Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25C-58-2013.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/58/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu : UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1 Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, právne zast. : MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava proti žalovanému : A.. C. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Č. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený opatrovníčkou Dagmar Viktoríniovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III o zaplatenie 4017,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.017,86 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.685,60 eur od 01.06.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 241,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 572,16 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.08.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť mu sumu 4.017,86 eur s príslušenstvom titulom splatenia úveru. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný písomne požiadal dňa 12.11.2003 žiadosťou o vydanie HVB kreditnej karty spoločnosť HVB Bank Slovakia, a.s. o vydanie kreditnej karty. V zmysle zmluvných ustanovení k HVB kreditnej karte, v súlade s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, bol obsah zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty určený, okrem obsahu žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty, obchodnými podmienkami, ako aj všeobecnými obchodnými podmienkami HVB Bank Slovakia, a.s. Podpisom žiadosti žalovaný potvrdil, že sa oboznámil s obsahom obchodných podmienok, ako aj všeobecných obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. HVB Bank Slovakia, a.s. na základe žiadosti, vydala žalovanému kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 5.974,91 eur, čím prišlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. HVB Bank Slovakia, a.s. bola zrušená bez likvidácie a zlúčená so žalobcom, ktorý sa stal s účinnosťou od 01.04.2007 právnym nástupcom spoločnosti HVB Bank Slovakia, a.s. a prevzal všetky jej práva a záväzky. Pretože žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty tým, že sa dostal do omeškania so splácaním splátok, vyhlásil žalobca v zmysle čl. VII obchodných podmienok pre vydanie HVB kreditnej karty mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku úveru a súčasne oznámil, že dlžná istina je úročená úrokom z omeškania až do jej úplného zaplatenia. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil nesplatený zostatok istiny v zmysle výpisu z knihy účtov zo dňa 31.05.2012 vo výške 4.017,86 eur, úrok z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 3.685,60 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Súd vydal vo veci dňa 22.12.2012 platobný rozkaz č. k. 16Ro/84/2012-21, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 22.10.2014 č. k. 16Ro/84/2012-47 bol platobný rozkaz, pretože sa nepodarilo doručiť ho žalovanému do vlastných rúk, zrušený. Vzhľadom na to, že miesto pobytu žalovaného nie je súdu známe a toto sa nepodarilo zistiť ani vykonaným rozsiahlym šetrením, ustanovil súd uznesením zo dňa 09.07.2014 č. k 25C/58/2013-46
žalovanému opatrovníčku, a to súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava III. Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Podľa výpisu z obchodného registra bola spoločnosť UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709 ku dňu 01.12.2013 vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, pričom jej právnym nástupcom v dôsledku cezhraničného zlúčenia je UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. Želetavská 1525/1 Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika a to podľa Uznesenia Mestského súdu v Prahe zo dňa 04.11.2013, sp. zn. B 3608-RD1717/MSPH, Fj 219557/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2013, ktorým súd v právnej veci návrhu na cezhraničné zlúčenie rozhodol, že na spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 ako nástupnícku spoločnosť prešlo v dôsledku cezhraničnej fúzie formou zlúčenia spoločnosti UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, ako zanikajúcej spoločnosti, imanie zanikajúcej spoločnosti. Rozhodujúcim dňom zlúčenia je 01.12.2013. Pretože po začatí konania zanikol žalobca s právnym nástupcom, súd v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní s právnym nástupcom zaniknutého žalobcu.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila opatrovníčka žalovaného. Žalobca zotrvával na svojich skutkových a právnych tvrdeniach. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z knihy účtov UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 31.05.2011, písomnosťou - zosplatnenie - oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvou z 24.09.2009 a poštovou obálkou, Žiadosťou/Zmluvou o vydaní HVB kreditnej karty z 12.11.2003, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie HVB kreditných kariet VISA a zistil tento skutkový a právny stav.
Žalovaný ako podnikateľ požiadal dňa 12.11.2003 právneho predchodcu žalobcu (banku) o vydanie HVB kreditnej karty s úverovým limitom 180.000,- Sk a zaviazal sa v rámci schváleného úverového limitu čerpať hotovosť maximálne vo výške stanoveného hotovostného limitu. Súčasne žalovaný vzal na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú obchodné podmienky pre vydanie a používanie HVB kreditných kariet HVB (ďalej len "obchodné podmienky"). V zmysle čl. II ods. 1 obchodných podmienok bola žiadosť žalovaného o vydanie HVB kreditnej karty považovaná za návrh zmluvy, pričom zmluva bola uzatvorená schválením žiadosti právnym predchodcom žalovaného a to s odkladacou podmienkou doručenia karty žalovanému. Podľa čl. III bod 3 a, 4 v spojení s čl. VI bodom 1 a 2 obchodných podmienok bol žalovaný oprávnený disponovať s peňažnými prostriedkami na účte do výšky úverového limitu a v súlade s transakčnými limitmi a uskutočňovať prostredníctvom karty hotovostné a bezhotovostné platobné transakcie v tuzemsku a v zahraničí a zaviazal sa splácať vyčerpanú čiastku úveru vždy aspoň vo výške povinnej minimálnej splátky stanovenej právnym predchodcom žalobcu a uvedenou na výpise z účtu spolu s dátumom splatnosti povinnej minimálnej čiastky. Podporne, pre prípad neuvedenia iného dátumu splatnosti povinnej minimálnej splátky, určovali obchodné podmienky vo svojom čl. III bode 6 ako deň splatnosti 14. deň nasledujúci po konci obdobia, za ktoré sa zhotovil výpis z účtu a rovnako podporne podľa bodu 8 článku bola stanovená v obchodných podmienkach minimálna čiastka ako 10% z dlžnej čiastky (zostatku čerpaného úveru spolu s úrokmi a poplatkami podľa sadzobníka ku dňu vyhotovenia výpisu z účtu). Počet splátok úveru vymedzil bod 12 čl. III obchodných podmienok ako zodpovedajúci počtu mesiacov nutných ku splácaniu čerpaného úveru spolu s úrokmi a poplatkami uvedenými v sadzobníku, teda v závislosti na celkovej dlžnej čiastke ako aj výške splátky, ktorú si žalovaný bol oprávnený meniť. V zmysle čl. IV bod 1 obchodných podmienok výšku úrokovej sadzby právny predchodca žalobcu stanovil mesačne a zmeny oznamoval na výpise z účtu za príslušné obdobie. V súvislosti s úrokmi a poplatkami odkazovali obchodné podmienky v čl. IV bode 4 na sadzobník, tvoriaci neoddeliteľnú súčasť zmluvy a zverejnenie vo verejných priestoroch banky. Obchodné podmienky určovali mesačnú splatnosť úrokov a poplatkov k dátumu, uvedenému v príslušnom výpise. Právny predchodca žalobcu ako banka bol oprávnený zúčtovávať poplatky a úroky na ťarchu účtu žalovaného. Z čl. VII obchodných podmienok vyplýva, že pre prípad omeškania sa žalovaného so splácaním záväzkov, bol právny predchodca žalobcu oprávnený prehlásiť celkovú pohľadávku voči žalovanému za splatnú. Z listiny - zosplatnenie - oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru z 24.09.2009 adresovanej žalovanému vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového rámca podľa zmluvy o karte, a to ku dňu 24.09.2009, z dôvodu neuhradenia minimálnej povinnej splátky, napriek písomným výzvam k úhrade. Súčasne právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia výzvy celý zostatok záväzku
zo zmluvy o karte, ktorý predstavoval 6.286,83 eur. Listina bola doručovaná žalovanému, na jeho adresu v období od 01.10. do 02.10.2009, kedy bola zásielka uložená na pošte. Z výpisu z knihy účtov UniCredit Bank Slovakia, a.s. k 31.05.2011 súd zistil, že výška záväzku žalovaného zo zmluvy o vydaní karty predstavovala k 31.05.2011 sumu 4.017,86 eur. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 500 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi. Podľa § 502 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril na základe žiadosti žalovaného zo dňa 12.11.2003 o vydanie HVB kreditnej karty s úverovým limitom 180.000,- Sk a jej schválením právnym predchodcom žalobcu a doručením kreditnej karty žalovanému zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu, ktorý bol žalovaný oprávnený čerpať tak, že prostredníctvom karty bude uskutočňovať hotovostné a bezhotovostné transakcie v tuzemsku alebo zahraničí. Práva a povinnosti účastníkov boli určené aj odkazom na obchodné podmienky žalobcu. Súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným podľa obsahu ako úverovú zmluvu uzatvorenú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi bankou a žalovaným ako podnikateľom. Žalovaný sa označil za podnikateľa priamo v žiadosti o vydanie kreditnej karty, preto išlo medzi účastníkmi o obchodný záväzkový vzťah založený úverovou zmluvou uzatvorenou na jednej strane bankou a na druhej strane žalovaným ako podnikateľom. Žalovaný na základe svojho oprávnenia vyplývajúceho mu zo zmluvy o karte čerpal poskytnutý úverový limit, pričom si nesplnil svoje povinnosti uhrádzať žalobcovi aspoň povinnú minimálnu splátku vyčerpanej čiastky úveru. V súlade s čl. VII obchodných podmienok z dôvodu omeškania sa žalovaného so splácaním záväzkov prehlásil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému za splatnú, a to listom - zosplatnenie - oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 24.09.2009, ktorý bol žalovanému doručený do sféry jeho vplyvu dňa 01.10.2009. Súčasne vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie celého zostatku záväzku v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Ku dňu 31.05.2011 predstavoval predmetný záväzok žalovaného sumu vo výške 4.017,86 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o nezaplatení minimálnych splátok úveru; nepreukázal a ani netvrdil splnenie povinnosti, ktorá tvorí predmet tohto konania, teda si v konaní, ktoré má charakter sporového konania, nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu vo výške 4.017,86 eur, predstavujúci zostatok úverového záväzku zo zmluvy o karte je dôvodný a žalovaný tento peňažný nárok žalobcu nezaplatil, preto súd návrhu žalobcu vyhovel. Za dôvodný považoval súd aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.685,60 eur s tým, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 01.06.2011 do zaplatenia. Pri zmluvách uzatvorených do 31.01.2013 sa pri omeškaní aplikovalo v súlade s § 369 Obchodného zákonníka nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Výška sadzby úroku z omeškania bola v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Základná úroková sadzba ECB k 01.06.2011 predstavovala 1,25 %, teda žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej ako zákonnej výške. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.06.2011, hoci mu tento nárok vznikol márnym uplynutím 3-dňovej lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie zostatku záväzku zo zmluvy o karte. Výzva na zaplatenie zostatku záväzku bola do sféry vplyvu žalovaného doručená dňa 01.10.2009 a lehota na úhradu žalovanému uplynula dňa 04.10.2009. Ak si teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania od 01.06.2011 , uplatnil si ho po splatnosti žalovanej istiny, preto súd považoval príslušenstvo pohľadávky za dôvodné a žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku zaplateného za návrh vo výške 241.- eur, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 572,16 eur, ktoré vyčíslil v návrhu na začatie konania ako odmenu za tri úkony právnej služby spočívajúce v príprave prevzatí zastupovania, v písomnom podaní na súd - návrhu na začatie konania zo dňa 23.07.2012 a v účasti na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015. Výška odmeny za úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. prestavovala 181,26 eur vrátane DPH a režijný paušál v roku 2012 sumu 9,16 eur vrátane DPH (7,63 eur bez DPH) a v roku 2015 sumu 10,07 eur vrátane DPH (8,39 eur bez DPH). O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 241,- eur a náhrade trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby spočívajúce v prevzatí a príprave zastupovania v písomnom podaní na súd - návrhu na začatie konania zo dňa 23.07.2012 a v účasti na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015., spolu vo výške 572,16 eur vrátane 20% DPH. V súlade §149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd žalovaného zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu tak, ako to žiadal vo svojom písomnom podaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.