Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky L. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XX, toho času ulica U. XXX/X, XXX XX F., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava, zastúpeného Mgr. Ivanom Kolečavom, vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci vo Svidník, Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník proti odporcovi L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XX, toho času bytom P. XXX/X, XXX XX F., za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, o rozvod manželstva s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -118 zo dňa 22.07.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. -118 rozviedol manželstvo navrhovateľky L. F. a L. F.. Na čas po rozvode zveril maloletého E., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého E. sumou 90 eur mesačne a na maloletého U. sumou 60 eur mesačne. Upravil styk otca s maloletým E. a U. tak, že otec sa s nimi môže stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16 hod. do nedele do 16 hod. a každú stredu v mesiaci od 16 hod. do 18 hod. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že boli splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva. Poukázal na to, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Mgr. G. G. z odboru klinická psychológia detí. Znalkyňa uviedla, že striedavá osobná starostlivosť je odsúdená na neúspech, psychologické predpoklady rodičov sú odlišné. Na strane otca bola konštatovaná osobnostná emočná nevyrovnanosť. Rodičia majú odlišné pohľady na pravidlá a režim detí, hrozí riziko dvojkoľajnosti vo výchove. Deti sa javia otcom negatívne popudzované voči matke. Znalkyňa sa vyjadrila aj k optimálnej úprave styku v prípade, že súd nerozhodne o striedavej osobnej výchove a to tak, že otec by strávil s deťmi každý druhý víkend v mesiaci a každý pracovný týždeň by deti strávili s otcom dve hodiny nepretržite. Matka sa javí ako rodič s vhodnejšími rodičovskými predpokladmi.

Uviedol, že matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 200 eur a rodinné prídavky, ďalšie príjmy nemá. Za ubytovňu platí 240 eur, finančne jej vypomáhajú rodičia. Otec pracuje ako skladník, jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 570 eur. Zo svojho príjmu uhrádza inkaso 153 eur, spláca pôžičku 191 eur, platí poistky pre deti vo výške 22 eur, iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý U. F. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Je dispenzarizovaný v imunnoalergologickej ambulancii pre astmu bronchiale. Dieťa nie je vhodné umiestniť do kolektívneho

zariadenia, jeho zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť. Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť na ich výživu. Určená výška výživného zodpovedá potrebám detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletých. Súd uviedol, že čo sa týka zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, poukazuje na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že u detí nie je vhodné nariadiť striedavú starostlivosť vzhľadom na dvojkoľajnosť výchovy zo strany oboch rodičov. Maloletý U. vzhľadom na svoje zdravotné ťažkosti si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, nemôže byť umiestnený v kolektívnom zariadení, pričom túto starostlivosť mu môže poskytnúť vo väčšej miere matka. Vzhľadom na skutočnosť, že deti boli zverené matke, súd upravil styk otca s maloletými deťmi spôsobom, aký je uvedený vo výroku rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, a to proti výrokom o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, proti výroku o výške výživného a proti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. Poukázal na to, že v treťom výroku je nesprávne uvedený dátum narodenia maloletého E.. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezrozumiteľne a rozporuplne odôvodňuje. Znalkyňa vo výpovedi potvrdila, že striedavá starostlivosť je odsúdená na úspech, pričom ďalej túto formu starostlivosti neodporúča. Prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil v rozsudku osobnosť matky, venoval sa osobnosti otca. Neskúmal ani skutočnosť, prečo je toho času maloletý E. výlučne u otca a prečo odmieta žiť s matkou. Súd svojim rozhodnutím hlboko zasiahol do práv otca, nakoľko sa tento vždy vzorne o obidve deti staral. Súd sa nedostatočne zaoberal aktuálnou situáciou v domácnosti oboch rodičov a nedostatočne stav vyhodnotil. Poukázal na to, že maloletého E. jednoznačne bolo možné vypočuť a brať zreteľ na jeho názor. Pre otca je najdôležitejšie, aby deti vyrastali v pohode bez možných budúcich tráum. Aj toho času súrodenci z dôvodu postoja matky už viac ako sedem mesiacov neboli spolu, maloletý E. u matky odmieta zotrvať, maloletý U. vzhľadom na svoj vek toto ešte nevyhodnocuje. Otec absolútne odmieta, aby bol učinení taký zásah do práv dieťaťa, ktorým by mohol utrpieť traumu, a to aby bol nasilu maloletý odňatý otcovi. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, keď sa riadil výslovne len posudkom a stanoviskom jedného znalca, ktorý nemôže relevantne skutočnú situáciu v rodine posúdiť, ani citové väzby oboch detí k rodičom. Súd neskúmal, či matka zvládne výchovu maloletého E., ktorý zjavne viac rešpektuje autoritu otca, ktorý je pre neho vzorom. Ak by súd relevantne vec posúdil, určil by striedavú starostlivosť aspoň v prípade maloletého E., čím by mohla byť zachovaná toho času narušená väzba medzi súrodencami. Ideálne sa otcovi javí, aby maloletý E. bol zverený do starostlivosti otca, maloletý U. do starostlivosti matky, pričom každý víkend mohli by deti byť u iného rodiča, aby boli medzi nimi zachované väzby. Uviedol, že očakával, že vzhľadom na situáciu v rodine očakával, že súd styk upraví tak, aby deti nepociťovali tento traumatizujúci zásah do ich života spôsobený predovšetkým navrhovateľkou, ktorá sa vôbec nesnažila manželstvo zachovať. Poukázal na to, že deti u neho majú zabezpečený komfort, jedná sa o byt, ktorý je v osobnom vlastníctve, majú vlastnú detskú izbu a otec vie zabezpečiť komplexnú starostlivosť o deti. Otec nesúhlasí s výškou výživného, poukazuje na preukázané príjmy a výdavky a zároveň skutočnosť, že jednak rozvrat nespôsobil a toho času zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o maloletého E.. Navrhol, aby v prípade zverenia maloletého E. do osobnej starostlivosti otca a maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, aby súd výživné neurčil. Ak by sa predsa len súd stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, otec navrhol určiť výživné na maloletého E. 70 eur a na maloletého U. 40 eur. Uviedol, že otec má za to, že by súdnym rozhodnutím boli narušené väzby, ktoré boli dlhodobo potláčané nepriaznivým vývojom veci. Dieťa má právo vybudovať si svoju vlastnú identitu, ktorá je podstatná pre jeho zdravý duševný vývin a rešpektovanie práva rodiča a ostatných príslušníkov na stretávanie s deťmi. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, rovnako aj matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

Je pravda, že súd prvého stupňa vo výroku rozhodnutia nesprávne uviedol dátum narodenia maloletého E., a to 02.05.2011, pričom maloletý E. sa narodil 02.05.2001. Jedná sa však o chybu v písaní, ktorú je možné opraviť kedykoľvek bez ohľadu na právoplatnosť rozsudku. Táto chyba nemá žiaden vplyv na zrozumiteľnosť a určitosť rozsudku, a preto odvolací súd odvolanie otca prejednal aj napriek tejto chybe.

Otec napáda výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a považuje ho za nesprávny. Súd prvého stupňa pri tomto rozhodnutí vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku, z ktorého záver o vhodnosti zverenia maloletých detí matke a nevhodnosti striedavej výchovy vyplýva. Na piatej strane rozsudku sa síce uvádza, že znalkyňa uviedla, že striedavá starostlivosť je „odsúdená na úspech“, avšak jedná sa o nesprávnu citáciu znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti v tomto prípade, dôvodom je to, že hrozí riziko dvojkoľajnosti vo výchove mal. detí. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril aj k tomu, prečo mal. E. chce byť u otca a po zvážení aj tohto faktu odporučil, aby obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky.

Vzhľadom na potreby maloletých detí a možnosti otca je stanovená výška výživného primeraná, napokon len o sumu 10 eur prevýšila výživné, aké vo svojej záverečnej reči navrhoval určiť otec, resp. jeho právny zástupca. Ani v podanom odvolaní otec nespochybňuje závery o svojich príjmoch a výdavkoch a neargumentuje, z akého dôvodu je toto výživné neprimerane vysoké. Nie je možné pri rozhodovaní o výživnom zohľadniť to, že otec sa o maloletého E. stará, pretože podľa výroku rozsudku bol maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná prevziať starostlivosť o jeho výživu.

Odvolanie otca sa vzťahuje aj na výrok o úprave styku, ktorý taktiež vychádza z vypracovaného znaleckého posudku a zodpovedá záverom znaleckého posudku, kedy z posudku vyplýva, že je vhodné stretávanie otca s maloletými deťmi upraviť každý druhý víkend v mesiaci a okrem toho jeden deň v týždni. Otec vo svojom odvolaní neuviedol nijaké špecifické dôvody nesprávnosti rozhodnutia o úprave styku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa os. 1 a , keďže sa jedná o konanie o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.