Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-19-2022.pdf
PDF · 108.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa: K. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., ul. Q. XXX/XX, proti oprávnenému: K. B., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., A. H. V. XXXX/XXX, zastúpený P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. A., A. H. V. XXXX/XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Pc/9/2021-67 zo dňa 25. 03. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu (okrem výroku I.) p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania, zostáva nedotknutý.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení uvedenom v rozsudku. Návrh na zníženie výživného zamietol (výrok II.), zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/98/2016-310 zo dňa 25. 10. 2017 vo výroku o zníženie výživného tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu oprávneného výživným v sume 210 eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného počnúc dňom 15. 11. 2021 (výrok III.), zročné výživné od 15. 11. 2021 do 25. 03. 2022 na oprávneného vo výške 113,33 eur povolil navrhovateľovi splácať v pravidelných 20 eur mesačných splátkach vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa napadnuté rozhodnutie stane právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie - pozn. odvolacieho súdu / výrok V./). Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa pôvodne navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k svojmu plnoletému synovi K. (oprávnenému) s odôvodnením, že z jemu známych informácií vyplýva, že oprávnený už neštuduje a je schopný samostatne sa živiť. Písomným podaním zo dňa 17. 08. 2021 navrhovateľ zmenil návrh na začatie konania. Uviedol, že ruší svoj návrh na zrušenie výživného k oprávnenému a miesto toho podáva návrh na zníženie výživného na oprávneného na sumu 100 eur mesačne a tiež na zníženie výživného na maloletého syna G. na sumu 80 eur mesačne (o ktorom návrhu súd konal pod sp. zn. 13P/78/2021) s odôvodnením, že jeho príjem je minimálne 5 rokov nemenný. V priebehu konania oprávnený podal návrh na zvýšenie výživného.
2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky. Oprávnený v čase poslednej úpravy výživného bol vo veku 18 rokov, navštevoval strednú školu v Lučenci, bez potreby ubytovania, tancoval vo folklórnom súbore Krtíšanček a Bazalička a na jeho
potreby bolo potrebné v priemere vynaložiť sumu cca 415 eur mesačne. V súčasnosti má oprávnený 23 rokov, navštevuje vysokú školu v Banskej Bystrici (SZU - odbor urgentná zdravotná starostlivosť) s čím sú spojené výdavky na ubytovanie v sume 100 eur mesačne (podnájom) s tým, že v Banskej Bystrici trávi čas od utorka rána do štvrtku poobede. Má výdavky spojené s nákupom skrípt a odbornej literatúry v sume 100 eur na začiatku školského roka a v súvislosti s potrebou osobitného ošatenia (uniforma v hodnote cca 200 eur, košeľa 30 eur, nohavice 40 eur, raz za rok šľapky asi 25 eur v zdravotníckych potrebách). Počas trojročného štúdia oprávnený vynaložil na ošatenie v súvislosti s vysokou školou počas štúdia približne 345 eur (9,6 eur mesačne). V súvislosti so školou oprávnený musí absolvovať každý pondelok a piatok prax na záchranke vo Veľkom Krtíši bez finančného ohodnotenia. Prax začína o 06. 30 hod. a končí o 18. 30 hod. Jedenkrát ročne musí absolvovať osobitnú prax, mal zimnú prax na Donovaloch, kde stálo ubytovanie a strava 190 eur + musel si požičiavať lyže. Mal vodnú prax na Liptove, kde stálo ubytovanie a strava 70 eur. Naposledy mal banskú prax, kde sa platilo 50 eur, ale v tom nie sú zahrnuté výdavky na dopravu, ktorú škola neprepláca. Za tri roky štúdia, teda, osobitná prax oprávneného stála 310 eur bez nákladov na požičanie lyží a bez nákladov na dopravu na miesto jej uskutočnenia a späť. Zároveň si oprávnený musel v priebehu štúdia zakúpiť notebook za 310 eur. V súvislosti s návštevou školy vznikajú oprávnenému cestovné výdavky, ktorých výšku odhadol na cca 30 eur týždenne. Oprávnený uviedol, že musí chodiť osobným motorovým vozidlom, nakoľko škola v Banskej Bystrici mu začína o 07. 30 hod. a končí o 18. 30 hod. a prax vo Veľkom Krtíši mu v pondelky a piatky začína o 06. 30 hod. a končí o 18. 30 hod. Okresný súd skúmal, či vzhľadom na začiatky a konce vyučovania a praxe by oprávnený nemohol využiť hromadnú dopravu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci oprávnený má možnosť stihnúť vyučovanie každý utorok so začiatkom o 07. 30 hod., v pondelok po praxi z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice bez ohľadu na počet prestupov nie je možné prísť, v utorok ráno však áno, a to celkom tromi spojmi, nie je však možné, aby po skončení vyučovania vo štvrtok stihol prax vo Veľkom Krtíši v piatok od 6.30 hod. Po 18.30 hod je totiž prvým spojom z Banskej Bystrice spoj, ktorý odchádza z Banskej Bystrice o 4.32 v piatok a prichádza do Veľkého Krtíša až o 7.20 hod. Uvedené skutočnosti okresný súd zistil z cestovných poriadkov na č. l. 49
- 50 spisu. Súd teda dospel k záveru, že na to, aby oprávnený dokázal absolvovať tak teoretickú časť štúdia v Banskej Bystrici, ako aj praktickú časť štúdia vo Veľkom Krtíši, je nutné, aby cesty medzi Veľkým Krtíšom a Banskou Bystricou absolvoval osobným motorovým vozidlom. Okresný súd vzal do úvahy i priemernú vzdialenosť mesta Banská Bystrica a Veľkého Krtíša, priemernú cenu nafty a priemernú spotrebu ním používaného vozidla a dospel k záveru, že oprávnený vynaloží na cestovné z Banskej Bystrice do Veľkého Krtíša a späť približne 56 eur mesačne. Okrem toho oprávnený platí aj povinné zmluvné poistenie vozidla v sume 165 eur/rok, má výdavky na mobilný telefón v sume 20 eur mesačne, na drogériu 30 eur mesačne, ošatenie 41,7 eur mesačne, užíva lieky na krvný tlak 5 eur mesačne, platí poistné na úrazové poistenie 20 eur mesačne. Jeho výdavky na stravu, počas školy a praxe sú 7,5 eura denne, čo predstavuje približne 150 eur mesačne + výdavky na stravu cez víkendy 87,5 eur mesačne. Oprávnený tancuje v dvoch folklórnych súboroch, a to v súbore Bazalička v obci Príbelce, kde je potrebné každý týždeň sa dopraviť na tréning, s čím sú spojené výdavky 5 eur týždenne (t. j. 20 Eur mesačne) a v súbore vo Veľkom Krtíši, s čím vznikajú výdavky na cestovné len v prípade, ak idú na vystúpenie. S oboma súbormi sú však spojené výdavky na ošatenie (viď dôvody rozsudku okresného súdu na str. 9. v bode 19.). Okresný súd teda uzavrel, že u oprávneného tým, že nastúpil na vysokú školu a je o 4 roky starší, došlo k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb, na ktoré je potrebné vynaložiť cca 590 eur mesačne, t. j. približne o 162 eur viac ako tomu bolo v čase, keď súd naposledy o výživnom na oprávneného rozhodoval.
3. Na druhej strane okresný súd uviedol, že nakoľko oprávnený je už t. č. vo veku 23 rokov, možno od neho spravodlivo požadovať, aby sa čiastočne na úhrade uvedených výdavkov podieľal aj vlastnou prácou, a to v čase, kedy nemá teoretickú a ani praktickú výučbu, t. j. medzi skončením letného semestra a začiatkom zimného semestra ďalšieho roku. Z výsluchu oprávneného vyplynulo, že počas 2 - 2,5 mesiaca v roku pracuje na kúpalisku v Dolnej Strehovej, kde si dokáže mesačne zarobiť cca 550 eur. V priebehu kalendárneho roku (za dva a pol mesiaca) tak dokáže zarobiť približne 1.375 eur, čo po prepočítaní na každý kalendárny mesiac predstavuje čistý zárobok približne 115 eur. Oprávnený tak je schopný v priebehu roka si zarobiť sumu približne 1.375 eur, a z tejto v priebehu roka čiastočne uhrádzať svoje vlastné potreby, a to sumou približne 115 eur mesačne. Po zohľadnení uvedenej sumy je tak na úhradu jeho ostatných potrieb potrebné vynaložiť približne 475 eur, t. j. o 47 eur mesačne viac.
4. Pokiaľ sa jedná o osobnú a majetkovú situáciu navrhovateľa (otca), ten v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti bol zamestnaný v spoločnosti Nectel s priemerným čistým príjmom (vrátane
cestovných náhrad) v sume 738,55 eur. Z oznámenia zamestnávateľa (na č. l. 42 spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7P/98/2016) vyplynulo, že u neho došlo k zníženiu príjmu, keď v minulosti vykonával riadiace o koordinačné činnosti na jednotlivých stavbách, za čo bol aj príslušne ohodnotený, keď jeho priemerná hrubá mzda predstavovala 1.750,29 eur a priemerná čistá mzda 1.279,16 eur, a v čase vypracovania uvedeného oznámenia pôsobil len ako montážny pracovník s priemernou hrubou mzdou 850 eur a priemernou čistou mzdou 656,46 eur (bez cestovných náhrad) a s cestovnými náhradami v sume 738,55 eur. Uvedená zmena pracovnej náplne bola dôvodom, pre ktorý okresný súd rozsudkom č. k. 7P/98/2016-310 zo dňa 25. 10. 2017 znížil jeho vyživovaciu povinnosť na oprávneného na sumu 185 eur mesačne. V súčasnosti je navrhovateľ stále zamestnaný v spoločnosti Nectel, jeho priemerný čistý príjem za mesiace, ktoré odpracoval celé, vrátanie cestovných náhrad. je 774,2 eur mesačne. Vyššie citované oznámenie zamestnávateľa na č.l. 14 a ani výpoveď navrhovateľa na pojednávaní súd nepovažoval za hodnoverné, z viacerých dôvodov. Navrhovateľ v prvom rade na pojednávaní vo veci sp. zn. 13P/78/2021 uviedol, že pracuje vo firme Nectel od r. 2006, z čoho približne 8 rokov robí stavbyvedúceho, ktorého robí aj v súčasnosti. Ako však už bolo uvedené vyššie, v r. 2017 bola dôvodom pre zníženie výživného na maloletého skutočnosť, že došlo k zníženiu príjmu navrhovateľa zo sumy 1.750 eur v hrubom (1.279 eur v čistom) na sumu 850 eur v hrubom (738 eur v čistom), a to z dôvodu, že kým v čase, keď zarábal 1.750 eur v hrubom, vykonával riadiace a koordinačné činnosti na stavbe, v čase, keď zarábal 850 eur v hrubom, pracoval len ako montážny pracovník. V súčasnosti navrhovateľ opätovne pracuje ako stavbyvedúci a preto je zjavne nelogické, že zatiaľ čo v r. 2017 za výkon uvedenej práce dostával 1.750 eur v hrubom, v súčasnosti dostáva len cca 855 eur v hrubom, t. j toľko ako dostával v roku 2017 len ako montážny pracovník. Uvedené platí o to viac, že aj v minulosti spol. Nectel navrhovateľovi poskytovala ubytovanie a iné výhody, ako je tomu aj v súčasnosti. Súd nehodnovernosť uvedených dôkazov vyvodil aj zo skutočnosti, že priemerný hrubý príjem zamestnanca pracujúceho ako stavbyvedúci kdekoľvek na území SR bez bližšej špecifikácie jeho veku, vzdelania, pracovných skúseností, či miesta výkonu práce predstavuje od 1.253 eur do 2.420 eur (viď listinu na č. l. 65 spisu). V prípade ak sa jedná o stavbyvedúceho v obdobnom postavení ako je navrhovateľ, t. j. pracujúci v Bratislave, s praxou 6 - 10 rokov, so stredoškolským vzdelaním bez maturity a s tým, že zamestnávateľ mu poskytuje benefity v podobe mobilného telefónu, dopravy do zamestnania, či ubytovania, dosahuje priemerná mzda takéhoto stavbyvedúceho 1.975 eur v hrubom (viď č. l. 64 spisu). Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že je len ťažko uveriteľné, že porovnateľný stavbyvedúci zarobí v hrubom v priemere 1.950 eur, zatiaľ čo navrhovateľ len 850 eur. Nehodnovernosť navrhovateľom tvrdených údajov vyplýva aj z prezentovaných výdavkov navrhovateľa na pojednávaní vo veci sp. zn. 13P/78/2021, v zmysle ktorých výdavky navrhovateľa dosahujú viac ako 1.008 eur mesačne a teda, prevyšujú jeho deklarovaný príjem o viac ako 230 eur každý mesiac. Navrhovateľ má navyše sporiaci účet, na ktorom sa nachádza suma 3.254,30 eur. Deklarovaný príjem navrhovateľa v sume cca 774 eur v čistom nezodpovedá realite a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať minimálne taký príjem, aký dosahoval v r. 2017, t. j. 1.750,29 eur v hrubom a 1.279 eur v čistom. Navrhovateľ navyše v porovnaní s rokom 2017 už nespláca úver na bývanie v sume 150 eur, používal byt vo Veľkom Krtíši na svoje bývanie na cca 4 dni po každých desiatich dňoch, čo bol v práci, a v súčasnosti do uvedeného bytu chodí len na jeden víkend za jeden až tri mesiace. Napriek uvedenému hradí za tento byť 115 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že výživné má podľa § 62 ods. 5 ZR prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutne potrebné vynaložiť, možno mať potom pochybnosti aj o účelnosti vynaloženia tejto sumy na bývanie, keď z ponuky ubytovania v meste Veľký Krtíš (č. l. 66 spisu) súd zistil, že cena ubytovania vo Veľkom Krtíši predstavuje približne 30 eur na noc.
5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.
6. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému Filipovi, u ktorého okresný súd rozsudkom č. k. 13P/78/2021-44 zo dňa 25. 03. 2022 jeho vyživovaciu povinnosť zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne.
7. Okresný súd ďalej vo veci skúmal, v akej miere si plní matka oprávneného svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu a zistil, že hoci zamestnaná u totožného zamestnávateľa (Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Veľký Krtíš), došlo k nárastu jej príjmu zo sumy 456,10 eur na sumu 828,21 eur spolu s odmenami. Matka uhrádza nájom v sume 400 eur, na čo čiastočne používa aj invalidný dôchodok syna Romana, ktorý ho poberá v sume cca 350 eur, internet 35 eur, mobilný telefón 20 eur, lieky 10 eur,
výdavky na jej stravu doma 87,5 eur a má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému Filipovi, ktorý študuje na strednej škole.
8. Z vykonaného dokazovania, teda, pre okresný súd vyplynulo, že potreby oprávneného sa tým, že je o 4 roky starší a chodí už na vysokú školu, zvýšili o cca 162 eur mesačne, pričom na ich úhrade sa sumou 115 eur mesačne dokáže podieľať vlastnou prácou a zo strany jeho rodičov je tak potrebné uhradiť na jeho výživu o cca 47 eur mesačne viac. Príjem matky sa zvýšil o cca 370 eur a príjem navrhovateľa o 541 eur (1.279,16 - 738,55 eur) a navrhovateľ už zároveň nespláca úver v sume 150 eur. Preto súd dospel k záveru, že v súdenej veci jednoznačne neboli splnené podmienky na zníženie výživného, ale naopak, bolo potrebné výživné na oprávneného zvýšiť. Pokiaľ na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného je potrebné vynaložiť o 47 eur viac, ako tomu bolo v čase, keď súd o výživnom na oprávneného rozhodoval naposledy, okresný súd uzavrel, že na uvedenej sume sa navrhovateľ má podieľať sumou 25 eur mesačne a matka sumou 22 eur mesačne. Matka totiž síce dosahuje nižší príjem ako navrhovateľ, zároveň však poberá aj prídavky na dieťa. Súd preto návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol, a naopak, výživné na neho zvýšil na sumu 210 eur mesačne. I pri akceptácii navrhovateľom deklarovaných výdavkov v sume 1.008 eur mesačne totiž zvýšenie výživného o 25 eur, a to zohľadňujúc aj zvýšenie výživného na mal. G. o 50 eur v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/78/2021, je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa. Súd výživné zvýšil od podania vzájomného návrhu oprávneného na zvýšenie výživného na súd t. j. od 15. 11. 2021, ku ktorému dňu má súd preukázanú zmenu pomerov účastníkov konania. Keďže za obdobie od 15. 11. 2021 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzniklo navrhovateľovi zročné výživné na oprávneného vo výške 113,33 eur (25 eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným 185 eur a zvýšeným výživným na sumu 210 Eur x 4 mesiace od decembra 2021 do marca 2021 /pozn. odvolacieho súdu - správne zrejme do marca 2022/ + 16 dní mesiaca november 2021), okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť toto zročné výživné od 15. 11. 2021 do 25. 03. 2022 vo výške 113,33 eur a povolil mu ho splácať v pravidelných 20 eur mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku IV. napadnutého rozsudku.
9. O trovách konania účastníkov okresný súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že jeho príjem je minimálne 5 rokov nemenný. Dôvody už napísal v odvolaní vo veci sp. zn. 13P/78/2021, poukázal na to, že oprávnený vo svojej výpovedi uviedol, že chodí celé dni do školy a na prax, čo súd vôbec nepreveroval, ale sa zaoberal podrobnou dochádzkou odporcu. Univerzita má pracoviská aj v BB, kde by sa dalo určite aj praxovať. Prax vo Veľkom Krtíši je podľa neho účelová, nakoľko tam má aj byt a chodí na brigády. Osobný automobil síce má ako dar od starej mamy, avšak ďalšie výdavky spojené s týmto autom, ako je PZP 165 eur by sa nemalo rátať do výživného. Čo sa týka výdavkov „krojov tréningov“ môžu byť skreslené, nakoľko nebolo nič zdokladované. Univerzita poskytuje aj ubytovanie, čo znamená, že odporca nemusí bývať v podnájme. Zdravotný stav navrhovateľovi neumožňuje, aby mal ďalšiu prácu, nakoľko má operované koleno, a preto žiada o zníženie výživného. Je dokázateľné, že odporca má zbytočne navýšené náklady. Výživné žiadal znížiť na 100 eur mesačne, nakoľko je preukázané, že výdavky oprávneného sú nadštandardné a má možnosť si privyrábať, nakoľko nemá pravidelne školu. K odvolaniu priložil ako prílohy rozvrh hodín univerzity, zoznam klinických pracovísk, harmonogram AR a internátnu žiadosť.
11. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol na to, že so znížením výživného nesúhlasí, príjem navrhovateľa je nemenný len na papieri, oprávnený praxuje v Banskej Bystrici aj vo Veľkom Krtíši, pras na RZP bola určená na mieste bydliska, na žiadne brigády počas akademického roka nechodí, nakoľko na to nemá čas. Pokiaľ navrhovateľ apeluje operovaným kolenom, aj on a aj jeho brat sú po viacerých operáciách a oprávnený má pred sebou ďalšiu operáciu (plastiku predného skríženého väzu v kolene). Uviedol tiež, že navrhovateľ oprávnenému 9 rokov neprispieva nad rámec výživného nič. Hľadá dôvody, aby výživné nemusel platiť. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z podrobne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. S dôvodmi odvolania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nie sú spôsobilé zmeniť závery súdu prvej inštancie o potrebe zvýšenia výživného na oprávneného. Namietal, že súd nepreveroval, či oprávnený naozaj chodí na prax, tvrdil, že oprávnený by mohol praxovať aj v Banskej Bystrici a jeho prax vo Veľkom Krtíši je podľa neho účelová. Na jednej strane teda tvrdí, že súd nepreveroval prax oprávneného, na druhej strane však tvrdí, že jeho prax vo Veľkom Krtíši je účelová, a teda uznáva, že oprávnený praxuje vo Veľkom Krtíši. Je pritom nepochybné, že prax na vysokej škole, ktorú študuje oprávnený, je nevyhnutná za účelom riadneho výkonu budúceho povolania oprávneného a je logické, že prax sa nevykonáva v mieste sídla školy, pokiaľ ide o „cezpoľných“ študentov, vzhľadom k tomu, že výkon takejto praxe pri porovnaní voľných miest, na ktorých by bolo možné prax vykonávať s počtom študentov vykonávajúcich prax, by technicky nebol možný. Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie navrhovateľa, že na výdavky spojené s prevádzkovaním osobného motorového vozidla ako je platenie povinného zákonného poistenia za uvedené auto, by sa nemalo rátať do výživného. Pokiaľ oprávnená osoba nevyhnutne potrebuje osobné motorové vozidlo na dochádzanie do sídla školy z miesta bydliska a späť, s prevádzkou tohto motorového vozidla sú spojené aj ďalšie výdavky ako nákup pohonných hmôt, platenie povinného zákonného poistenia, emisných kontrol, prípadne ročných prehliadok vozidla, preto výdavky s tým spojené je treba započítať medzi nevyhnutné výdavky oprávnenej osoby.
14. Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že univerzita poskytuje študentom ubytovanie, neznamená to, že univerzita poskytuje ubytovanie každému žiadateľovi o ubytovanie a navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že ubytovanie na internáte by bolo bývalo lacnejšie než ubytovanie v podnájme. Oprávnený platí za podnájom 100 eur mesačne, podľa jeho vlastného tvrdenia, pričom cena ubytovania študenta denného štúdia za mesiac v dvojposteľovej izbe v ubytovacom zariadení Banská Bystrica, Aula SZU, je vo výške 103 eur mesačne plus poplatky za používanie elektrospotrebičov. Uvedená skutočnosť vyplýva zo Smernice č. 3/2022 Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorou sa stanovujú ceny ubytovania v ubytovacích zariadeniach SZU v príslušnom akademickom roku, ktorá je verejne prístupná na internete.
15. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel správne k záveru, že v súdenej veci nie sú dané dôvody na zníženie, ale na zvýšenie výživného. Okresný súd až veľmi podrobne zisťoval osobné, majetkové, finančné a sociálne pomery účastníkov, z ktorých dospel k správnemu záveru a potrebe zvýšenia výživného na oprávneného v súdom určenej výške. Uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov zo strany odvolacieho súdu by bolo vlastne len opakovaním dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.