Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-92-2023.pdf
PDF · 128.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/92/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Onďakom, advokátom, so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytomv G., H. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Garančovským, AK I. J. K. L., so sídlom v G., G. XX, za účasti intervenienta na strane žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C/42/2017 zo dňa 17. januára 2023
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/42/2017-368 zo dňa 17. januára 2023.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (teraz Mestský súd Košice; ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 20C/42/2017-368 zo dňa 17. januára 2023 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.8885,09 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v miere 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá vznikla v súvislosti s trestnou činnosťou žalovanej spočívajúcej v tom, že dňa 27.7.2015 v čase o 22.15 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: G., v Košiciach a na rýchlostnej ceste č. 2 v smere od sídliska KVP na sídlisko Nad Jazerom po moste VSS v dôsledku nesprávnej techniky jazdy s vozidlom a neprispôsobeniu svojho správania, najmä dopravno-technickému stavu cesty, situácii k cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, prešla do protismeru časti vozovky, kde došlo ku zrážke s oproti idúcim nákladným motorovým vozidlom zn. Ford Transit, EČV: M., ktoré viedol N. O., následkom čoho spolujazdkyňa E. J., sediaca na pravom prednom sedadle vozidla Škoda Octavia, utrpela ťažkú ujmu na zdraví a žalobca A. B., sediaci na pravom prednom sedadle vozidla zn. Ford Transit, utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Žalovaná bola právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/56/2016 zo dňa 25.10.2016 uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Žalobným návrhom si žalobca uplatňoval bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu protézy, storno poplatku CK Kartago tours, stratu na zárobku a škodu, vzniknutú vyplatením právneho zastúpenia v trestnom konaní.
3. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 8.9.2020 č.k. 20C/42/2017-294 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 23.298,10 € z dôvodu, že v priebehu konania došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany
intervenienta a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 4.193,76 €, ktorá suma pozostávala z úhrady protézy vo výške 117 €, storno poplatku vo výške 191,67 € a trov právneho zastúpenia v trestnom konaní 3.885 €. Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/83/2021 zo dňa 27.6.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.885,09 € a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s obranou žalovanej, t.j. tvrdením o nepotrebnosti právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní advokátom ako celku a neúčelnosťou jednotlivých úkonov právnej pomoci (nezaoberal tým, či všetky úkony ako celok a osobitne jednotlivé úkony možno považovať za úkony, ktoré boli účelne vynaložené).
4. Po vrátení veci súd vec právne posúdil podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, § 1 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii spolu s § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
5. Vychádzajúc z týchto zákonov dospel k záveru, že argumentácia žalovanej, resp. námietka v tom smere, že zastúpenie žalobcu v trestnom konaní advokátom nebolo v celku potrebné (účelné), nie je správna a je v rozpore so základným zákonom, Ústavou SR. V tomto smere preto nie je podstatné tvrdenie žalovanej, že ona sa tr. konaniu nevyhýbala, resp. že v tr. konaní bola spolupracujúcou osobou. Nárok a právo žalobcu byť zastúpený vyplýva z vyššie cit. zákonov, čím je daná účelnosť jeho právneho zastúpenia v tr. konaní ako celku.
6. Za trovy konania súd považoval také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania do jeho skončenia (t.j. právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo) a posudzoval jednotlivé úkony právnej služby so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý žalobcovi v tr. konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikol.
7. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 26.9.2019 sp.zn. I. ÚS 207/2019, ktorý o.i. konštatoval, že trovami konania (rozoberal trovy civilného konania) sú iba tie výdavky, ktoré majú priamu súvislosť s uplatňovaním alebo bránením práva, že sú striktne ohraničené začatím konania a právoplatnosťou skončenia súdneho konania, že výdavok musí byť odôvodnený a účelne vynaložený. Za odôvodnený vo všeobecnosti ústavný súd považuje výdavok, ktorý bol zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa. Medzi konkrétnym výdavkom a legitímnym procesným cieľom musí byť priamy vzťah odôvodnenosti. To znamená, že výdavok bol vyvolaný a následne vynaložený z dôvodu, ktorý možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne akceptovateľnú potrebu v súvislosti s vedením sporu. Za všeobecne akceptovateľnú potrebu v súvislosti s vedením sporu možno označiť výdavky spojené so zastúpením strany advokátom (v prípade povinného zastúpenia dokonca ako nevyhnutné).
8. Vychádzajúc z vyššie cit. právnej analýzy zastáva súd prvej inštancie právny názor, že úkony advokáta (ktorý zastupoval poškodeného žalobcu v trestnom konaní) a ktoré boli vykonané v tomto tr. konaní a sú podchytené v tr. spise OS Košice II sp.zn. 8T/56/2016, sú účelne vynaložené trovy. Pokiaľ štátny orgán (vyšetrovateľ), súd, nariadil vo veci úkon, ktorého právo zúčastniť sa mal poškodený (a tento bol zastúpený advokátom), nemožno charakterizovať tento úkon ako neúčelný úkon. Trovy na tieto úkony (trovy na úkony) sú vynaložené účelne. Jedná sa o tieto úkony:
- 16.12.2015 účasť na výsluchu A. B. - č.l. 43 tr. spisu,
- 6.9.2017 účasť na hlavnom pojednávaní - č.l. 676,
- 28.9.2017 účasť na dohode o zmier - č.l. 678,
- 17.1.2018 účasť na hlavnom pojednávaní - č.l. 697,
- 27. - 8.6.2016 preštudovanie spisu - č.l. 617 ( úkon vyplýva priamo z tr. zákona),
- 3.11.2016 - odpor proti trestnému rozkazu (účelný úkon, brániaci práva poškodeného).
9. Úkon advokáta žalobcu: nahliadnutie do spisu 17.9.2015 sa síce v tr. spise (z dôvodov súdu prvej inštancie neznámych) nenachádza, ale žalobca predložil v kópii záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu, ktorého sa zúčastnil 17.9.2015. Záznam je podpísaný vyšetrovateľom PZ E. N. F. C.. Aj keď tento dôkaz bol predložený po uplynutí sudcovskej koncentrácie lehoty, súd zdôraznil, že stále sa jedná o sudcovskú koncentráciu lehoty a nie zákonnú, a preto pripustil (a zobral do úvahy) tento dôkaz., t.j. súd upustil od lehoty.
10. Úkon advokáta žalobcu: porada s klientom dňa 31.8.2015 nie je súčasťou tr. spisu, nebol nariadený štátnym orgánom, ani súdom. Žalobca preukázal dôkazom, že sa tento úkon uskutočnil - (dôkaz na č.l. 265 p.v.) dňa 31.8.2015 v čase od 12.00 hod. do 13.30 hod. Úkon - porada s klientom je úkon, ktorý vyplýva z vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 13 ods. 1 písm. b/) je právom zastúpeného prerokovať so svojím advokátom postup, a preto súd nemôže vyhodnotiť tento úkon ako neúčelový, a to s prihliadnutím aj na osobitosti tr. konania a zdravotný stav poškodeného žalobcu, ktorý bol takmer jeden rok práceneschopný.
11. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej ohľadne duplicity priznania a uplatnenia úkonu - nahliadnutie do spisu dňa 17.9.2015, ktoré je podľa názoru žalovanej nepochybnou súčasťou prípravy zastúpenia a ako také je zahrnuté v úkone prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Uvedená argumentácia nie je správna, pretože jeden úkon je príprava a prevzatie, a druhým úkonom je nahliadnutie do spisu. Nahliadnutie do spisu nie je a nemôže byť súčasťou úkonu príprava a prevzatie. Pod pojmom príprava a prevzatie sa rozumie porada s klientom, za akých podmienok, v akej výške a v čom spočíva právne zastupovanie advokáta. Nahliadnutie do spisu je ďalším samostatným úkonom, ktorý si vyžaduje od advokáta presunutie sa do sídla orgánu, kde sa spis nachádza za účelom jeho preštudovania. To, že advokát išiel nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, nemožno dať do jedného úkonu spolu s prípravou a prevzatím. Súd preto mal za to, že oba úkony boli vykonané účelne.
12. Advokát poškodeného si v trestnom konaní fakturoval za úkony:
- 31.8.2015 - príprava, prevzatie + porada s klientom,
- 17.9.2015 - nahliadnutie do spisu,
- 16.12.2015 - účasť na výsluchu poškodeného,
- 3.6.2016 - porada s klientom,
- 8.6.2016 - preštudovanie spisu,
- 3.11.2016 - odpor proti trestnému rozkazu. v sume á 336,92 €, keď sa vychádzalo z uplatnenej náhrady škody 16.816,69 €.
13. Po čiastočnom plnení zo strany intervenienta došlo k zníženiu hodnoty jedného úkonu na sumu 270,53 €, a to za tieto úkony:
- 6.9.2017 - účasť na hlavnom pojednávaní,
- 28.9.2017 - účasť na dohode o zmieri,
- 17.1.2018 - účasť na hlavnom pojednávaní.
14. Súd prvej inštancie uzavrel, že každý jednotlivý úkon advokáta poškodeného žalobcu v tr. konaní považuje za účelný, vyplývajúci zo základného zákona SR, Ústavy SR. Poškodený bol dlhodobo práceneschopný, mal nielen zákonné, ale aj morálne právo byť zastúpený v tr. konaní advokátom. Preto celková suma vyplatená advokátovi za poskytovanie právnej služby v tr. konaní je škodou, vzniknutou v súvislosti s tr. činnosťou žalovanej a bola vynaložená účelne. Trovy boli skutočne vynaložené, o čom svedčí dôkaz o vyplatení fakturovanej odmeny žalobcom, resp. jeho manželkou. Súd preskúmal aj výšku hotových výdavkov, náhrady za stratu času a DPH a konštatoval, že tieto boli vyčíslené správne.
15. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 spolu s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v miere 100 % dôvodiac, že aj k zastaveniu konania v časti došlo v dôsledku správania sa intervenienta na strane žalovanej, ktorá v priebehu súdneho konania plnila žalobcom uplatnený nárok.
16. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní vo výške 3.885,09 € zamietne.
17.1. Odvolateľka sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní v požadovanej výške je dôvodne uplatnený a je daná účelnosť právneho zastúpenia v trestnom konaní ako celku. Tento názor považuje žalovaná za nesprávny majúc za to, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a na základe toho vec nesprávne právne posúdil. Zároveň má za to, že sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho
súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení a na argumenty a výhrady odvolacieho súdu reagoval iba formálne. 17.2. Žalovaná trvá na námietkach, ktoré uviedla v odvolaní zo dňa 28.10.2020 a poukázala na všetky argumenty uvedené v tomto odvolaní. Vytkla súdu, že nerozlišuje medzi právom žalobcu byť v konaní zastúpený advokátom a účelnosťou vynaložených trov, pričom zdôraznila, že rešpektuje právo žalobcu dať sa v trestnom konaní zastúpiť advokátom, ktoré nespochybňuje, avšak namieta účelnosť takýchto trov konania v súvislosti s nárokom na ich náhradu. Naďalej je toho názoru, že právne zastúpenie v trestnom konaní nebolo účelné, pričom zdôraznila, že súčasťou náhrady škody môžu byť len účelne vynaložené trovy konania, ktoré poškodenému vznikli v trestnom konaní. Žalovaná spochybňuje účelnosť (potrebnosť) právneho zastúpenia ako celku a zároveň namieta účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby. Má za to, že žalobca ani po vrátení veci účelnosť týchto trov nijakým spôsobom nepreukázal, bol pasívny a obmedzil sa iba na tvrdenie, že boli účelne vynaložené. 17.3. Zároveň namieta výšku trov právneho zastúpenia, kde poukázala na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 13.7.2020, ako aj svoje predchádzajúce odvolanie. Je toho názoru, že výška priznaných trov vôbec nezodpovedá tarifnej odmene advokáta v zmysle osobitného predpisu. Neexistuje zákonný podklad, na základe ktorého právny zástupca žalobcu vyúčtoval žalobcovi odmenu za úkony právnej služby vypočítanú zo škody, ktorej výšku v čase vykonania úkonu vôbec nepoznal. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ako ju vyčíslil žalobca a zároveň priznal súd prvej inštancie (336,92 €, resp. 270,53 €), teda nie je dôvodná. Z rovnakých dôvodov považuje žalovaná za neúčelné aj hotové výdavky, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty pri uvedených úkonoch.
18. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že odvolanie nie je dôvodné a navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol (správne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie - pozn. odvolacieho súdu). Poukázal na svoje predošlé vyjadrenie a zdôraznil, že nemá právne vzdelanie, preto na uplatňovanie svojich práv v trestnom konaní zvolil na svoje zastupovanie splnomocnenca. Uviedol, že so svojím právnym zástupcom konzultoval uplatňované nároky na náhradu škody, výšku škody uplatnil a špecifikoval pri záverečnom preštudovaní spisu, kedy mal k dispozícií aj znalecké posudky (v ktorom čase bol ešte stále PN). Všetky úkony splnomocnenca boli s ním konzultované a považuje ich za vynaložené účelne, preto ich riadne uhradil. Upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že aj žalovaná si aj v trestnom konaní, rovnako aj v tomto civilnom konaní zvolila právneho zástupcu a rovnaké právo má aj on v zmysle Ústavy SR a ďalších kódexov.
19. Žalovaná v odvolacej replike, aj žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojich stanoviskách.
20. Intervenient na strane žalovanej sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel v napadnutom rozsudku a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, plne sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej uvedenou v odvolaní. Intervenient je toho názoru, že pri trovách právneho zastúpenia nešlo o výdavky potrebné na účelné uplatnenie nároku poškodeného v trestnom konaní, nakoľko tieto boli v tom čase už predmetom civilného konania. Rovnako zdôraznila, že žalovaná v priebehu trestného konania spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, uzatvorila dohodu o zmieri so žalobcom, skutok oľutovala, priznala sa k nemu, uznala vinu a uskutočnila všetky nápravné opatrenia za účelom náhrady škody, preto zastúpenie žalobcu v trestnom konaní nebolo účelné.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
22. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. júna 2024 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 18.06.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
24. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
25. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
26. Rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že náklady vynaložené v súvislosti so zastúpením žalobcu v trestnom konaní advokátom ako celok boli účelné (t.j. jeho právneho zastúpenia v tr. konaní ako celku bolo potrebné). Rovnako sa stotožňuje so záverom, že všetky jednotlivé úkony právnej služby boli odôvodneným a účelne vynaloženým výdavkom, ktorý žalobcovi v trestnom konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikol.
30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na námietky žalovanej. V danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci. V preskúmavanom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnievala odvolateľka.
31. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:
32. Predmetom konania bola náhrada škody uplatnená titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku, náhrady protézy, storno poplatku a úhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. Po zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 23.298,10 € z dôvodu dobrovoľného plnenia zo strany intervenienta na žalovanej strane a právoplatnosti rozhodnutia v časti o zaplatenie náhrady škody za úhradu protézy vo výške 117 € a storno poplatku vo výške 191,67 €, predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom ostal nárok uplatnený titulom vyplatených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 3.885 €.
33. Súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný, nakoľko sa nestotožnil s námietkou žalovanej o celkovej neúčelnosti (nepotrebnosti) zastúpenia žalobcu v trestnom konaní advokátom (zastúpenie považoval za účelné vcelku) a zároveň súd posúdil jednotlivé úkony právnej služby ako dôvodne a účelne vynaložený výdavok v súvislosti s uplatňovaním práva žalobcu v trestnom konaní.
34. Podstatou odvolacích námietok bolo, že súd prvej inštancie 1. sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení, 2. nesprávne posúdil účelnosť (potrebnosť) právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní ako celku, 3. nesprávne posúdil účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby, a to:
- duplicitne priznal úkon – nahliadnutie do spisu dňa 17.9.2015 (má byť súčasťou prípravy zastúpenia)
- výsluch žalobcu dňa 16.12.2015, na ktorom žiadal náhradu škody, avšak k výške škody sa nevedel vyjadriť
- porada s klientom 3.6.2016, ktorý nebol preukázaný
- účasť na hlavnom pojednávaní 6.9.2017, účasť na dohode o zmieri 28.9.2017 a účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.1.2018, ktorých sa splnomocnenec poškodeného zúčastňoval v čase, kedy už podal civilnú žalobu o náhradu škody. 4. nesprávne vyhodnotil výšku trov za jednotlivé úkony vypočítanú zo základu 16.818,69 €, keď žalobca prvýkrát vyčíslil uplatnenú škodu až pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 8.6.2016, t.j. výšku škody v čase vykonania úkonu právny zástupca žalobcu nepoznal.
35. Pri posudzovaní prvej námietky treba upriamiť pozornosť na dôvod zrušenia skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 20C/42/2017, ktorým bolo nedostatočné posúdenie obrany žalovanej o neúčelnosti vynaložených trov ako celku a neúčelnosti jednotlivých úkonov, kedy odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci skúmať účelnosť vynaložených trov konania ako celku a zároveň aj jednotlivých úkonov a v nadväznosti na to posúdiť výšku škody.
36. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku riadiac sa názorom odvolacieho súdu najprv posúdil účelnosť právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní ako celku, a to s poukazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, pričom dospel k záveru, že zastúpenie žalobcu v trestnom konaní advokátom v období od začatia konania do jeho skončenia (t.j. do právoplatného súdneho rozhodnutia) bolo potrebné a námietky žalovanej považoval za rozporné s Ústavou SR. Následne súd prvej inštancie posúdil jednotlivé úkony právnej služby z pohľadu ich účelnosti, z pohľadu ich priamej súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 207/2019), pričom skúmal či vykonanie jednotlivých úkonov bolo v konaní preukázané vychádzajúc z obsahu trestného spisu a listinných dôkazov predložených žalobcom. Osobitne sa vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa duplicity úkonu – nahliadnutie do spisu dňa 17.9.2015 a dospel k záveru, že každý jeden z uplatnených dôvodov považuje za účelný. Vo vzťahu k výške výdavkov konštatoval, že tieto boli vyčíslené správne. Je pravdou, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku a úvahy v ňom uvedené, ktorými sa súd prvej inštancie pri hodnotení účelnosti trov konania v celku a vo vzťahu k jednotlivým úkonom a pri posúdení výšky náhrady, je stručné, uvedené však nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
37. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhodnotil prvú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
38. K druhej námietke (o neúčelnosti zastúpenia ako celku) odvolací súd zdôrazňuj, že v zmysle ustálenej judikatúry (R8/1974) právo byť v trestnom konaní zastúpený advokátom je nespochybniteľným právom poškodeného predovšetkým s poukazom na jeho ústavné právo, tak ako na to upriamil pozornosť aj súd prvej inštancie. Odvolací súd však považuje za potrebné doplniniť, že poškodený v trestnom konaní má okrem práva uplatniť nárok na náhradu škody aj ďalšie oprávnenia (definované v Trestnom poriadku), a to právo:
- vyjadriť sa v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom, či súhlasí s trestným stíhaním,
- robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie,
- predkladať dôkazy,
- nazerať do spisov a preštudovať ich,
- zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu,
- vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
- právo záverečnej reči,
- podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom zákonom,
- právo kedykoľvek v priebehu trestného konania byť informovaný o stave trestného konania. Je teda nevyhnutné zdôrazniť, že poškodený ako osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody, si môže v priebehu celého trestného konania (až do jeho právoplatného skončenia) uplatňovať okrem práva na náhradu škody aj množstvo ďalších oprávnení. To znamená, že aj v prípade, ak si náhradu škody neuplatní alebo nemôže uplatniť (napríklad, ak už o náhrade škody bolo rozhodnuté v inom konaní), nie je tým dotknutá jeho možnosť, aby si uplatňoval v trestnom konaní svoje ostatné práva, pri ktorých uplatňovaní mu musí byť umožnené byť zastúpený advokátom. Aj keď poškodený nepodal návrh podľa § 43 ods. 2 Tr. por. (teraz § 46 ods. 3), musí mu súd poskytnúť plnú možnosť uplatnenia jeho práv uvedených v § 43 ods. 1 Tr. por. (teraz § 46 ods. 1).
39. S poukazom na uvedené odvolací súd dopĺňa, že je potrebné náklady vynaložené na zastupovanie poškodeného advokátom v trestnom konaní ako celok považovať za účelne vynaložené, a to aj v prípade, ak si poškodený napríklad vôbec neuplatní náhradu škody v trestnom konaní, nakoľko má právo byť takto kvalifikovane zastúpený práve s poukazom na množstvo ďalších oprávnení vyplývajúcich z procesného predpisu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie, nie je spôsobilý posúdiť svoju účasť v trestnom konaní a kvalifikovane uplatňovať jemu prináležiace práva tak, ako boli vyššie popísané. Uplatnenie práva byť zastúpený v trestnom konaní advokátom je preto potrebné považovať v celku za účelné, opačný výklad by nebolo možné považovať za ústavne konformný.
40. V danom prípade dochádzalo postupne k čiastočnému plneniu (náhrade škody) žalobcovi (už v priebehu trestného konania), čo bol jeden z dôvodov prečo žalobca nepožadoval, aby súd v konečnom rozhodnutí v trestnom konaní uložil žalovanej náhradu škody. Aj v zmysle úpravy v trestnom poriadku (§ 557 TP), ak by bol žalobcovi ako poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody v trestnom konaní, bola by žalovanej (ako odsúdenej) uložená povinnosť nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní, vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca. Uvedené je odrazom aplikácie Smernice Európskeho parlamentu a rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv podpory a ochrany obetí trestných činov, kde v zmysle čl. 14 členské štáty poskytnú obetiam, ktoré sa zúčastňujú na trestnom konaní možnosť náhrady výdavkov, ktoré im vznikli v dôsledku ich aktívnej účasti na trestnom konaní s tým, že podmienky alebo procesné pravidlá, ktoré upravujú náhradu výdavkov obete sa ustanovia vo vnútroštátnom práve. Od poškodeného nemožno očakávať, že bude znášať výdavky za účasť na trestnom konaní sám.
41. Súd nemôže zamietnuť návrh poškodeného na priznanie trov spôsobených pribraním splnomocnenca s odôvodnením, že splnomocnenca nebolo treba, respektíve že nebolo treba advokáta (R46/1952).
42. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že v trestnom konaní boli vypracované znalecké posudky vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobcu, ku ktorým bolo potrebné sa vyjadriť, tiež boli vykonávané rôzne ďalšie dôkazy, s ktorými sa žalobca mal právo oboznámiť a vyjadriť sa k nim, tiež bolo v jeho záujme posúdiť, či nie je potrebné prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy. Žalovaná podala proti trestnému rozkazu z 25.10.2016 odpor namietajúc právnu kvalifikáciu, preto následne bolo nariadené hlavné pojednávanie, ktorého sa žalobca mal právo zúčastniť.
43. Napokon v neposlednom rade je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v konaní bola realizovaná mediácia a došlo k uzatvoreniu dohody o zmieri podľa ust. § 220 a nasl. Trestného poriadku, ku ktorým sa mal právo vyjadriť aj žalobca ako poškodený. Žalobca nemá právnické vzdelanie a zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol v dôsledku konania žalovanej dlhodobo práceneschopný, čím mal znemožnenú, resp. sťaženú možnosť hájiť svoje práva v trestnom konaní, preto sa javí viac ako potrebné poskytnutie kvalifikovanej pomoci realizovanej advokátom v predmetnom trestnom konaní. Inštitút zmieru svojím charakterom patrí do skupiny tzv. odklonov v trestnom konaní a rozumie sa ním aj dohoda medzi obvineným a poškodeným o náhrade škody spôsobenej trestným činom, a preto aj v danom prípade bolo potrebné pri uzatváraní zmieru posúdiť okolnosti týkajúce sa vzniknutej škody, resp. jej už dovtedy uhradenej a ešte neuhradenej časti a zvážiť vplyv zmieru na uplatňovanie nárokov poškodeného. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že v zmysle Trestného poriadku môže dôjsť k uzatvoreniu a následne schváleniu zmieru práve len so súhlasom poškodeného, teda súhlas poškodeného je
potrebným úkonom, kde poškodený musí zvážiť, či takýto súhlas udelí a aj pre realizáciu takéhoto úkonu sú potrebné znalosti (práva) týkajúce sa dôsledkov tohto úkonu na postavenie žalobcu (poškodeného), najmä vo vzťahu k náhrade škody a pod.. Poškodený bez právnického vzdelania len s obtiažami môže posúdiť podstatu zmieru a jeho vplyv na výkon jeho práv.
44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je potrebné zastúpenie advokátom v tomto konkrétnom trestnom konaní ako celok jednoznačne považovať za účelné, preto nebolo možné akceptovať ani druhú odvolaciu námietku.
45. Vyššie uvedené je však potrebné zohľadniť nielen pri úvahách o účelnosti právneho zastúpenia poškodeného v trestnom konaní ako celku, ale aj pri posudzovaní jednotlivých úkonov (t.j. vo vzťahu k tretej odvolacej námietke). S poukazom na uvedené úvahy odvolací súd nepovažuje za dôvodné námietky žalovanej vzťahujúce sa na jednotlivé úkony- účasť na hlavnom pojednávaní 6.9.2017, účasť na dohode o zmier 28.9.2017 a účasť na hlavnom pojednávaní 17.1.2018, ako aj výsluch žalobcu dňa 16.12.2015, ktoré všetky odvolací súd považuje za účelne vynaložené (z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch).
46. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkami o duplicite úkonu- nahliadnutie do spisu dňa 17.9.2015 a nepreukázaní úkonu-porada s klientom 3.6.2016. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a odkazuje naň.
47. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie všetky uplatnené úkony právnej pomoci považuje za účelne vynaložené.
48. Nebolo možné akceptovať ani poslednú námietku žalovanej, týkajúcu sa nesprávne ustálenej výšky tarifnej náhrady za jednotlivé náhrady tarifnej služby, keď súd správne vychádzal z tarifnej hodnoty stanovenej na základe uplatnenej výšky náhrady škody v sume 16.818,69 €, t. j. vo výške vyčíslenej žalobcom ako poškodeným prvýkrát pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 8.6.2016 (respektíve za niektoré právne úkony v zníženej výške v dôsledku zníženia požadovanej náhrady škody vzhľadom na už splnenú časť). Výška škody uplatňovanej v trestnom konaní závisela od znaleckého dokazovania a bola ustálená až znaleckými posudkami, s ktorými sa žalobca oboznámil pri preštudovaní spisu, preto súd prvej inštancie správne vychádzal pri stanovení tarifnej hodnoty práve z takto stanovenej sumy. Znalecké posudky boli vypracované v rámci trestného konania (pre potrebu trestného konania) a z uvedených posudkov vychádzal aj intervenient, keď plnil za žalovanú náhradu škody.
49. V trestnom poriadku, ak splnomocnil poškodený svojím zastupovaním advokáta, pri rozhodovaní o náhrade trov treba priznať túto podľa advokátskej tarify pre občianske súdne konanie, pričom v prípade uplatňovania nároku na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, respektíve ušlej mzdy a podobne, v civilnom sporovom konaní súdna prax ustálila, že náhrada je priznávaná vychádzajúc z priznanej výšky náhrady, zohľadniac aj realizované dobrovoľné plnenie.
50. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
52. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).