Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-361-2012.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/361/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľov 1/ N. Š., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ., K. XXX/X, v konaní práv. zast. URBÁNI & Partners s. r. o. /Advokátska kancelária/, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, 2/ V. Š., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ.A., W. XX, proti odporcom 1/ K. C., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ., P. Z. XX, 2/ Q.. K. C., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. C. Ľ.A., P. Z. XX, odporcovia 1/, 2/ v konaní práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý spol. s r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 13, IČO: 47 234 148, o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania predstavujúce trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, trovy znaleckého dokazovania 400,-- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 447,92 Eur, všetko na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu sumu 857,71 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 22. 11. 2012 domáhali uloženia povinnosti odporcom odstrániť nepovolenú stavbu „oporné múry - stabilizácia svahu“ v katastrálnom území C. Ľ., postavenom na parc. KN č. XXX/XX, G. A. L., P.C. Y. V. Č.. XXXX a navrátiť nehnuteľnosť do pôvodného stavu.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.
Okresný súd uznesením zo dňa 18. 02. 2013 konanie vo veci zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená stavebnému úradu - Obci C. Ľ. v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 veta druhá OSP.
Voči tomuto rozhodnutia podali navrhovatelia odvolanie. Poukázali na tú skutočnosť, že stavebný úrad
- W. C. Ľ. koná neopodstatnene pomaly a zdĺhavo. Návrh na súd podali z dôvodu, že oporný múr sa začína hýbať a svah, ktorý bol pri vykonávaní stavebných práca odporcov narezaný, nie je odvodnený a podmýva stavbu ich rodinného domu, čím dochádza k jeho poškodeniu. Bráni im vo výhľade. Vzhľadom ku neprimeranej výške a nevyhovujúcemu technickému prevedeniu potom existuje dôvodná obava, že sa zosunie a poškodí pozemok ako aj nehnuteľnosť navrhovateľov. Je tu riziko, že je bezprostredne
ohrozené zdravie a život ich ako aj ich detí. Tiež poukázali na tú skutočnosť, že stavba odporcov zasahuje do ich pozemku. So zastavaním ich pozemku a s dodatočným povolením stavby nesúhlasili. Poukázali na znenie § 137 Stavebného zákona a na judikatúru NS ČR (22Cdo/572/03 a 22Cdo/504/05). Tiež uviedli, že presné odborné a nestranné vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom je jediným prostriedkom na skoré ukončenie sporu.
Krajský súd zrušil prvostupňové zastavujúce uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa domáhali svojich práv v súlade so stavebným poriadkom prostredníctvom príslušného stavebného úradu už od 23. 09. 2011, ktorý im účinnú ochranu neposkytol. Tiež poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodovania krajského súdu bolo stavebné konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona. Vzhľadom na zdĺhavý postup stavebného úradu a naliehavosť situácie mal za to, že nič nebráni súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľov. Ustanovenie § 135c ods. 1 a § 127 ods. 1 O. z. mu umožňujú vo veci rozhodnúť, pokiaľ účastníkom účinnú ochranu neposkytol dosiaľ iný orgán. V opačnom prípade by sa jednalo o odopretie práva na súdnu ochranu.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. 1428, korešpondenciou účastníkov so stavebným úradom - Obcou Slovenská Ľupča, ohliadkou na mieste samom, znaleckými posudkami Ing. Hubinského, Ing. Šepákovej a RNDr. Pivolusku a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľov v roku 2006 začali so stavbou rodinného domu. V tej dobe nebol medzi ich pozemkom a pozemkom odporcov žiaden múr. Časť pozemku, na ktorom múr stojí, odpredali odporcom ešte pred začatím stavby asi v roku 2002. Sporný múr nie je postavený na ich pozemku. Pozemok je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky 2/, rovnako aj rodinný dom. Svah medzi ich pozemkami mal sklon asi 30 stupňov. V súčasnej dobe je 60 až 80-stupňový. Odporcovia vybudovali múr vysoký cca 4,3 metra, ktorý sa nachádza asi 2 metre od okien, kde majú deti detské izby. Stavbu s nimi predtým nekonzultovali. Začali s ňou v auguste 2012 v čase, keď boli na dovolenke. Po dokončení stavby sa vlhkosť tlačí do ich domu a keď prší, sú na ich pozemku mláky. Na múre vidno, že zem z pozemku odporcov tlačí do múru a vytláča do oblúka kamene, ktoré sú jeho súčasťou. Po dokončení stavby múru bola urobená drenážna rúra, ktorá bola vyvedená do ich pozemku. Pozemok však je zamáčaný po celej šírke múru, nielen tam, kde je vyvedená drenáž. Z týchto dôvodov žiadali návrhu vyhovieť. Mali obavu, že sa bude stavba múru naďalej zosúvať a tým ohrozovať ich život a zdravie.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Namietali nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa v 1/ rade a tiež tú skutočnosť, že by existovali dôvodné obavy o život a zdravie navrhovateľov v dôsledku stavby múru. Táto stavba bola povolená, keď v priebehu konania Obec Slovenská Ľupča vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. V roku 2000 dostavali svoj rodinný dom na parc. č. XXX/XX. V roku 2002 odkúpili časť pozemku od navrhovateľky, ktorá predstavuje parc. č. XXX/XX. V roku 2006 začali navrhovatelia so stavbou rodinného domu, pričom stavebnými mechanizmami hrubo narušili pozemok, ktorý odkúpili od navrhovateľky. Hranica medzi ich pozemkami však nebola sporná. V roku 2009 boli silné dažde a kopec sa začal trhať a začalo im vytláčať oporný múr, ktorý mali hneď za domom. Dali si urobiť geologické prieskum celého pozemku a bolo im doporučené, že na hranici pozemku je treba urobiť stabilizačnú pätu. V roku 2011 boli osobne konzultovať na stavebnom úrade, ako majú postupovať pri povolení stavby múru. Prvá varianta boli gabiónové koše plnené hlinou a obalené geotextíliou. Statik im však doporučil silnejšiu pätu a plniť koše skalami. Hoci mali povolenie na stavbu múru vo výške 4,5 metra, spravili ho len vo výške 3,5 m a posunuli ho pol metra do ich pozemku. Projektovú dokumentáciu neukázali, ale vysvetlili navrhovateľom princíp stavby. Navrhovateľ však chcel, aby posunuli stavbu múru 2 metre do ich pozemku. Oni však na to nevideli dôvod. Urobili zmenu projektovej dokumentácie. Stavbu realizovala firma Rock Build. Medzi gabiónovými košmi a zeminou bola uložená geotextilná mreža, ktorej úlohou bolo čo najmenej prepúšťať vodu a zbytok vody bol stiahnutý drenážnou rúrou, ktorá vyúsťovala na povrch ich pozemku, resp. pozemku, ktorý patril manželom C., ktorý od nich odkúpili. Táto je však deravá a cez ňu preteká voda do múru, nevyteká z nej nič. Pokiaľ je pozemok navrhovateľov zavlhčený, je to po daždi, keďže nemá žľaby na dome. Z ich strany sa nejedná o nepovolenú stavbu, keďže obec vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Pôvodne túto stavbu ohlásili ako drobnú stavbu stavebnému úradu dňa 21. 07. 2011, pričom stavebný úrad im uviedol, že nemá námietky voči tejto stavbe. Dňa 12. 10. 2011 oznámili stavebnému úradu zmenu technického riešenia z dôvodu bezpečnosti a stability svahu. Následne im stavebný úrad
oznámil, že stavba nespĺňa charakter drobnej stavby, a preto ich vyzval na predloženie dokladov za účelom dodatočného povolenia stavby. Svojím konaním si splnili všetky povinnosti uložené v § 127 ods. 1 O. z.
Odporkyňa uviedla, že stavbu múru minimálne dvakrát konzultovali s navrhovateľmi. So stavbou začali v čase, keď boli navrhovatelia prítomní. Napriek následným nezhodám sa vždy snažili o mimosúdne riešenie a navrhovali, že znížia múr o jednu paletu v rámci dobrých susedských vzťahov, s čím navrhovateľ nesúhlasil.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Pavlom Hubinským, z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb. Tento na základe pokynov súdu vypracoval znalecký posudok, v ktorom uviedol, že múr bol postavený v súlade s projektovou dokumentáciou podľa technologického postupu výrobcom. Ohliadkou boli zistené drobné nedostatky - chýbali dištančné spony, alebo boli uvoľnené, čo zapríčinilo lokálne zníženie tvarovej stability košov a tým aj lokálne vybúlenia. Tieto nedostatky však nemajú vplyv na statickú a stabilizujúcu funkčnosť oporného múru a je možné ich dodatočne odstrániť. Prizvaný geostatik skonštatoval, že posudzované gabiónové oporné múry sú stabilné a správne navrhnuté aj zrealizované. Neboli zistené prejavy zhoršujúcej sa lokálnej stability. Na otázku súdu, či v dôsledku stavby múru dochádza k nadmernému podmáčaniu pozemku navrhovateľov a ku stekaniu povrchových vôd na pozemok, uviedol, že ku podmáčaniu základovej škáry nedochádza. Podložie tvorí priepustná zemina a nahromadená voda vsakuje do podložia. Osadená drenáž nemá vplyv na možné nadmerné podmáčanie pozemku navrhovateľov. V čase ohliadky znalcom nebolo zistené, že pôda by bola nadmerne zamokrená. Pôdorysná plocha priľahlého svažitého územia pred vybudovaním oporného múra je rovnaká ako po jeho vybudovaní.
Na otázku nadmerného zatienenia pozemku a domu navrhovateľov súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Valériou Šepákovou a RNDr. Ivanom Pivoluskom z odboru stavebná fyziky - oslnenie + denné osvetlenie.
Čo sa týka denného osvetlenia, znalkyňa uviedla, že vplyv oporného múru na okná obývacej izby na juhovýchodnej strane domu navrhovateľov je zanedbateľný a u ostatných izieb zatienenie vyhovuje požiadavke normy STN 730580-2.
Čo sa týka oslnenia, insolácia bola vyhodnotená podľa normy STN 734301. Aj v tomto prípade insolácia u jednotlivých izieb vyhovuje požiadavkám normy v celom rozsahu.
V priebehu konania bolo zistené, že Obec C. Ľ. vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby dňa 11. 02. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 03. 2014.
Na poslednom pojednávaní zástupkyňa navrhovateľov navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne N.. Š., pracovníčky Stavebného úradu v C. Ľ. na okolnosti objasnenia vydania dodatočného stavebného povolenia, či bolo stavebné povolenie vydané v súlade so zákonom a akým spôsobom postupoval stavebný úrad pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí. Navrhovatelia mali za to, že stavba bola postavená vo väčšom rozsahu, než bolo povolené ohlásenie. Iné dôkazy nenavrhla vykonať.
Predmetom sporu bol návrh navrhovateľov na odstránenie stavby - oporného múru odporcov.
Právomoc súdu konať o návrhu navrhovateľov vyplýva zo znenia ustanovenia § 126 a nasledujúcich O. z. v súvislosti so znením ustanovenia § 7 ods.1 OSP.
Podľa § 135c ods. 1 O. z., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.
Hoci spočiatku navrhovatelia tvrdili, že stavbu múru odporcovia zriadili čiastočne aj na ich pozemku, v priebehu konania uviedli, že táto otázka nie je sporná, t. j. stavba múru bola odporcami realizovaná na ich pozemku. Daný prípad potom súd neposudzoval z hľadiska ustanovenia § 135c ods. 1 O. z.
Citované zákonné ustanovenie rieši dôsledky neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku, pričom za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy je potrebné považovať stavbu
postavenú bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť (chýba pri nej občianskoprávny titul na jej zriadenie).
Od takto postavenej neoprávnenej stavby je treba odlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov, t. j. čiernu stavbu (bez stavebného povolenia, resp. postavenú v rozpore so stavebným povolením). Otázku odstránenia stavby riešia predpisy správneho práva, konkrétne Stavebný zákon č. 50/76 Zb. v ustanovení § 88 a nasledujúcich.
Podľa § 88 ods. 1 zákona 50/76 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
V danom prípade bolo preukázané, že stavebný úrad - Obec C. Ľ. v priebehu konania vydal dodatočné povolenie stavby múru odporcom, a teda nejednalo sa ani o čiernu stavbu, t. j. stavbu nepovolenú, ani o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením (stavebné povolenie bolo vydané dodatočne po realizácii stavby).
Nie je v právomoci súdu v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu stavebného úradu okresným súdom vo veciach dodatočného povolenia stavby (porovnaj tiež ustanovenie § 135 ods. 2 OSP).
Z týchto dôvodov súd nepovažoval za potrené vypočuť na túto skutočnosť navrhovanú svedkyňu Q.. Š. zo Stavebného úradu C. Ľ..
Súd ďalej skúmal, či sú tu dôvody, pre ktoré by mohol vyhovieť návrhu na základe iných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 127 ods.1 O. z., na ktoré ustanovenie poukázal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom rozhodnutí.
Podľa § 127 ods. 1 O. z., vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Citované zákonné ustanovenie obsahuje právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností.
Podľa § 417 ods. 2 O. z., ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Keďže navrhovatelia tvrdili, že stavba múru odporcov ohrozuje ich majetok a život (z čoho vyplýva aj vecná aktívna legitimácia na strane navrhovateľa v 1/ rade v zmysle ustanovenia § 417 O. z., hoci nie je vlastník), súd pre účely preskúmania pravdivosti tohto tvrdenia nariadil znalecké dokazovanie. Pravdivosť tohto tvrdenia navrhovateľov však nebola preukázaná. Rovnako nebolo preukázané, že by stavba neprimerane nad mieru primeranú pomerom zatieňovala ich dom a pozemok. Z uvedených dôvodov súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
Súd ďalej poukazuje na to, že samotné znenie ustanovenia § 127 ods. 1 O. z. neumožňuje domáhať sa odstránenia stavby, ale len zdržania sa všetkého, čo by nad mieru primeranú obťažovalo alebo ohrozovalo výkon práva (tzv. negatórna žaloba).
Odstránenie stavby umožňuje uložiť len ustanovenie § 88 ods. 1 zákona 50/76 Zb. Znaleckým dokazovaním však neboli preukázané tvrdenia navrhovateľov, že by malo dôjsť k ich ohrozeniu života a zdravia stavbou múru. Návrh v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona nebol dôvodný. Z rovnakých dôvodov žalobný petit neobstál ani z hľadiska znenia ustanovenia § 417 ods. 2 O. z.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporcovia boli v konaní v plnom rozsahu úspešní.
Náhradu trov si uplatnili v zmysle § 151 ods. 4 OSP a vyhlášky 655/2004 Z. z. V pôvodnom vyúčtovaní zo dňa 07. 02. 2013 požadovali odmenu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 237,34 Eur´, pričom vychádzali z výpočtového základu z hodnoty stavby vo výške 10 000,-- Eur v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Vo vyúčtovaní náhrady trov zo dňa 16. 11. 2015 požadoval právny zástupca odporcov za 1 úkon právnej pomoci 270,54 Eur, spolu z titulu odmeny, súdneho poplatku a režijného paušálu 1 949,71 Eur, plus náhradu cestovného za spotrebované pohonné hmoty na ohliadku dňa 10. 06. 2015 vo výške 5,50 Eur a náhradu straty času za dve polhodiny po 13,98 Eur, spolu 27,96 Eur. Celkove vyčíslil trovy konania na 2 379,80 Eur.
Súd priznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci. Predmetom sporu bolo odstránenie stavby, nie jej vydanie. Hodnotu sporu nemožno potom vyjadriť v peniazoch a je potrebné postupovať pri stanovení výšky odmeny z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky, t. j. z jednej trinástiny výpočtového základu. Súd potom priznal náhradu za úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie k návrhu, za 1 úkon 58,69 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2014 a na ohliadke na mieste samom dňa 10. 06. 2014 po 61,87 Eur, plus režijný paušál 8,04 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2015 sumu 64,53 Eur, plus režijný paušál 8,39 Eur. Spolu sumu 345,38 Eur, plus 20 % DPH - 414,46 Eur. K tejto sume súd pripočítal náhradu cestovného a stratu času v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu. Pojednávania dňa 03. 09. 2013 ani 02. 09. 2015 neboli zahájené.
Súd za trovy konania považoval aj trovy vynaložené z titulu zálohy na znalecké dokazovanie, ktoré odporcovia zaplatili vo výške 400,-- Eur.
O náhrade trov štátu v zmysle § 148 OSP súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Keďže navrhovatelia neboli v konaní úspešní, boli povinní nahradiť štátu podľa výsledkov konania trovy štátu, ktoré predstavovali časť zaplatenej odmeny znalcom a to Ing. Hubinskému vo výške 431,29 Eur a Ing. Šepákovej vo výške 426,42 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.