Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/143/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: E. W., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. U. G. X/X/X, XXXX G., Rakúska republika, proti odporcovi: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX T., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: E. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov E. W., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a Q. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom E. časti T. - H., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a .

Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté deti") na čas po rozvode manželstva nasledujúceho znenia:

Maloleté deti s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok j e o p r á v n e n á navrhovateľka.

Odporca s a z a v ä z u j e platiť výživné na maloletého E. v sume 150,- Eur mesačne a na maloletého C. v sume 100,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred v rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk odporcu s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.10.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom E. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku usporiadané, ku konfliktom začalo dochádzať počas druhého tehotenstva navrhovateľky, a to najmä pre zlú finančnú a existenčnú situáciu, v ktorej sa rodina nachádzala. Odporca bol konateľom rodinnej firmy Q., z ktorej nemal dlhší čas príjem. Navrhovateľka zistila, že z podnikateľskej činnosti odporcu vznikli záväzky voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ktoré zaťažovali rodinný rozpočet a ohrozovali ich existenciu. Podľa vyjadrenia navrhovateľky v dôsledku sporu o vyporiadanie BSM medzi odporcom a jeho bývalou manželkou bol odporcovi, a

teda aj navrhovateľke zamedzený prístup do nehnuteľnosti, v ktorej dovtedy manželia spoločne bývali. Navrhovateľka sa preto dočasne presťahovala k svojim rodičom, nakoľko jej príjem by nepostačoval na úhradu životných nákladov v prípade, ak by musela bývanie riešiť formou podnájmu. Prevažná väčšina príjmov odporcu sa používa na platenie výživného na dve deti z jeho predchádzajúceho manželstva, a to vo výške 190,- Eur a 170,- Eur mesačne, čím sú podľa vyjadrenia navrhovateľky diskriminované spoločné deti navrhovateľky a odporcu, pretože ich zabezpečuje sama. Medzi manželmi vznikali hádky a výčitky a ich komunikácia sa neskôr obmedzila výhradne na komunikáciu ohľadom detí. Pokiaľ ide o návrh úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, navrhovateľka navrhla zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí vo výške 80,- Eur mesačne na každé z detí. Na pojednávaní dňa 16.11.2015 matka oproti pôvodnému návrhu navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého E. sumou 150,- Eur a na maloletého C. sumou 100,- Eur mesačne.

Podľa kapitoly II oddielu 1 článku 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len "Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003"), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".

Podľa článku 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a ak manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Súd za účelom zistenia právomoci vec prejednať a rozhodnúť, aplikoval vo veci Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého vo veciach rozvodu majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia (článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia). Súd zistil, že navrhovateľka, ako aj odporca, sú slovenskými štátnymi občanmi, preto má tunajší súd právomoc konať vo veci rozvodu ich manželstva. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná v zmysle (ďalej len "") - podľa všeobecného súdu odporcu, príp. v zmysle , podľa posledného bydliska odporcu, ktoré bolo na adrese E. XX, T..

Vzhľadom na to, že konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd skúmal, či má, okrem právomoci vo veci rozvodu, právomoc aj na takéto rozhodnutie. V zmysle článku 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa v členskom štáte začalo konanie o rozvod, súdy tohto členského štátu majú právomoc aj vo veciach rodičovských práv a povinností v kontexte rozvodového konania, aj keď dieťa o ktoré ide, nemá obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, a to pri splnení podmienok, že aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti voči dieťaťu, a že v čase podania návrhu na začatie konania všetci nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc rozvodového súdu, či už výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom a je v najlepšom záujme dieťaťa, aby právomoc vykonával tento súd.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľka sa odsťahovala do Rakúskej republiky spolu s maloletými deťmi, kde sú od 24.11.2014 prihlásení na trvalý pobyt na adrese G., Z. U. G. X/X/X.

Účastníci konania, navrhovateľka i odporca, ako nositelia rodičovských práv a povinností k maloletým deťom výslovne prijali právomoc Okresného súdu Bratislava I na rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode, a to jednoznačným spôsobom podľa článku 12 ods. 1 písm. b) Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003.

Otázku právomoci vo veciach výživného upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenie Rady č. 4/2009").

Podľa článku 3 ods. 1 písm. d) Nariadenia Rady č. 4/2009, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.06.2015, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva a s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súhlasí. Na pojednávaní dňa 16.11.2015 odporca uviedol, že obnovu manželského spolužitia nepripúšťa. Odporca žije a pracuje v Nemecku od marca 2015 ako montážny technik. Jeho príjem predstavuje mesačne 1550,- Eur netto, na bývanie platí 400,- Eur, pričom má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva v celkovej sume 360,- Eur mesačne za obe deti. V tejto súvislosti odporca uviedol, že má exekúcie, preto nemôže platiť viac. S maloletými deťmi sa nestretáva od apríla 2015, telefonicky sa o ne neinformuje, ani neudržiava žiaden kontakt.

Na pojednávaní vo veci konanom dňa 16.11.2015 navrhla matka schváliť rodičovskú dohodu. Otec žiadal schváliť rodičovskú dohodu tak, ako navrhla navrhovateľka.

Kolízny opatrovník ako zástupca maloletých detí v konaní vo svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní dňa 16.11.2015 uviedol, že odporúča súdu schváliť rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom maloletých detí. Poukázal pritom na skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, preto odporučil súdu, aby maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom na postoj otca, aby neupravoval styk detí s otcom.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania, teda navrhovateľka, odporca a kolízny opatrovník maloletých detí, a po vyhlásení rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie detí, spravovanie majetku detí, platenie výživného, úprava styku s deťmi).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 16.11.2015, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámil návrh, ako aj listinné dôkazy v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletých detí, ako aj ich potrebami, príjmom rodičov, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to či sú splnené podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia Zákona o rodine a tiež otázky, či rodičovská dohoda spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletých detí, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým deťom, výchovnej a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie o rozvode manželstva s odôvodnením, že v danom prípade bol ustálený hlboký rozvrat manželstva vylučujúci reálnu šancu na jeho obnovu, ktorú obaja manželia vo svojej výpovedi pred súdom vylúčili. V časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vyslúchol ohľadom tejto otázky účastníkov a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletých detí prezentovanom ním na pojednávaní dospel k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých detí, rešpektuje a zohľadňuje potreby detí v ich veku. Príjmy otca ako vyplynulo z jeho vyjadrenia na pojednávaní predstavujú sumu 1550,- Eur v čistom. Príjmy matky zistené z potvrdenia o výške príjmu vystaveného zamestnávateľom (č.l. 40) boli ustálené vo výške 708,- Eur priemerného čistého mesačného zárobku. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú a výlučnú starostlivosť matky o maloleté deti s poukazom na to, že otec sa o potreby a výchovu detí nezaujíma, na ich výživu neprispieva. Styk maloletých detí s otcom súd ponechal bez úpravy, pretože otec o úpravu styku s deťmi neprejavil záujem.

Vzhľadom na prezentované závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú dohodu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Vzhľadom ku skutočnosti, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).