Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-14-2015.pdf
PDF · 147.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. Y., nar. X.X.XXXX a E. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom D. práce, sociálnych vecí a rodiny F., U. Xa, F., deti rodičov, matky: Y.. A. Y., trvale bytom F., J. XX a otca: K.. U. Miškolci, trvale bytom F., J. XX, v skutočnosti bytom F., Q. 5, na návrhy otca o zmenu zverenia a o zníženie výživného, takto
rozhodol:
L. návrhy z a m i e t a .
A. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
W. zo dňa XX.X.XXXX, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, sa otec domáhal zmeny zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti matky do svojej osobnej starostlivosti, pričom zastupovať deti a spravovať ich majetok by mali obidvaja rodičia. U. navrhol matke určiť sumou XXX,-€ mesačne na N. a sumou XXX,-€ mesačne na E. a zároveň požadoval aj úpravu styku matky s deťmi v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hod. do nedele XX.XX hod. H. tým, že už v konaní o rozvod manželstva navrhol deti zveriť do striedavej starostlivosti, resp. pôvodne do jeho starostlivosti, keďže mal indície o občasných prejavoch agresívneho správania matky k nim, najmä k staršej N., tieto indície mal z rozhovorov s dcérou N. a zo zaznamenaných slovných incidentov na diktafóne a uviedol ich aj D. práce, sociálnych vecí a rodiny. I. (matka) poprela agresivitu voči deťom a naznačila, že N. len týmto spôsobom zneužíva situáciu. W. dcéra prestala hovoriť o útokoch matky a on nevidel ani fyzické známky prípadného násilia, ich vzájomná komunikácia s odporkyňou sa zlepšila a odporkyňa sa mu javila ako pokojnejšia a vyrovnaná, súhlasil s rodičovskou dohodou a zverením maloletých detí do jej starostlivosti. H. XX.X.XXXX večer ho však N. telefonicky kontaktovala a povedala mu, že ju mama zbila a sťažovala sa na bolesti. Po príchode videl na jej tele znaky fyzických poranení, bola silno rozrušená, preto ju zobral prenocovať k sebe a v pondelok kontaktoval jej triednu učiteľku, ktorá mu potvrdila podivné chovanie sa N. v poslednej dobe a po rozhovore s ňou fyzické útoky matky. V. odporkyňa znovu začala vystupovať na maloleté deti agresívne, fyzicky aj psychicky ich trestá, nemôže ďalej súhlasiť s tým, aby boli zverené do jej starostlivosti, dcéry sa matky obávajú a snažia sa zostať u neho čo najviac. L. stav, kedy nie je schopný adekvátne ochrániť ich maloleté dcéry pred fyzickými a psychickými útokmi odporkyne, je pre neho aj pre dcéry neprípustný, keďže im hrozí fyzická a závažná psychická ujma.
T. podaním súdu doručeným dňa X.X.XXXX označeným ako „doplnenie eventuálneho petitu“ otec žiadal súd pre prípad, že by jeho návrhu zo dňa XX.X.XXXX nevyhovel, aby vydal náhradný, eventuálny petit, ktorým by bol zmenený výrok rozsudku I. súdu F. V č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX v časti o určení jeho vyživovacej povinnosti tak, že výživné na maloletú N. sa znižuje zo sumy XXX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne a na maloletú E. zo sumy XXX,-€ na sumu XX,-€ mesačne. I. poukázal na
zmenu pomerov na jeho strane, kedy v čase vydania predmetného rozsudku poberal mzdu v priemernej výške X.XXX,-€, od X.X.XXXX je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom doposiaľ nové zamestnanie nenašiel. Na pojednávaniach otec na svojich návrhoch zotrval.
Y. s návrhmi otca nesúhlasila a vyjadrila sa tak, že ona si stojí za tým, že deti vychováva najlepšie ako je v jej silách, deti ju majú radi a ich správanie k nej nenasvedčuje tomu, že by ich týrala. I. nevidí tie konfliktné situácie, ktoré sú cez týždeň, vidí len to, čo je cez víkend, keď sú deti s ním. I. sa v škole o deti nezaujíma, nechodí na rodičovské združenia, nereaguje na nič, zaujíma ho len čas, ktorý s ním deti strávia od piatku do nedele, pričom často s deťmi chodí ku svojim rodičom.
V. opatrovník skonštatoval, že podľa všetkého sa maloletá N. teraz nachádza v problémovom období puberty a odporučil jej pravidelné návštevy u psychológa. H. zjavne nie sú vysporiadané s rozvodom rodičov, túto situáciu ešte nemajú spracovanú, otec im chýba a potrebovali by niekoho, kto by im pomohol toto obdobie prekonať. K návrhu o zníženie výživného sa nepripojil s tým, že pomery na strane detí sa nezmenili mimo toho, že u N. došlo k prechodu na druhý stupeň základnej školy.
U. dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol I. súd F. V rozsudkom zo dňa X.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s ich zastupovaním a spravovaním majetku obidvomi rodičmi, pričom otec sa zaviazal platiť na ich výživu sumu XXX,-€ mesačne na N. a sumu XXX,-€ mesačne na E. a súčasne bol aj upravený styk otca s maloletými deťmi v každom párnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hodiny nepretržite do nedele XX.XX hodiny. V tej dobe rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali, matka ako zamestnankyňa Y. vnútra SR zarábala v priemere XXX,XX € netto mesačne (od XX/XXXX až XX/XXXX) a otec u zamestnávateľa F. SR, s.r.o., dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok X.XXX,XX € (XX/XXXX až XX/XXXX).
Na čas do rozvodu manželstva rodičov boli maloleté deti rozsudkom I. súdu F. V zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, na základe schválenej rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky s ich zastupovaním a spravovaním majetku obidvomi rodičmi a so záväzkom otca platiť na výživu maloletých detí od XX.X.XXXX sumu XXX,-€ mesačne na N. a sumu XX,-€ mesačne na E.. M. bol upravený styk otca s maloletými deťmi v každom párnom kalendárnom týždni od piatku XX.XX hodiny nepretržite do nedele XX.XX hodiny.
G. I. súdu F. V zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX, súd zamietol návrh otca doručený mu dňa XX.X.XXXX spoločne s návrhom o zmenu zverenia maloletých detí, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, podľa ktorého by bola matka povinná odo dňa účinnosti predbežného opatrenia odovzdať mu maloleté deti do jeho starostlivosti až do právoplatnosti rozsudku o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, nové vyživovacie povinnosti jej nepribudli. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná nie je. A. oproti minulosti nezmenila a jej čistý mesačný zárobok v priemere činí XXX,XX € za rok XXXX a za pomernú časť roka XXXX (január až september) X.XXX,XX €. T. čistý mesačný zárobok matky za posledných XX mesiacov (október XXXX až september XXXX) tak bol vo výške X.XXX,XX €. Y. je spoločne s otcom detí vlastníčkou X-izbového bytu na J. XX v F., v ktorom býva spoločne s deťmi.
I. nové manželstvo neuzavrel, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Od XX.XX.XXXX má v živnostenskom registri zapísané predmety činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti, tvorba grafických návrhov prostredníctvom výpočtovej techniky, reklamná a propagačná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, vydavateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti a výroba, predaj a požičiavanie zvukovo-obrazových záznamov so súhlasom autora, vo všetkých predmetoch je činnosť pozastavená od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XX.XXX,XX €, základ dane XX.XXX,XX € a daň X.XXX,XX €. V obchodnom registri evidovaný nie je. Od X.X.XXXX je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. R. posledným zamestnávateľom bol F. SR, s.r.o., pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 ZP ku dňu XX.X.XXXX bez udania dôvodu, otcovi nebolo vyplatené odstupné, ale odmena vo výške
sedemnásobku priemernej mesačnej mzdy. T. čistý mesačný príjem otca za obdobie august XXXX až máj XXXX, teda vrátane vyplatenej odmeny, predstavuje X.XXX,XX €. T. čistý mesačný príjem otca bez mesiaca máj, kedy mal vyplatenú zmienenú odmenu, činí X.XXX,-€. I. bol priznaný nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti vo výške, v X/XXXX: XXX,XX €, v X/XXXX: XXX,XX €, v X/XXXX: XXX,XX €, v X/XXXX: XXX,XX €, v XX/XXXX: XXX,XX € a v XX/XXXX: XXX,XX €. I. je spoločne s matkou detí vlastníkom X-izbového bytu na J. XX v F., v ktorom býva matka s deťmi. I. býva v X-izbovom prenajatom byte na Q. X v F..
Y. deti sú vo veku, N. XX rokov a E. X,X roka. V školskom roku XXXX/XXXX navštevujú piaty a druhý ročník základnej školy. V. modernej gymnastiky H., M. súbor Q., Q. písomne dňa XX.XX.XXXX potvrdil, že maloletá N. je siedmy rok členkou klubu modernej gymnastiky H. a tanečného súboru Q., halo, pravidelne sa zúčastňuje tréningových hodín, aktuálne trénuje štyrikrát do týždňa, pred súťažami a vystúpeniami aj v sobotu, je talentovaná a výnimočná s výbornou športovou perspektívou. V roku XXXX obsadila na Y. F. 6. miesto vo svojej kategórii, v roku XXXX sa zúčastnila aj na Y. L. v L. dance, odkiaľ postúpila na Y. sveta, kde s formáciou obsadila XX. miesto a na Y. X. v L. dance so skupinou obsadila XX. miesto a s formáciou 6. miesto. V tomto roku s formáciou získali titul Y. X.. T. za tréningové hodiny sa uskutočňuje dvojmesačne v sume XXX,-€. Do tréningovej činnosti sa v roku XXXX zapojila aj maloletá E., ktorá absolvuje tréningy trikrát do týždňa, aj ona patrí medzi šikovné dievčatá, ktoré podávajú výborné výsledky. V roku XXXX sa prebojovala na Y. F., kde obsadila 4. miesto, v roku XXXX tiež postúpila na Y. F.. T. za tréningové hodiny sa uskutočňuje dvojmesačne v sume XX,-€. Y. N. začala tento rok navštevovať aj základnú umeleckú školu, výuku hry na gitaru. E. jedno z detí nemá trvalo zvýšené náklady na výživu zo zdravotného hľadiska.
Na požiadanie súdu v súvislosti s návrhom otca o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa XX.X.XXXX o odovzdanie maloletých detí do jeho starostlivosti vykonal kolízny opatrovník prešetrenie pomerov maloletých detí a pohovor s nimi. V písomnej správe zo dňa XX.X.XXXX, súdu doručenej dňa X.X.XXXX uviedol, že dňa XX.X.XXXX referátu L. otec maloletých detí oznámil, že deti má v súčasnosti vo svojej starostlivosti z dôvodu matkinho útoku voči maloletej N., ktorá sa s ním dňa XX.X.XXXX telefonicky skontaktovala s prosbou, aby ju zobral, lebo mama ju bije. T. pretrvávajúce bolesti hlavy na základe ich odporúčania bol otec s maloletou na vyšetrení v H. F.. T. ich vedomostí boli obidve deti od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v starostlivosti otca, od tohto dňa, kvôli konfliktom rodičov, ktoré sa odohrávali aj pred deťmi, otec súhlasil, aby boli v starostlivosti matky. Na základe oznámenia otca si referát L. vyžiadal správu z H., a tiež zo A. školy J. ul., ktorú deti navštevujú. H. XX.X.XXXX bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov na pracovisku referátu s každou maloletou zvlášť. I. deti potvrdili útoky matky voči nim, ktoré sa vystupňovali najmä v poslednom období. O tom, čo sa deje doma, doteraz nehovorili s nikým, nevedeli komu o tom majú povedať. W. bola u nich doma stará matka zo strany matky, ktorá videla, ako sa matka voči ním správa. O udalostiach zo dňa XX.X.XXXX vie aj triedna učiteľka N.. N. uviedla, že mama sa na ňu hnevá najmä kvôli príprave do školy, keď neposlúcha alebo odvráva. U. kričí, vulgárne nadáva, niekedy ju bolestivo chytí za ruku alebo udrie po tvári alebo po zadku. L. sa to asi dvakrát do týždňa, bitku dostane jeden alebo dvakrát za dva týždne. V súčasnosti si nevie predstaviť bývať u otca, chýbali by jej kamarátky a prostredie, v ktorom v súčasnosti je. Z vyjadrení maloletej je zrejmé, že sama si dáva za vinu správanie matky, akoby ju chcela brániť, ochraňovať. E. uviedla, že voči nej sa mama správa inak ako k N.. Y. na ňu kričí a nadáva, nebije ju. H. si pozor, aby mamu nenahnevala, lebo sa bojí jej reakcií. M. to už dlho, nemyslí si, že sa to niekedy zlepší. Z vyjadrení E. je zrejmé, že má z matky strach, je priklonená k myšlienke bývať u otca. H. XX.X.XXXX bol vykonaný pohovor s matkou maloletých detí ktorá uviedla, že jej správanie voči N. bolo skratové, ako príčinu označila zvýšené nároky v pracovnej oblasti a neprijateľné správanie sa N.. H. XX.X.XXXX bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca na Q. X v F. so zistením, že býva v prenajatom kompletne zariadenom X-izbovom byte, v ktorom má vytvorené podmienky pre obe deti. I. uviedol, že má auto a flexibilnú pracovnú dobu, dokáže zabezpečiť všestrannú starostlivosť a výchovu detí ako aj to, že v správaní najmä N. sú prejavy vzdoru a odporu, ale on si dokáže s nimi poradiť. L. sa s maloletou komunikovať, vyjasniť si vzájomné konflikty, ona vidí odlišný prístup rodiča, vďaka čomu zmení svoje správanie.
H. X.X.XXXX vykonal kolízny opatrovník ďalší pohovor s maloletými deťmi, ktoré zhodne uviedli, že na vysvedčení mali samé jednotky, pochválili sa tiež úspechmi v tanci, ktorému sa intenzívne venujú, N. skončila na majstrovstvách L. tretia a postúpila na majstrovstvá sveta, E. bola na majstrovstvách L. na XX. mieste. H. si pamätali rozhovor, ktorý bol s nimi vykonaný v januári XXXX. Na otázku, čo sa
odvtedy zmenilo, E. uviedla, že maminka je už lepšia, menej kričí, ani ich netrestá tak ako predtým. L. sa, že keď nebola s tatom na tréningu, bála sa maminy, že bude kričať. N. uviedla, že sa stáva, že mamina kričí a hnevá sa, keď sa so sestrou hádajú. Na otázku, či a čo by chceli zmeniť v starostlivosti o ne odpovedali, že N. by chcela, aby všetko zostalo ako to je, E. by si vedela predstaviť byť s tatom polovicu času. I. deti zhodne uviedli, že správanie ich mamy voči nim sa zlepšilo, mama menej kričí, a keď aj príde ku konfliktu medzi nimi, tak sa o tom porozprávajú a odpustia si. W. E. vyjadrila strach z reakcií matky, obe povedali, že majú obavu pred konfliktami rodičov. Z pozorovania detí bol evidentný ich nadštandardný súrodenecký vzťah, E. považuje sestru za svoj vzor. H. XX.X.XXXX bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky. K. o X-izbový byt v spoločnom vlastníctve rodičov detí, ktorý je zaťažený hypotékou, po rozvode nie je vysporiadaný. F. je kompletne zariadený a hygiena a čistota v ňom na požadovanej úrovni. V detskej izbe sú vytvorené podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin detí. Na základe vykonaného šetrenia bolo skonštatované, že matka má pre maloleté deti vytvorené vhodné prostredie i podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o ne. Na základe vykonaného pohovoru dospel kolízny opatrovník k záveru, že zmena zverenia nie je v záujme maloletých detí.
I. pohovor s deťmi bol vykonaný kolíznym opatrovníkom dňa X.XX.XXXX. E. vypovedala, že tato jej doma stále chýba, cíti sa u neho dobre, možno lepšie ako doma, s otcom majú spolu vždy nejaký dobrý program, tiež si s ním robia úlohy do školy, oproti mame je trpezlivejší a pokojnejší, keď neposlúchajú, zvýši hlas. U mamy je viac povinností, lebo takmer každý deň majú tréning alebo sa pripravujú do školy. V. je toho veľa a nestíhajú, mama je nervózna a kričí, stane sa, že aj nadáva na ne. I. sa stane, že ju mama udrie, ale nie po hlave. Y. ju bije menej ako N.. I., čo udrela N., si dáva väčší pozor, určite menej kričí a menej na ne nadáva a aj menej ich bije. E. by chcela s otcom tráviť viacej času, ale nevie si predstaviť, že by išla k nemu bývať. Na bývanie u mamy je zvyknutá, má tu so sestrou izbu, svoj kútik, blízko má školu a tanečnú. N. je v prospechu najlepšia v triede, tento rok začala chodiť na gitaru do základnej umeleckej školy, je veľmi úspešná v showdance, na majstrovstvách X. skončila ich skupina prvá. Na tréningy chodieva trikrát do týždňa. N. uviedla, že bitka z januára XXXX sa už nezopakovala, mamina sa k nim správa lepšie, dáva viacej pozor, ale ani predtým to nebolo tak zlé. E. raz, dvakrát do mesiaca sa stane, že mama im občas nadáva a aj ich udrie po zadku alebo ruke, ale nikdy nie silno a po hlave. K tatovi na víkend chodieva rada, chodievajú spolu korčuľovať, do kina, hrávajú spolu basketbal pri dome na ihrisku, keď treba, robia si u neho úlohy. H. sa cíti aj doma aj u otca. Na otázku, či by chcela zmeniť niečo v tom, ako s rodičmi fungujú, odpovedala, že jej vyhovuje ako je to teraz a nechcela by nič meniť, prázdniny by chcela tráviť s rodičmi na polovicu. Z vyjadrení maloletých detí je zrejmé, že správanie matky voči nim sa od incidentu v januári XXXX zlepšilo, mama sa viac kontroluje, menej kričí, viac sa im snaží dohovoriť, menej im nadáva a menej ich bije. W. vtedy, keď je povinností viac a dievčatám sa nechce, dochádza k vyhroteným situáciám a matkino správanie je neprimerané. Z rozhovorov s deťmi kolízny opatrovník nadobudol dojem, že tento stav je dlhodobý a už si naň zvykli. Z pohovoru s maloletými deťmi možno skonštatovať, že majú radi oboch rodičov a napriek tomu, že si uvedomujú nevhodné správanie ich matky voči nim, nechcú zmeniť momentálny stav, keď sú zverené do starostlivosti matky.
T. § 163 ods. X O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
T. § 26 A.. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
K zmene súdneho rozhodnutia, ktorým bolo upravené výchovné prostredie maloletého dieťaťa, môže súd pristúpiť len v súvislosti so závažnou zmenou pomerov týkajúcich sa okolností tvoriacich skutkový podklad predchádzajúceho rozhodnutia v predmetnej veci. M. zmenu pomerov je potrebné posudzovať z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa na jeho ďalšej riadnej výchove pri súčasnom rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia.
H. pre zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa bude výlučne tá skutočnosť, že doterajšie výchovné prostredie už ďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky pre jeho riadny vývoj a ak sa dostane do rozporu so záujmami maloletého dieťaťa a so záujmami spoločnosti, a to najmä z dôvodu, že sa medzi dieťaťom a rodičom, ktorému je zverené do výchovy, vyvinul vzťah ohrozujúci ďalší zdarný priebeh výchovy.
L. pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa sa musí zamerať na zistenie, či sa návrhom sleduje zamedzenie ohrozenia jeho ďalšieho zdravého vývoja.
A. doterajšieho výchovného prostredia maloletého dieťaťa je vtedy dôvodná, ak má súvis so zmenou pomerov na strane toho rodiča, vo výchovnom prostredí ktorého sa dieťa nachádza. Z toho vyplýva, že zmena pomerov u druhého rodiča, ktorý dieťa vo výchove nemá, spočívajúca iba v tom, že od doby predchádzajúceho rozhodovania súdu v predmetnej veci vykazuje tento rodič v podstate rovnakú výchovnú spôsobilosť, ako rodič vychovávajúci dieťa, nemôže byť podkladom súdneho rozhodnutia o zmene osobnej starostlivosti.
T. posudzovaní opodstatnenosti zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa nemôžu byť základným kritériom len lepšie ekonomické pomery na strane druhého rodiča.
V konaní o zmene osobnej starostlivosti musí mať súd na zreteli, či by táto zmena neprivodila maloletému dieťaťu citový otras, príp. či by nemala negatívny dopad na jeho ďalší vývoj.
T. zmenu pomerov vo výchovnom prostredí maloletého dieťaťa znamená, porovnať okolnosti, za ktorých bolo o zverení dieťaťa rozhodnuté v minulosti, so súčasnými pomermi dieťaťa vrátane kvality jeho vzťahu s rodičom, ktorý mu poskytuje osobnú opateru, keď zároveň súd aj zisťuje, či v medziobdobí nenastali tiež zmeny v spôsobilosti tohto rodiča zastávať primárnu výchovnú rodičovskú pozíciu.
V konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, bolo uznesením zo dňa XX.X.XXXX nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. H. takéhoto postupu bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa X.X.XXXX, kedy vyslovil prekvapenie nad tým, že dňa X.X.XXXX otec maloletých detí prišiel na ich pracovisko, aby im oznámil agresívne fyzické a psychické útoky matky voči deťom, kedy ich psychicky vydiera, vyvíja na ne nátlak, na deti je nervózna a vyjadruje sa vulgárne na ich adresu. I. vtedy usmernili, že o týchto skutočnostiach má povedať na pojednávaní. W. tomuto usmerneniu otec tieto závažné skutočnosti na pojednávaní vôbec nezmienil. H. X.XX.XXXX otec súdu písomne oznámil, že v priebehu ostatných mesiacov došlo k zásadným pozitívnym zmenám a k zlepšeniu komunikácie medzi ním a matkou detí a zaznamenal zlepšenie pomerov ohľadne starostlivosti o deti, pričom avizoval uzavretie rodičovskej dohody s tým, že znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné a netrvá na jeho vypracovaní (bolo pritom nariadené ex offo). W. v súvislosti s uzavretím rodičovských dohôd tak v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ako aj v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd od vykonania znaleckého úkonu upustil.
V aktuálnom konaní, ktoré otec vyvolal na základe podľa neho agresívneho vystupovania matky voči deťom, ich fyzického a psychického napádania, vyvíjania nátlaku na deti, vyjadrovania sa vulgárne na ich adresu a neprimeraného trestania detí matkou, sa otec sám domáhal nariadenia znaleckého dokazovania, aby boli matka a deti vyšetrené psychológom s tým, že pokiaľ to bude potrebné, bol by vyšetrený aj on (v rámci každého obdobného znaleckého dokazovania musia byť vyšetrené nielen maloleté deti ale aj obaja rodičia).
I. závadného správania sa matky k deťom otec referoval, že veci z minulosti sa zopakovali, zo strany matky sú to vulgarizmy, fyzické tresty, vyhrážanie sa za neposlušnosť. K incidentu z januára XXXX uviedol, že dcéra N. ho telefonicky kontaktovala, lebo ju mama zbila a sťažovala sa na bolesti, po príchode videl na jej tele znaky fyzických poranení, maloletá bola silno rozrušená, preto ju zobral prenocovať k sebe a v pondelok kontaktoval jej triednu učiteľku, ktorá mu potvrdila podivné chovanie sa N. v poslednej dobe a po rozhovore s ňou fyzické útoky matky. Y. k tomu vysvetľovala, že v nedeľu XX.X.XXXX otec deti priviedol večer a N. vtedy zistila, že na úlohu mala vytvoriť básničku, na ktorú zabudla, bola unavená, začala plakať, ona jej navrhla, aby išli básničku napísať, N. začala s tým, že to nechce a nebude robiť, sestru udrela do chrbta a naschvál zakopla do matky, čo aj neskôr sama priznala pred učiteľkou. N. vtedy matka navrhla riešenia, že pôjdu do sprchy, do druhej izby, keď to maloletá odmietala, asi po hodine jej dala facku, chytila ju za ruku a snažila sa ju odviesť do obývačky. N. vždy, keď má takéto stavy, začne s tým, že zavolá otcovi, keď sa ukľudní, povie, neboj mami, ja ťa mám rada. V tú nedeľu N. chcela tiež telefonovať otcovi, matka jej dala telefón, otec po ňu prišiel a ráno ju
odviedol do školy. H. zobral otec tiež na V. z dôvodu, že jej matka dala údajne päsťou do oka, bol s ňou na röntgene, fotil ju nahú, pričom na tele mala modriny z gymnastiky, práve z takéhoto správania otca mala N. stresy. I. napísal list učiteľke, deti vypovedali na sociálke, matka na polícii, stala sa z toho veľká kauza. K tvrdeniu otca, že vie ešte o jednej bitke matka uviedla, že o žiadnej ďalšej bitke nevie, otec ju nikdy nevypočuje, aby vedel, prečo konflikt vznikol.
Y. popisovala tiež situáciu, kedy došlo medzi ňou a otcom ku konfliktu pred skončením školského roka, kedy jej otec po tom, ako priviedol domov E., vyčítal nezdvíhanie telefónu, zabraňoval jej opustiť kuchyňu, odmietal z bytu odísť a po tom, ako ho opľula, jej dal facku a sotil ju o skriňu, z dôvodu čoho privolala políciu. T. tomto konflikte boli prítomné aj deti. I. poukázal na to, že v čase incidentu v januári mala N. už básničku po príchode od neho domov napísanú na papieri, ale matka jej ho roztrhala a poprel konflikty v čase, keď on deti privádza k matke.
T. § 100 ods. X O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. W. maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
T. § XX ods. X A.. o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. W. maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka preveroval opakovane nielen situáciu v domácnosti matky čo sa týka jej správania sa k maloletým deťom, ale taktiež zisťoval aj názor maloletých detí na otcom navrhovanú zmenu ich zverenia z osobnej starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti.
Y. deti sa k ďalšiemu výchovnému prostrediu vyjadrili:
H. XX.X.XXXX: N., že si nevie predstaviť bývať u otca, chýbali by jej kamarátky a prostredie, v ktorom v súčasnosti je a E., že matka sa voči nej správa inak ako k N., menej na ňu kričí a nadáva, nebije ju a bola priklonená k myšlienke bývať u otca.
H. X.X.XXXX: deti pamätajúc si rozhovor vykonaný s nimi v januári XXXX vypovedali, že mama je už lepšia, menej kričí, ani ich netrestá tak ako predtým, hnevá sa, keď sa medzi sebou hádajú, N. by chcela, aby všetko zostalo ako to je, E. by si vedela predstaviť byť s otcom polovicu času. I. deti zhodne uviedli, že správanie ich mamy voči nim sa zlepšilo, mama menej kričí, a keď aj príde ku konfliktu medzi nimi, tak sa o tom porozprávajú a odpustia si, ale obe vyslovili obavy pred konfliktami rodičov.
H. X.XX.XXXX: E. povedala, že tato jej doma stále chýba, cíti sa u neho dobre, možno lepšie ako doma, s otcom majú spolu vždy nejaký dobrý program, tiež si s ním robia úlohy do školy, oproti mame je trpezlivejší a pokojnejší, keď neposlúchajú, zvýši hlas. U mamy je viac povinností, lebo takmer každý deň majú tréning alebo sa pripravujú do školy, keď nestíhajú, mama je nervózna a kričí, stane sa, že aj nadáva na ne, občas sa stane, že ju mama udrie, ale nie po hlave, mamu ju bije menej ako N.. Z. by s otcom tráviť viacej času, ale nevie si predstaviť, že by išla k nemu bývať, na bývanie u mamy je zvyknutá, má tu so sestrou izbu, svoj kútik, blízko má školu a tanečnú. N. uviedla, že k otcovi na víkend chodieva rada, dobre sa cíti aj doma aj u otca, vyhovuje jej to, ako je to teraz a nechcela by nič meniť, prázdniny by chcela tráviť s rodičmi na polovicu.
Čo sa týka vôle maloletých detí zmeniť doterajšie výchovné prostredie, tak tu sa obe zhodli na tom, že ho meniť nechcú, je teda z ich pohľadu vyhovujúce. Y. na obranu proti návrhu otca uviedla, že N. je veľmi tvrdohlavá a výbušná, čo o nej vedia aj učitelia, ale títo s tým problém nemajú, doma je to však na hrane. I. ju nabáda, aby mu zavolala vždy, keď sa niečo udeje a N. to aj robí, napr. naposledy nemala napísaný sloh, čo jej ona vyčítala, reakciou N. bolo, že zavolá otcovi, nakoniec to ale nespravila. N. teda postupuje tak, ako by ju chcela telefonovaním otcovi
potrestať. I. sama (matka) absolvovala minulý rok kurz efektívneho rodičovstva, ktorý považuje pre ňu za prospešný a s N. bola u detského psychológa na E. a aj v škole, psychológ povedal, aby tomu dali ešte čas, že sa to zmení.
Y. tiež poukazovala na to, že ona má vo vzťahu k deťom oveľa viac povinností, než otec, pritom však robí s nimi aj také aktivity ako robí otec, nie je si istá, či by otec zvládal všetko, čo zvláda ona, napr. do X-tej rána robiť kostýmy, robiť s deťmi herbár, zapájať sa do zberu papiera, chodiť s deťmi na vystúpenia...otec nechodí ani na A., zaujíma ho len čas, ktorý s ním deti trávia od piatku do nedele.
H. vypovedali aj o správaní sa matky k nim, kedy pri prvom vypočutí kolíznym opatrovníkom v januári XXXX N. priznala, že mama sa na ňu hnevá najmä kvôli príprave do školy, keď neposlúcha alebo odvráva, vtedy kričí, vulgárne nadáva, niekedy ju bolestivo chytí za ruku alebo udrie po tvári alebo po zadku. L. sa to asi dvakrát do týždňa, bitku dostane jeden alebo dvakrát za dva týždne. E. vtedy uviedla, že mama na ňu kričí, ale nebije ju. T. druhom vypočutí v júli XXXX obe deti zhodne povedali, že správanie ich matky voči nim sa zlepšilo, mama menej kričí, a keď aj príde ku konfliktu medzi nimi, tak sa o tom porozprávajú a odpustia si. V rámci tretieho a posledného vypočutia detí v novembri XXXX bolo zistené, že matka sa k nim správa lepšie, dáva viacej pozor, ale ani predtým to nebolo podľa N. tak zlé, asi raz, dvakrát do mesiaca sa stane, že matka im občas nadáva a aj ich udrie po zadku alebo ruke, ale nikdy nie silno a po hlave.
Z prejavu detí pred kolíznym opatrovníkom síce vyplynulo, že matka voči nim, postupovala neprimerane, keď na ne útočila slovne a voči N. uplatňovala aj fyzické tresty, nebolo však preukázané, že by sa tak stávalo často a bezdôvodne, vždy k tomu došlo po konflikte s N., pričom maloletá sama uznala, že to bolo v súvislosti s jej prípravou do školy, kedy odvrávala a neposlúchala. H. priznali, že mama je nervózna a kričí, keď je toho veľa a nestíhajú,
Je nesporné, že starostlivosť o dve maloleté deti vo veku XX rokov a X,X roka, ktoré sa viackrát do týždňa po vyučovaní zúčastňujú organizovanej športovej aktivity, dokonca aj výuky v A.-ke a chodia na turnaje, súťaže a niekedy aj na tréningy počas víkendov, na ktoré ich treba sprevádzať a dosahujú pritom aj vynikajúce výsledky v škole, je pre samostatne žijúceho rodiča náročné z hľadiska časového i fyzického. W. je potrebné deťom zabezpečovať nepretržite každodenné potreby (stravovanie, hygiena, príprava do školy), vykonávať tiež údržbu domácnosti a ošatenia, nákupy do domácnosti a aj pre deti, zadovažovať deťom všetko potrebné pre záujmovú činnosť, príležitostne chodiť s nimi k lekárom, zúčastňovať sa rodičovských združení, konzultácii s učiteľmi a iných aktivít spojených so školou, ale tiež vypĺňať deťom zvyšný voľný čas spoločnými činnosťami. M. povinnosti prináležia matke z hľadiska jej postavenia ako rodiča vykonávajúceho osobnú starostlivosť o deti, pričom ich musí zabezpečovať popri svojom zamestnaní. I. sa deťom venuje len v rámci súdnej úpravy styku, čo je každý párny kalendárny týždeň od piatku XX-tej hodiny do nedele XX-tej hodiny. T. mieru osobnej zaangažovanosti oboch rodičov na uspokojovaní potrieb maloletých detí, je táto na strane otca nepomerne menšia, než u matky. L. sa stotožnil s odporúčaním kolízneho opatrovníka, aby matka aspoň s maloletou N. pravidelne navštevovala psychológa s ohľadom na správanie sa maloletej voči nej. T. popisu matky, ale tiež vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom, sa maloletá k matke skutočne môže správať provokačne, a to predovšetkým v súvislosti s plnením si školských i mimoškolských povinností - maloletá sa vynikajúco učí (v prospechu je najlepšia v triede) a zároveň sa zúčastňuje aj záujmovej aktivity, v ktorej je taktiež veľmi úspešná. T., ktoré maloletá má voči škole aj mimoškolským subjektom (gymnastika, tanec, gitara) ju nesporne zaťažujú nielen časovo, ale aj fyzicky, čo môže byť pre ňu vyčerpávajúce. W. je na prahu najcitlivejšieho obdobia - puberty, kedy si začína uvedomovať svoju vlastnú osobnosť a pre fyzické zmeny v organizme je tak, ako všetci jej rovesníci, značne zraniteľná. Od rozvodu manželstva rodičov neuplynul ani rok a nielen N., ale aj jej mladšia sestra, nie sú doposiaľ s touto situáciou zjavne úplne vysporiadané a súd nadobudol dojem, že v podstate ani matka samotná nie je so súčasným stavom plne identifikovaná (s rozvodom manželstva nesúhlasila). T. pravidelná súčinnosť psychológa by podľa názoru súdu mohla nielen maloletej N., ale aj matke, pomôcť vyrovnať sa s terajšou situáciou, a predovšetkým naučiť ich obe, ako ju zvládať bez vzájomného ubližovania si.
I. maloleté deti v rámci pohovorov s kolíznym opatrovníkom vyjadrili radosť zo stretávania sa s otcom počas víkendov a zároveň aj vôľu zachovať súčasný stav, resp. model fungovania neúplnej rodiny, kedy chcú naďalej zostať v osobnej starostlivosti matky. S ohľadom na ich vek a k nemu primeranú rozumovú vyspelosť je potrebné ich názor akceptovať,
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vykonanie zmeny zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti matky do osobnej starostlivosti otca. W. preukázané, že by doterajšie výchovné prostredie u matky už nezaisťovalo najpriaznivejšie podmienky pre riadny vývoj maloletých detí, resp. že by sa dostalo do rozporu s ich záujmami, a že by sa bol v krátkom medziobdobí (od rozvodového konania) medzi deťmi a ich matkou vyvinul vzťah ohrozujúci ďalší zdarný priebeh výchovy, a tým aj zdravý vývoj detí. T. vznikajúce vo vzťahoch medzi matkou a deťmi podľa toho, ako ich vnímal otec, jestvovali aj v čase rozvodového konania, napriek tomu ich otec vtedy pred súdom neuviedol, oboznámil s nimi len kolízneho opatrovníka referenciami na D.-re. W. sa podľa otca situácia zmenila v zmysle zlepšenia jeho komunikácie s matkou detí, takže konečným prístupom otca k veci bolo súdom od znaleckého dokazovania upustené.
V súčasnej dobe súd nepovažoval za dôvodné znalecké dokazovanie nariadiť, keďže v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by si vyžadovali odborné stanovisko súdneho znalca pre posúdenie opodstatnenosti zmeny výchovného prostredia maloletých detí, keď na základe iných vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že matka je aj v súčasnej dobe spôsobilá naďalej poskytovať deťom osobnú opateru. T. bol ale zistený v opätovne zlej komunikácii medzi rodičmi, a to podľa všetkého aj v dôsledku doposiaľ neusporiadaných majetkových vzťahov, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na splácaní hypotekárneho úveru a otec si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplní v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím (namiesto sumy XXX,-€ a XXX,-€ platí len XXX,-€ spoločne na obe deti).
W. nepodstatnou skutočnosťou je aj to, že otec nemá dostatočné materiálne podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti. F. v prenajatom X-izbovom byte, a aj keď tu má podľa názoru kolízneho opatrovníka vytvorené podmienky pre obe deti, súd je toho názoru, že s ohľadom na vek detí a to, že sa jedná o dievčatá, by takéto bývanie
nebolo pre deti vhodným, keď navyše deti navštevujú školu a záujmové aktivity v T., pričom otec býva vo štvrtom bratislavskom okrese. I. tiež požiadal o zníženie výživného na maloleté deti z dôvodu svojej nezamestnanosti, a to na sumy XXX,-€ a XX,-€, ktoré sú vo vzťahu k veku a potrebám detí nedostatočné, matke na deti platí výživné len v celkovej sume XXX,-€ mesačne čo znamená, že deťom nevie ani riadne zabezpečiť primeranú výživu.
S odkazom na vyššie uvedené v konaní preukázané skutočnosti návrhu otca o zmenu zverenia maloletých detí nie je možné vyhovieť a súd ho ako neopodstatnený zamietol.
T. § 78 ods. X veta prvá A.. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. X cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
H. výška výživného na maloleté deti bola určená pred necelým rokom (XX/XXXX). V konaní nebolo zistené, že by sa odvtedy výdavky spojené s ich výživou znížili, naopak, u staršej N. došlo k istej zmene pomerov prestupom na druhý stupeň základnej školy a pribudnutím ďalšej záujmovej aktivity (A.).
U matky nastalo medzičasom zlepšenie zárobkových pomerov cca o XXX,-€ mesačne, porovnávajúc jej zárobok zistený v rozvodom konaní so zárobkom dosiahnutým za pomernú časť roku XXXX.
I. ukončil posledný pracovný pomer u zamestnávateľa totožného ako v dobe určenia výživného dohodou. R. tvrdenie, že sa tak stalo pre organizačné zmeny zamestnávateľa, resp. ako to vysvetlil, že F. na trhu končí a rozväzuje pracovné pomery so zamestnancami, sa preukázalo ako v rozpore so skutočnosťou. Na dopyt súdu, či dôvodom ukončenia pracovného pomeru otca boli organizačné zmeny vo firme F. SR, s.r.o., a či zamestnávateľ otcovi ponúkol iné pracovné miesto a vyplatil mu odstupné, bolo mu oznámené, že pracovný pomer skončil dohodou bez udania dôvodu a k vyplateniu odstupného nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že u otca je potrebné naďalej zohľadňovať jeho príjmové možnosti aké mal v poslednom zamestnaní, resp. posudzovať ho tak, ako keby naďalej dosahoval zárobok X.XXX,- €, t.j. naposledy dosahovaný priemerný čistý mesačný zárobok bez zohľadnenia vyplatenej odmeny v poslednom mesiaci pracovného pomeru. I. vyplatená otcovi vo výške sedemnásobku priemernej mesačnej mzdy by mala pokryť príjem otca, ktorý by mal sedem nasledujúcich mesiacov po ukončení
pracovného pomeru, teda do decembra XXXX. A. vznikol otcovi aj nárok na vyplácanie podpory v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške XXX,XX € v období jún až november XXXX. E. teda bola príjmová situácia otca súhrnom ešte lepšia, než v dobe trvania pracovného pomeru.
K zmene majetkových pomerov rodičov, ich osobného stavu a okruhu ich vyživovacích povinností, nedošlo.
T. § 6X ods. X A.. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. T. ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. H. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
T. ods. X veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletých detí je potrebné naďalej zohľadňovať osobnú opateru matky ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nim.
T. ods. X cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. T. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
U., pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú predovšetkým všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností (mimo výživného).
T. § 75 ods. X A.. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
I. potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) vo všeobecnosti zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané jeho veku.
L. a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.
T. každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
I. sa domáha v prípade, že súd nevyhovie jeho návrhu o zmenu zverenia maloletých detí z matkinej osobnej starostlivosti do jeho osobnej starostlivosti, zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom na sumy XXX,-€ a XX,-€ mesačne s počiatkom zníženia „čo najskôr“, ako to uviedol na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX. V prípade zníženia výživné na maloleté dieťa dôjde vždy k poškodeniu jeho záujmov, keďže tým dochádza aj k poklesu jeho životnej úrovne. T. ale u povinného rodiča nastanú podmienky, ktoré zníženie
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu odôvodňujú, súd musí v závislosti od preukázanej podstatnej zmeny pomerov rozhodnúť o výživnom aj v neprospech oprávneného.
A. pomerov na strane povinného rodiča, ktorá opodstatňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, musí byť trvalého alebo aspoň dlhodobého charakteru s tým, že nebola vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla subjektívnym zavinením rodiča. T. tak najmä o odchod do starobného dôchodku, kedy sa jediným príjmom rodiča stáva starobný dôchodok, invalidizáciu znamenajúcu stratu spôsobilosti dosahovať príjem z riadneho pracovného pomeru, či dlhodobé alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu rodiča s následkom straty možnosti vykonávať dovtedajšie povolanie, alebo zvýšenia nákladov na vlastnú obživu (za lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.).
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od určenia doterajšieho výživného na maloleté deti u otca nedošlo k žiadnej dlhodobej alebo trvalej zmene jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorej by nemohol vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, alebo len zárobkovú činnosť v menšom rozsahu a nedošlo ani k úbytku jeho zručností a schopností vykonávať závislú činnosť či samostatnú zárobkovú činnosť následkom veku a nepribudli mu ani nové vyživovacie povinnosti.
I. je vysokoškolsky vzdelaný, je v produktívnom veku (XX rokov), býva v hlavnom meste s najväčšou koncentráciou pracovných ponúk v štátnom i súkromnom sektore, kde má široké možnosti zabezpečiť si príjem z pracovnej aktivity vykonávanej nielen v trvalom pracovnom pomere, ale aj na základe dohody o vykonaní práce, resp. z brigádnickej činnosti. A. je držiteľom živnostenského listu so zápisom celkovo siedmych predmetov činnosti, o zápis ktorých by bezpochyby nepožiadal, pokiaľ by nebol spôsobilý činnosť v ich zmysle vykonávať.
To, že otec pozastavil výkon svojej živnosti od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, súd vyhodnotil rovnako, ako aj ukončenie jeho posledného pracovného pomeru dohodou, podľa obsahu už citovaného ustanovenia § 75 ods. X veta druhá A.. o rodine.
H. zníženia výživného nemôže byť ani argumentácia otca, že s výškou výživného v rozvodovom konaní súhlasil, aby sa spor uzavrel. I. uzavretím rodičovskej dohody ohľadne výživného v sume XXX,-€ a XXX,- € sám vyjadril svoju spôsobilosť podieľať sa takýmto spôsobom na výžive maloletých detí. V prospech jeho návrhu neobstojí ani jeho tvrdenie, že vtedy mu matka detí prisľúbila previesť hypotéku na seba, k čomu ale nedošlo, a že mu zároveň umožnila dovtedy platiť nižšie výživné, napriek tomu ale na neho podala trestné oznámenie pre neplatenie výživného v určenej výške. K tomu matka vypovedala, že nemôže platiť hypotéku skôr, kým otec nebude platiť stanovené výživné, pričom mu nedôveruje v otázke financií, nakoľko si v minulosti bral pôžičky bez jej vedomia a obáva sa toho, že keby aj pôžičku začala platiť, otec by určené výživné zaplatil možno len raz.
C. majetkových sporov rodičov na čas po rozvode ich manželstva nemá žiaden dosah na plnenie výživného povinným rodičom. Na úkor výživného si bývalí manželia nemôžu vyporiadavať vzájomné pohľadávky, ani si ním kompenzovať jednotlivé záväzky. C. by mali mať na zreteli, že pokiaľ nenájdu zhodu v majetkových otázkach a naďalej budú preto medzi nimi pretrvávať napäté vzťahy a vznikať konfliktné situácie, bude to mať dosah na psychiku ich maloletých detí, na ich správanie a celkové formovanie ich osobnosti. K životnému komfortu maloletých detí neprispieva, keď musia byť svedkami konfrontačných stretov rodičov, ku ktorým majú inak, a to tak k matke, ako aj otcovi, bezpochyby dobrý vzťah.
L. návrh otca o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol majúc za preukázané, že v jeho možnostiach a schopnostiach je zúčastňovať sa na výžive maloletých detí tak, ako bolo určené ostatným súdnym rozhodnutím.
O trovách konania súd rozhodol podľa § X46 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými
náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).