaný poukázal na to, že ak nadobúdateľ nadobudol blankozmenku, rozsah námietok je daný . Ak nadobúdateľ nadobudol už vyplnenú zmenku, potom rozsah námietok je daný podľa čl. 1 . V prípade vyplnenia blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení je ustálený záver o tom, že zmenka vadným vyplnením nie je neplatná, ale zakladá námietku dlžníka podľa . V prípade však vyplnenia blankozmenky v rozpore s touto dohodou s jej prvým majiteľom, je zásadne námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky účinnou v každom prípade. Uvedené vychádza z formulácie ust. ZZŠ, kedy sa skúmanie znaku zlomyseľnosti a hrubej nedbanlivosti aplikuje len v prípade prevodu zmenky. V prípade vyplnenia blankozmenky jej prvým majiteľom teda postačuje dlžníkovi namietnuť nesprávnosť vyplnenia blankozmenky a takáto námietka má sama o sebe za následok účinnosť podanej námietky. Za tejto situácie zmenkový dlžník nie je povinný uvádzať v námietkach tvrdenie o zlomyseľnosti, resp. hrubej nedbanlivosti majiteľa zmenky.

9. Žalovaný v konaní zotrval na stanovisku, že mu nevznikla povinnosť uhrádzať leasingové splátky, ktorá skutočnosť môže mať vplyv na posúdenie skutočností podľa a . Tvrdil, že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na to, či žalobca, ako prvý majiteľ nedopísal údaje o výške a splatnosti do bianco zmenky na škodu dlžníka i avalistu. Vzhľadom na žalobcu, ako prvého majiteľa zmenky, potom podľa žalovaného môže avalista voči žalobcovi podať námietky.

10. Žalovaný v konaní namietal postup žalovaného v právnom vzťahu medzi žalobcom a zmenkovým dlžníkom. Uviedol, že od 23.11.2009 do 10.05.2010 prešlo dlhé obdobie, za ktoré žalobca neoprávnene prevzal od spoločnosti ALIOR s.r.o. platby vo výške 60.934,74 Eur, a to v čase, keď táto spoločnosť predmetné motorové vozidlo nemohla užívať. Preto mal za to, že prijaté peňažné plnenie za obdobie od 21.12.2009 do 24.05.2010 prijal žalobca neoprávnene. Žalobca poukázal na ust. čl. 3 ods. 3, 2 Leasingovej zmluvy, v zmysle ktorého zmluva nadobúda účinnosť okamihom, kedy prijímateľ leasingu spravidla vstúpil do užívania hnuteľnej veci ako predmetu leasingu. Podľa neho tento deň nastal až dňom 10.05.2010, avšak žalobca si nechal platiť leasingové splátky, vrátane akontácie aj napriek tomu, že táto nenadobudla účinnosť.

11. Žalovaný v konaní namietol predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy zo strany žalobcu, ktoré má byť podstatné pre vyhodnotenie, či zmenková suma vpísaná žalobcom do blankozmenky dňa 26. 11. 2010 vo výške 58.281,12 Eur bola vpísaná v súlade so Zemkovou zmluvou a Leasingovou zmluvou. Poukázal na ustanovenia Leasingovej zmluvy, Zmenkovej zmluvy a na ustanovenia Zákona zmenkového a šekového, na základe ktorých mala za to, že podľa § 10 Zákona zmenkového a šekového v spojení s § 17, došlo zo strany žalobcu k predčasnému a protiprávnemu ukončeniu Leasingovej zmluvy v rozpore s čl. III bod 11.2 písm. a) Leasingovej zmluvy a tým pádom aj k predčasnému a protiprávnemu vyplneniu bianko zmenky v rozpore s čl. 1 bod 1.3 a čl. 2 bod 2.2 písm. a) Zmenkovej zmluvy, keďže žalobca vypovedal Leasingovú zmluvu s tvrdením údajného omeškania prijímateľa leasingu s troma

leasingovými splátkami za obdobie júl - september 2010 vo výške 11.662,59 Eur s DPH, hoci prijímateľ leasingu nebol v omeškaní s platením leasingovej splátky za mesiac júl 2010 vo výške 3.887,53 Eur. Podľa žalovaného žalobca ku dňu vypovedania Leasingovej zmluvy u seba neoprávnene držal leasingové splátky za mesiace december 2009 - apríl 2010 vo výške 19.437,65 Eur s DPH, v dôsledku čoho sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s platením leasingových splátok a v dôsledku čoho nemohol na strane žalobcu vzniknúť akýkoľvek nárok na vypovedanie Leasingovej zmluvy z dôvodu omeškania a následné vpísanie zmenkovej sumy do bianko zmenky.

12. Žalovaný v konaní tvrdil, že avalista, ako zmenkový ručiteľ nemôže ručiť viac ako by ručil sám zmenkový dlžník, keďže spoločnosť dlžníka mala riadne a včas vyrovnané všetky svoje leasingové záväzky vzhľadom na ňou uvádzané skutočnosti o neskorom dodaní predmetu leasingu a z dôvodu čoho nebol dlžník v omeškaní. Žalovaný počas doby 5 mesiacov nemohol užívať predmet leasingu, za ktoré riadne platili leasingové splátky a preto nemohol žalobca predčasne ukončiť Leasingovú zmluvu a pristúpiť k honorácií zmenky a k vyplneniu bianko zmenky. V prípade, že by žalobca dôvodne predčasne ukončil Leasingovú zmluvu, žalovaný ďalej tvrdil, že zo strany žalobcu došlo k vyplneniu bianko zmenky v rozpore s ust. čl. 1 bod 1. 3 a čl. II bod 2.2 písm. a) Zmenkovej zmluvy, vedome na škodu prijímateľa leasingu a tým aj na škodu žalovaného, keďže nesprávne vypočítal časť obstarávacej ceny predmetu leasingu, nepokrytú anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok, keďže do balíka riadne nezahrnul riadny príjem z predaja predmetu leasingu zodpovedajúci skutočnej trhovej hodnote motorového vozidla (žalobca predal predmet leasingu vedome na škodu prijímateľa leasingu hrubo pod trhovú cenu tohto vozidla), ako i nesprávne vypočítal sumu zodpovedajúcu navŕšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do leasingovej ceny, keďže do tohto balíka započítal neidentifikovateľnú leasingovú cenu predmetu leasingu bez DPH vo výške 188.085,84 Eur a nesprávne vypočítal sumu neuhradených leasingových splátok do predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy, keď do balíka zahrnul leasingovú splátku za mesiac júl 2010, neberúc do úvahy neoprávnené prijaté čiastky leasingových splátok za mesiace 12/2009 až apríl 2010. Ďalej uviedol, že na karte partnera sú údajné omeškania s platením leasingových splátok nesprávne uvedené, keď podľa vedomosti žalovaného ešte dňa 27.07.2010 bola uhradená splátka za júl 2010 vo výške 3.887,53 Eur + suma 15,80 Eur a suma 253,- Eur. Z tohto dôvodu údaj vo výpovedi adresovanej prijímateľovi leasingu nezodpovedal realite a je chybný. Prijímateľ leasingu sa mohol omeškať len s platením najviac dvoch leasingových splátok v sume 7.775,06 Eur, avšak omeškanie prijímateľa leasingu je bez akéhokoľvek právneho významu vzhľadom ku skutočnosti, že tieto leasingové splátky do doby riadneho užívania predmetu leasingu nebol povinný platiť, vzhľadom na neúčinnosť zmluvy. Jej účelom bolo umožniť za úhradu trvalé užívanie určitej veci a neúčinnosťou zmluvy nebol naplnený tento základný účel. Leasingové splátky považoval žalovaný za mesiace 12/2009 až apríl 2010 v celkovej výške 16.334,15 Eur bez DPH, s DPH vo výške až 19.437,65 Eur, prijaté žalobcom neoprávnene, vzhľadom na vstup leasingového užívateľa do užívania predmetu leasingu až dňom 10.05.2010. Žalovaný pritom nepopieral zaplatenie prvej zvýšenej splátky, ktorá bola podmienkou samotného obstarania predmetu leasingu. Žalovaný mal pritom za to, že neoprávnene prijaté splátky leasingu za mesiace 12/2009 až apríl 2010 započítal si na splátky žalobca, ktoré mal uhradiť dlžník v júli a v auguste 2010. Aj napriek tomu následne dňa 21.09.2010 pristúpil žalobca k predčasnému ukončeniu Leasingovej zmluvy z dôvodu omeškania splátok za tam uvedené mesiace. Tvrdil, že na strane žalobcu nemohol vzniknúť akýkoľvek nárok na vypovedanie Leasingovej zmluvy a vpísanie zmenkovej sumy do bianko zmenky, konanie žalobcu považoval za konanie na škodu prijímateľa leasingu a tak aj na škodu žalovaného. Následne sa žalovaný vyjadril k predaju uvedeného motorového vozidla žalobcom na škodu prijímateľa leasingu za cenu vraku. Týmto predajom došlo k vážnemu poškodeniu práv prijímateľa leasingu, lebo jeho kúpna cena nezodpovedala bežnej trhovej cene tohto motorového vozidla (v roku 2011 cca 140.000,- Eur bez DPH).

13. Žalovaný sa v konaní domáhal predloženia Znaleckého posudku č. 36/2011 žalobcom Uviedol, že zo strany 4 Znaleckého posudku znalca Ing. Petra Kováča vyplýva, že predmetné vozidlo bolo ocenené už dňa 24.02.2011, avšak z dôvodu nepredajnosti za odhadnú cenu stálo 8 mesiacov a preto žalobca objednal jeho nové ocenenie. Žiadal súd preto predložiť pôvodný Znalecký posudok č. 36/2011. Mal za to, že naznačeným spôsobom žalobca mal úmysel zakryť vlastné pochybenie pri výpočte zmenkovej sumy vpísanej do bianko zmenky. Rovnako poukázal i na pochybenia znalca v Znaleckom posudku. Zároveň predložil i cenovú ponuku TCS TRUCK pre obdobné motorové vozidlá bez uvedenia dátumu vyhotovenia. Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020 žalobca navrhol vykonať dokazovanie na základe ním uvedených návrhov v písomných podaniach výsluchom svedka p. A..

14. Okresný súd uviedol, že žalobca sa k tvrdeniam žalovaného v konaní vyjadril, že rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave bol zrušený Okresným súdom v Lučenci z dôvodu, že došlo k porušeniu princípu rovnosti strán. Žalobca uviedol, že si uplatňuje svoj nárok na základe iných skutkových okolností, než v rozhodcovskom konaní. Upozornil, že do podania žaloby došlo k zániku pôvodného vystaviteľa zmenky spoločnosti ALIOR spol. s.r.o., aj jeho právneho nástupcu BARI TRUCK s.r.o.. K námietke žalovaného poukázal na to, že rozhodcovský súd s účinnosťou od 21.01.2015 zmenil zriaďovateľa, v dôsledku čoho splnil podmienky stanovené podľa § 54b ZoRK. Z tohto dôvodu sa pôvodný rozhodcovský súd ex lege transformoval na nový rozhodcovský súd. Zlúčením zriaďovateľov zanikla akákoľvek možnosť pôvodného rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc vo veci konať a rozhodnúť patrí bez akýchkoľvek pochybností už len novému Stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ došlo k zlúčeniu zriaďovateľov a Rozhodcovská zmluva odkazovala už len na nový rozhodcovský súd, pôvodný rozhodcovský súd momentom tohto zlúčenia stratil oprávnenie vo veci konať a vydať akékoľvek rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o zastavení konania. Následne uviedol, že rozhodcovský súd nebol povinný žalovanému zasielať žiadne rozhodnutie o zastavení konania, keďže k nemu došlo ex lege.

15. K otázke premlčania sa žalobca vyjadril odkazom na ust. , v zmysle ktorého má za to, že počas exekučného konania, ako aj rozhodcovského konania, premlčacia doba spočívala. K námietke nepripojenia originálu zmenky, žalobca poukázal, že v danom prípade sa žalobca domáha platobného rozkazu a nie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol zrušený V prípade uplatnenia nároku zo zmenky, pri ktorom žalobca žiadal vydať platobný rozkaz, súd zákonné podmienky pre jeho vydanie posudzované iba podľa . V zmysle tohto ustanovenia bol žalobca povinný predložiť listinné dôkazy, z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok zo zmenky. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom pritom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom tak, ako to konštatuje rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01. 09. 2008, sp. zn. , publikovaný v ZSP č. 59/2008. K námietke nepreskúmateľnosti vyplnenia zmenkovej sumy poukázal, že žalobca si svoj nárok uplatňuje len voči avalistovi a nie voči vystaviteľovi zmenky. Právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje je len vzťahom medzi žalobcom ako veriteľom a vystaviteľom zmenky, ako dlžníkom. Ak žalovaný potom svoj vlastný preukázaný záväzok na zaplatenie rozporuje, je povinný to urobiť preukázaním takej skutočnosti, z ktorej vyplýva, že takýto jeho záväzok neexistuje. Až týmto momentom prechádza k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Zmenkové ručenie je abstraktným zmenkovým ručením a v zmysle , môže avalista robiť námietky len z vlastných vzťahov voči majiteľovi zmenky. Ak žalovaný namieta skutočnosti týkajúce sa vzťahov medzi žalobcom a vystaviteľom zmenky, na tieto nie je v zmysle Zmenkového a šekového zákona oprávnený a preto žiadal súd, aby na tvrdenia žalovaného neprihliadal. Uvedené vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , R 79/2008. Žalobca mal za to, že podľa , žalovanému nepatrí ani právo namietať spôsob uplatnenia vyplňovacieho práva, teda ustanovení Zmluvy o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Potom vzhľadom na uplatnený nárok žalobcom voči avalistovi nie je dôvod na to, aby súd skúmal okolnosti kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a vystaviteľom zmenky, ktorý nie je subjektom na strane žalobcu v tomto spore. V spojitosti s ust. žalobca poukázal na to, že dôvodom vyplnenia zmenky bolo porušenie povinnosti dlžníka platiť leasingové splátky riadne a včas a preto povinnosťou žalovaného je preukázať, že tieto boli plnené riadne, k čomu nedošlo. Ak žalovaný tvrdí, že zmenka bola vyplnená nesprávne, je povinný uviesť, ako mala byť zmenka vyplnená správne a okolnosti, z ktorých to vyplýva. Svoje tvrdenia následne musí i preukázať. Žalobca vzhľadom na predmet žaloby je povinný preukázať výlučne existenciu zmenky a kauzálny vzťah medzi žalobcom a vystaviteľom, resp. z čoho vyplýva jeho právo voči žalovanému. Žalobca uviedol, že zmenka uplatnená v konaní je fixnou zmenkou a prezentačná povinnosť sa na ňu nevzťahuje. K námietke nepreskúmateľnosti určenia momentu zániku Leasingovej zmluvy uviedol, že avalista nemá právo vznášať voči žalobcovi kauzálne námietky, keďže toto právo patrí len vystaviteľovi zmenky.

16. Žalobca v konaní zdôraznil, že námietky, ktoré sa týkajú obsahu Leasingovej zmluvy, ako aj spôsobu ukončenia a vysporiadania kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a vystaviteľom zmenky, nemá avalista právo uplatniť a v tomto spore sú irelevantné. Námietky vznesené žalovaným označil za nedôvodné a iracionálne. Doplňujúce dokazovanie považoval za nadbytočné.

17. Ku kauzálnym námietkam žalovaného žalobca poukázal na čl. VII. Leasingovej zmluvy, v zmysle ktorého nadobudol čl. IV platnosť a účinnosť dňom podpisu Leasingovej zmluvy oboma stranami. Z tohto dôvodu bol prijímateľ leasingu povinný platiť leasingové splátky, aj keď mu ešte dodávateľ neodovzdal predmet leasingu. Dodacie podmienky si dohodol priamo prijímateľ leasingu s dodávateľom vozidla a žalobca za dodržanie dodacích podmienok nezodpovedal. Ak termín dodania dodávateľ nedodržal, nezbavilo to prijímateľa leasingu povinnosť platiť leasingové splátky, ani sa zaplatené splátky nepresunuli na úhradu splátok v nasledujúcom období tak, ako to tvrdil žalovaný. Z tohto dôvodu namietal nedôvodnosť tvrdení žalovaného o neoprávnenom prijatí splátok za mesiace december 2009 až apríl 2010 (dôkazy Leasingová zmluva Kúpna zmluva zo dňa 23. 11. 2009). Z dokladu predloženého žalovaným ohľadne splátky splatnej dňa 21. 07. 2010 poukázal, že nie je dostatočným dôkazom o zaplatení konkrétnej peňažnej sumy žalobcovi, keďže podľa , možno považovať splátku za uhradenú až jej pripísaním na účet žalobcu, čo žalovaný nepreukázal. Ďalej poukázal, že zmenková pohľadávka pozostávala výlučne z nárokov, ktoré žalobca vyčíslil vo výzve na zaplatenie zo dňa 28. 09. 2011, ktorú súdu predložil. V ňom sú zahrnuté aj neuhradené splátky splatné dňa 21. 10., 21. 11. a k 21. 12. 2010, ktorý nárok patrí žalobcovi v súlade s čl. III bod 11.2.2 a 11.9 Leasingovej zmluvy. Tie predstavujú bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetu leasingu do jeho skutočného odovzdania žalobcovi. Poukázal na čl. III bod 11.5 Leasingovej zmluvy, podľa ktorého sa predčasným ukončením Leasingovej zmluvy zaplatené splátky nevracajú a nároky z predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy sa stávajú splatnými týmto momentom. K namietanej nízkej cene inkasovanej žalobcom z repredaja predmetu leasingu v hodnote 65.000,- Eur žalobca uviedol, že takáto suma bola dohodnutá s kupujúcim, pričom predložil súdu faktúru. Rovnako predložil Znalecký posudok vypracovaný žalobcom ohľadne určenia primeranej kúpnej ceny pre repredaj. V ňom určil znalec všeobecnú hodnotu vozidla v sume 78.299,- Eur s DPH. Započítaný výťažok bez DPH bol teda primeraný. Z tohto dôvodu žiadal návrhy žalovaného ohľadne výsluchu svedkov a vydania zvukových záznamov žalobcu z telefonických hovorov nevykonať a zamietnuť. Následne poukázal na to, že žiadna zo strán Leasingovej zmluvy jej ukončenie relevantným spôsobom nerozporovala a toto ukončenie je nesporné. Výpoveď bola dlžníkovi v súlade s čl. III bod 14 ods. 14.3 doručená 10. 10. 2010, t. j. tretí deň po odoslaní dňa 07. 10. 2010. Dlžník si výpoveď neprevzal v odbernej lehote. Dôvod bol vo výpovedi riadne špecifikovaný, keďže došlo k omeškaniu s úhradou leasingových splátok o viac ako 7 dní. Sám žalovaný pritom potvrdil, že splátku za mesiac august 2010 neuhradil, v dôsledku čoho existoval dôvod výpovede Leasingovej zmluvy. Mal však za to, že námietka avalistu voči platnosti ukončenia Leasingovej zmluvy je kauzálna a túto nemá právo voči nemu uplatniť. Túto mohol uplatniť výlučne vystaviteľ zmenky, ktorý ju právne relevantným spôsobom nerealizoval. Z dôvodu zániku dlžníka aktuálne neexistuje subjekt, ktorý by mal právo uplatniť nárok súvisiaci s neplatným skončením Leasingovej zmluvy v tomto, ani v inom spore. Po zániku Leasingovej zmluvy zaslal žalobca dlžníkovi, ako vystaviteľovi zmenky, výzvu zo dňa 28. 09. 2011 na úhradu pohľadávky v sume 58.281,12 Eur, ktorá bola doručená dlžníkovi dňa 10. 10. 2011. Dlžník svoj dlh neuhradil v stanovenej lehote 7 dní, t. j. do 17. 10. 2011 a preto žalobca bol oprávnený od 27. 10. 2011 kedykoľvek vyplniť zmenku na dlžnú sumu. Ak bol žalobcom doplnený dátum splatnosti zmenky na deň 26. 11. 2011, bol vyplnený v súlade s čl. II 2.2 Zmluvy o použití bianko zmenky.

18. Okresný súd vo vzťahu k námietke nedostatku právomoci konať vo veci vyzval Rozhodcovský súd v Bratislave a Ministerstvo spravodlivosti, aby sa vyjadrili k oprávneniu rozhodcovského súdu konať vo veci po zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd upozornil, že nespĺňa podmienku kladenú na zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu rozhodovať nespotrebiteľské spory podľa § 12 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní po 01.01.2017. Ak by nedošlo k okolnostiam uvedených vyššie, potom vzhľadom na ust. § 54b upravuje povinnosť rozhodcovských súdov zriadených pred dňom 31.12.2014 spĺňať podmienky ZoRK v priebehu 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely a v prípade ich nesplnenia po dni 01.01.2015, možnosť ďalej rozhodovať v prípade, ak sa pôvodný zriaďovateľ stane členom iného zriaďovateľa nového rozhodcovského súdu, ktorý tieto podmienky spĺňa, čo sa stalo i v danom prípade. Rozhodcovský súd zaslal okresnému súdu rozhodcovské uznesenie Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 3976/12 zo dňa 18.07.2019, ktoré vydal len deklaratórne z dôvodu právnej istoty, že predmetné rozhodcovské konanie z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať a rozhodnúť s poukazom na ust. § 54c ods. 2 ZoRK je zastavené. Zdôraznil však, že rozhodcovské konanie v danej veci bolo s účinnosťou od 01.01.2017 zastavené ex lege. Ministerstvo spravodlivosti SR sa na výzvu súdu dňa 19. 08. 2019 vyjadrilo v tom smere, že podľa § 54c ods. 1 ZoRK, Stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31.12.2016

uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Podľa § 54c ods. 2 tohto zákona, potom konania vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31.12.2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 01.01.2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 01.01.2017, sa 31.12.2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že žalobca a žalovaný mali zákonnú možnosť spoločným vyhlásením zrealizovaným do Zápisnice pred Stálym rozhodcovským súdom v lehote najneskôr do 31.12.2016 vyjadriť súhlas s pokračovaním rozhodcovského konania podľa pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu a za podmienok Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto rozhodcovské konanie by už však malo charakter rozhodcovského konania ad hoc a bolo by vedené podľa dohody strán pred rozhodcovským súdom zloženým z jedného alebo z viacerých rozhodcov.

19. Okresný súd sa primárne zaoberal tým, či je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu Rozhodcovského súdu v Bratislave. Okresný súd skonštatoval, že do času právoplatnosti a vykonateľnosti zrušujúceho rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, ktorá nastala dňom 14.02.2017, došlo k novelizáciám Zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej ej ZoRK), a to ku dňu 01.01.2015 a ku dňu 01.01.2017. Ku dňu 01.01.2015 pôvodný zriaďovateľ Rozhodcovského súdu v Bratislave nespĺňal podmienku ustanovenú Zákonom pre zriadenie stálych rozhodcovských súdov, ktorý však mal lehotu 3 mesiacov na splnenie nových podmienok. Tak sa to stalo i v prípade Rozhodcovského súdu v Bratislave, ktorý túto podmienku splnil, keď dňa 21.01.2015 sa pôvodný zriaďovateľ stal členom iného zriaďovateľa nového rozhodcovského súdu, ktorý sa stal potom právnym nástupcom Rozhodcovského súdu v Bratislave. Z tohto dôvodu mu vyplývala právomoc konať a rozhodnúť predmetnú vec. Novelizáciou tohto zákona účinnou k 01.01.2017, sa Zákon o rozhodcovskom konaní, novelizoval i v § 12, keď zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky mohol byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Keďže zriaďovateľ Rozhodcovského súdu v Bratislave (nástupca pôvodného rozhodcovského súdu) nespĺňal túto podmienku, dňom 01.01.2017 rozhodcovský súd stratil svoje oprávnenie rozhodovať nespotrebiteľské spory v súlade s ust. § 54c ZoRK, keďže bol zriadený Asociáciou pre rozhodcovské konanie, ktorá je založená ako záujmové združenie právnických osôb, zapísaná v Registri záujmových združení právnických osôb. Potom podľa § 54c ods. 2 ZoRK v prípade konaní vedených pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31.12.2016 nespĺňal podmienky podľa právnych predpisov účinných od 01.01.2017, a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 01.01.2017, sa dňom 31.12.2016 zastavili. Okresný súd z predložených listinných dôkazov stranami sporu zistil, že uvedené rozhodnutie po zrušení rozhodcovského rozsudku nebol vydaný a doručený nový rozsudok účastníkom konania do tejto lehoty, a preto účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania ostali zachované, ak účastník konania podal žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania. Okresný súd na základe toho konštatoval, že dňom 31.12.2016 bolo konanie vedené pred Rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3976/12 zastavené ex lege a žalobca, ktorý bol žalobcom v rozhodcovskom konaní, podal žalobu o rovnakom obsahu na tunajší súd dňa 30.03.2017 len s tou výnimkou, že žaloval len avalistu, keďže dlžník zanikol. To však nemení nič na tom, že ide o identickú žalobu, t. j. ten istý nárok, ktorý pôvodne uplatňoval v rozhodcovskom konaní. Okresný súd preto skonštatoval, že účinky návrhu podaného žalobcom na rozhodcovský súd voči žalovanému zostali v tomto konaní zachované.

20. K námietke premlčania okresný súd uviedol, že keďže ide o nárok zo zmenky, na premlčanie sa vzťahujú ustanovenia a nie . V zmysle , , premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve, alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje. Ak nemožno určiť začiatok rozhodcovského konania podľa ods. 1, považuje sa rozhodcovské konanie za začaté dňom, keď návrh, aby sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní, je doručený druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska. Súd z overeného úplného odpisu listiny - zmenky, zistil zročnosť zmenky dňom 26.11.2011, a preto by v prípade neuplatnenia práva jej majiteľom uplynula premlčacia lehota dňom 26.11.2014. Podľa tvrdenia žalovaného v odpore, ktoré žalobca nerozporoval, žalobca podal na Rozhodcovský súd v Bratislave žalobu dňa 24.01.2012, ktorú datoval dňom 05.12.2011. Okresný súd mal za to, že žalobca, ako žalobca v rozhodcovskom konaní, podal žalobu včas. Z celého priebehu rozhodcovského konania mal okresný

súd za to, že rozhodcovské konanie, aj keď bolo zo zákona zastavené ku dňu 31.12.2016, v prípade, že žalobca rozhodcovského konania podal žalobu na príslušný všeobecný súd do 3 mesiacov, ostali účinky takto podanej žaloby zachované. V súlade s ust. preto došlo k spočívaniu premlčacej lehoty dňom 24.01.2012, kedy bola doručená Rozhodcovskému súdu v Bratislave žaloba, ktorá je identická s tou, ktorú podal žalobca po zastavení konania na rozhodcovskom súde ex lege, na tunajší súd.

21. K námietke žalovaného ohľadne nepredloženia originálu zmenky okresný súd uviedol, že nutnosť predložiť prvopis zmenky vyžadovalo len ust. pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu a ustanovenia tento postup nevyžadujú. 22. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že predmetom sporu je nárok zo zmenky, a nie nárok z kauzálneho vzťahu, ktorý by mohol vzniknúť medzi žalobcom a dlžníkom. V prejednávanej veci nie je možné rozhodovať o právach zo súvisiacich záväzkových vzťahov všeobecnej právnej povahy. Vec o zaplatenie zmenkovej pohľadávky nie je totožná s vecou o zaplatenie pohľadávky z kauzálneho - leasingového záväzkového vzťahu, preto mal súd za to, že viaceré tvrdenia žalovaného s prejednávanou vecou nesúvisia. Pri posudzovaní nárokov žalobcu po predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy vzal okresný súd do úvahy odpočet čiastky stanovenej žalobcom získanej speňažením predmetu leasingu a ďalšie dokazovanie ohľadne tejto výšky ceny vráteného predmetu leasingu navrhované žalovaným považoval za nehospodárne. Táto skutočnosť by aj tak na výške žalobcom doplnenej zmenkovej sumy nič nezmenila. Zmenka nesporne zabezpečovala plnenie dlžníka, ako podnikateľa z Leasingovej zmluvy uzavretej so žalobcom a žalobca odstúpením od tejto zmluvy spôsobil zánik všetkých povinností dlžníka z Leasingovej zmluvy a vznikla povinnosť uhradiť nároky žalobcu, ktoré z toho vyplynuli a preto táto námietka môže byť posúdená súdom len vo vzťahu medzi žalobcom, ako majiteľom zmenky a dlžníkom, ako kauzálne námietky. Tvrdenia žalovaného v tomto konaní o vedomom nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka nemajú žiaden význam, ktoré by mohli byť sami o sebe dôvodom na zánik jeho záväzku, ako ručiteľa za zaplatenie zmenkovej sumy doplnenej žalobcom do bianko zmenky. Ak zmenková suma podľa neho bola v bianko zmenke vyplnená nesprávne, bez uvedenia vlastných tvrdení a dôkazov, ako mala byť vyplnená správne, nemôže takáto námietka obstáť. Je neprípustné a v rozpore so Zmenkovým a šekovým zákonom, ak by žalovaný, ako avalista vyžadoval preukázanie správnosti vyplnenej zmenkovej sumy žalobcom. Okresný súd pritom nemal pochybnosti o tom, že bianko zmenka bola vystavená v ten istý deň, ako bola podpísaná aj Dohoda o jej vyplnení. Účinky premeny bianko zmenky na zmenku riadne vyplnenú, ako aj ručiteľský záväzok pritom vzniká ex tunc, t. j. od dátumu, kedy sa ručiteľ, ako aval na bianko zmenku podpísal. Majiteľ zmenky, ako remitent vyplnil do bianko zmenky výšku zmenkovej istiny v zmysle dohody o vyplnení zmenky správne a v súlade s výzvou adresovanou dlžníkovi na úhradu nárokov podľa prílohy č. 1 zo dňa 28.09.2011. Preto nie je možné súhlasiť so žalovaným, že by vyplnením tejto sumy konal na škodu dlžníka. Žalovaný, ako avalista ,však nemôže robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré prislúchajú vystaviteľovi vlastnej zmenky voči jej prvému majiteľovi, a to ani vtedy, ak by nadobudol majiteľ zmenku nepoctivo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 04. 05. 2004, sp. zn. ).

23. Okresný súd uviedol, že žalovaný, ako avalista, môže podať námietky voči majiteľovi zmenky len vtedy, ak tieto majú pôvod v jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Žalovaný však uplatnil v prejednávanej veci vo vzťahu k majiteľovi zmenky námietky týkajúce sa kauzálneho vzťahu, ktoré mu nepatria a ktoré patrili pôvodnému dlžníkovi vo vzťahu k žalobcovi, ako majiteľovi zmenky, pretože mali pôvod v jeho vlastnom vzťahu k pôvodnému majiteľovi. Okresný súd mal za to, že žalovaný ako zmenkový ručiteľ by mohol vzniesť námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky - žalobcovi, ak by mal uzatvorenú zmenkovú dohodu, v ktorej by boli špecifikované podmienky, za ktorých prevzal ručiteľský záväzok s majiteľom zmenky, t. j. so žalobcom, resp. dohodu, aké námietky môže voči nemu uplatňovať. Žalovaný však mal len uzavretú dohodu len s dlžníkom, že za neho záväzok zo zmenky, nie z leasingového vzťahu, žalobcovi z titulu zmenky zaplatí, ak ho nezaplatí dlžník. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

24. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že Leasingová zmluva bola uzavretá len medzi žalobcom a dlžníkom, t. j. spoločnosťou ALIOR spol. s.r.o., České Brezovo, ktorej konateľom bol Ing. Emil Celušák. Z obsahu Leasingovej zmluvy okresný súd nezistil také ustanovenie, z ktorého by bolo zrejmé ručenie za splnenie záväzku z kauzálneho vzťahu. Len zo záverečných ustanovení tejto zmluvy v bode 14.6 vyplýva, že prijímateľ leasingu nie je oprávnený na splnenie záväzkov vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy použiť zmenku alebo šek bez súhlasu poskytovateľa leasingu. Poskytovateľ

leasingu je oprávnený použiť zmenku na základe Zmluvy o použití bianko zmenky alebo šek. Rovnakého dňa ako Leasingová zmluva bola podpísaná i Zmluva o použití bianko zmenky medzi veriteľom a dlžníkom, pričom na zmluvnej strane na strane dlžníka bol uvedený i avalista J.. Z. Celušák. Z ustanovení zmluvy však nevyplýva žiadna dohoda medzi avalom a veriteľom, v ktorej by boli špecifikované podmienky, za ktorých prevzal ručiteľský záväzok s majiteľom zmenky. Ručenie ručiteľským záväzkom zabezpečuje splnenie zmenkového záväzku, nie však, ak sa jedná o zabezpečovaciu zmenku pre splnenie záväzku kauzálneho, ktorý je takouto zmenkou zabezpečovaný. V takom prípade na strane ručiteľa absentuje vlastný vzťah k majiteľovi a v prípade žaloby nemá takýto ručiteľ k dispozícií námietku z vlastného vzťahu voči žalobcovi podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zmluvou, ktorou sa ručiteľ zo zmenky zaväzuje na zabezpečenie záväzku vystaviteľa nie je zmenka, resp. prevzatie zmenkového ručenia podpisom na zmenke, ale dohoda medzi vystaviteľom zmenky alebo osobou oprávnenou zo zmenky a budúcim ručiteľom, že zmenkové ručenie prevezme. V zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového v platnom znení ku dňu vystavenia blankozmenky mohol avalista, ako ručiteľ, robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú len na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na základe tých vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručiteľstvo avala prevzaté. Zmenkový ručiteľ je tak samostatným dlžníkom a nie je dlžníkom akcesorickým, akým je bežný ručiteľ podľa Občianskeho alebo . Z tohto dôvodu nemá námietka žalovaného z kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žiadnu relevanciu. Potom uplatnené námietky žalovaným týkajúce sa určenia momentu zániku Leasingovej zmluvy z dôvodu nepreskúmateľnosti vyplnenej zmenkovej sumy, prípadne nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré však počas konania žalovaný zobral späť, nemajú žiadnu relevanciu k prejednávanému sporu.

25. Okresný súd následne uviedol, že skúmal námietky žalovaného vznesené v súvislosti s ust. § 10 Zákona zmenkového a šekového, keďže pôvodne bola žalobcovi vystaviteľom, t. j. dlžníkom, na zabezpečenie pohľadávky z Leasingovej zmluvy odovzdané 2 kusy blankozmeniek, ktoré boli avalované žalovaným. Súd preto skúmal, či dojednania v zmysle Zmluvy o použití bianko zmenky boli dodržané a či majiteľ zmenky nenadobudol túto zmenku zlomyseľne alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou, keďže žalovaný tvrdil, že kauza neexistuje. Súd vychádza z tvrdenia žalovaného o tom, že v prípade vyplnenia bianko zmenky jej prvým majiteľom postačuje dlžníkovi namietnuť nesprávnosť vyplnenia bianko zmenky a takáto námietka má sama o sebe za následok účinnosť podanej námietky. Za tejto situácie zmenkový dlžník nie je povinný uvádzať v námietkach tvrdenie o zlomyseľnosi, resp. hrubej nedbanlivosti majiteľa zmenky.

26. Okresný súd vo vzťahu ku kauzálnym námietkam žalovaného uviedol, že vzhľadom na preukázanie len dátumu uloženia zásielky na pošte zo strany žalobcu, súd preto stanovil deň doručenia zásielky spoločnosti ALIOR, spol. s.r.o., ako dlžníkovi, na deň 14.10.2010 a po preskúmaní dôkazov dospel k záveru, že dlh na splátkach činil z vyššie neuhradených leasingových splátok sumu 11.662,59 Eur. Okresný súd mal preukázaný zákonný dôvod pre podanie výpovede poskytovateľom leasingu, keďže dlžník bol v omeškaní s leasingovými splátkami za mesiace júl, august a september 2010 o viac ako 10 dní. Aj keď žalovaný v konaní predložil súdu hromadný príkaz na úhradu splátky za mesiac júl 2010 a v konaní požadoval doplniť dokazovanie o preukázanie pripísania týchto finančných prostriedkov na účet žalobcu, okresný súd tento dôkaz z dôvodu hospodárnosti nevykonal, keďže by nim nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu o omeškaní s platením zabezpečovanej pohľadávky/ďalších dvoch splátok/ o viac ako 10 dní. Žalobca pritom tvrdil, že uvedená pohľadávka nebola zo strany žalovaného pripísaná na účet žalobcu, pričom žalovaný v konaní nepreukázal vyjadrením banky, cez ktorú platbu realizoval, ktorým dňom bola táto platba pripísaná na účet žalobcu. V prípade, že túto skutočnosť tvrdil, bol ju povinný preukázať, lebo túto úhradu žalobca neeviduje a preto sa tunajší súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že nim predložený dôkaz ohľadne uhradenia leasingovej splátky za mesiac júl 2010 je nedostatočný.

27. Okresný súd mal preukázané naplnenie podmienok vyplnenia bianko zmenky údajmi, ktoré z nej urobia riadnu zmenku, keďže bol dlžník ALIOR, spol. s.r.o. v omeškaní o viac ako 10 dní s platením zabezpečovanej pohľadávky a v zmysle čl. II bod 2.2 bol oprávnený dopísať zmenkovú sumu a dátum splatnosti tak, že dátum splatnosti bude 10 deň omeškania sa dlžníka so splácaním zabezpečovanej pohľadávky alebo akýkoľvek neskorší deň, ktoré podmienky žalobca dodržal. Stotožnil sa tiež s právnymi závermi tvrdenými žalobcom ohľadne účinnosti zmluvy a povinnosti dlžníka uhrádzať leasingové splátky, čo vyplýva zo záverečných ustanovení zmluvy VII (č. l. 15 rub) kedy zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom protokolárneho odovzdania a prevzatia predmetu leasingu prijímateľom leasingu od dodávateľa s výnimkou čl. IV - splátkový kalendár, ktorý nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto

zmluvy oboma zmluvnými stranami. K podpisu zmluvy došlo dňom 23.11.2009 a aj napriek uvedeným ustanoveniam Všeobecných zmluvných podmienok uvedených v čl. III, účinnosť splátkového kalendára nastala dňom podpisu zmluvy a teda dlžník bol povinný uhrádzať leasingové splátky od podpísania zmluvy tak, ako boli dohodnuté v predloženom splátkovom kalendári (viď. č. l. 14 súdneho spisu). Potom aj žalovaným tvrdené splátky za mesiace december 2009 až apríl 2010, keďže až v máji došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu leasingu od dodávateľa, bol dlžník povinný uhrádzať leasingové splátky za toto obdobie a tieto žalobca neprijal bezdôvodne. Naopak, dlžník neuhradil splátky za vyššie citované mesiace roku 2010, s ktorými bol v omeškaní viac ako 10 dní a preto vznikol zmluvne dojednaný dôvod pre podanie výpovede zo strany žalobcu z Leasingovej zmluvy a k jej predčasnému ukončeniu. V prípade predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy vznikli žalobcovi nároky, ktorý vyplývajú zo Všeobecných zmluvných podmienok (bod 11, bod 4 a nasl.), ktoré vyčíslil v prílohe výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.

28. Námietku žalovaného ohľadom výšky ceny za odpredaj motorového vozidla tretiemu subjektu žalobcom vyhodnotil okresný súd ako kauzálnu námietku, teda uviedol, že nejde o námietku žalovaného, ktorú si mohol voči žalobcovi nárokovať. Poukázal na to, že žalobcom prijatá kúpna cena v sume 65.000,- Eur bola tou sumou, ktorú reálne žalobca obdržal za odpredaj uvedeného nákladného vozidla a ktorú v rámci finančného vysporiadania leasingu odpočítal od svojich nárokov voči spoločnosti ALIOR, spol. s.r.o.. Z tohto dôvodu súd považoval žalobcom vypracovaný znalecký posudok a kúpnu zmluvu za dostatočné ohľadne preukázania hodnoty nákladného vozidla v čase jeho predaja a preto nevykonal navrhnutý dôkaz žiadaný žalovaným, aby žalobca predložil skorší znalecký posudok ohľadne hodnoty nákladného vozidla, ktorý dal vypracovať v čase odovzdania predmetu leasingu dlžníkom žalobcovi.

29. Okresný súd odôvodnil, že nevykonal navrhovaný dôkaz žalobcom, a to výsluch konateľa spoločnosti ALIOR, spol. s.r.o., ktorá už bola z Obchodného registra vymazaná v dôsledku zániku tejto spoločnosti, keďže žalovaný neuviedol skutočnosti, ku ktorým by sa mal uvedený svedok vyjadriť, resp. ktoré by mal súdu ozrejmiť, vzhľadom na nim tvrdené skutočnosti o neodovzdaní predmetu leasingu včas, ktoré však žalobca nerozporoval. Keďže táto skutočnosť nemala vplyv na povinnosť platenia leasingových splátok, okresný súd rovnako považoval vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné.

30. Okresný súd uviedol, že žalovaný až na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.09.2020 žiadal zaviazať žalobcu predložiť skorší znalecký posudok, ktorý navrhol po uplynutí sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. , . Okresný súd zamietol vykonanie takéhoto dôkazu, keďže jeho predloženie by vyžadovalo odročenie pojednávania a ďalšie úkony súdu. Okrem iného v Leasingovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a dlžníkom nešlo o nárok, ktorý by si mohol dlžník voči leasingovému poskytovateľovi uplatniť. Keďže mal okresný súd za to, že žalovaný v konaní nepreukázal ako aval, ktorý zabezpečoval zabezpečenú pohľadávku žalobcu medzi ním a dlžníkom, že žalobca doplnil zmenkovú sumu a údaj o splatnosti zmenky na škodu dlžníka a žalovaný nie je ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd považoval i tieto námietky žalovaného za nepreukázané a žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovenia tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

32. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , , , a . Žalovaný v odvolaní zhrnul základné skutkovo-právne okolnosti prípadu a v súlade s argumentáciou z konania pred súdom prvej inštancie zotrval na námietke právomoci súdu. Namietol obsah stanoviska Rozhodcovského súdu 2, ktorý sa odmietol sporom žalobcu a žalovaného zaoberať a uviedol, že dôvody uvedené Rozhodcovským súdom 2 nespĺňajú podmienky definované v ust. ZoRK pre zastavenie rozhodcovského konania a toto stanovisko Rozhodcovského súdu 2 samo o sebe nie je spôsobilé údajné zastavenie preukázať či slúžiť ako rozhodnutie o zastavení konania. Žalovaný uviedol, že mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie Rozhodcovského súdu 2 o údajnom zastavení rozhodcovského konania sp. zn. 3976/12. Mal za to, že všeobecný súd musí bez akýchkoľvek pochybností overiť skutočnosti tvrdené rozhodcovským súdom 2. Poukázal na ust. a naďalej mal za to, že všeobecný súd je povinný rozhodnúť o prerušení súdneho konania až do doby, kedy rozhodcovský súd rozhodne o svojej právomoci alebo rozhodne vo veci samej. Pripomenul, že sa domáhal toho, aby konajúci súd vyzval rozhodcovský súd 2 na doručenie právoplatného uznesenia o svojej právomoci, resp. právoplatného uznesenia o podmienkach konania, v tomto prípade

právoplatného uznesenia o údajnom zastavení konania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v súdnom konaní boli porušené procesné predpisy, keďže počas konania nebolo rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. 3976/12 právoplatne zastavené, v dôsledku čoho nemožno toto súdne konanie vykladať v zmysle podmienok definovaných v ust. § 54c) ZoRK ako tzv. pokračovacie konanie. Mal za to, že konajúci súd nemohol mať za preukázané, že došlo k právoplatnému zastaveniu rozhodcovského konania a že boli naplnené podmienky definované v ust. § 54c) ZoRK.

33. K overeniu splnenia podmienok pre zachovanie účinkov podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania poukázal žalovaný na uznesenie rozhodcovského súdu vydané v konaní sp. zn. 3976/12 zo dňa 18.07.2017, v zmysle ktorého rozhodcovský súd konanie o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 58.281,12 Eur s postihovými právami zastavil a uviedol, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Uvedené rozhodcovské uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.08.2019. Žalovaný mal za to, že od tohto dátumu začala plynúť žalobcovi lehota na podanie novej žaloby. Podľa žalovaného je touto lehotou lehota určená ust. , t.j. lehota 30 dní počítaná odo dňa 01.08.2019. V prípade, ak by mal Okresný súd Banská Bystrica za to, že na uvedené sa vzťahuje lehota podľa ) ods. 2 ZoRK platí, že žalobcovi uplynula lehota na podanie novej žaloby dňa 01.11.2019. Na základe uvedeného súdne konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica malo byť zastavené, nakoľko žaloba v tejto právnej veci bola podaná ešte pred začatím plynutia lehoty na podanie žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Až v súdnom konaní začatom po právoplatnosti uznesenia rozhodcovského súdu by mal všeobecný súd Slovenskej republiky skúmať zachovanie právnych účinkov žaloby pôvodnej podanej na rozhodcovský súd v Bratislave, t.j. či bola podaná žaloba na všeobecný súd Slovenskej republiky do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že prebiehajúce súdne konanie malo byť v zmysle ust. zastavené. Žalovaný namietol, že v napadnutom rozhodnutí sa okresný súd s touto otázkou vysporiadal tak, že rozhodcovský súd vydal deklaratórne rozhodcovské uznesenie, na základe ktorého tento rozhodcovský súd potvrdil zastavenie rozhodcovského konania s účinkami ku dňu 01.01.2017 a nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného ohľadne momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského uznesenia a tak neposkytol účastníkom vysvetlenie, prečo je žalovaným uplatnená argumentácia nepoužiteľná na tento právny prípad. Za zmätočné označil žalovaný odôvodnenie okresného súdu, ktorý v rámci jedného odseku konštatoval zastavenie rozhodcovského konania k 31.12.2016 a neskôr už k 01.01.2017.

34. Žalovaný namietol, že konajúci súd potvrdil rozpor so skutkovým stavom veci tvrdiac, že žaloba podaná v rozhodcovskom konaní je zhodná so žalobou podanou v tomto súdnom konaní ignorujúc tak samotný obsah žalobného návrhu žalobcu, ktorý konštatoval, že svoj nárok na zaplatenie zmenkovej sumy uplatňuje na základe iných skutkových okolností, ako sú riešené v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. 3976/12 a aj vo svojom stanovisku zo dňa 25.01.2019 ďalej tvrdil, že v tomto právnom prípade sa jedná o tzv. novú žalobu. Posúdenie otázky identickosti žaloby má pritom význam nielen pre posúdenie otázky zachovania účinkov pôvodne podanej žaloby, ale aj pre posúdenie otázky plynutia premlčacích lehôt. Vzhľadom na uvedené žalovaný namietol porušenie procesných ustanovení vzťahujúcich sa na túto právnu vec, ktoré odôvodňujú zastavenie tohto súdneho konania tak, ako žalovaný uvádza v odvolaní. Má za to, že účinky žalobcom na rozhodcovský súd podaného návrhu voči žalovanému v tomto súdnom konaní neboli zachované. Súd mal postupovať v zmysle ust. až a konanie je tak zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

35. Žalovaný s poukazom na tvrdenie žalobcu, že si v súdnom konaní od začiatku uplatňuje svoj nárok na základe iných skutkových okolností ako boli tie, ktoré uplatnil v pôvodnom rozhodcovskom konaní, zotrval na námietke premlčania, keď mal za to, že pohľadávka žalobcu splatná dňa 27.11.2011 uplatnená v návrhu na vydanie zmenkového rozkazu podanom na Okresnom súde Banská Bystrica zo dňa 30.03.2017 je premlčaná, pričom k premlčaniu tejto pohľadávky došlo už dňa 28.11.2015. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa nevysporiadal správne s otázkou plynutia premlčacích lehôt ignorujúc samotné znenie žaloby žalobcu a jeho písomných vyjadrení vo veci samej.

36. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne skutkové závery súdu o neexistencie dohody medzi avalom a veriteľom. Mal za to, že okresný súd sa zrejme nedostatočne oboznámil s obsahom súdneho spisu a poukázal na obsah a znenie zmluvy o použití Bianko zmenky č. 21090230/1 zo dňa 23.11.2009, kde zmluvnou stranou zmluvy nebol len dlžník, teda spoločnosť ALIOR, spol. s r.o., ale aj žalovaný ako zmenkový ručiteľ. Žalovaný mal za to, že ako avalista vstúpil do zmluvného záväzku so žalobcom dňa

23.11.2009, kedy tak žalobca ako veriteľ, ako aj žalovaný ako avalista spoločne podpísali zmenkovú zmluvu, obsahom ktorej boli definované podmienky vyplnenia bianko zmenky. Ohradil sa preto pred konštatovaním, že nijakým spôsobom nevstúpil do zmluvného vzťahu a mal za to, že boli jasne dohodnuté podmienky uplatnenia vyplňovacieho práva k predmetnej bianko zmenke, pričom tieto podmienky boli právne záväzné vo vzťahu tak k dlžníkovi, ako aj vo vzťahu k avalistovi. V zmysle uvedeného bol oprávnený namietať vyplnenie zmenkovej sumy zo strany žalobcu a tým sa mal konajúci súd aj riadne zaoberať. Žalovaný poukázal na podstatu úpravy § 10 ZZŠ, kedy zdôraznil, že v prípade bianko zmenky je dôkazná povinnosť na strane dlžníka ohľadom námietky a preukázania skutočnosti, že šlo pôvodne o bianko zmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, teda preukázania aj obsahu vyplňovacieho práva a že na tento obsah nebolo dbané. Pokiaľ je zmenka v rukách pôvodného majiteľa, ktorému bola zmenka k vyplneniu odovzdaná, budú tým spravidla všetky ostatné predpoklady splnené. Uvedené je poukazom na doktrinálny výklad Zákona zmenkového a šekového autora Kovařík Zdeněk, C. H. Beck, 2014, 6. vydanie, str. 64. Namietol tiež, že v prípade vyplnenia bianko zmenky v rozpore s dohodou s jej prvým veriteľom je zásadne námietka nesprávneho vyplnenia bianko zmenky účinnou v každom prípade. Dlžníkovi postačuje namietnuť nesprávnosť vyplnenia bianko zmenky a takáto námietka má sama o sebe za následok účinnosť podanej námietky. Poukázal aj na rozhodnutie, ktoré označil ako SR 4/1999, v zmysle ktorého ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá bola vydaná ako neúplná (bianko zmenku) odlišne od dohody o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie iba zakladá námietku dlžníka v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového. Poukázal tiež na rozhodnutie, ktoré označil ako OP 5/2007, v zmysle ktorého pokiaľ fyzická osoba, ktorá bianko zmenku (budúcu zmenku vlastnú) v mene vystaviteľa podpísala, bez ďalšieho zmenku avaluje, má s remitentom konkludentne dohodnuté obsahovo rovnaké dohodnutie o vyplnení zmenky ako vystaviteľ, iba ak by bolo preukázané, že uzavreli zmluvu inú. Z tohto dôvodu môže vznášať tiež námietky o nesprávnom vyplnení bianko zmenky ako vystaviteľ.

37. Žalovaný mal za to, že absolútnu námietku, že doplnená bianko zmenka má vecné nedostatky môže jej majiteľovi vznášať ktorýkoľvek žalovaný dlžník. Ako osoba oprávnená vzniesť námietky tak prichádza do úvahy ten, kto je žalovaný zo zmenky a tým môže byť nielen hlavný zmenkový dlžník, ale aj jeho ručiteľ. Ku zmenkovej teórii uviedol, že doktrína aj ustálená judikatúra sa zhodujú v tom, že aval je samostatným dlžníkom a osoba dlžníka len určuje, aká je kvalita tohto záväzku, t.j. aká je jeho výška a jeho postavenie. Ak prevzal avalista záväzok za priameho dlžníka, má potom postavenie ako dlžník sám. Ust. čl. I, § 32 ZZŠ hovorí najmä o výške záväzku, t.j. aval nemôže ručiť za celý zmenkový záväzok, ak napr. došlo k jeho čiastočnej úhrade zo strany zmenkového dlžníka. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že bol oprávnený namietať vyplnenie zmenkovej sumy zo strany žalobcu a tým sa mal vo veci konajúci súd aj riadne zaoberať. Neobstojí preto právny záver vo veci konajúceho súdu o nemožnosti prihliadnuť na jeho námietky týkajúce sa nesprávneho uplatnenia vyplňovacieho práva zo strany žalobcu. Súdom tvrdená absencia vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky nezodpovedá skutkovému stavu zistenému v priebehu prejednania tejto právnej veci. Vo veci konajúci súd tak bol povinný v zmysle ust. § 10 v spojitosti s ust. § 17 ZZŠ prihliadnuť na všetky namietané skutkové okolnosti.

38. Žalovaný v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie otázky nepreskúmateľnosti vyplnenia zmenkovej sumy v spojení s nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu. Osobitne namietol existenciu oprávnenia žalobcu pristúpiť k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, poprel tvrdenie žalobcu o o údajnom omeškaní prijímateľa leasingu s troma leasingovými splátkami za obdobie od 07/2010 do 09/2010 a tvrdil, že prijímateľ leasingu nebol v omeškaní s platením leasingovej splátky za mesiac 07/2010 a zotrval na tvrdení, že žalobca ku dňu vypovedania leasingovej zmluvy u seba neoprávnene držal leasingové splátky za mesiace 12/2009 až 04/2010. Na uvedené poukazoval v súvislosti s § 32 ZZŠ, kedy aval nemôže ručiť za zmenkový záväzok, ak napr. došlo k jeho úhrade zo strany zmenkového dlžníka. Skutkovými tvrdeniami poukazoval na to, že prijímateľ leasingu nebol v omeškaní so žiadnou splátkou leasingu, v dôsledku čoho nemohol žalobca ani pristúpiť k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Uviedol, že avalista ako zmenkový ručiteľ nemôže ručiť viac, ako by ručil sám zmenkový dlžník (§ 32 ZZŠ). Na základe uvedeného mal za to, že zo strany žalobcu došlo k vyplneniu bianko zmenky v rozpore s ust. čl. I, bod 1.3 a čl. II, bod 2.2 písm. a) zmenkovej zmluvy vedome na škodu prijímateľa leasingu a tým aj na škodu žalovaného, nakoľko žalobca nesprávne vypočítal časť obstarávacej ceny predmetu leasingu, nesprávne vypočítal sumu zodpovedajúcu navŕšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do leasingovej ceny a nesprávne vypočítal sumu neuhradených leasingových splátok do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.

39. Žalovaný v odvolaní namietol nevykonanie dokazovania okresným súdom k preukázaniu prijatia splátky za mesiac 07/2010, kedy namietol konštatovanie okresného súdu, že malo byť zo strany žalovaného ešte predložené akési vyjadrenie banky, cez ktorú sa platba realizovala, že platba bola skutočne pripísaná na účet žalobcu. Uviedol, že namiesto toho, aby okresný súd takéto potvrdenie požadoval od žalobcu, ktorý disponuje výpismi zo svojich bankových účtov, zaťažil žalovaného dôkaznou povinnosťou, o ktorej potrebe ho v prvom rade neinformoval a v druhom rade o ktorej nemožnosti vykonania vo veci musel konajúci súd vedieť. Namietol, že konajúci súd sa uspokojil s popierajúcim tvrdením žalobcu, že takú platbu neeviduje, čím okresný súd zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný tvrdil, že prijímateľ leasingu ešte dňa 27.07.2010 uskutočnil platbu júlovej leasingovej splátky a žalobca túto skutočnosť odmietol preukázať s tvrdením, že si nie je takejto platby vedomý. Následne žalovaný namietal, že okresný súd žalobcu nezaviazal na predloženie výpisu z bankového účtu, ktorý by bol jednoznačne spôsobilý vysvetliť prijatie tejto čiastky žalobcom.

40. Žalovaný ďalej namietol, že žalobcovi boli platené leasingové splátky od prijímateľa leasingu aj za mesiace 12/2009 až 04/2010 napriek tomu, že prijímateľ leasingu vstúpil do užívania predmetu leasingu až dňa 10.05.2010, pričom poukazoval na čl. 3, ods. 3.2 leasingovej zmluvy. Mal za to, že leasingová zmluva bola podpisom platná, avšak ešte nebola účinná a účinnosť nastala až dňa 10.05.2010, teda v deň prebratia oprávneného vozidla spoločnosťou ALIOR, spol. s r.o. od dodávateľa vozidla. Namietal, že práva prijímateľa leasingu boli žalobcom hrubo porušované. Uvedené podľa žalovaného preukazuje, že na strane žalobcu nemohol vzniknúť akýkoľvek nárok na vypovedanie leasingovej zmluvy a následné vpísanie zmenkovej sumy do bianko zmenky. Podľa žalovaného žalobca tak vedome konal na škodu prijímateľa leasingu a tak aj na škodu žalovaného, ktorý bol rovnako ako prijímateľ leasingu zmluvnou stranou zmenkovej zmluvy.

41. Žalovaný v odvolaní namietol predaj motorového vozidla žalobcom na škodu prijímateľa leasingu za cenu vraku, keď uvádzal, že žalobca nesprávne vypočítal časť obstarávacej ceny predmetu leasingu nepokrytú anuitnou časťou zaplatených leasingových splátok vo výške 102.039,30 Eur, a preto je podľa žalovaného vpísanie sumy 102.039,30 Eur tzv. vecným nedostatkom bianko zmenky vyplývajúcej z toho, že došlo k predaju predmetu leasingu pod cenu, ktorá za žiadnych okolností nezodpovedala bežnej trhovej hodnote motorového vozidla. Žalovaný v odvolaní ďalej namietol nesprávne skutkové závery okresného súdu ohľadne znaleckého posudku a nevykonanie dokazovania ohľadne žalobcom zatajeného Znaleckého posudku č. 36/2011. Mal za to, že znalecký posudok predložený v konaní žalobcom je znaleckým posudkom vypracovaným ako v druhom poradí potom, ako došlo k vypracovaniu prvého Znaleckého posudku č. 36/2011, obsahom ktorého bolo zjavne určenie vyššej všeobecnej hodnoty motorového vozidla k dátumu 24.02.2011, vzhľadom k čomu navrhoval žalovaný, aby súd zaviazal žalobcu predložiť do tohto súdneho konania Znalecký posudok č. 36/2011, pretože mal za to, že žalobca vedome zavádzal súd ohľadne prezentovania skutočnej hodnoty motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný namietol procesný postup súdu, ktorý konštatoval, že vykonanie dokazovania Znaleckým posudkom č. 36/2011 žiadal žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020. Poukázal pritom na podanie žalovaného zo dňa 12.08.2020, kde žiadal vykonať dokazovanie predložením Znaleckého posudku č. 36/2011. Mal za to, že vo veci konajúci súd nevykonaním dokazovania ohľadne znenia Znaleckého posudku č. 36/2011 zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Namietol tiež, že okresný súd nepravdivo konštatuje ohľadne návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania cestou výsluchu konateľa dlžníka ALIOR s.r.o. Murata Bilgina, o vykonanie ktorého opakovane žiadal v priebehu súdneho konania, pričom opakovane vysvetľoval, k akým okolnostiam sa svedok má vyjadriť.

42. Podľa názoru žalovaného okresný súd uznal nesprávny výpočet sumy zodpovedajúcej navŕšeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu do leasingovej ceny a vzhľadom na uvedené je vpísanie sumy 22.100,24 Eur tzv. vecným nedostatkom bianko zmenky, ktorú namietol.

43. Podľa názoru žalovaného sa súd nevysporiadal s tým, že žalobca predložil dve vzájomne si odporujúce verzie vyúčtovania do zmenky vpísanej zmenkovej sumy, kedy pôvodne odôvodňoval svoj nárok na vyplnenie bianko zmenky špecifikáciou predloženou v písomnom vyjadrení predloženom súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedenom na Okresnom súde Lučenec sp. zn. , v zmysle ktorej tvrdil, že si mohol podľa leasingovej zmluvy voči prijímateľovi leasingu uplatniť nárok vo výške 135.802,13 Eur, od čoho následne odpočítal vypočítanú kúpnu cenu motorového

vozidla 65.000,- Eur a vzdal sa nároku na zaplatenie sumy 12.521,- Eur, na základe čoho dospel k sume 58.281,12 Eur, ktorú aj vpísal do bianko zmenky, ktorá je predmetom súdneho konania. V písomnom stanovisku žalobcu zo dňa 28.05.2020 však už konštatoval, že sumu 102.039,30 Eur a sumu 22.100,24 Eur nezahrnul do uplatnenej bianko zmenky, čo je v rozpore so znením písomného vyjadrenia z roku 2013, kedy žalobca z oboch týchto súm odrátal hodnotu kúpnej ceny motorového vozidla vo výške 65.000,- Eur a vzdanie sa nároku 12.521,01 Eur, teda obe tieto sumy zohľadnil pri výpočte sumy vpísanej do bianko zmenky. Žalobca uviedol, že na rozpor vo vyčíslení upozornil súd v písomnom podaní zo dňa 12.08.2020, pričom súd sa týmto rozporom nezaoberal a za základ pre kalkuláciu zmenkovej sumy vpísanej žalobcom do zmenky uznal kalkuláciu žalobcu zo dňa 28.09.2011, ktorá však do súdneho konania bola zo strany žalobcu prezentovaná až v jeho písomnom podaní zo dňa 28.05.2020.

44. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu nespravodlivý a nezákonný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby v zmysle ust. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Ohľadom námietky žalovaného, že nie sú splnené procesné podmienky pre rozhodovanie okresného súdu poukázal na to, že žalobca podal žalobu na všeobecný súd až potom, ako bolo v zmysle § 54c) ods. 2 ZoRK pôvodné rozhodcovské konanie ex lege zastavené k 31.12.2016. Na zachovanie účinkov žaloby pôvodne podanej na rozhodcovskom súde musel žalobca podľa § 54c) ods. 2, druhá veta ZoRK podať žalobu opätovne na všeobecnom súde v lehote 3 mesiacov od zastavenia konania, čo aj splnil. Žalobca zdôraznil, že ak bolo rozhodcovské konanie zastavené ex lege ku konkrétnemu dňu stanovenému zákonom, deklaratórne uznesenie zo dňa 18.07.2019 nemá vplyv na zastavenie konania a jeho existencia nespôsobuje namietané vady. Rozhodnutie nebolo vydané z „procesnej nevyhnutnosti“, ale na dopyt žalovaného, ktorý odmietal akceptovať ) ZoRK. Preto tvrdenia žalovaného, že účinky rozhodnutia o zastavení konania sa viažu až na právoplatnosť uznesenia rozhodcovského súdu dňa 01.08.2019 označil za irelevantné. Uviedol, že prihliadnuť nemožno ani na argumentáciu ust. , ktorý by sa použil, iba ak by rozhodcovské konanie nebolo zastavené ex lege.

46. Žalobca sa stotožnil s vyhodnotením okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že žalovaný vystupuje v tomto spore ako avalista, ktorý nemôže vznášať rovnaké kauzálne námietky týkajúce sa plnenia leasingovej zmluvy ako vystaviteľ zmenky. Namietol záver žalovaného, že medzi ním a žalobcom existuje relevantný záväzkový vzťah. Mal za to, že žalovaný účelovo nerozlišuje kauzálny a zmenkový vzťah. Okresný súd správne konštatoval, že medzi stranami neexistuje kauzálny vzťah a poznamenal, že medzi nimi neexistuje ani záväzok upravujúci podmienky zmenkového ručenia. Medzi žalovaným a veriteľom neexistovala dohoda, na základe ktorej by mal avalista právo vznášať námietky k rozsahu jeho avalu. Nič na tom nemení zmluva o použití bianko zmenky, ktorá nemá vplyv na existenciu kauzálneho vzťahu. Žalovanému, ktorý nebol stranou leasingovej zmluvy, neprináleží právo vznášať námietky týkajúce sa jej plnenia alebo ukončenia. Môže namietať iba porušenie zmluvy o použití bianko zmenky. K jej porušeniu však nedošlo, keďže veriteľ v súlade s čl. II, ods. 2 zmluvy o použití bianko zmenky vyplnil do zmenky sumu skutočnej pohľadávky ku dňu vyplnenia tak, ako ju evidoval v účtovníctve. Žiadna z námietok žalovaného týkajúca sa nesprávneho vyplnenia zmenky nesmerovala k reálnemu spochybneniu toho, akú sumu evidoval žalobca ako nesplnený dlh. Námietky uvedené žalovaným nerozporujú doplnenú zmenkovú sumu, ale spôsob realizácie kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom, ktorý súd v zmenkovom konaní neskúma. Pri námietkach avalistu sa preto súd správne obmedzil iba na skúmanie jeho vzťahu s veriteľom založeným zmluvou o použití bianko zmenky.

47. Žalobca zdôraznil, že zo zistení súdu vyplýva, že zmenková pohľadávka bola v čase vyplnenia zmenky totožná so sumou kauzálnej pohľadávky, ktorú žalobca evidoval vo svojom účtovníctve na základe leasingovej zmluvy. Súd aj nad rámec jeho povinností správne zistil, že žalobca mal právo inkasovať leasingové splátky od podpisu leasingovej zmluvy (čl. VII v spojení s čl. IV leasingovej zmluvy), a že úhrada splátky splatnej 21.07.2010 nebola preukázaná. Žalobca k tomu doplnil, že túto splátku evidoval ako neuhradenú vo všetkých písomnostiach adresovaných dlžníkovi, ktorý jej neuhradenie nespochybnil a účelovo sa o to snažil žalovaný iba predložením podpísaného prevodného príkazu, ktorý však v zmysle nepreukazuje úhradu leasingovej splátky na účet žalobcu. Za nedôvodnú označil žalobca námietku žalovaného týkajúcu sa hodnoty vozidla pri repredaji, keďže žalobca nemal povinnosť predať vozidlo za konkrétnu sumu a už vôbec nie za sumu, akú si „predstavoval“ žalovaný.

Žalobca uviedol, že pri repredaji vozidla postupoval profesionálne a s odbornou starostlivosťou, keďže si dal vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty vozidla tak, aby došlo k reálnemu inkasovaniu sumy použiteľnej na zníženie dlhu. V nadväznosti na čl. II ods. 2 zmluvy o použití bianko zmenky bol žalobca oprávnený vyplniť zmenku ešte pred realizáciou zabezpečenia (repredajom vozidla) a bez ohľadu na to, aký výťažok skutočne dosiahne a uplatniť si zmenku v celej sume dlhu. Aj z uvedeného dôvodu nebol súd povinný vykonať žiadne dokazovanie týkajúce sa správnosti hodnoty vozidla pri repredaji.

48. K tzv. inej vade a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že nie je zrejmé, v čom majú spočívať uvedené vady s výnimkou nesprávneho právneho posúdenia plynutia premlčacích lehôt. Táto otázka pritom úzko súvisí s existenciu a zastavením rozhodcovského konania. Zmenka bola riadne uplatnená v rozhodcovskom konaní už v roku 2012, čím došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty podľa tým, že žalobca podal žalobu po zastavení rozhodcovského konania v lehote podľa ) ods. 2 ZoRK, účinky predvídané v mu ostali zachované. Preto nárok nie je premlčaný a odvolacia námietka je nedôvodná. Žalobca ďalej doplnil, že konanie netrpelo žiadnou vadou, ktorá by zakladala dôvodnosť podaného odvolania. Okresný súd dal žalovanému nadštandardné možnosti produkovať procesnú obranu. Následne po riadnom prejednaní všetkých vznesených námietok vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zmysle ust. potvrdil.

49. Žalobca v odvolacej replike zotrval na všetkých námietkach a vyjadreniach, ktoré prezentoval v odvolaní. Zotrval na tom, že je nevyhnutné vykonať dokazovanie v rozsahu preukázania prijatia platby zo dňa 27.07.2010 na bankový účet žalobcu, predloženia Znaleckého posudku č. 36/2011 zo dňa 24.02.2011. Poukázal na existenciu dvoch verzií kalkulácie zmenkovej sumy, ktoré sú vo vzájomnom rozpore a preto ohľadom nich potrebné vykonať dokazovanie a vzhľadom na uvedené navrhol vykonať vo veci dokazovanie obsahom pripojených listín (vrátane listín uvedených v jeho stanovisku zo dňa 14.10.2019 a zo dňa 03.04.2020), obsahom listín nachádzajúcich sa v spise a vykonaním dôkazov navrhovaných v písomnom stanovisku zo dňa 14.10.2019 a 03.04.2020. Uviedol, že po vykonanom dokazovaní navrhuje, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako neodôvodnenú a zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovaného.

50. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na závere, že žalovaný nerozlišuje kauzálny vzťah, t.j. vzťah z leasingovej zmluvy a zmenkový vzťah, t.j. vzťah z vystavenej zmenky. V otázkach zmenkovej teórie zotrval na tvrdeniach, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu. Z procesného hľadiska poukázal na to, že návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní nemožno vyhovieť, keďže nejde o novoty v odvolacom konaní podľa a v spore sa uplatňuje zákonná koncentrácia konania podľa .

51. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

52. Odvolací súd vychádzal v zmysle zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie:

53. Dňa 23.11.2009 žalobca, ako poskytovateľ leasingu a spoločnosť ALIOR, spol. s.r.o., České Brezovo, ako prijímateľ leasingu v súlade s ust. uzavreli Leasingovú zmluvu č. 21090230. Na základe nej žalobca poskytol finančný leasing vo výške 186.104, Eur na predmet leasingu - nákladné vozidlo - Volvo FM 400, valník s hydraulickou rukou a hákovým nakladačom špecifikovaným žalobcom v žalobe prijímateľovi leasingu ALIOR, spol. s r.o.. V čl. II Leasingovej zmluvy bol dohodnutý predmet zmluvy tak, ako ho uviedol žalobca v žalobe, výška finančného leasingu, doba splácania, pričom neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu hnuteľných predmetov.

54. Spolu s Leasingovou zmluvou bola dňa 23.11.2009 uzavretá aj Zmluva o použití bianko zmenky č. 21090230/1, predmetom ktorej bolo udelenie zmenkového vyplňovacieho práva dlžníkom (ALIOR, spol. s.r.o.) veriteľovi (žalobca) a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva veriteľa ku dvom kusom vlastných bianko zmeniek, ktoré neúplné a avalované avalistom (žalovaným) predložil dlžník veriteľovi za účelom zabezpečenia pohľadávok veriteľa. V čl. 1 súčasne si špecifikovali zabezpečenú pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, v čl. II si dohodli vznik a obsah vyplňovacieho práva v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s platením zabezpečovanej pohľadávky o viac ako 10 dní. Určenie splatnosti zabezpečovanej pohľadávky sa malo riadiť Leasingovou zmluvou. Žalobca, ako veriteľ, bol oprávnený po splnení podmienok dopísať do bianko zmenky zmenkovú sumu vo výške rovnajúcej sa maximálne výške nesplatenej zabezpečovanej pohľadávky ku dňu vyplnenia bianko zmenky a dátum splatnosti, ktorý veriteľ mal vyplniť tak, že dátum splatnosti bude 10 deň omeškania sa dlžníka so splácaním zabezpečovanej pohľadávky alebo akýkoľvek neskorší deň. V záverečných ustanoveniach si strany dohodli okrem iného i rozhodcovskú doložku. Predmetnú Zmluvu o použití bianko zmenky podpísali dlžník, veriteľ a avalista J.. Z. E., t. j. žalovaný.

55. Dňa 24.01.2012 podal žalobca proti žalovanému na Rozhodcovský súd v Bratislave žalobu o zaplatenie sumy 58.281,12 Eur s príslušenstvom proti nemu a dlžníkovi. O žalobe rozhodol Rozhodcovský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 3976/12 dňa 31.03.2012, ktorým zaviazal dlžníka a žalovaného zaplatiť príslušnú zmenkovú sumu s príslušenstvom. Na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku sa viedlo exekučné konanie na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. , v ktorom konaní sa žalovaný bránil podávaním námietok a tiež požiadal o odklad vykonateľnosti a o zastavenie exekúcie. O odklade exekúcie svedčí uznesenie OS Zvolen zo dňa 27.03.2014. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti rozhodcovskému rozsudku na Okresný súd Lučenec návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedený pod sp. zn. , ktorý dňa 21.12.2016 rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu a predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.02.2017.

56. Podľa čl. I § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., Zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou

57. Podľa čl. I § 17 ods. 1 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

58. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.

59. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

60. Podľa čl. I § 32 ods. 2 ZZŠ, záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy.

61. Podľa , Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31.decembri 2014.

62. Podľa § 54b ods. 3 veta prvá ZoRK, Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súd stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom.

63. Podľa § 54c ods. 1 ZoRK, stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia.

64. Podľa § 54c ods. 2 ZoRK, rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. 20) Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

65. Žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom, rovnako ako v odvolacom konaní, zotrval na námietke, že okresný súd nemá právomoc vo veci rozhodnúť, pretože strany uzavretím rozhodcovskej doložky založili právomoc Rozhodcovského súd v Bratislave, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 3976/12 vo veci rozhodol dňa 31.03.2012 a keďže jeho rozhodnutie bolo rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 21.12.2016 zrušené, žalovaný mal za to, že vo veci mal ďalej konať rozhodcovský súd. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý ustálil, že má právomoc rozhodnúť v prejednávanej veci. I keď žalovaný polemizoval s výkladom prechodných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní okresným súdom, následky legislatívnych zmien, ktoré zasiahli do existencie rozhodcovských súdov je nutné vykladať v zmysle ust. § 54b) a § 54c) ZoRK. Žalovaný sa domáhal toho, že Rozhodcovský súd v Bratislave mal v zmysle ust. § 54b) ZoRK svojho právneho nástupcu, ktorý mal pokračovať v konaní. Uvedená námietka by bola relevantná, pokiaľ by k zrušeniu rozhodcovského súdu Okresným súdom Lučenec došlo v takom časovom období, aby nástupnícky rozhodcovský súd mohol rozhodnúť v čase medzi 01.01.2015 a konanie by bolo ukončené do 31.12.2016. K uvedenému však nedošlo, pretože rozsudok Okresného súdu Lučenec, ktorým bol rozhodcovský rozsudok zrušený, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť až dňom 14.02.2017. Preto bolo nevyhnutné rešpektovať aj ust. § 54c) ZoRK, ktorý upravoval postup v prípade tých rozhodcovských konaní, ktoré neboli ukončené do 31.12.2016.

66. Uvedené závery vyplývajú zo vzájomnej súvislosti ust. § 54b) a § 54c) ZoRK. V zmysle ust. § 54b) ZoRK platí to, čoho sa domáhal aj žalovaný, že pokiaľ sa pôvodný zriaďovateľ Rozhodcovského súdu v Bratislave stal členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, tak rozhodcovská doložka uzavretá medzi spornými stranami odkazovala na nový Stály rozhodcovský súd, ktorý bol zriadený podľa Zákona o rozhodcovskom konaní novým zriaďovateľom. Preto v zmysle zákonných úprav účinných od 01.01.2015 mal pôvodný Rozhodcovský súd v Bratislave právneho nástupcu, ktorý by mohol vo veci rozhodnúť. K tomu však nedošlo, pretože k 01.01.2017 vstúpila do účinnosti ďalšia novelizácia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zúžila okruh subjektov oprávnených zriadiť rozhodcovský súd, a keďže Rozhodcovský súd v Bratislave, ktorý pôvodne vo veci rozhodoval, nespĺňal podmienky v zmysle novelizácie zákona, ktoré boli určené pre zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu, stratil oprávnenie uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia po 31.12.2016. V zmysle ust. § 54c) ods. 2 ZoKR, rozhodcovské konanie, ktoré prebiehalo medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom a žalovaným bolo zastavené zo zákona dňa 31.12.2016. K tomuto dňu došlo k zastaveniu konania bez vydania samostatného rozhodnutia. Pokiaľ bolo rozhodcovské konanie zastavené, nebolo možné v ňom už vydávať žiadne ďalšie rozhodnutia. Keďže rozhodnutie Okresného súdu Lučenec o zrušení rozhodcovského rozsudku nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až 14.02.2017, nemohol rozhodcovský súd rozhodovať v konaní ďalej, pretože 31.12.2016 bolo rozhodcovské konanie zo zákona zastavené. Následok tejto situácie zákon riešil tak, že účinky podaného návrhu na rozhodcovský súd ostali zachované iba v tom prípade, ak účastník konania podal žalobu na všeobecný súd do 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania. Keďže rozhodcovské konanie

bolo zastavené 31.12.2016 a žalobca podal žalobu na všeobecný súd dňa 30.03.2017, podal žalobu do 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania a preto bol všeobecný súd nielen povinný konať, ale žalobcovi zostali zachované aj účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd. V zmysle citovaného ustanovenia tak bola založená právomoc všeobecného súdu a preto bol Okresný súd Banská Bystrica oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

67. Žalovaný sa v odvolaní domáha účinkov uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 18.07.2019, ktorým rozhodcovský súd deklaroval, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ako bolo uvedené vyššie, dňom 31.12.2016 bolo konanie na rozhodcovskom súde zastavené zo zákona. V konaní, ktoré je zastavené, už nie je možné účinne vydávať žiadne rozhodnutia. Preto uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 18.07.2019, ktoré bolo vydané v zastavenom konaní, už nemohlo založiť žiadne právne účinky, a preto právoplatnosťou tohto rozhodnutia nezačala plynúť žalobcovi nová lehota na podanie žaloby. Žalobca bol v zmysle ust. § 54c) ods. 2, druhá veta viazaný lehotou 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania, pokiaľ chcel, aby účinky podaného návrhu ostali zachované. Preto ak sa žalovaný v celom konaní domáhal toho, že vo veci súd musí pri ukončení konania rozhodnúť a kým mu nebolo doručené uznesenie o zastavení konania, z jeho pohľadu vec nebola skončená, v uvedenom prípade dané neplatí, pretože zákon výslovne upravil, že konanie bolo zastavené. Je možné pripustiť, že takéto legislatívne riešenie môže v účastníkovi narušiť princíp právnej istoty, pretože nemá k dispozícii rozhodnutie o zastavení konania. To ale nemení nič na skutočnosti, že konanie bolo zastavené zo zákona bez nutnosti vydať o tom samostatné rozhodnutie a bez možnosti využiť opravné prostriedky proti zákonnému rozhodnutiu o zastavení konania. Zákonná úprava nemôže byť zmenená alebo odvrátená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktoré bolo vydané v zastavenom konaní, a to ani uznesením, ktoré sa javí ako deklaratórne rozhodnutie, z ktorého má vyplývať informácia, že konanie bolo v predchádzajúcom období zastavené. Takéto rozhodnutie nemôže mať žiadne právne účinky, pretože bolo vydané rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ už nespĺňal podmienky na to, aby mohol po 01.01.2017 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa Zákona o rozhodcovskom konaní a preto ani nebol oprávnený vydávať žiadne rozhodcovské rozhodnutia v zmysle ust. § 54c) ods. 1 ZoRK. Preto uznesenie zo dňa 18.07.2019, ktorého sa domáhal žalovaný je uznesením, ktoré bolo vydané rozhodcovským súdom, ktorý nebol oprávnený vo veci vydať žiadne rozhodcovské rozhodnutie a bolo vydané vo veci, ktorá bola zo zákona zastavená k 31.12.2016. Obe skutočnosti vylučujú, aby takéto rozhodnutie mohlo nadobudnúť akékoľvek právne účinky. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom nadobudnutia právoplatnosti deklaratórneho rozhodcovského rozhodnutia zo dňa 18.07.2019, preto odvolací súd sa uvedenou námietkou zaoberal v zmysle ust. .

68. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd ignoroval obsah žalobného návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že žalobu na všeobecný súd podáva na základe iných skutkových okolností, ako podal žalobu na rozhodcovský súd, a teda že ide o tzv. novú žalobu. Okresný súd pritom v odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, že žaloba podaná na všeobecnom súde mala rovnaký obsah, i keď mala iný okruh účastníkov, pretože v konaní už žaloval žalobca iba avalistu, keďže dlžník zanikol a správne okresný súd vyhodnotil, že uvedené nemení nič na tom, že voči žalovanému avalistovi ide o identickú žalobu, tzn. ten istý nárok, ktorý pôvodne uplatnil v rozhodcovskom konaní. Voči žalovanému bol uplatnený nárok medzi rovnakým žalobcom a žalovaným z rovnakého zmenkového vzťahu, pričom bol uplatnený nárok z rovnakého postavenia žalovaného ako avalistu. Skutkové tvrdenia strán posudzuje súd, pretože právne posúdenie uplatnených skutkových tvrdení vždy vykonáva súd. Preto bolo úlohou súdu, aby posúdil, či je medzi žalobou podanou na rozhodcovský súd a žalobou podanou na všeobecný súd totožnosť a teda aby posúdil, či ostali podaním žaloby na všeobecný súd do 3 mesiacov od momentu, kedy zo zákona bolo zastavené rozhodcovské konanie, zachované účinky podania žaloby. Vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že ide o žalobu na základe iných skutkových okolností a ide o novú žalobu, tak rovnako ako ostatné tvrdenia sporných strán podliehali preskúmaniu súdom a v tomto prípade súd správne zistil, že toto tvrdenie nebolo správne, a že ide o rovnakú žalobu, nie o novú žalobu, ktorá by vychádzala z iných skutkových okolností.

69. Keďže okresný súd správne posúdil zhodnosť žalôb podaných pôvodne na rozhodcovský súd a neskôr na všeobecný súd, správne vyhodnotil aj následok upravený Zákonom o rozhodcovskom konaní v § 54c) ods. 2 veta druhá ZoRK, keď dospel k záveru, že účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd ostali žalobcovi zachované, a to vzhľadom na to, že podal žalobu na všeobecný súd do 3 mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania. Pokiaľ žalobcovi ostali zachované účinky, došlo k prerušeniu

plynutia premlčacej doby, ako to okresný súd správne vyhodnotil vo svojom rozhodnutí. Zmenka bola splatná dňom 26.11.2011 a v zmysle Zákona zmenkového a šekového by premlčacia doba uplynula 26.11.2014. Keďže žalobca podal žalobu na Rozhodcovský súd v Bratislave dňa 24.01.2012, podal ju pred uplynutím premlčacej doby. Zároveň v zmysle ust. § 54c) ods. 2 veta druhá ZoRK tieto účinky mu ostali zachované aj po zastavení rozhodcovského konania zo zákona a preto keď žalobu podal dňa 30.03.2017, nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej doby. Nárok žalobcu voči žalovanému ako avalistovi zmenky tak premlčaný nie je.

70. Žalovaný v odvolaní namietol záver okresného súdu, že so žalobcom nijakým spôsobom nevstúpil do zmluvného vzťahu. Z rozhodnutia okresného súdu pritom vyplýva, že okresný súd správne rozlišoval medzi zmluvným vzťahom, ktorý bol založený Leasingovou zmluvou č. 21090230 medzi žalobcom a vystaviteľom zmenky (ALIOR, spol. s r.o. ) a právnymi vzťahmi súvisiacimi so zmenkou, teda zmenkovým právnym vzťahom, s ktorým súvisí aj zmluvný vzťah, do ktorého strany vstúpili pri uzavretí zmluvy o použití Bianko zmenky č. 21090230/1. Žalovaný správne uvádza, že bol zmluvnou stranou zmluvy o použití Bianko zmenky č. 21090230/1 a teda v zmysle uvedeného je oprávnený uplatňovať námietky podľa § 10 Zákona zmenkového a šekového. Uvedené však okresný súd rešpektoval, pretože správne skonštatoval, že avalista nie je oprávnený vznášať žiadne kauzálne námietky zo zmenky, avšak zároveň okresný súd skúmal námietky žalovaného vznesené v súvislosti s ust. § 10 ZZŠ, teda neodoprel žalovanému avalistovi právo na preskúmanie, či mu vzniklo v zmysle čl. I § 10 ZZŠ právo na preskúmanie toho, či dojednania zmluvy o použití bianko zmenky boli alebo neboli dodržané.

71. Vo vzťahu k uvedenému je nutné poukázať na podstatu zmenky ako tzv. abstraktného cenného papiera, kedy právne vzťahy zo zmenky sú oddelené od dôvodu, pre ktorý zmenka bola vyplnená. V prejednávanej veci dôvodom, pre ktorý zmenka bola vyplnená, boli právne vzťahy vyplývajúce z leasingovej zmluvy, tzv. kauzálny vzťah. Kauza (dôvod) vyplnenia zmenky boli totiž nároky, ktoré si žalobca uplatňoval voči vystaviteľovi zmenky z leasingového vzťahu. V prejednávanej veci však nie je voči žalovanému uplatnený nárok z leasingovej zmluvy, preto predmetom konania nemohli byť žiadne kauzálne námietky, ktoré súviseli s tým, či vo vzťahu medzi žalobcom ako poskytovateľom leasingu a vystaviteľom ako prijímateľom leasingu boli dodržané zmluvné ustanovenia leasingovej zmluvy. V prejednávanej veci bol nárok uplatnený zo zmenky a preto súd bol povinný preskúmavať výlučne vzťahy, ktoré boli založené zmenkou. Pokiaľ si vlastník zmenky uplatňuje nárok zo zmenky v súdnom konaní, postačí, ak predloží zmenku. Zmenka sama o sebe stelesňuje nárok na bezpodmienečné zaplatenie zmenkovej sumy tak, ako to vystaviteľ na zmenke uvedie. Majiteľ zmenky už nemusí preukazovať, či skutočne vznikol právny titul na to, aby sumu, ktorá je na zmenke uvedená, mal nárok od vystaviteľa získať. V konaní, kde je uplatnený nárok zo zmenky, má žalobca podstatne výhodnejšie postavenie, pretože pokiaľ predloží platnú zmenku, následne zaťažuje bremeno tvrdenia aj dôkazu dlžníka, pokiaľ chce vzniesť voči zmenke akékoľvek námietky a tým poprieť právo majiteľa zmenky voči nemu. Zmenka je tak abstraktným cenným papierom, oddeleným od dôvodov, pre ktoré bola vystavená.

72. Takto vymedzený základný princíp abstraktnosti má svoje hranice vymedzené Zákonom zmenkovým a šekovým. Rozsah týchto hraníc je daný druhom námietok, ktoré môže dlžník vzniesť voči majiteľovi zmenky. V prípade zmenky, ktorá bola vystaviteľom plne vyplnená pri jej vystavení je dlžníkovi zachovaná námietka v zmysle ust. Čl. I § 17 ods. 1 ZZŠ, kedy má dlžník možnosť preukázať, že majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal vedome na škodu dlžníka. V prípade zmenky, ktorá bola vystaviteľom vystavená ako neúplná, teda charakter zmenky nadobudla až doplnením všetkých chýbajúcich údajov (tzv. bianko zmenka) ostáva dlžníkovi zachovaná námietka, kedy môže preukázať, že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri jej nadobudnutí previnil hrubou nedbanlivosťou. Vzhľadom na pomerne komplikovaný systém vzťahov medzi zmenkovými subjektami sa však uplatnenie týchto námietok líši od toho, či ide o zmenku, ktorá je uplatnená prvým majiteľom zmenky, alebo ide o zmenku indosovanú a v prípade indosovanej zmenky záleží tiež na tom, akým spôsobom zmenka indosovaná bola.

73. V prejednávanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že ide o zmenku, ktorú jej vystaviteľ (ALIOR, spol. s r.o.) vydal ako neúplnú a prvý majiteľ zmenky doplnil údaje v zmysle zmluvy o použití bianko zmenky, ktorú uzavrel so zmenkovým dlžníkom (vystaviteľom) a s avalistom. Keďže zmenku uplatňuje prvý majiteľ, dlžník aj avalista by mohli namietať, že dojednania zmluvy o použití bianko zmenky neboli dodržané, avšak výlučne v prípade, ak by preukázali, že prvý majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Zjednodušene povedané, pokiaľ by žalovaný preukázal žalobcovi, že zámerne vyplnil zmenkovú sumu v rozpore so zmluvou o

použití bianko zmenky (v takom prípade by ju nadobudol zlomyseľne) alebo by mu preukázal, že ju vyplnil bez toho, aby vôbec vedel, ako má zmenku vyplniť napr. v prípade, ak by nedisponoval zmluvou o použití bianko zmenky (vtedy by sa previnil hrubou nedbanlivosťou), mohol by vzniesť námietku, že dojednania o vyplnení zmenky neboli dodržané. Uvedené je nutné zdôrazniť - iba za predpokladu, že žalovaný by preukázal žalobcovi splnenie jednej alebo druhej podmienky, teda nadobudnutie zmenky zlomyseľne alebo nadobudnutie zmenky v dôsledku hrubej nedbanlivosti, až vtedy by bol oprávnený následne vznášať námietku, že neboli dodržané ustanovenia zmluvy o použití bianko zmenky, inak povedané, že suma, ktorá je vyplnená na zmenke, nebola vyplnená na základe dohody o jej vyplnení. Až v takom prípade by súd preskúmaval tzv. kauzálne námietky, ktoré žalovaný v konaní vznášal a ktorých sa domáha aj v odvolaní.

74. Okresný súd v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne dospel k záveru, že majiteľ vyplnil do zmenky údaje v zmysle čl. II ods. 2.1 zmluvy o požití bianko zmenky. Z uvedeného vyplýva, že k vyplneniu bianko zmenky nedošlo v dôsledku hrubej nedbanlivosti, pretože bianko zmenka bola vyplnená na základe uzavretej dohody o vyplnení zmenky, ktorou žalobca disponoval. Zároveň žalovaný nepreukázal, že zmenku vyplnil žalobca zlomyseľne, teda zámerne v zlej viere v rozpore s dohodou o vyplnení bianko zmenky, keďže bianko zmenka bola žalobcom vyplnená na základe údajov, ktorými ako poskytovateľ leasingu disponoval. Žalovaný v konaní nepreukázal zlú vieru žalobcu ako majiteľa zmenky pri jej vyplnení a nepreukázal ani, že by zámerne vyplnil inú sumu, než vyplývala z podkladov žalobcu, ktorými disponoval. Na základe uvedeného platí, že dlžníkovi nesvedčí právo namietať, že zmenka, ktorú vystaviteľ vydal ako neúplnú, bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplnení zmenky.

75. V zmysle ust. Čl. I § 10 ZZŠ pokiaľ nie je splnená podmienka, že majiteľovi zmenky bolo preukázané jej zlomyseľné vyplnenie, alebo vyplnenie hrubou nedbanlivosťou, následne už nie je možné namietať majiteľovi zmenky, že neboli dodržané dojednania zo zmluvy o vyplnení zmenky. Pokiaľ by sa aj pomýlil, alebo by vyplnil zmenku v rozpore s dojednaniami o vyplnení zmenky, toto už nie je možné preskúmavať a táto námietka dlžníkovi nesvedčí, pretože neprekonal prvú bariéru, ktorou je unesenie dôkazného bremena, že majiteľ zmenku vyplnil zlomyseľne, alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Žalobca v konaní správne poukazoval na skutočnosť, že pokiaľ dlžník tvrdí, že jeho záväzok zo zmenky neexistuje, resp. že v zmenke je uplatnené viac než je nárok voči dlžníkovi (uplatnenie zmenky excesné), dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia leží na dlžníkovi. V prejednávanom prípade by tak žalovaný ako avalista, ktorý sa domáha toho, že zmenka nebola vyplnená v súlade s ním uzavretou dohodou o vyplnení práva, musel uviesť konkrétne argumenty, z ktorých by vyplývala zlá viera alebo hrubá nedbanlivosť majiteľa zmenky pri jej vyplnení. Na základe uvedeného už všetky kauzálne námietky, ktoré v konaní avalista vznášal, nebol oprávnený uplatniť. Aj s poukazom na ustálenú judikatúru slovenských súdov totiž platí, že zmenkové ručenie je vzťahom, ktorý je akcesorický ku zmenke a nie akcesorický ku kauzálnemu vzťahu. Ide o najprísnejšiu formu ručenia v našom právnom poriadku, je to prísnejšie ručenie, než upravuje ručiteľský vzťah v alebo v . Paradoxne avalista je z pohľadu uplatnenia nároku na zaplatenie zmenky v nepriaznivejšom postavení než zmenkový dlžník, ktorému za určitých okolností môže svedčať väčší rozsah námietok, než avalistovi. Záväzok zmenkového ručiteľa je totiž platný aj za predpokladu, že záväzok, za ktorý sa zaručil (teda záväzok dlžníka vystaviteľa zmenky voči majiteľovi zmenky) je sám o sebe neplatný s výnimkou neplatnosti v dôsledku vady formy. Preto záväzok avalistu je nezávislý na záväzku dlžníka a voči avalistovi sa môže majiteľ zmenky domáhať zaplatenia zmenkovej sumy aj za predpokladu, že priamy dlžník sa voči majiteľovi zmenky zbavil povinnosti platiť úspešným uplatnením námietok.

76. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nevstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom z pohľadu kauzálneho vzťahu a mohol si voči nemu uplatňovať iba námietku v zmysle ust. čl. I § 10 ZZŠ v dôsledku toho, že uzavrel s majiteľom zmenky veriteľom tiež dohodu o vyplnení zmenky. Preto mu ostali zachované iba námietky vyplývajúce zo skutočnosti, že uzavrel Dohodu o vyplnení zmenky. Ich uplatnenie je však podmienené unesením dôkazného bremena vyplnenia zmenky v dôsledku zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo žalovaný neuniesol.

77. Žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutia českých súdov, ktoré považuje aj odvolací súd za relevantné, keďže súdy rozhodovali v čase rovnakej právnej úpravy na základe Zákona zmenkového a šekového a preto ich závery majú opodstatnenie aj pre výklad Zákona zmenkového a šekového v prebiehajúcom konaní. Rozhodnutie okresného súdu však nebolo v rozpore s rozhodnutiami, na ktoré poukazoval žalovaný, pretože aj okresný súd sa zaoberal jeho námietkou v zmysle čl. I § 10 Zákona

zmenkového a šekového, ako to výslovne uviedol v ods. 45, kedy skúmal námietky žalovaného vznesené v súvislosti s citovaným ustanovením, keďže pôvodne bola žalobcovi vystaviteľom, t.j. dlžníkom na zabezpečenie pohľadávky z leasingovej zmluvy odovzdané 2 ks bianko zmeniek, ktoré boli avalované žalovaným. Rozhodnutie OP 5/2007 na ktoré žalovaný tiež poukazoval však nemá s prejednávaným prípadom nič spoločné, pretože rieši situáciu, kedy sa vystaviteľ zmenky zároveň stáva avalistom na zmenke. V pozícii avalistu vtedy môže vznášať rovnaké námietky ako v pozícii vystaviteľa, v prejednávanom prípade však osoba vystaviteľa zmenky bola odlišná od avalistu. Vystaviteľom bol priamy zmenkový dlžník ALIOR spol. s r.o. a avalistom je žalovaný.

78. Žalovaný sa v odvolaní domáhal toho, že nemôže dlžiť za zmenkový záväzok s poukazom na ust. § 32 ZZŠ ako uviedol, ktorý hovorí najmä o výške záväzku, t.j. aval nemôže ručiť za celý zmenkový záväzok, ak napr. došlo k jeho čiastočnej úhrade zo strany zmenkového dlžníka. V konaní však nebolo preukázané, že by zo strany zmenkového dlžníka došlo čo i len k čiastočnej úhrade na zmenkovú sumu. Námietky žalovaného, že došlo k úhrade leasingových splátok nie sú námietkami, ktoré majú vzťah k úhrade zmenkovej sumy, pretože ako už bolo uvedené, vzťah zmenkový nie je vzťahom kauzálnym, sú od seba oddelené. Zároveň neboli splnené podmienky čl. I § 10 ZZŠ, kedy by bolo preukázané zlomyseľné vyplnenie zmenky, preto ani nie je možné vznášať akékoľvek ďalšie kauzálne námietky v pozícii avalistu. Žalovaný tak nebol oprávnený namietnuť vyplnenie zmenkovej sumy, pretože nepreukázal, že by v zmysle čl. I § 10 ZZŠ táto zmenková suma bola doplnená zlomyseľne.

79. Nie je možné stotožniť sa ani s vyjadrením žalovaného v odvolaní, že avalista ako zmenkový ručiteľ nemôže ručiť viac, ako by ručil sám zmenkový dlžník (§ 32 ZZŠ). Primárne zmenkový dlžník neručí, zmenkový dlžník je priamym zaviazaným dlžníkom, ktorý za svoj dlh zodpovedá a je povinný ho zaplatiť. V prejednávanom prípade je zmenečný ručiteľ zaviazaný rovnako ako vystaviteľ, keďže nesplnil podmienky na to, aby mohol voči majiteľovi zmenky vznášať kauzálne námietky. Podstatou avalu je totiž bezpodmienečné prevzatie záväzku zaplatiť zmenkovú sumu v prípade, ak ju nezaplatí ten, za koho sa avalista zaručil, v prejednávanom prípade za vystaviteľa. Ak zmenková suma nebola uhradená zmenkovým dlžníkom vystaviteľom, je avalista následne povinný zmenkovú sumu zaplatiť majiteľovi zmenky. Je zaviazaný tak, ako vystaviteľ. Zároveň nemôže použiť kauzálne námietky vystaviteľa a napriek tomu, že išlo o vystavenú bianko zmenku, nepreukázal ani možnosť použiť námietky v súvislosti s nesprávnym vyplnením bianko zmenky.

80. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal voči žalobcovi zlomyseľné alebo nedbanlivostné nadobudnutie zmenky, súd nebol v konaní oprávnený preskúmavať kauzálne námietky, a preto sa odvolací súd nezaoberal námietkami existencie oprávnenia žalobcu pristúpiť k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, k tvrdeniu o údajnom omeškaní prijímateľa leasingu s troma leasingovými splátkami alebo k tvrdeniu o neoprávnenom držaní leasingových splátok žalobcom. Ako vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, aj keby skutočne podklady, z ktorých vychádzal žalobca pri vyplnení zmenky boli v určitom rozsahu nesprávne, napr. by nebola správne zaevidovaná jedna konkrétna platba, nič by to nemenilo na platnosti zmenky a túto skutočnosť by nebolo možné majiteľovi zmenky namietať z toho dôvodu, že nebolo preukázané zlomyseľné alebo nedbanlivostné nadobudnutie zmenky. Skutočnosť, že žalovaný sa domnieva, že leasingový záväzok voči pôvodnému vystaviteľovi zmenky bol v inej výške, než sa to domnieva žalobca ako poskytovateľ leasingu, totiž nie je preukázaním zlomyseľného vyplnenia zmenky. Uvedené námietky žalovaného by bolo možné v konaní skúmať iba za predpokladu, ak by bol voči žalovanému uplatnený nárok z leasingového vzťahu a nie je vylúčené, že by súd mohol dospieť v určitom rozsahu aj k tomu, že žalovaný niektoré z kauzálnych námietok vzniesol správne. To však nie je predmetom tohto konania, predmetom tohto konania je výlučne zmenka a nárok uplatnený zo zmenky voči avalistovi. Odvolací súd preto nepreskúmaval kauzálne námietky súvisiace s preukázaním prijatia splátky súvisiace s tým, kedy začal užívať vystaviteľ zmenky predmet leasingu súvisiace s cenou, za ktorú bol predmet leasingu predaný po ukončení leasingovej zmluvy, ani k určeniu obstarávacej ceny predmetu leasingu a jej započítania do leasingovej ceny.

81. Žalovaný namietol procesný postup okresného súdu, keď uviedol, že okresný súd nevykonal dokazovanie k preukázaniu prijatia splátky za mesiac 07/2010. Domáhal sa toho, aby súd požadoval potvrdenie o prijatí splátky od žalobcu, ktorý disponuje výpismi zo svojich bankových účtov. Postup, ktorého sa žalovaný domáha, pritom nemá oporu ani v prípade bežného sporu podľa , ktorý upravuje postup sporových strán pri uplatnení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Pokiaľ skutkové tvrdenie, že došlo k zaplateniu určitej splátky produkoval žalovaný,

dôkazné bremeno o tomto tvrdení niesol žalovaný. Nie je dôvodné zaťažiť dôkazným bremenom skutkového tvrdenia žalovaného žalobcu. Osobitne v prípade, kedy predmetom konania je uplatnenie zmenkového nároku, žalobcovi stačí predložiť platnú zmenku. Všetky ostatné skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný produkuje na svoju obranu ako prostriedky procesnej obrany, je povinný preukázať žalovaný sám. Pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, nie je toto možné preniesť na majiteľa zmenky, ktorý svoju povinnosť splnil tým, že predložil platnú zmenku. Preto pokiaľ aj okresný súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že sporná platba bola pripísaná na účet žalobcu, správne konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Je pritom významné, že ide o tvrdenie, ktoré súvisí s kauzálnymi námietkami, ktoré v tomto prípade nebol avalista oprávnený vo veci vznášať. Dokazovanie vo vzťahu ku kauzálnej námietke preto nebolo ani hospodárne a okresný súd postupoval správne, ak takýto dôkaz nevykonal. Okresný súd vo veci ani nemohol zaviazať žalobcu na predloženie výpisu z bankového účtu, pretože žalobca v danom prípade nemusí dokazovať nič, len to, že má platnú zmenku.

82. Rovnaký záver je možné prijať vo vzťahu k námietke, že okresný súd nevykonal ako dôkaz Znalecký posudok č. 36/2011 vo vzťahu k otázke ocenenia predmetu leasingu. Keďže išlo o kauzálnu námietku, vykonanie tohto dôkazu by nemalo vzťah k rozhodnutiu okresného súdu, keďže avalista nebol oprávnený vznášať kauzálne námietky. Zároveň v konaní, ktoré začalo podaním žaloby dňa 30.03.2017 produkoval žalovaný rozsiahle vyjadrenia, pričom prvýkrát sa vo veci vyjadril už 19.07.2017. Preto pokiaľ navrhoval vykonávanie dôkazu, ktoré bolo treba zabezpečovať v podaní zo dňa 12.08.2020, skutočne nejde o uplatnenie prostriedku procesnej obrany včas tak, ako to vyžaduje ust. . Takže napriek skutočnosti, že je možné prisvedčiť žalovanému, že návrh na vykonanie dokazovania predložil v písomnom podaní zo dňa 12.08.2020 a nie až na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020, okresný súd postupoval správne, keď tento dôkaz nevykonal primárne z dôvodu, že by smeroval k preukázaniu kauzálnej námietky, ktorú okresný súd nebol oprávnený preskúmavať, ale zároveň mohol uplatniť aj sudcovskú koncentráciu vo vzťahu k skutočnosti, že takáto námietka nebola uplatnená včas. Vo vzťahu k uvedenému, i keď okresný súd zamietol vykonanie tohto dôkazu z nesprávneho dôvodu, pretože sa domnieval, že išlo o návrh, ktorý vzniesol žalovaný až na pojednávaní, nejde o procesné pochybenie, ktoré by malo vzťah k nesprávnosti rozhodnutia vo veci samej. Rovnaký záver potom platí aj vo vzťahu k návrhu na vykonanie dokazovania cestou výsluchu konateľa dlžníka ALIOR , spol. s r.o., p. Murata Bilgina, kedy tento by vypovedal iba vo vzťahu ku kauzálnym námietkam žalovaného a preto jeho výsluch nebol dôvodom na ďalšie predlžovanie konania.

83. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca v konaní predložil dve vzájomne si odporujúce verzie vyúčtovania do zmenky vpísanej zmenkovej sumy. Žalobca pritom v konaní predložil iba jednu špecifikáciu zloženia zmenkovej sumy, a to prílohu k podaniu zo dňa 28.05.2020. Žalobca v konaní predložil výzvu na úhradu pohľadávky z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. 21090230 po výpovedi zo dňa 28.09.2011, ktorej prílohou je rozpísanie položiek zahrnutých do sumy 58.281,12 Eur, ktorú si výzvou na úhradu pohľadávky uplatnil žalobca voči vystaviteľovi zmenky ALIOR, spol. s r.o. Práve uvedená príloha je potvrdením toho, že zmenka bola majiteľom vyplnená na základe relevantných údajov a nebola teda vyplnená svojvoľne, alebo v rozpore so skutočnosťami známymi žalobcovi ako majiteľovi zmenky. V spise sa nenachádza žalovaným tvrdené uplatnenie inej verzie vyúčtovania do zmenky vpísanej zmenkovej sumy, kedy údajne v roku 2013 sa mal písomne žalobca vyjadriť, že si mohol voči prijímateľovi leasingu uplatniť nárok vo výške 135.802,13 Eur. V konaní tak neboli prezentované odporujúce si rôzne verzie vyúčtovania do zmenky vpísanej zmenkovej sumy, ale iba jedna verzia, ktorá korešponduje so sumou vpísanou do zmenky. Okresný súd sa preto nemal akým rozporom zaoberať a ak za základ pre kalkuláciu zmenkovej sumy vpísanej žalobcom do zmenky uznal kalkuláciu zo dňa 28.09.2011, postupoval v konaní správne. Zároveň žalobca v priebehu celého konania opakovane správne upozorňoval, že žalovaný kvalifikovane nerozporoval zmenkovú sumu, pretože ani neuviedol, na akú sumu podľa neho mohla byť zmenka vystavená. S výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 28.09.2011, v ktorej boli špecifikované jednotlivé zložky leasingovej pohľadávky voči vystaviteľovi zmenky zároveň musel byť žalovaný ako bývalý konateľ dlžníka oboznámený. Vo vzťahu k zmenkovej sume v odpore voči platobnému rozkazu, rovnako ako vo vyjadreniach zo dňa 14.03.2018, 16.10.2018 a 14.10.2019 tvrdil, že suma pre neho nie je verifikovateľná, pretože nevie, z čoho sa skladá a následne vo vyjadrení zo dňa 03.04.2020 už uvedenú zmenkovú sumu označil za nesprávnu, na čo reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 28.05.2020, kedy predložil výzvu na úhradu pohľadávky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy aj s prílohou č. 1, z ktorej presná špecifikácia vyplývala.

84. Pokiaľ ide o návrhy žalovaného na dokazovanie v odvolacom konaní, žalobca správne upozornil, že im nemožno vyhovieť, keďže nejde o novoty v odvolacom konaní podľa a v spore sa uplatňuje zákonná koncentrácia konania podľa .

85. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

86. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Pokiaľ sa súd prvej inštancie s niektorými námietkami žalovaného v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, vysporiadal sa s nimi odvolací súd v zmysle .

87. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

88. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).