Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-133-2013.pdf
PDF · 101.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s r. o., so sídlom: Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Y. J.Á., B.. XX.X.XXXX, O. X. C. X, XXX XX T. B. X., v konaní o zaplatenie 1 345,18 eura s prísl. takto
rozhodol:
V rozsahu sumy 632,30 eura sa konanie zastavuje.
Súd vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 31,24 eura cestou prevádzkovateľa systému.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 463 eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 18,52 eura od 21.6.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.7.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.8.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.9.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.10.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.12.2009 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.1.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.2.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.3.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.4.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.5.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.6.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.7.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.8.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.9.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.10.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.11.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.12.2010 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.1.2011 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.2.2011 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.3.2011 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.4.2011 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.5.2011 až do zaplatenia, zo sumy 18,52 eura od 21.6.2011 až do zaplatenia.
Súd povoľuje žalovanej splatiť pohľadávku žalobcu v splátkach po 40 eur mesačne, splatných najneskôr do 10 dňa v kalendárnom mesiaci, a to počnúc mesiacom január 2016 až do úplného vyrovnania s tým, že nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas, sa stáva zročným celý dlh.
Súd určuje spôsob započítania poskytovaných splátok na poradie: 1. Istina 463 eur, 2. Úrok z omeškania s tým, že platby je potrebné realizovať na účet žalobcu číslo XXXXXXXX/XXXX, P. XXXXXXXXXXX.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 9.5.2013, podanou na súde dňa 22.5.2013 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 1 345,18 eura spolu s úrokom 17,7 % od 13.6.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9 % ročne od 22.12.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania. Právny základ žaloby odvodil od platnej zmluvy o úvere, ktorú žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 26.6.2006.
Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 a to výške dlžnej sumy 1 345,18 eura, o čom žalovaný bol upovedomený listom zo dňa 28.12.2010, ktorý prevzal dňa 16.2.2011.
Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 (čl. 9), Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2010 (čl. 7) a doručenkou na čl. 8.
Po zmene právneho zástupcu žalobca v podaní zo dňa 25.8.2015 v rozsahu sumy 1434,18 eura, úroku 18,4 % ročne zo sumy 1904,59 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1191,71 eura od 22.12.2010 do zaplatenia zobral späť a konanie žiadal v tomto rozsahu zastaviť. K tomuto späťvzatiu došlo v čase pred prvým pojednávaním.
Žalovaného navrhol zaviazať k úhrade sumy 712,88 eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 509,20 eura od 22.12.2010 eura do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.0.72011 do zaplatenia a zo sumy 25,46 eura od 21.08.2011 do zaplatenia, ako aj trov konania 102,50 eura súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
V tomto podaní argumentoval okolnosťami, že v danom prípade sa žalobca domáha iba plnenia titulom nepremlčaných splátok za obdobie 4 rokov ku dňu podania žaloby v celkovom počte 25 pri výške splátky 25,46 eura a v celkovej výške 712,88 eura, čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby v sume 1434,18 eura s prísl. Vo vzťahu k premlčaniu poukázal na viacero rozhodnutí, judikovaných činnosťou krajských, Najvyššieho i Ústavného súdu SR a v neposlednom rade tiež na rozsudok tunajšieho súdu 17C/231/2014 zo dňa 9.6.2015.
Podanie žalobu zo dňa 25.8.2015 bolo doručené aj žalovanej, ktorá ho prevzala dňa 14.9.2015, no na pojednávaní, konanom dňa 29.9.2015 sa vyjadrila v tom smere, že mu nie veľmi dobre porozumela.
Súd z obsahu podania z 25.8.2015 zistil, že hoci sa žalobca domáhal plnenia v rozsahu splátok, ktoré neboli v období 4 rokov pred podaním žaloby premlčané, v tomto návrhu sa uvádzajú údaje a čísla, evidentne nevzťahujúce sa na danú vec, preto ho upozornil na jednotlivé diskrepancie a vyzval ho, aby svoje podanie náležite opravil (nesúhlasila výška žalovanej sumy, výška splátok ani celková suma pri počte 25, rozsah späťvzatia presiahol sumu, ktorá je predmetom konania...)
Žalobca v „opravenom“ podaní zo dňa 30.10.2015 (čl. 86), doručenom súdu 6.11.2015 vykonal opravu tak, že sa domáha splátok, splatných v období od 20.6.2009 do 20.6.2011 v celkovom počte 25 pri výške splátky 18,52 (pôvodne vo výške 660 Sk) a preto sa na tom základe domáha sumy 712,88 eur a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 509,20 eura od 22.12.2010 eura do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,46 eura od 21.0.72011 do zaplatenia a zo sumy 25,46 eura od 21.08.2011 do zaplatenia, ako aj trov konania 102,50 eura súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Zo znenia žalobného petitu v „opravenom“ podaní zo dňa 30.10.2015 (po zmätočnom čiastočnom späťvzatí a nesprávne určenej výške predmetu konania v podaní z 25.8.2015) teda vyplýva, že ho oproti stavu, uvedenému v podaní z 25.8.2015, nijako nezmenil.
Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi ktorých obsah súd uvedenie nižšie a zistil tento skutkový stav:
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 26.6.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu - SLSP a.s. so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou veriteľ žalovanému poskytol spotrebiteľský úver 663,88 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,7 % ročne, ktorý sa zaviazal uhradiť formou pravidelných splátok splatných do 20. dňa v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20.7.2006 a poslednej splátky dňa 20.6.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalovaný svoj záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami neplnil, čím sa v lehote do 20.6.2011 dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a ku dňu 21.12.2010 bol dlh vyčíslený sumou 1513,45 eura, pozostávajúcej z dlhu na istine 1 345,18 eura, a úroku z omeškania 168,27 eura.
Za účelom preukázania svojich tvrdení (okrem už uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky) predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.6.2006 (čl. 5), z obsahu ktorej súd zistil, že skutočne v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 20 000 Sk (663,88 eura) „Miniúver do 10 minút“ s úrokovou sadzbou 17,7 % ročne. Za správu úveru veriteľ účtoval poplatok 50 Sk. Uvedené prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach splatných do 20. dňa kalendárneho mesiaca a to počnúc prvou splátkou dňa 20.07.2006 a končiac poslednou dňa 20.06.2011. RPMN bola v sadzbe 10,85 %.
Podľa tvrdenia žalobcu v podaní zo dňa 22.10.2015 žalovaný uhradil celkovú sumu 180,05 eura, čo zodpovedalo 8 necelým splátkam a nepostačovalo to k úhrade splátok, splatných v období od 20.10.2006 do 20.4.2009. S poukazom na to, že sa jedná o absolútny obchod, premlčanie posúdil žalobca podľa Obchodného zákonníka.
Žalovaná po tom, ako jej boli doručené obe podania žalobcu (z 25.8.2015 i 30.10.2015) vypovedala, že pokiaľ sa žalobca domáha iba nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby výslovne s tým súhlasí. Hoci nevedela posúdiť rozdiel v tom, či by mala zaplatiť plnenie zodpovedajúce trojročnému plneniu alebo štvorročnému plneniu, chce toto konanie ukončiť, a preto uznala nárok žalobcu za dobu 4 rokov spred podania žaloby avšak s tým, že výška plnenia, ktoré má zaplatiť, nezodpovedá žalobcom vyčíslenej výške, pretože nemala dohodnuté splátky 25,46 eura ale 18,52 eura a žiadala súd, aby v zmysle jej uznania rozhodol o výške nároku len v takej sume, aká žalobcovi patrí.
Vypovedala ďalej, že je zamestnaná v spoločnosti IEE, s r. o. v priemyselnom parku v Kechneci a čistý mesačný zárobok dosahuje vo výške cca 400 eur. Z tejto sumy musí vynaložiť výdavky jednak súvisiace s bývaním a jej existenciou a zároveň spláca aj v drobných čiastkach úvery, ktoré si bola nútená zobrať v čase, keď nemala prácu a potrebovala peniaze na živobytie. V apríli roku 2016 by mala zaplatiť poslednú splátku titulom iného úverového vzťahu, ale je ochotná za obdobie do apríla 2016 sa uskromniť. Toto spomenula kvôli tomu, aby jej bolo umožnené splatiť pohľadávku žalobcu v 40 eurových mesačných splátkach, počnúc mesiacom január 2016 vzhľadom na to, že idú Vianoce s tým, že pokiaľ to možnosti budú umožňovať, bude platiť aj splátky vo vyššej sume. Nateraz jej to ale možnosti nedovoľujú. Výplata nabieha medzi 6. až 7. dňom kalendárneho mesiaca, a preto sa zaviazala najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca poukazovať splátky na účet žalobcu.
Žiaden z účastníkov po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP už ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať ani neoznačil, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:
Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 26.6.2006 a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z. z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia.
V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu ktorý sa spravuje, či už zo zákona alebo zmluvy ustanoveniami Obch. zákonníka je potrebné mať na pamäti aj skutočnosť, že táto právna úprava bola a je sprevádzaná právnym predpisom verejnoprávneho charakteru, obsahujúceho kogentné ustanovenia a to zákonom na ochranu spotrebiteľa, pričom v minulosti išlo o zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Uvedené platí o to viac, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa Obch. zákonníka avšak ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.
Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Ak podľa zmluvy zo dňa 26.6.206 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.6.2011, v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku. Dokazovaním ale bolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že predčasne úver zosplatnil čo znamená, že úver dobehol v splátkovom režime až po splatnosť poslednej splátky.. Ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu možno teda konštatovať, že ak žaloba bola podaná 22.5.2013, do úvahy prichádza premlčanie splátok, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.5.2010 dozadu, t. j. splátok, ktorých splatnosť nastala v období 3 rokov pred dátumom podania žaloby na súde.
Žalobca ale žiadal priznať plnenie, zodpovedajúce splátkam, splatným v období 4 rokov pred dátumom podania žaloby, t. j. splátok splatných v období od 20.06.2009 do 20.06.2011 v celkovom počte 25.
Žalovaná, ktorej boli okolnosti súvisiace s dobou a rozsahom premlčania ozrejmené a vysvetlené napokon na súde prehlásila, že uznáva nárok žalobcu za obdobie 4 rokov avšak v nie navrhovanej výške a v splátkach sa ho zaviazala uhradiť.
Vychádzajúc z procesného úkonu žalovanej, ktorým uznala pohľadávku za obdobie 4 rokov súc si vedomá premlčania v dlhšej, pre ňu priaznivejšej dobe, súd z toho vychádzal.
Pri posudzovaní rozsahu dôvodnosti výšky uplatnenej pohľadávky za obdobie 4 rokov a teda aj rozsahu uznania zo strany žalovanej však poukazuje súd na to, že celkom evidentne došlo zo strany žalobcu pri spracovávaní podania dňa 25.8.2015 a aj dňa 30.10.2015 k chybe pri písaní či počítaní, konečný výpočet oprávnenej sumy ako aj sumy späťvzatia vyrátal súd na základe toho, čo vyšlo v konaní najavo.
Žalobca zobral žalobu späť v sume 1434,18 eura, vychádzajúc zjavne z iných podkladov než tých, ktoré sa vzťahovali na túto konkrétnu vec (keďže žalovaná bola suma 1 345,18 eura), ale súd vychádzal z obsahu a úmyslu žalobcu, ktorý v tomto podaní prejavil a síce, že žiada konanie zastaviť v rozsahu sumy a jej príslušenstva, ktorá prevyšuje sumu 712,88 eura.
Za daného stavu preto sa späťvzatie žaloby týkalo sumy 632,30 eura (1345,18 mínus 712,88).
Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.
Podľa § 11 zákona 71/1992 Z. z.: ods. 4 veta druhá: Ak sa návrh val späť pre zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 zákona 71/1992 Z. z.: (3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že konanie v rozsahu späťvzatia sumy 632,30 eura zastavil, pretože k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním a vrátil žalobcovi súdny poplatok 31,24 eura (37,94 eur ako 6 % zo 632,30 eura, mínus 6,70 eura), ktorý bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému, t. j. cez Slovenskú poštu a.s.
Ohľadom zvyšku uplatneného nároku súd uvádza, že žalobca v podaní z 25.8.2015 i 30.10.2015 požadoval plnenie, zodpovedajúce obdobiu 4 rokov pred podaním žaloby, t. j. splátok, splatných v období od 20.6.2009 do 20.6.2011 v celkovom počte 25, čo pri výške splátky bola 18,52 eura činí dlh za celé toto obdobie sumu 463 eura (25 x 18,52).
Keďže žalobca pri výpočte dlžnej sumy uvádzal výšku splátky v sume 25,46 eura a napriek výzve súdu túto chybu neopravil a trval na úhrade celkovej sumy 712,88 eura, bola žaloba v rozsahu prevyšujúcom sumu 463 eur zamietnutá.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Počas celého obdobia bola základná sadzba ECB 8 % a preto od splatnosti každej splátky bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania 9 % ročne odo dňa splatnosti každej z nich až do zaplatenia.
Ako je uvedené vyššie, v podaní z 25.8.2015 i z 30.10.2015 sa žalobca okrem úroku z omeškania odo dňa splatnosti každej splátky domáhal tiež úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 509,20 eura od 22.12.2010 eura do zaplatenia. Čo ale suma 509,20 eura predstavuje, od čoho odvíja počiatok plynutia omeškanie práve od 22.12.2010 a akého nároku sa týka, žalobca neobjasnil. A j v uvedenom rozsahu preto bola žaloba ako neodôvodnená zamietnutá.
Podľa ust. §160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.
Vychádzajúc zo žiadosti žalovanej a jej ochotu pohľadávku žalobcu splatiť v primeraných splátkach zodpovedajúcim jej možnostiam súd jej žiadosti o možnosť splatiť priznanú pohľadávku v splátkach po 40 eur mesačne vyhovel. Táto výške splátok je primeraná výšky pohľadávky (je predpoklad, že pri dodržaní tohto režimu bude všetko splatené do 2 - 3 rokov) a keďže sa nejedná o prednostnú pohľadávku, súd nevidel dôvod, pre ktorý by túto možnosť nemohol žalovanej poskytnúť. Zároveň určil spôsob a poradie započítania splátok a to pod následkami straty výhody splátok.
Úspech žalobcu bol po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zamietnutí žaloby v pomere 34,41 % k pomeru neúspechu 65,59 %. Vzhľadom na to, že bol prevažne neúspešný a žalovaná návrh na náhradu trov konania nepodala, súd podľa §142 ods. 2 OSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.