Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-357-2014.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/357/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: N. I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. C. Č.. XX, H., zast. JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti odporkyni: C.. I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. H. Č.. X, H., zast. ŘEHÁK & TISOŇ spol. s.r.o., AK so sídlom Komenského 437/62, Skalica, IČO: 47 235 349, o vydanie hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 479,09 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, a to dva kusy zlatých obrúčok s vybrúsenými plochami o celkovej váhe 9 gramov, olejový obraz od akademického maliara Varkónyho s motívom ženy v dlhej róbe v pozadí so zámkom, olejový obraz dievča s baretkou od akademického maliara Záborského, značkovú vázu Herendi z porcelánu (výška 35 cm, krajina pôvodu Maďarsko), značkovú vázu Herendi z porcelánu (výška 20 cm, krajina pôvodu Maďarsko) a značkovú dezertnú súpravu Herendi na zákusky z porcelánu v počte 6 kusov (krajina pôvodu Maďarsko). Navrhovateľ sa súčasne domáhal voči odporkyni náhrady trov konania. Súd zmenu žalobného návrhu pripustil na pojednávaní dňa 16.11.2015.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo dňa 29.07.1972, ktoré bolo následne na základe rozsudku Obvodného súdu Bratislava II zo dňa 15.03.1996 sp. zn. XXC/XX/XXXX právoplatne rozvedené. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po zániku manželstva uzatvoril s odporkyňou dňa 12.11.1996 dohodu o vyporiadaní spoločného majetku ktorý patril do BSM. Predmetom tejto dohody však neboli hnuteľné veci ktoré boli ku dňu zániku manželstva s odporkyňou vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nakoľko tieto hnuteľné veci nadobudol navrhovateľ darom, avšak ostali v byte na H. O. Č.. X, H., ktorý vlastní a užíva odporkyňa. Navrhovateľ odporkyňu opakovane vyzýval na vydanie hnuteľných vecí, pričom odporkyňa na predmetné výzvy nijakým spôsobom nereagovala.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.03.2015 v ktorom uviedla, že návrh žiada zamietnuť v plnom rozsahu, nakoľko v zmysle dohody o vyporiadaní BSM považuje majetkové vysporiadanie s navrhovateľom za ukončené. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že v spomínanom byte zostali jeho osobné veci ktoré nepatrili do BSM, odporkyňa uviedla, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Aj za predpokladu, že by v byte nejaké veci navrhovateľa ktoré neboli súčasťou
BSM ostali, po 19-tich rokoch nie je možné si tieto skutočnosti pamätať. Odporkyňa ďalej uviedla, že v byte sa veci ktorých vydania sa navrhovateľ domáha nenachádzajú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne B. I., ako aj oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II sp. zn. XXC XX/XX zo dňa 15.03.1996, výzvou na vydanie hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2014, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 12.11.1996.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že trvá na podanom návrhu, nakoľko ide o darované veci, ktoré neboli zahrnuté v mase BSM. Napríklad zlaté obrúčky navrhovateľ kúpil svojej rovesníčke z Trnovca nad Váhom, s ktorou bol zasnúbený, avšak po rozchode zostali prstene u neho. Obraz dievčaťa s baretkou dostal od svojej priateľky k narodeninám, ďalší obraz dostal z Maďarska od hlavného architekta mesta z Békešskej Čaby, keď tam pracoval. Vázy a rovnako aj značkovú dezertnú súpravu Herendi navrhovateľ dostal v Maďarsku od svojich partnerov zo zahraničného obchodu pri príležitosti keď tam ukončil misiu po 5 rokoch. Všetky hnuteľné veci, ktoré požaduje vydať mimo obrúčok ktoré kúpil, boli darované. Navrhovateľ súčasne uviedol, že z predmetného bytu nič nezobral, a teda všetky veci tam musia byť.
Právny zástupca odporkyne pred súdom uviedol, že odporkyňa nedržala a ani nedrží žiadny obraz dievčaťa z baretkou od AM Záborského, žiadnu súpravu dvoch obrúčok zo zlata výrobcu Zlatokov s hmotnosťou 9g, žiadne porcelánové vázy maďarského výrobcu Herendi, najneskôr od novembra 1996 nedrží žiadnu porcelánovú dezertnú súpravu pozostávajúcu zo 6 ks dezertných tanierov zo zeleným dekórom. Odporkyňa má k depozícii jeden kus dezertného taniera z porcelánu zo zeleným dekórom, ale toho času nemôže jednoznačne potvrdiť, že ide o predmet ktorého sa domáha navrhovateľ pretože popis predmetu ktorý navrhovateľ uviedol v pôvodnej žalobe nie je dostatočne určitý na to, aby toto jeho tvrdenie mohlo potvrdiť alebo rozporovať.
Odporkyňa pred súdom uviedla, že s navrhovateľom uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, pričom navrhovateľ si ani po 3 rokoch a súčasne ani po ďalších 19 rokoch predmetné veci nikdy nepýtal. Odporkyňa uviedla, že má iba 2 obrazy, 2 tanieriky a 2 kusy porcelánu. Čo sa týka ostatných vecí, o tom nemá žiadnu vedomosť. Odporkyňa na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, kde sa nachádzajú vázy a zvyšok porcelánu uviedla, že nemá po toľkých rokoch o tom žiadnu vedomosť.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za potrebné návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je výlučne vecou účastníkov konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na účastníkoch konania (len celkom výnimočne aj súdu podľa § 120 ods. 1 veta posledná OSP) a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu tvrdení. Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak ich vyhodnotením nebola preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Základným predpokladom úspechu žaloby o vydanie hnuteľnej veci je najmä preukázanie existencie tejto veci ktorej vydania sa domáha, preukázanie vlastníckeho práva k takejto veci, ako aj skutočnosť, že takáto vec sa nachádza v držbe osoby, ktorá ju má vydať. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností v konaní neuniesol a žiadnu z týchto okolností nepreukázal. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že len samotné tvrdenia navrhovateľa bez preukázania relevantných skutočností v žiadnom prípade nepreukazujú akýkoľvek jeho nárok. Je to pritom práve navrhovateľ, ktorého v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení a pokiaľ dôkazné bremeno neuniesol, jeho návrh bolo potrebné zamietnuť. Navrhovateľ v priebehu konania na podporu dôvodnosti svojho nároku nepredložil súdu nijaký dôkaz, ktorým by preukázal vlastníctvo hnuteľných vecí, ktorých vydania sa v konaní domáha, ako ani ich existenciu. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno ani v osvedčení základnej skutočnosti nevyhnutnej pre úspešnosť jeho nároku, a to existenciu hnuteľných vecí ktorých sa domáha a k ním prislúchajúce jeho vlastnícke právo. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne B. I., ktorú navrhovateľ žiadal na podporu dôvodnosti svojho návrhu v konaní predvolať, pričom z výsluchu svedkyne súd zistil len tú skutočnosť, že svedkyňa navrhovateľa pozná, avšak žiadnu hnuteľnú vec ktorej sa v konaní domáha mu nedarovala.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a najmä skutočnosť, že navrhovateľ súdu nepredložil jediný dôkaz ktorým by preukázal tvrdenia ktoré uviedol vo svojom návrhu, pričom mal preukázateľne dostatočný časový priestor na využitie svojich procesných práv súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd preto priznal odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 334,85 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2015 - 2x 131,13 €, 2 x 8,39 € režijný paušál + 20% DPH) všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 13a ods. 4 § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Ďalej súd priznal odporkyni náhradu za stratu času podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (13,98 eur x 5 polhodín = 83,88 € s DPH) a náhradu cestovných nákladov právneho zástupcu v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z. a § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla BMW AG na trase Skalica - Bratislava a späť; spotreba PHM 202 km x 0,072 l/km x 0,917 €/l = 13,34 €; amortizácia - 202 km x 0,183 Km/eur = 36,97 € s DPH, tj. 13,34 eur + 36,97 € spolu 50,30 € + 20 % DPH= 60,36 € s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.