Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 3, K červenému dvoru č. 3269/25 A, Nagano Office Center, IČO: 26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 86 864 421 proti odporcovi Jánovi Lankovi, Rovňany 459, Olešná, IČO: 43113991 v konaní o zaplatenie sumy zo zmenky vo výške 1 643,81 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet číslo: 0020529227/6500 (IBAN: SK 606500000000020529227) vedený v Poštovej banke (BICPOBMSKBA) s uvedením variabilného symbolu VS508500318 zmenkovú sumu vo výške 1.643,80 €, spolu so 6% úrokom ročne zo zmenkovej sumy 2 093,81 € od 25.8.2011 do 19.4.2012 v sume 82,61 €, zo zmenkovej sumy 2 073,81 € od 20.4.2012 do 21.6.2012 v sume 21,48 €, zo zmenkovej sumy 2 053,81 € od 22.6.2012 do 30.7.2012 v sume 13,17 €, zo zmenkovej sumy 2 033,81 € od 31.7.2012 do 6.8.2012 v sume 2,34 €, zo zmenkovej sumy 2 013,81 € od 7.8.2012 do 23.9.2012 v sume 15,89 €, zo zmenkovej sumy 1 973,81 € od 24.9.2012 do 22.11.2012 v sume 19,47 €, zo zmenkovej sumy 1 943,81 € od 23.11.2012 do 6.12.2012 v sume 4,47 €, zo zmenkovej sumy 1 913,81 € od 7.12.2012 do 22.1.2013 v sume 14,79 €, zo zmenkovej sumy 1 883,81 € od 23.1.2013 do 20.2.2013 v sume 8,98 €, zo zmenkovej sumy 1 853,81 € od 21.2.2013 do 7.3.2013 v sume 4,57 €, zo zmenkovej sumy 1 823,81 € od 8.3.2013 do 4.4.2013 v sume 8,39 €, zo zmenkovej sumy 1 793,81 € od 5.4.2013 do 6.5.2013 v sume 9,44 €, zo zmenkovej sumy 1 763,81 € od 7.5.2013 do 7.7.2013 v sume 17,98 €, zo zmenkovej sumy 1 733,81 € od 8.7.2013 do 6.8.2013 v sume 8,55 €, zo zmenkovej sumy 1 703,81 € od 7.8.2013 do 16.10.2013 v sume 19,89 €, zo zmenkovej sumy 1 673,81 € od 17.10.2013 do 22.12.2013 v sume 18,43 €, zo zmenkovej sumy 1 643,81 € od 23.12.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, t.j. 6,98 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 99 € a trov právneho zástupcu vo výške 190,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2014 si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v členskom štáte európskej únie (v Českej republike) formou vyplneného vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 1 643,81 €, zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy (v návrhu označené poradovými číslami 1. až 17.) ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy (6,98 €) a náhradu trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v ČR v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska odporcu na území SR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 23.2.2010 na zmenkovú sumu 2093,81 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 3.7.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 450 €, z tohto na zmenkovú sumu uhradil 450 € a na úroky 0 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „Bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Dňa 22.10.2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Odporca v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Čadca doručil s tým, že uviedol, že si nie je vedomý, že by mal pohľadávku voči spoločnosti „Cd Consulting“. K tomuto tvrdeniu sa navrhovateľ vyjadril listom zo dňa 15.10.2015 na čl. 46 spisu, v ktorom uvideol, že disponuje indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom, pričom na navrhovateľa bola zmenka indosovaná z prvotného majiteľa zmenky - spoločnosti Pohotovosť s. r. o.

Podľa ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, (ďalej len nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 16.11.2015 verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,-€ bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („Akta jure impérii“).

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe 1 a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazu, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť 1 vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe 3. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods.1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky: b) vykonať dôkazy v súlade s článkom 9, c) predvolať strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní do predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods. 1 nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia titulom indosovanej zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 23.2.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 2 093,81 €. Zmenka bola vystavená ako „Vistazmenka “ a bola opatrená doložkami „Bez protestu“ (na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia), pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa (čl. 5 -rub spisu).

Odporca doposiaľ zaplatil 450 €, z tohto na zmenkovú sumu uhradil 450 € a na úroky 0 €, preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu nielen zaplatenie zvyšnej zmenkovej sumy 1 643,81 € ( 2 093,81 - 450) a zmenkového úroku, na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu.

Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď doručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa vyjadril. Uviedol, že si nie je vedomý záväzku voči navrhovateľovi.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:

(1) Označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; (2) Bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; (3) Údaj zročnosti; (4) Údaj miesta, kde sa má platiť; (5) Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; (6) Dátum a miesto vystavenia zmenky; (7) Podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ 11 až 20) zročnosti (§ 33 až 37), platení (§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§ 43 až 50, § 52 až 54), platení pre česť (§ 55, § 59 až 63), odpisoch (§ 67, 68), zmena (§ 69), premlčaní (§ 70 a 71), v dňoch pracovného pokoja, počítanie lehôt a zákazu dni odkladu (§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach údajov zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok (§ 7), o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona sa úrok počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1 prvej vety Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahov k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na plnenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods.1 Zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.

V danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej navrhovateľom, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení, ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvod jej prijatia.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietky proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na plnenie. Súd v danom prípade základný vzťah, na základe ktorého zmenka vznikla, neposudzoval, nakoľko odporca

nevzniesol voči majiteľovi (navrhovateľovi) relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by musel aj v konaní preukázať.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného považoval súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitosti zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 23.11.2013, sp. zn. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. zo dňa 19.12.2013, sp. zn. zo dňa 25.6.2014). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v tomto rozsahu vyhovel.

Vo zvyšku nároku, týkajúceho sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje úrok 91,25 % ročne, v danom prípade vyčíslený sumou 4 385,07 € spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 1 643,81 € od 23.12.2013 do zaplatenia, súd nárok zamietol. Z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Aj za stavu, že slovenské právne predpisy, spravidla zmluvné strany pri určovaní sankcií súvisiacich s neplnením si svojich povinností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov nelimitujú vzťahy vznikajúce medzi podnikateľmi, v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou nemôžu prekročiť medze, ktoré určujú zásady poctivého obchodného styku. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takto vysoko dojednané úroky popierajú zmysel sankčnosti a kompenzácie, pretože v prípade omeškania s plnením nemá kompenzácia znamenať takmer 100 % navýšenie dlhu, ale má najmä kompenzovať veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla neplnením zo strany dlžníka. Súd poukazuje na zjavný rozpor s ustanovením , pretože s poukazom na hodnotu zabezpečovaného záväzku 91,25 % ročné zmenkové úroky sú popri ostatných zabezpečovacích inštitútoch dojednaných v zmluve v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. V závere poukazuje tiež na to, že zmluvná sloboda strán v obchodných vzťahoch, zodpovednosť za podnikateľskú činnosť a potreba znášať podnikateľské riziko neznamená, že sa môže v obchodných vzťahoch navodiť stav, ktorý bude neprimerane zvýhodňovať jednu stranu a bude likvidačný pre druhú. Pravidlo obsiahnuté v ustanovení je zákazom zneužitia práva v obchodnoprávnych vzťahoch a tento zákaz má väčšiu právnu silu ako dovolenie dané právom v podobe zmluvnej slobody. Zákaz zneužitia práva je jedným z princípov súkromného práva, bez ktorého nie je možné dosiahnuť cieľ tohto práva spočívajúci v dosiahnutí a udržaní spravodlivej rovnováhy spoločenských záujmov pri súčasnej akceptácii princípu právnej istoty. Uvedeným výkladom nie je narušená zásada zmluvnej voľnosti strán pri dojednávaní obsahu ich záväzku v prospech povinného.

O trovách konania rozhodol súd podľa a navrhovateľovi, ktorý mal vo vzťahu k celej uplatnenej istine (napriek neúspechu v časti zmenkového úroku ako príslušenstva istiny) úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Navrhovateľ si uplatnil trovy

právneho zastúpenia 190,58 € a refundáciu súdneho poplatku zaplateného za návrh vo výške 99 € (záznam o zložení ). Trovy právneho zastúpenia podľa , , , , písm. a), b), , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov činia 190,58 €, pri tarifnej odmene za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu) po 71,37 €, dvoch režijných paušáloch po 8,04 € a 20 % DPH zo súčtu odmeny a paušálu.

Odporca je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi s poukazom na , v zmysle ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd záverom čo do vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako spotrebiteľa, t. j. BSO Združenie na ochranu spotrebiteľa () považuje za potrebné poukázať na to, že vedľajší účastník bol súdom poučený a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jeho strane podľa (). Novela vykonaná , výslovne v vyžaduje, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o jeho vstupe do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Aktuálna právna úprava teda viaže prípustnosť vedľajšieho účastníctva spotrebiteľského združenia na explicitný súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania. Nakoľko neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia vylučujúce okamžitú aplikáciu aktuálneho znenia , nemôže súd platnú procesnoprávnu úpravu opomenúť/nerešpektovať (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.2.2015). Keďže vedľajší účastník napriek výzve súdu súhlas nedoručil, v súlade s (, účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia : „Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania ( prvá veta : „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj , účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento prípad aplikoval ustanovenie a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.