Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-70-2015.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/70/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným 1/ Z. G., narodenému XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX, H., toho času na neznámom mieste a 2/ J. H.H., naposledy bytom H.E. XX, H., toho času na neznámom mieste, oboch zastúpených opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 1.180,01 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.180,01 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.180,01 eura od 18.6.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 237,18 eura, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Mišuru, PhD., advokáta so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 25.8.2014 na tunajší súd žalobu o zaplatenie 1.180,01 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.180,01 eura od 29.6.2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade je fyzická osoba, držiteľ motorového vozidla U. Z., evidenčné číslo vozidla H. XXX E., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla U. Z., evidenčné číslo vozidla H. XXX E., prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda. Dňa 28.10.2013 zavinil žalovaný v 2. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle N. F., ev. č. vozidla: KE 740 EB, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Z. X. (poškodená). Škoda bola poškodenej uhradená v rozsahu a výške podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Predmetné motorové vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 7.5.2014 a dňa 9.5.2014 z poistného garančného fondu poškodenej poistné plnenie v celkovej výške 1.180,01 eura. Vyplatením náhrady škody poškodenej prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne dňa 28.5.2014 voči žalovaným, za ktorých plnil, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému.
Žalovaní sa k návrhu nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu, so správou o nehode zo dňa 28.10.2013 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo správy o nehode zo dňa 28.10.2013 súd zistil, že k dopravnej nehode došlo dňa 28.10.2013 o 16.10 hod. na W.. Y.. H. I. H. tak, že vodič - žalovaný v 2. rade viedol motorové vozidlo U. Z., evidenčné číslo vozidla H. XXX E., ktorého prevádzateľom bol žalovaný v 1. rade, v H. W.. Y.. H., pričom predmetným vozidlom prechádzal z ľavého pruhu do pravého pruhu a nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu N. F., ev. č. vozidla: H. XXX D., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Z. X. (poškodená). Na motorovom vozidle N. F., ev. č. vozidla: H. XXX D. spôsobil škodu na jeho ľavej bočnej časti.
Z evidencie motorových vozidiel súd zistil, že držiteľom motorového vozidla továrenskej značky U. Z., evidenčné číslo vozidla H. XXX E. bol s platnosťou od 9.2.2011 žalovaný v 1. rade.
Z výpočtu výšky škody na č.l. 12 súd zistil, že oprava na motorovom vozidle poškodenej továrenskej značky N. F., ev. č. vozidla: H. XXX D. bola vyčíslená v sume 1.180,01 eura.
Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca vyplatil poškodenej poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti vo výške 1.180,01 eura (dňa 7.5.2014 sumu 1.144,52 eura a dňa 9.5.2014 sumu 35,49 eura).
Z výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa 28.5.2014 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 1.180,01 eura v termíne do 28.6.2014.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 prvej vety zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy.
Súd v konaní považuje za nespornú skutočnosť, že dňa 28.10.2013 o 16.10 hod. došlo k dopravnej nehode na W.. Y.. H. I. H. tak, že vodič - žalovaný v 2. rade viedol motorové vozidlo U. Z., evidenčné číslo vozidla H. XXX E., ktorého prevádzateľom bol žalovaný v 1. rade, v H. W.. Y.. H., pričom predmetným vozidlom prechádzal z ľavého pruhu do pravého pruhu a nedal prednosť v jazde motorovému vozidlu N. F., ev. č. vozidla: H. XXX D., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Z. X. (poškodená). Na motorovom vozidle N. F., ev. č. vozidla: H. XXX D. spôsobil škodu na jeho ľavej bočnej časti. Žalovaný v 1. rade bol v čase nehody vlastníkom predmetného motorového vozidla továrenskej značky U.V. Z., evidenčné číslo vozidla H. XXX E. (ako to vyplýva z evidencie motorových vozidiel), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda dňa 28.10.2013 na motorovom vozidle továrenskej značky N. F., ev. č. vozidla: H. XXX D. v celkovej výške 1.180,01 eura (ako to vyplýva z výpočtu výšky škody na č.l. 12), pričom predmetné motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného v 1. rade nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z..
Takisto je nesporné, že žalobca uhradil poškodenej dňa 7.5.2014 a dňa 9.5.2014 škodu na jej vozidle vo výške 1.180,01 eura.
Z toho, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky zodpovedá jeho prevádzateľ (§ 427 Obč. zákonníka), ktorým je v danom prípade žalovaný v 1. rade, nemožno vyvodiť záver, že je tým vylúčená aj zodpovednosť inej osoby ako vodiča, ktorý spôsobil škodu žalobcovi svojim zavineným protiprávnym konaním (v prejednávanej veci žalovaného v 2. rade). U tejto osoby by boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Zodpovednosť by bola daná zavinením, kým zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je daná bez ohľadu na jeho zavinenie. Osoba (právnická alebo fyzická, t.j. i občan), ktorá požičia občanovi motorové vozidlo (v tomto prípade žalovaný v 1. rade), zostáva prevádzateľom tohto motorového vozidla a teda v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka) je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Platná právna úprava v ust. § 428 Obč. zákonníka vylučuje možnosť prevádzateľa zbaviť sa zodpovednosti, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a zároveň v úzkom rozsahu pripúšťa liberáciu prevádzateľa z objektívnej zodpovednosti.
Liberácia prevádzateľa prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke alebo v prípade, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol, zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napokon dôvodom
liberácie môže byť aj zavinenie poškodeného. Škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke len v prípade prírodnej katastrofy alebo inej vonkajšej okolnosti, ktorá nemala pôvod v prevádzke. O neodvrátiteľnosť škody by išlo a prevádzateľ by sa oslobodil od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením a išlo by o škodu neodvrátiteľnú objektívne a nie neodvrátiteľnú subjektívne.
Existencia niektorého z uvedených liberačných dôvodov, ale ani zavinenie poškodeného neboli v konaní nenamietané.
Keďže žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, neuzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej by bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, porušil ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a zodpovedá (ako osoba bez poistenia zodpovednosti) za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade ako osoba bez poistenia zodpovednosti.
Žalovaný v 1. rade zodpovedá za predmetnú škodu podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade, súd konštatuje, že i keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 Občianskeho zákonníka), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti ako to predpokladá ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo dňa 27.9.1977 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR bod č. R 29/1979). Vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 citovaného zákona; tzv. postih.
V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi; pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 4Cdo/134/2009).
Žalovaný v 2. rade teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, v danom prípade v rozpore so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu, pričom škodca musí
preukázať existenciu okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani po vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Žalovaný v 2. rade uvedené skutočnosti nepreukázal a v konaní ostal pasívny.
Týmto protiprávnym konaním žalovaných v 1. a 2. rade vznikla poškodenej škoda vo výške 1.180,01 eura, ktorú poškodenej v celom rozsahu uhradil v rámci poistného plnenia žalobca. Žalobca má teda podľa ustanovenia § 24 ods. 7 prvej vety zákona č. 381/2001 Z.z. právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil, teda žalobca má právo voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu plnenia vo výške 1.180,01 eura.
Žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu plnenia výzvami zo dňa 28.5.2014, pričom, pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento bol v čase doručovania predmetnej výzvy na adrese H. XX neznámy.
V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže pri nároku na náhradu poistného plnenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ich žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať žalobu, pričom dňom splatnosti nároku žalobcu bude deň po doručení žaloby opatrovníkovi žalovaných, t.j. 17.6.2015. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 18.6.2015.
Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 18.6.2015 0,05%.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.180,01 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.180,01 eura od 18.6.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.180,01 eura od 29.6.2014 do 17.6.2015 a úrokov z omeškania nad 5,15% ročne zo sumy 1.180,01 eura od 18.6.2015 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa ustanovenia § 137 O.s.p. trovami konania sú aj súdny poplatok a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. nakoľko žalobca mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti a priznal mu preto náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 eura.
Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy obhajoby dňa v roku 2014 odmena vo výške 61,41 eura a za úkon písomného podania na súd (žaloby) odmena vo výške 61,41 eura, čo je odmena spolu vo výške 122,82 eura a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 2 úkony po 8,04 eura, t.j. 16,08 eura, čo je odmena vo výške 138,90 eura + 20% DPH, čo činí 166,68 eura.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).