Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-18C/337/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobkyne: Q.. G. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXX, I.. Č.. O. XXXA K. Y., W. Z., Q., Z. XEX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. KOVÁČOVÁ SLÁVKA, so sídlom: Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Q. Č., U.. XX.X.XXXX, O. W. XXX, zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s r. o., so sídlom: Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406 v konaní o zaplatenie 6 000 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu č.: 2911965099/1100 trovy konania v sume 3 158,72 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 3.4.2013, podanou na súde dňa 4.6.2013 domáhala, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť jej sumu 6 000 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 20.9.2012 do zaplatenia a nahradila jej trovy konania.

Žalovaná s tým nesúhlasila a navrhla žalobu ako plne nedôvodnú a pre premlčanie zamietnuť.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, dňa 21.10.2008 poskytla žalovanej pôžičku vo výške 180 000 Sk, po prepočte konverzným kurzom v sume 6000 eur, o čom spísali písomnú dohodu aj ohľadom jej splácania. Tú mala žalovaná splácať po 70 eur mesačne s tým, že sa dohodli, že začne pôžičku splácať hneď po tom, ako bude mať k dispozícii finančné prostriedky, najneskôr však bude splácať do roka, t. j. do 21.9.2009. Keďže po 21.9.2009 žalovaná pôžičku nezačala splácať, cez svojho brata J. Q. vyzvala žalovanú, aby splatila svoj dlh najneskôr do 31.12.2011. Keďže žalovaná na ústnu výzvu nereagovala a peniaze nevrátila, na úhradu tejto sumy bola vyzvaná právnou zástupkyňou listom zo dňa 18.9.2012 na uhradenie celej sumy, čo sa nestalo.

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa predložila dôkaz - Dohodu splácania pôžičky (čl. 4), z ktorej vyplynul nasledovný text: 180.000 Sk podľa konverzného kurzu 5 975 eur, približne 6000 eur, dohodli sme sa na mesačných splátkach po 70 eur mesačne Q. zaplatí G.. V Seni 21.10.2008. Nasledujú vlastnou rukou napísané čitateľné podpisy: Q. G., Q. Q.

Z výzvy zo dňa 18.9.2012 (čl. 3) vyplýva, že právna zástupkyňa JUDr. Slávka Kováčová vyzvala žalovanú na vrátenie pôžičky 6000 eur s lehotou plnenia určenou do 3 dní od prevzatia výzvy. Výzva bola vypravená na pošte dňa 24.9.2012 (2. strana výzvy na čl. 3).

Po doručení žaloby a jej príloh žalovanej dňa 13.8.2013 podala k veci samej vyjadrenie, v ktorom odcitovala časť žaloby žalobkyne, že dňa 21.10.2008 poskytla odporkyni pôžičku vo výške 180 000 Sk, teda 6000 eur, o čom spísali písomnú dohodu aj ohľadom jej splácania ktorú mala odporkyňa splácať po 70 eur mesačne s tým, že sme sa dohodli, že začne pôžičku splácať hneď po tom, ako bude mať odporkyňa k dispozícii finančné prostriedky, najneskôr však bude predmetnú pôžičku splácať do roka, teda do 21.9.2009. V tomto vyjadrení žalovaná v prvom rade namietla, že by bola pôžička poskytnutá iba jej, pretože poskytnutá bola nielen Q. Q. (za slobodna Č.) ako jedinému dlžníkovi, ale spoločne s jej manželom J. Q., ktorú okolnosť žalobkyňa zámerne neuviedla. Z uvedeného dôvodu namietla svoju výlučnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní tvrdiac, že zaviazaným by mal byť aj on.

Poukázala na to, že sumu 6000 eur si od žalobkyne požičali za konkrétnym účelom a to vyplatenie podielov súrodencov X. D. (ide strýka J. Q. a brata jeho matky). X. D. previedol darovacou zmluvou svoj rodinný dom vo B. H., pričom pri darovaní boli opomenutí súrodenci X. D., ktorým touto pôžičkou vyplatili ich podiel na tomto dome. Vo vyjadrení ďalej odcitovala ust. Obč. zákonníka (ďalej len ), OZ a na základe toho ustálila, že ak žalobkyňa po neuhradení splátok zo strany žalovanej po výzve žalobkyne z 21.10.2009, aby dlh zaplatila do 31.12.2011 znamená to, že dlh sa stal zročným už v októbri 2009 a preto sa dňom 22.10.2012 premlčal.

Žalovaná predložila list vlastníctva č. XXXX k. ú. B. H., z ktorého vyplýva, že žalovaná a jej bývalý manžel J. Q. sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - dom č.s. XXX postavený na parcele č. XXX/X a parcela č. XXX/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 595 m2 titulom darovacej zmluvy zo dňa 9.6.2008, registrovanej pod č. B. XXXX/XX.

Procesný súd zistil, a účastníkov oboznámil, že na tunajšom súde sa vedie tiež konanie:

- XC XXX/XXXX vo veci žalobcu X. D.Á. proti žalovanej Q. Č. o vrátenie daru a to nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria s rodinným domom súpisné č. XXX o výmere 595 m2, zapísané pod O. na meno J. Q. v podiele 1 a pod O. na meno Q. Č. v podiele 1. Toto konanie, ako súd priebežne zistil, skončilo tak, že žaloba bola rozsudkom zo dňa 25.3.2015, právoplatným dňa 25.8.2015 zamietnutá.

- XC XXX/XXXX žalobkyne Q. Č. proti žalovanému J. Q. o vyporiadanie BSM po rozvode ich manželstva ktoré sa týkalo iba hnuteľného majetku a bolo vyporiadané rozsudkom zo dňa 22.10.2014, právoplatným dňa 24.6.2015. Z návrhu v tomto konaní bolo zistené, že manželstvo Q. Č. a J. Q. uzavreté 19.4.2008, bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 24.2.2012, ktorý sa stal právoplatným 16.4.2012 ako aj to, že Q. Č. od J. Q. odišla v apríli 2010.

- XC XXX/XXXX žalobkyne Q. Č.Q. proti J. Q. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na LV XXXX k. ú. B. H.. Toto konanie nie je skončené.

Žalobkyňa dňa 4.3.2014 na súde vypovedala, že žije a pracuje v Anglicku a žalovaná je jej bývalá švagriná. Potrebovala pomoc, tak ju žalovaná požiadala, aby jej požičala peniaze. V tom čase už bola vydatá za jej brata, pričom na dôvod požičania sa žalovanej nepýtala. Vzhľadom na to, že to bola rodina, ju to ani nezaujímalo. Sumu 180 000 Sk jej dala v hotovosti, keďže ich mala doma a došlo k tomu v októbri 2010 (správne má byť 2008, pozn). Spísali dohodu na obyčajný papier, kde sa obdive podpísali a ústne sa dohodli, že ako náhle bude mať žalovaná finančné možnosti, začne splácať pôžičku po 70 eur.

Na dotaz súdu čo to znamená finančné možnosti, či si nijako bližšie nekonkretizovali odkedy by mala žalovaná začať splácať, žalobkyňa vypovedala, že nie. Vypovedala tiež, že o tejto pôžičke vedeli iba oni dve a žalobkyňa o tom svojmu bratovi - bývalému manželovi žalovanej povedala až vtedy, keď sa nič nedialo t.j., keď do roka nezačala splácať. Na tom, že žalovaná jej začne splácať peniaze, ako jej to finančné možnosti dovolia, ale najpozdejšie do 1 roka sa dohodli vtedy, keď podpísali Dohodu, a to ústne.

Na dotaz súdu prečo sa nedohodli písomne aj na tejto skutočnosti, teda že do 1 roka má žalovaná začať peniaze splácať, či celý text dohody splácania pôžičky písala žalobkyňa a kedy očakávala 1. splátku žalobkyňa uviedla, že papier vyzerá ako vyzerá, pretože nemá žiadne právnické vzdelanie, že ona platenie časovo neohraničila, ale najneskôr do 1 roka chcela, aby začala niečo splácať (aj keď nie celú sumu).

Na ďalší dotaz súdu nech žalobkyňa konkretizuje ako sa dohodli na splácaní peňazí, čo to znamená splácať do 1 roka, že by sa bola uspokojila aj so splátkou v októbri 2009 vo výške 70 eur, či aj toto by pokladala za začiatok splácania pôžičky, žalobkyňa vypovedala, že aj keby žalovaná bola začala splácať po 70 eur, za jeden rok by to nebola stihla. Domnievala, že začne platiť hneď po uzavretí Dohody splácania pôžičky tak, že žalovaná jej začne splácať 70 eur od novembra 2008. Vypovedala tiež, že počas roka od 21.10.2008 ústne vyzývala žalovanú na plnenie pôžičky, písomne ju nevyzvala ani raz. Od žalovanej dostala takú odpoveď, že sa bude snažiť vyplatiť všetko naraz. Hovorila jej, že začala podnikať, bude mať peniaze a bude môcť vyplatiť všetko naraz, presný termín ale nepovedala. Po uplynutí jedného roka sa už so žalovanou nekontaktovala, lebo s bratom už mali problémy. So žalovanou sa už po tom, ako opustila rodinu, nedalo hovoriť. Brata sa pýtala, ako sa má s ňou rozprávať, ale keď žalovanej volala, nedvíhala telefón. Potom sa začali rozvádzať a už so žalovanou nemali žiaden kontakt. Niekedy v lete alebo na jeseň 2009 povedala bratovi, že požičala žalovanej peniaze a ukázala mu aj dohodu. Od brata chcela, aby povedal žalovanej, aby začala hneď pôžičku platiť, lebo po podpísaní dohody o splácaní pôžičky žalovaná súhlasila s tým, že hneď od ďalšieho mesiaca začne splácať, čo nedodržala. Dokedy žiada pôžičku vrátiť, však bratovi nepovedala.

K tvrdeniu žalovanej v písomnom vyjadrení o tom, že pôžička bola daná nielen jej, ale aj jej manželovi žalobkyňa uviedla, že to nie je pravda, lebo inak by bol aj on podpísaný na tej dohode a nie je pravda ani to, že polovicu pôžičky jej mala vrátiť žalovaná a polovicu jej mal vrátiť brat. V rodinnom dome žalobkyne sa stalo, že stáli na dvore, bol tam jej brat, ona a žalovaná a vtedy žalovanú vyzvala, aby jej mi vrátila peniaze. Bolo to leto, bola zelená tráva, bol to rok 2009. Žalovaná aj vtedy povedala, že začala podnikať a bude mať peniaze a že to vyplatí naraz. Nepovedala ale presne, dokedy. Či žalovaná povedala nejaký dátum dokedy vyplatí peniaze, si žalobkyňa nepamätala.

Na výzvu súdu, aby upresnila pojem, použitý v žalobe spôsobom, že:„odporkyňa bude mať začať splácať predmetnú pôžičku do jedného roka, teda do 21.10.2009, žalobkyňa objasnila, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a odovzdania peňazí sa celkom úplne nedohodli. Na takomto spôsobe splácania sa dohodli ústne cca 2 alebo 3 mesiace po tom, ako uzavreli zmluvu o pôžičke a to tak, že so samotnými splátkami sa začne najneskôr do jedného roka, teda prvá splátka mala byť zaplatená v novembri 2009 a v následnom období tiež. Na žiadnom konkrétnom dni splatnosti mesačnej splátky nedohodli, splátka každý mesiac sa mala uhradiť po tom, ako žalovaná dostala výplatu a vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné presne neurčiť deň splatnosti každej splátky. Malo to byť v hociktorý deň v danom kalendárnom mesiaci.

Žalovaná na súde vypovedala, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne ona má o veci iné vedomosti a síce, že pôžička tak, ako sa zaviazala, mala byť zaplatená do 1 roka.

Uviedla, že v apríli roku 2008 sa vydala za brata žalobkyne s tým, že strýko manžela, pán D., im daroval dom, ktorý zdedil po rodičoch. Okrem neho však do úvahy prichádzali ako ďalší dedičia - jeho súrodenci, ktorých jednou z nich bola aj matka jej manžela. Po tom, ako došlo tomuto darovaniu, pre pokoj v rodine bolo potrebné, aby sa okrem neho a jej svokry vyplatili ostatní ich súrodenci. Za týmto účelom im spolu s manželom žalobkyňa poskytla sumu 180 000 Sk, ktoré súrodencom pána D. a jej svokry reálne vyplatili. Pamätala si, že jedna čiastka išla do Trebišova, ďalší súrodenec býval v obci, ktorej názov si nepamätala a vo vzťahu k tretiemu súrodencovi, ktorý bol nebohý čakali, kým sa dostaví jeho dcéra a syn. Samozrejmá vec, že tento rodinný dom bolo treba jednak aj primerane upraviť a zabezpečiť zariadením a kompletným nábytkom a na toto už ale peniaze nemali. V októbri 2008, keď im navrhovateľka tieto peniaze poskytla sa dohodli, že to zaplatia ako celok v lehote do 1 roka. Akým spôsobom, t. j. či po splátkach, alebo čiastkových plneniach, poprípade jednorazovou sumou, o tomto vôbec reč nebola.

V aktuálnom čase pracovala vo firme Q., kde zarábala cca 12 000 Sk mesačne. Začala tu pracovať zhruba pol pred svadbou a celková doba, ktorú tu odpracovala bola asi 1 a pol roka. Manžel pracoval ako zootechnik na veterine v Košiciach so zárobkom zhruba 8 000 Sk a to v čase už pred svadbou, avšak následne zhruba pol roka po ich sobáši tam prestal pracovať. V marci roku 2009 sa rozhodla, že začne podnikať a teda v presvedčení, že podnikanie bude výnosné, nemala pochybnosti o tom, že túto pôžičku do jedného roka od ich požičania žalobkyni riadne vrátia. Podnikaniu sa ale nedarilo, peňazí nebolo, a preto sa táto lehota nestihla.

Žalovaná potvrdila, že podpis na dohode z 21.10.2008 je jej podpisom. Poukázala na určitú nezrovnalosť ohľadom umiestnenia podpisu a hrúbky samotného písma a mala pochybnosti o tom, či táto listina bola reálne podpísaná v ten deň, aký sa na nej uvádza.

Na otázku súdu, prečo sa v tejto dohode píše len o nej a nie aj o jej manželovi žalovaná vypovedala, že v aktuálnom čase boli krátko manželia a všetko bolo v poriadku, vtedy žili pekne, a preto týmto veciam nepripisovali taký význam. Na ďalšiu otázku, prečo nie je na tejto listine podpísaný aj jej bývalý manžel uviedla, že čo si ona pamätá, v deň, kedy im boli odovzdané peniaze, pri tomto úkone boli všetci traja, t. j. žalobkyňa, bývalý manžel a žalovaná a vraj aj túto dohodu všetci traja podpísali.

Ďalej vypovedala, že ani v priebehu rozvodového konania, ale ani po právoplatnom rozvode manželstva sa ohľadom tejto pôžičky s nikým nerozprávali. Všeobecne bolo ohľadom nej ticho a to až do doby, kým jej neprišla prvá písomná výzva PZ žalobkyne. V podstate žalobkyňa týmto spôsobom začala reagovať vtedy, keď po rozvode manželstva so svojim bývalým manželom požiadala o polovicu rodinného domu. Jedná sa v podstate o konanie týkajúce sa zrušenia vysporiadania ich podielového spoluvlastníctva práve k rodinnému domu, o ktorom bola počas tohto konania reč. Čo sa týka komunikácie s bývalým manželom, od dňa právoplatného rozvodu nekomunikujú absolútne vôbec a počas jeho priebehu bola ich vzájomná komunikácia veľmi sporá a len týkajúca sa nevyhnutných záležitostí. Ohľadom tejto pôžičky však nikdy nepadlo ani slovo.

Ohľadom pochybností žalovanej o predloženej ftc. dohody žalobkyňa predložila súdu originál dohody zo dňa 21.10.2008, nachádza na č. l. 75 súdneho spisu a z nej zrejmé, že okrem podpisu žalobkyne a žalovanej sa na nej žiadne iné podpisy ani osoby neuvádzajú. Obe listiny identické.

Súd vypočul aj svedka J. Q. - brata žalobkyne a bývalého manžela žalovanej ktorý vypovedal, že o pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania sa dozvedel v roku 2009 alebo 2010 od svojej sestry, ktorá mu povedala, že v roku 2008 požičala jeho vtedajšej manželke 180 000 Sk. Na čo to požičala, nekonkretizovala. V tom čase žalovaná pracovala, no v máji 2009 začala podnikať. Konkrétne pracovala ako asistentka vozíčkara. Potom si s tým pánom otvorili firmu a zaoberali sa strojárenstvom.

Na dotaz súdu či v súvislosti s nehnuteľnosťou vo B. H., svedok vyplácal matkiných príbuzných, svedok vypovedal, že áno, vyplácali maminých príbuzných, bolo to 52 000,- Sk. Príbuzní boli 6 s tým, že už 1 teta nežila a tam peniaze prerozdelili a bolo to v apríli 2008. Vypovedal ďalej, že peniaze boli príbuzným vyplácané po uzavretí manželstva a to z peňazí, ktoré boli získané predajom pozemkov, ktoré zdedili po smrti otca v roku 2007. Toto ale so sumu 180 000 Sk nesúviselo.

V roku 2009 začala žalovaná podnikať a žalobkyňa si myslela, že už nejaké peniaze má a požiadala ho, aby žalovanej povedal, že už by bolo dobré začať splácať. Zavolal, jej a povedal, že sestra chce, aby začala pôžičku splácať a aby nejakú čiastku zaplatila. To bolo jediný raz, čo sa so žalovanou o pôžičke bavil. Nevedel si spomenúť presne, či to bolo na jar roku 2009 alebo 2010, ale v tom čas ešte spolu so žalovanou žili. Povedal jej, že sestra chce peniaze vrátiť do novembra 2011. To, že by mal zo sumy 180 000 Sk vrátiť niečo aj on, zásadne poprel.

Žalobkyňa ohľadom tvrdení žalovanej o tom, že peniaze si mali požičať a s manželom na vyplatenie podielov súrodencom p. D. tvrdila, že to nie je pravda, pretože tých vyplatila matka ale aj ona, jej sestra a brat.

Predložila súdu čestné vyhlásenie U. P. z 1.6.2008 (čl. 69), že prevzala od G. Q. - svojej tety sumu 26 000 Sk bez nároku na vrátenie. Titul, dôvod vyplatenia sa neuvádza.

Čestným vyhlásením z 1.6.2008 prehlásila vtedy žijúca A. S. (čl. 69), že prevzala od svojej sestry G. Q. sumu 52 000 Sk bez nároku na jej vrátenie, tiež bez uvedenia dôvodu vyplatenia.

Čestným prehlásením z 4.7.2008 aj O. D. (čl. 70) prehlásil, že prevzal od svojej sestry G. Q. sumu 52 000 Sk bez nároku na jej vrátenie, bez uvedenia dôvodu vyplatenia.

Rovnako aj Z. V. (čl. 70) 1.6.2008 prehlásila, že prevzala od svojej sestry G. Q. sumu 52 000 Sk bez nároku na jej vrátenie, bez uvedenia dôvodu vyplatenia.

X. D., (od ktorého žalovaná a jej manžel nadobudli nehnuteľnosť vo B. H.) dňa 25.3.2008 prehlásil (čl. 71), že prevzal od svojej neteri G. Q. sumu 150 000 Sk a po vzájomnej dohode bez nároku na vrátenie.

Sumu 26 000 Sk poukázal J. Q. poštovou zloženkou pre Š. O. do obce P. (čl. 71) dňa 10.3.2008.

Za účelom zistenia či, kto a z akého dôvodu im tieto peniaze vyplatil, súd vypočul svedkov:

X. D., ktorého žalobkyňa je neter (dcéra jeho sestry) a žalovaná je bývalá manželka jeho synovca. Vypovedal, že nehnuteľnosť vo B. H., ktorú v roku 2008 daroval svojmu synovcovi J. Q. a jeho už bývalej manželke - žalovanej, zdedil po svojom otcovi O. D.. Táto nehnuteľnosť nebola dedovizeň, to znamená, že nepatrila nikdy nikomu inému ako jeho rodičom, pretože tento dom postavili a aj pozemky nadobudli nezávisle od ostatného príbuzenstva a dom postavili výlučne oni, t. j. matka s otcom. Ten postavili v priebehu rokov 1956 - 1958. Po tom, ako sa rodičia pominuli, zostal nepretržite v tomto dome bývať on do doby, kým ho daroval svojmu synovcovi a jeho manželke. Nemal k tomu zriadené doživotné právo bývania. Po tom ako tieto nehnuteľnosti daroval, sa krátko na to presťahoval preč a od tejto doby v predmetnom dome nebýva.

Na otázku súdu, či z týchto nehnuteľností pán Q. a jeho manželka mali niekoho z hodnoty týchto nehnuteľnosti neformálnym spôsobom vyplatiť a ak áno, tak v akej výške a koho, svedok vypovedal, že na začiatku bola v rodine taká dohoda, že tento dom sa prevedie len na J., no následne na to, keď sa oženil, už sa veci zmenili a prevod bol uskutočnený v jednej polovici aj na ňu. Nebola žiadna dohoda o tom, že by mali povinnosť niekoho z týchto nehnuteľností vyplácať a nevyplácali dokonca ani jeho osobne.

Na otázku PZ žalovanej voči svedkovi, či peniaze, ktoré obdŕžal 25.3.2008 v sume 150.000 Sk nejakým spôsobom súviseli s tým, čo je predmetom konania, resp. sa týkali nehnuteľností, ktoré boli predmetnom daru, svedok uviedol, že absolútne nie, ide o vzťah výlučne a len medzi ním a jeho neterou G.. Od J. Q. nikdy v živote a ani od žalovanej žiadne peniaze nedostal.

Svedok doplnil svoju výpoveď v tom smere, že suma 150.000 Sk, ktorej sa toto potvrdenie týka sa jedná pôžičky, ktorú svojej neteri - žalobkyni dodnes spláca a v podstate sa to vzťahuje na obdobie, keď sa z nehnuteľnosti, ktoré svojmu synovcovi a jeho manželke daroval, musel vysťahovať a potreboval si v nevyhnutnom rozsahu upraviť svoje bývanie. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť ani o tom, že by J. Q. a žalovaná vôbec niekoho z týchto nehnuteľností, ktoré boli premetom daru, vyplácali. Ohľadom toho, čo sa tohto prebiehajúceho konania medzi žalobkyňou a žalovanou týka, nevie absolútne nič a nebol ani ničoho svedkom.

Svedkyňa U. P. vypovedala, že žalobkyňa je jej sesternica, pretože jej matka, nebohá U. E., a matka žalobkyne boli sestry. Čo sa týka žalovanej vedela kto to je, ale nič o nej nevie, a nepozná ju. Vypovedala, že čo sa týka nehnuteľností pána J. Q. a jeho manželky, s týmito nehnuteľnosťami ani ona a ani jej matka nijako vecne nesúviseli a od J. Q. a ani od jeho manželky nikdy žiadne peniaze tohto titulu nedostali.

Na otázku súdu, titulom čoho mala žalobkyňa dňa 1.6.2008 vyplatiť sumu 26.000 Sk svedkyňa uviedla, že vzhľadom na odstup času ja už si tieto detaily vôbec nepamätá.

Žalobkyňa reagovala na výpoveď svedkyne tým, že v rámci čestného vyhlásenia z 1.6.2008 osoba, ktorá tieto peniaze odovzdávala, t. j. G. Q. tam uvedená, nie je osobou totožnou s osobou žalobkyne, pretože ide o jej matku. Tieto peniaze matka žalobkyne odovzdávala svedkyni v podstate namiesto jej nebohej matky, t. j. U. E., ktorá v tom čase už nežila. Žalobkyňa ďalej upresnila, že ona konkrétne nevedela presne definovať, z akého dôvodu jej matka svojim súrodencom a pokiaľ nežili, tak ich deťom, vyplácala určité finančné čiastky, ale podľa jej názoru to bolo preto, že to považovala ako za spôsob satisfakcie a vzhľadom na citové väzby tiež v kontexte s vecami, ktoré súviseli s ich vzájomnými vzťahmi z minulosti. Presne to však uviesť nevedela.

Po výzve na žalovanú, aby uviedla osoby, ktoré konkrétne ona s manželom boli vyplácať, žalovaná uviedla, že musí potvrdiť, že matka žalobkyne (jej bývalá svokra) a jej deti reálne zdedili slušný majetok po manželovi, čiže po jej nebohom svokrovi a platila zásada, že všetky veci väčšej hodnoty, vrátane peňazí mala pod palcom práve bývalá svokra. Pamätala si na to, že týchto ľudí chodili vyplácať spolu a bol pri tom prítomný aj jej manžel a to čudnejšie jej preto prišlo na pojednávaní to, že si pani P. na túto chvíľu nespomína. Doplnila že na to, aby mohli byť vyplatení všetci tí, ktorých bolo treba vyplatiť, svokra síce mala peniaze po svojom nebohom manželovi, ale do celkovej sumy, ktorú im chcela vyplatiť, chýbalo práve 6.000 eur, ktoré sú v podstate predmetom tohto konania. Nepoprela, že si od žalobkyne požičala peniaze a nepoprela ani podpis na písomnej dohode, ale tvrdila, že šlo o tie peniaze, ktoré si za účelom vyplácania ostatných súrodencov svokry požičali spolu s bývalým manželom.

Na otázku súdu voči obom účastníčkam konania, či vôbec bola medzi nimi uzavretá hoci aj ústna dohoda o tom, že pri neuhradení jedinej splátky sa stáva zročným dlh, popr. nejakým takým obdobným spôsobom, žalobkyňa vypovedala, že čo si pamätá, v období, kedy už bežala lehota na počiatok splácania touto pôžičkou sa bavili o tom, že bude trvať na úhrade týchto peňazí a pýtala sa žalovanej, prečo jej nepoukazuje splátky, ktorá výslovne povedala, že preto jej neplatí, že celá suma bude zaplatená naraz.

Na ďalšiu otázku, dokedy žalovaná sa zaviazala zaplatiť tieto peniaze naraz, žalobkyňa uviedla, že ak si dobre pamätá, tak že jej to zaplatí do 21.10.2009. Na otázku či, kedy a akým spôsobom po tom, ako jej žalovaná celú požičanú sumu nezaplatila v zmysle ich dohody, t. j. jednorazovou sumou do konca roka 2009 a aké úkony voči žalovanej v tomto smere vykonala, žalobkyňa vypovedala, že márne sa snažila skontaktovať sa so žalovanou vzhľadom na to, že v aktuálnom čase pomerne často menila miesto pôsobenia, raz bola v cudzine, potom bola niekde inde zase a veľmi komplikovane sa s ňou dalo nakontaktovať, čo v konečnom dôsledku bol dôvod k tomu, že musela voliť spôsob komunikácie s ňou prostredníctvom svojho brata.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

Podľa Obč. zákonníka (ďalej len ): Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 21.10.2008 uzavretá zmluva o peňažnej pôžičke, pričom doba vrátenia pôžičky bola dohodnutá nejasným spôsobom. V dohode z 21.10.2008 je uvedené: „dohodli sme sa na mesačných splátkach po 70 eur mesačne Q. splatí G.“, pričom nie je uvedený ani počiatok prvej splátky a ani deň splatnosti každej z nich.

Z dokazovania v tomto konaní, najmä z výpovede žalobkyne vyplynuli viaceré tvrdenia ohľadom času splanenia dlhu žalovanej a to, keď:

- v žalobe uviedla, že sa dohodli, že začne pôžičku splácať hneď po tom, ako bude mať k dispozícii finančné prostriedky, najneskôr však bude splácať do roka, t. j. do 21.9.2009 a tiež, že keď po 21.9.2009 žalovaná pôžičku nezačala splácať, cez svojho brata J. Q. vyzvala žalovanú, aby splatila svoj dlh najneskôr do 31.12.2011,

- v rámci svojho účastníckej výpovede na súde uviedla, že cca 2 alebo 3 mesiace po tom, ako uzavreli zmluvu o pôžičke sa dohodli ústne tak, že so samotnými splátkami sa začne najneskôr do jedného roka, teda prvá splátka mala byť zaplatená v novembri 2009, avšak sa domnievala, že začne platiť hneď po uzavretí dohody, t. j. už od novembra 2008,

- že keď v období po 21.8.20018 ústne vyzývala žalovanú na plnenie pôžičky, od žalovanej dostala takú odpoveď, že sa bude snažiť vyplatiť všetko naraz,

- že niekedy v lete alebo na jeseň 2009 povedala bratovi o pôžičke pre žalovanú s úmyslom, aby jej odkázal - vyzval ju, aby začala hneď pôžičku platiť, avšak dokedy žiada pôžičku vrátiť, bratovi nepovedala,

- v období, kedy bol počiatok splácania pôžičky sa bavili o úhrade týchto peňazí a žalovaná výslovne povedala, že preto jej neplatí splátky, že celá suma bude zaplatená naraz, a že jej to zaplatí do 21.10.2009 a po tom, ako jej žalovaná celú požičanú sumu nezaplatila v zmysle ich dohody, t. j. jednorazovou sumou do minimálne konca roka 2009, sa s ňou už nedalo skontaktovať.

Skutočnosti, týkajúce sa času splnenia dlhu do októbra 2009 popr. do konca roka 2009 v podstate korešpondujú s tým, čo vypovedala žalovaná keď uviedla:

- že sa zaviazala, pôžičku zaplatiť do 1 roka,

- že marci roku 2009 sa rozhodla, že začne podnikať a v presvedčení, že podnikanie bude výnosné, nemala pochybnosti o tom, že túto pôžičku do jedného roka od ich požičania žalobkyni riadne vrátia,

- že podnikaniu sa ale nedarilo, peňazí nebolo, a preto sa táto lehota nestihla.

Ohľadom týchto skutočností vypovedal aj svedok J. Q. - brat žalobkyne a bývalý manžel žalovanej keď uviedol:

- že žalovaná začala podnikať začala v máji 2009,

- že o pôžičke sa dozvedel od žalobkyne,

- že na základe žiadosti žalobkyne na jar roku 2009 alebo 2010 v čase, keď ešte spolu so žalovanou žili, hovoril so žalovanou, že sestra chce vrátiť pôžičku do konca roka 2011, a že to bolo jediný raz, čo sa s žalovanou o pôžičke bavili.

Ohľadom toho, aby žalovaná vrátila peniaze do konca roka 2011, neboli prezentované a predložené žiadne dôkazy. Súdu neušlo pozornosti, že vzťahy medzi účastníkmi konania a aj medzi ostatnými príbuznými žalobkyne a žalovanou nie sú dobré a výrazne negatívne naštrbené čo vzniklo z toho, že v apríli roku 2010 žalovaná od brata žalobkyne odišla. Nasledovalo konanie o rozvod ich manželstva a následne tiež vyššie uvedené súdne konania. Z uvedeného dôvodu súd tvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe a výpoveď svedka J. Q. - brata žalobkyne o tom, že žalovaná má vrátiť peniaze práve do konca roka 2011, posúdil ako účelové.

Za daného stavu preto súd ako východiskovú okolnosť musel posúdiť, kedy sa pôžička na základe dohody z 1.10.2008 stala zročnou. Kým v dohode sa uvádzajú splátky bez počiatku ich splácania a dni ich splatnosti, zo zhodných tvrdení účastníčok konania bolo preukázané, že o 2 - 3 mesiace po jej uzavretí došlo ohľadom platenia pôžičky k zmene, avšak nie zachytenej v písomne forme, teda ústne. Kým žalobkyňa v konaní tvrdila, že sa malo začať so splátkami po uplynutí jedného roka, žalovaná naopak tvrdila, že do jedného roka už mala byť celá pôžička zaplatená vzhľadom na predpoklady z jej podnikania. Ak by to tak nebolo (t. j. že dlh nemal byť vrátený do konca októbra 2009 resp. konca roka 2009), bez vecnej logiky by bolo potom tvrdenie žalobkyne, že cez svojho brata najneskôr na jar roku 2010 žiadala žalovanú vrátiť peniaze ako celok do konca roka 2011, čo potvrdil aj vypočutý svedok. V tomto smere súd o týchto skutočnostiach nemal pochybnosti.

V danej veci žalovaná ako dôvod pôžičky uviedla, že to bolo na to, aby boli vyplatení súrodenci matky jej manžela z nehnuteľností, ktoré od X. D., jedného z nich, nadobudli do podielového spoluvlastníctva, pričom chýbala práve táto suma, a že 6000 eur si za tým účelom požičali spolu s manželom.

Žalovaná, ktorá prevzatie pôžičky od žalobkyne nepoprela, však stále namietala svoju výlučnú zodpovednosť za vrátenie celej sumy, odvolávajúc sa práve na výplatu podielov súrodencom jej svokry z domu. Dokazovaním ale bolo zistené, že naozaj, časť príbuzných obdŕžala peniaze v čase pred zavretím manželstva žalovanej s J. Q. a časť z nich až potom, avšak z oboznámených čestných vyhlásení týchto osôb a ani z výsluchu svedkov nevyplynulo, že by tieto peniaze boli vyplácané práve za ich podiely v dome (keďže darca X. D. bol ich výlučný vlastník) a ani to, že k výplate došlo aj z peňazí, ktoré žalovaná dňa 21.10.2008 od žalobkyne prezvala.

V prejednávanej veci, v kontexte s touto skutočnosťou žalobkyňa v podaní zo dňa 11.2.2014 (čl. 38) doručila súdu dňa 18.2.2014 vyjadrenie žalovanej zo 7. januára 2013 (čl. 39), adresovaný právnej zástupkyni žalobkyne, z obsahu ktorého o.i. vyplýva: „ešte v septembri som od Vás obdržala list, v ktorom ste ma vyzvali splatiť pôžičku pani Q.. G. Q. vo výške 600 eur. Odpísala som Vám, že túto sumu nie som ochotná akceptovať, nakoľko predmetnú pôžičku sme dostali spolu s bývalým manželom pánom Q., preto aj splatenie pôžičky sa týka nás oboch..... Ja mám záujem svoj dlh voči pani Q.. G. Q. splatiť,

ale len toľko, koľko mi prislúcha z dohody o pôžičke. Dúfam, že takýto doklad máte. Lebo nechápem, prečo ste mi ho do dnešného dňa neposlali“.

Súd posúdil uvedenú listinu z pohľadu možného uznania dlhu napriek tomu, že žalobkyňa na túto okolnosť nepoukazovala. Súd má za to, že uvedený list, resp. jeho časť nie je nie je prejav vôle žalovanej smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom uplatnenej žaloby v zmysle . V tejto súvislosti súd uvádza, že k platnosti takéhoto právneho úkonu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Za uznanie dlhu však nemožno považovať vyjadrenie dlžníka/ov, v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej prípadne celkove uhradili a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia (, v ktorom bol tento názor potvrdený, pozn.)

Uvedený list žalovanej zo 7.1.2013 resp. jeho časť neobsahuje, v akom rozsahu čo do dôvodu a výšky uznáva a ani sľub zaplatiť. Za tohto stavu tento úkon žalovanej nemohol mať za následok prerušenie behu premlčacej doby v zmysle a právo žalobkyne sa premlčalo, lebo nebolo uplatnené na súde v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe ( ). Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa mohla právo po prvý raz vykonať nasledujúci deň po splatnosti dlhu, ústne určeného na deň 21.10.2009 (výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané predĺženie splatnosti pôžičky či inej, preukázateľne určenej lehoty plnenia) a teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 21.10.2012.

Na základe uvedeného preto súd právne uzatvára: Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Obč. zák. je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení.

Citované ustanovenie Obč. zák. upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t. j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba).

Z vyššie uvedené teda vyplynulo, že dlh sa stal splatným 21.10.2009, čo napokon sama žalobkyňa potvrdila na poslednom pojednávaní keď uviedla, že žalovaná sa jej zaviazala zaplatiť to do 21.10.2009. Súd má za to, že ďalšia výzva cez brata žalobkyne, v ktorej bola doba plnenia určená do konca roka

2011, už nemala vecný význam. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 4.6.2013, bola podaná po zákonnej trojročnej lehote a keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd žalobu zamietol.

Podľa § § 137 Obč. súdneho poriadku: Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 Obč. súdneho poriadku: 1/ Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa uplatnila titulom svojich trov cestovné náklady na cestu na pojednávanie dňa 27.7.2015, ktorú absolvovala osobným motorovým vozidlom E. E. D. X.XTDc s priemernou spotrebou 5,68 l/00 km, cenou PHM 1,156 eura/1 liter, náhradou za 1 km 0,183 eura/1 km a pri vzdialenosti medzi Košicami a mestom Zeebrugge km x 2 (3203 km) v celkovej sume 796,366 eura a za pojednávanie dňa 16.11.2015 v sume 786,361 eura (cena PHM klesla na 1,101 eura/1 liter) a súd zistil, že tieto údaje ako aj výpočet je správny. Náklady spolu: 1582,72 eura.

Titulom trov právneho zastúpenia si pri hodnote 210,81 eura za 1 úkon ( vyhl. ), režijnom paušále za každý úkon a k tomu DPH 20 % vyúčtovala sumu 1838,62 eura.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie a priznal trovy právneho zastúpenia takto: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 210,81 eura + 7,81 RP (218,62 eura) + 20 % DPH 43,72 eura, spolu: 262,34 eura, 2/ vyjadrenie k žalobe z 23.8.2013 v sume 210,81 eura + 7,81 RP (218,62 eura) + 20 % DPH 43,72 eura, spolu: 262,34 eura, 3/ účasť na pojednávaní 11.2.2014 v sume 210,81 eura + 8,04 RP (218,85 eura) + 20 % DPH 43,77 eura, spolu: 262,62 eura, 4/ účasť na pojednávaní 4.3.2014 v sume 210,81 eura + 8,04 RP (218,85 eura) + 20 % DPH 43,77 eura, spolu: 262,62 eura, 5/ účasť na pojednávaní 27.7.2015 v sume 210,81 eura + 8,39 RP (219,20 eura) + 20 % DPH 43,84 eura, spolu: 263,04 eura, 6/ účasť na pojednávaní 16.11.2015 v sume 210,81 eura + 8,39 RP (219,20 eura) + 20 % DPH 43,84 eura, spolu: 263,04 eura, s p o l u: 1576 eur.

Za úkon: porada s klientom 18.3.2014 náhrada nebola priznaná vzhľadom na to, že nebol o tom predložený dôkaz. Trovy konania celkom v sume 3 158,72 eura súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu v určenej lehote ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.