Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_8C-15-2015.pdf
PDF · 87.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/15/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou v právnej veci žalobcu RYCHLOMAT s.r.o. so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 64, IČO: 47083972, Poprad proti žalovanej G. G., F.. X.X.XXXX, T. A. A. X, A., v konaní o zaplatenie sumy 200,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 160 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.9.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 286 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 200,- eur od 22.9.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 22.8.2013 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 200 Eur. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa žalovaná zaviazala požičanú sumu 200 Eur vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 40 Eur a dohodnutého úroku vo výške 36 Eur vrátiť v lehote do 30 dní, a to do 21.9.2013. Okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 40 Eur nebola žalovanou uhradená žalobcovi žiadna čiastka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná do dňa vypracovania žaloby neuhradila zvyšok svojho dlhu vo výške 236 Eur (istina 200 Eur a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 36 Eur) podľa zmluvy o pôžičke, a to napriek výzve žalobcu, je žalobca nútený sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V. Zmluvy o pôžičke sa žalovaná zároveň zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2 Eura za každý mesiac omeškania s vráteným pôžičky. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca uplatňuje od žalovanej zaplatenie sumy 50 Eur. Zároveň si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a.
Žalobca ani žalovaná sa pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním aj v ich neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával neprítomnosti žalobcu aj žalovanej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 22.8.2013, potvrdením o výške príjmov, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy a zistil tento skutkový stav:
Dňa 22.8.2013 žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi sumu 200 Eur ako návratnú úročnú pôžičku a to tým spôsobom, že pri poskytovaní pôžičky mal žalobca (veriteľ) odpočítať žalovanej (dlžníkovi) od požadovanej sumy pri 30- dňovej pôžičke 20 %, pri 15-dňovej pôžičke 15 % t.j. vstupný poplatok a zvyšnú dlžnú sumu t.j. pri 30-
dňovej pôžičke 18 %, pri 15-dňovej pôžičke 10 % mala žalovaná vrátiť v dohodnutej lehote (článok I bod 2 zmluvy). Z článku I bodu 3 zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalobca na základe tejto zmluvy vyplatil žalovanej pôžičku v hotovosti. Žalovaná ako dlžník potvrdila prevzatie pôžičky podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade. Žalovaná v článku I bod 4 zmluvy o pôžičke uznala dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaviazala sa ju uhradiť v dohodnutej lehote s tým, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná sa v čl. 1 bod 5 zmluvy zaviazala požičanú sumu 200 Eur vrátane poplatkov podľa článku I bod 2, 4 t.j. 76 Eur mínus 40 Eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), spolu 236 Eur vrátiť do 30 dní naraz, teda do 21.9.2013.
Podľa článku II ods. 4 Zmluvy o pôžičke mala žalovaná ako dlžník uhradiť okrem dlžnej sumy a sumy dohodnutého úroku, aj sumu za administratívne služby spojené so spísaním uvedenej zmluvy vo výške 76 Eur mínus 40 Eur (poplatok za spracovanie a poskytnutie pôžičky), a v prípade jej vymáhania aj advokátske trovy, súdne poplatky a exekučné trovy. Súčasťou obsahu uvedenej zmluvy je aj tabuľka poplatkov spojených s nesplácaným pôžičky, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na pokute za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote za každý mesiac v sume 15 Eur. V predmetnej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 18.11.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej sumy 397 Eur a to v lehote 7 dní. Žalobca nepreukázal, či a kedy bola uvedená upomienka žalovanej doručená.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.11.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, spotrebiteľským úverom nie sú : f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.8.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený len čiastočne. Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 22.8.2013 uzavretá Zmluva o pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a to § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.
Okrem toho, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, poukazujúc na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase dojednania predmetnej zmluvy platí, že žalobca spĺňa definíciu pojmu tzv. iného veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj tá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úver alebo pôžičku, ktorý resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu, že táto pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) citovaného zákona. Pôžička poskytnutá žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.8.2013 nespĺňala žiadnu z uvedených podmienok, a bola poskytnutá na obdobie 30 dní, teda na dobu kratšiu ako tri mesiace. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca má poskytovanie úverov a pôžičiek aj v predmete podnikania podľa výpisu z Obchodného registra. Následne podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na uvedenú Zmluvu o pôžičke vzťahujú okrem iného aj ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré predpisovali obligatórne náležitosti, ktoré
zmluvy riadiace sa úpravou uvedeného zákona povinne musia mať. Medzi tieto okrem iného patril aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj v predmetnej zmluve o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania preukázateľne chýbal.
Zároveň v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa obligatórne na uvedenú zmluvu o pôžičke vzťahujú aj ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorých sa pri absencii údajov uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) citovaného zákona, teda aj v prípade absencie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, úver poskytnutý na základe takej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na absenciu uvedeného údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v predmetnej zmluve o pôžičke bola preto pôžička poskytnutá žalobcom žalovanej na jej základe považovaná zo zákona za bezúročnú a bez akýchkoľvek poplatkov. Z uvedených dôvodov nie je možné žalovanú v tomto konaní zaviazať na akékoľvek poplatky a zmluvné úroky, ktorých sa žalobca dožadoval a to aj vrátane prípadných sankčných poplatkov v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu súd nepovažuje v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluva je štandardná a žalovaná tak nemohla ovplyvniť jej obsah. Z tohto dôvodu je táto zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a tým v konečnom dôsledku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalovaná nezaplatila žalobcovi pôžičku riadne a včas, čím sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Preto súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v navrhovateľom požadovanej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 160 Eur, predstavujúcej nesplatenú istinu pôžičky a to od 22.9.2013 (deň nasledujúci po predĺženej splatnosti úveru, ktorý je zároveň prvým dňom omeškania žalovanej) do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 22.9.2013 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 0,50 %, teda žalobca by mohol žiadať úroky vo výške 5,50 %. Keďže žalobca žiadal úroky 5 % a súd nemôže priznať vyšší úrok, než je žalobcom žiadaný, priznal úroky vo výške požadovanej žalobcom. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd v zmysle citovaného ustanovenia žalobcovi náhradu nepriznal, keďže mal vo veci len čiastočný úspech (55,94%) a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.