Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4P-42-2015.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/42/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim vo veci starostlivosti o maloleté dieťa V. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B.R., dieťa rodičov S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, štátnej občianky SR a V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. J. XX, štátneho občana SR o zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/67/2013-24 zo dňa 20.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.2013 vo výroku o výživnom tak, že otcovi V. V., nar. XX.XX.XXXX s a z v y š u j e výživné na maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX z mesačného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 100,- Eur mesačne počnúc mesiacom júl 2015; takto určené výživné je splatné k rukám matky S. N., nar. XX.XX.XXXX vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Zameškané výživné za mesiac júl 2015 až október 2015 v sume 280,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa spísala dňa 06.07.2015 na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného na maloletého V. V., ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 120,-Eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2015. Svoj návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/75/2012-28 zo dňa 19.06.2012 bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému V. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na maloletého minimálnym mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Následne po tom, ako matka zistila, že sa otec maloletého dieťaťa zamestnal v spoločnosti K. E. V., podala návrh na zvýšenie výživného na maloletého V. a súd rozsudkom č. k. 4P/43/2013-66 zo dňa 23.05.2013 zvýšil otcovi výživné na maloletého V. na 50,- eur mesačne. Otec zvýšené výživné v sume 50,-eur zaplatil len dvakrát, hneď na to podal v spoločnosti K. výpoveď a podal návrh na zníženie výživného. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 9P/67/2013-24 zo dňa 20.08.2013 otcovi znížil výživné znovu na minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Matka podľa jej vyjadrenia žije v spoločnej domácnosti s terajším partnerom C. T., nar. XX.XX.XXXX, s maloletým V. V. a maloletou E. T., nar. XX.XX.XXXX. Jej celkový príjem tvorí rodičovský príspevok na dcéru a rodinné prídavky na dve mal. deti v celkovej výške 250,24 eur mesačne, príspevok na pohonné hmoty v sume 33,-eur a výživné od jeho otca v sume 30,-eur mesačne. Partner matky poberá za opatrovanie brata ošetrovateľské v sume cca 86,-eur. Medzi mesačné výdavky matka zahrnula inkaso za elektrinu v cca 60,-eur mesačne, nákup dreva cca 450,-eur na zimu, faktúry za mobilné telefóny spolu 40,-eur, výdavky na pohonné hmoty z dôvodu častých
návštev u lekárov, ktoré nie sú v plnej miere hradené z poskytnutého príspevku cca 10,-eur mesačne. Nakoľko maloletý V. má problém so zrážaním krvi (hemofíliu), matka má zvýšené výdavky na lieky a maste cca 5,- eur mesačne. V dôsledku zdravotných problémov musí synovi kupovať ortopedickú obuv v sume cca 30,-eur. V septembri maloletý nastúpil do škôlky a v súvislosti s tým matke vznikli ďalšie výdavky na nákup nového oblečenia a celej výbavy do škôlky (papuče, tenisky, overal na zimu, pyžamo, atď).. Medzi ďalšie výdavky matky patrí strava, na ktorú mesačne potrebuje cez 200,-eur a ďalšie náklady na vedenie domácnosti. Na začiatku roka 2015 matka zistila, že otec maloletého dieťaťa sa opäť zamestnal v spoločnosti R. V., kde zarába podľa jej vedomostí asi 500,-eur mesačne. O maloletého V. sa vôbec nezaujíma, posledné dva roky mu ani raz nezatelefonoval, nenavštevuje ho, aj keď má súdom upravený styk s maloletým dieťaťom, okrem minimálneho výživného na maloletého nijako neprispieva. Nakoľko otec maloletého dieťaťa je v súčasnej dobe zamestnaný a okrem maloletého V. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, je tu podľa matky vzhľadom na zmenu majetkových pomerov otca dôvod na zvýšenie minimálneho výživného na výživné v sume 120,-eur mesačne.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Matkou navrhovanú výšku výživného považoval za neprimerane vysokú. Na pojednávaní dňa 13.11.2015 uviedol, že pred dvoma mesiacmi sa odsťahoval k družke, ktorá vychováva nezaopatrené dieťa. Keďže býva s družkou a jej dieťaťom z predchádzajúceho vzťahu v spoločnej domácnosti, zaopatruje aj jej dieťa. Pravidelne (mesačne) matke posiela určené výživné v sume 30,-Eur. Ďalej uviedol, že sa zamestnal a pracuje v štvorzmennej prevádzke.
Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, nakoľko otec je t. č. zamestnaný, a teda má príjem, je v záujme mal. dieťaťa, aby otcovi bolo zvýšené výživné na mal. syna a to s prihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti otca. Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu sp. zn. 6P/75/2012, sp. zn. 4P/43/2013, sp. zn. 9P/67/2013, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.10.2015, predloženého pracovného posudku R. D.. D.. O..M.. a potvrdenia o príjme otca zo dňa 07.10.2015, potvrdenia o príjme otca v spol. G. D..O..M.. zo dňa 09.11.2015, listín predložených matkou.
Na základe § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine upravuje, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V zmysle § 77 ods. 1, 2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Na základe § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s ustanoveniami zákona o rodine mal súd preukázané, že matkou navrhovaná výška výživného nie je vzhľadom na preukázané majetkové pomery otca primeraná. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/43/2013 súd zistil, že príjem otca pri zvýšení výživného na maloletého syna z minimálneho výživného na výživné vo výške 50,-Eur (rozsudkom č. k. 4P/43/2013-66 zo dňa 23.05.2013) bol približne 360,-eur. Následne z dôvodu straty zamestnania (zmeny pomerov na strane otca) bolo otcovi výživné na maloletého syna opätovne znížené na minimálne výživné (rozsudok tunajšieho súdu č. k. 9P/67/2013-24 zo dňa 20.08.2013). Pre určenie výšky výživného je rozhodujúci príjem povinnej osoby v čase rozhodovania súdu. Príjem otca v čase rozhodovania v konaní sp. z. 4P/42/2015 bol do mesiaca august 2015 u zamestnávateľa R. D.. D. O..M.. B. 480,-Eur a od mesiaca september 2015, kedy sa otec zamestnal v spoločnosti G. D..O..M.., so sídlom v P., jeho príjem činí 430,-eur. Súd zároveň v zmysle § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine prihliadal aj na odôvodnené potreby oprávneného, t. j. maloletého V.. Ide o dieťa s vážnymi zdravotnými problémami (hemofília, deformácia pätičiek), ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky na liečbu a kúpu ortopedickej obuvi. Od septembra maloletý nastúpil do škôlky, v dôsledku čoho matke vznikli ďalšie výdavky na kúpu ošatenia a ďalšej výbavy škôlkara (napr. papuče, tenisky, overal na zimu, pyžamo, atď.).
Otec v konaní namietal navrhovanú výšku výživného a poukazoval pri tom najmä na svoje zvýšené výdavky, predovšetkým na výdavky na domácnosť, keďže od mesiaca september 2015 žije v spoločnej domácnosti s družkou a finančne jej vypomáha s výchovou jej maloletého dieťaťa. Súd na preukazné výdavky otca síce prihliadal, ale nemohol mu vyhovieť a ponechať pôvodnú výšku minimálneho výživného ako bola určená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/67/2013-24 zo dňa 20.08.2013, nakoľko v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preto mu vzhľadom na jeho zvýšený príjem zo zamestnania určil povinnosť prispievať na výživu maloletého syna výživným v sume 100,-Eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2015. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za mesiac júl 2015 až október 2015 v celkovej výške 280,-Eur, ktoré mu súd povolil splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.