Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-306-2015.pdf
PDF · 104.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/306/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému O. O., D.. XX.X.XXXX, G. F. XXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 269,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 201,34 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 28.02.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 8,17 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 45,74eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 1.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 269,34 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 28.2.2014 do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 201,34 € a náhradu škody vo výške 68eur z dôvodu porušenia zmluvných podmienok dojednaných na základe Zmluvy o pripojení č. V. a Zmluvy o pripojení č. A XXXXXXX a dodatku k nim. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Samsung S5610 za akciovú cenu 12,- eur. Nakoľko predajná cena mobilného telefónu predstavovala sumu 80 eur, poskytnutá zľava činila sumu 68eur. Keďže žalovaný včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 10/2013 - 11/2013, má žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy právo na zmluvnú pokutu a úhradu za poskytnuté služby vo výške 201,34 eur. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty, domáha sa žalobca nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Samsung S5610 a to vo výške 68eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Žalovaný na pokus o pokonávku zo dňa 13.02.2014 nereagoval. Žalobca po zaslaní Pokusu o pokonávku časť pohľadávky vo výške 3,98eur odpísal a preto si ju v tomto konaní neuplatňuje.
Úrok z omeškania si uplatňuje dňom nasledujúcom po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, teda od 28.02.2014.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 269,34 eur, teda jedná sa o drobný spor ( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.11.2015. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 8.10.2013 Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. V., na základe ktorej žiadal o zriadenie prístupu a aktiváciu služby SatTV. Následne dňa 17.10.2013 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V., na základe ktorej zapožičal žalovanému 2ks SIM kariet, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX V. XXXXXXXXXX. Z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 17.10.2013, vyplýva, že žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Samsung S5610 za zľavnenú kúpnu cenu 12 ,- eur ( bod 1.2 dodatku, označené ak dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia ). V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 68 €. V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov.
Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 13.02.2014 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 388,65 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu vo výške 388,65 eur ( spolu pohľadávka ) v lehote do 27.02.2014.
Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2214454519 splatnou dňa 5.11.2013 na sumu 19,08 eur, faktúrou č. 2218159665 splatnou dňa 6.12.2013 sumu 3,98 eur, faktúrou č. 2218160065 splatnou dňa 6.12.2013 sumu 182,26 eur. Uvedené súd zistil z vyššie uvedených faktúr a prehľadu poplatkov na meno žalovaného. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Podľa § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 5 ods.1 cit. zák. Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Podľa § 5 ods.4 cit. zák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 činí výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o pripojení zo dňa 17.10.2013 vrátane k nej uzatvoreného dodatku. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, súd nemal pochybnosti o tom, že si žalobca splnil všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy i dodatku a poskytoval žalovanému telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu. Rovnako súd nemal pochybnosti ani o tom, že si žalovaný svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnil, a to povinnosť zaplatiť cenu za poskytované telekomunikačné služby riadne a včas, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 2214454519 splatnou dňa 5.11.2013 na sumu 19,08 eur, faktúrou č. 2218159665 splatnou dňa 6.12.2013 sumu 3,98 eur, faktúrou č. 2218160065 splatnou dňa 6.12.2013 sumu 182,26 eur. Za nedôvodný považoval však súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo zmluvy v sume 68 Eur. Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (uvedené vyplýva z výpisu z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, aj keď následne podľa pokusu o pokonávku zo dňa 11.7.2013. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu. Keďže sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,25 % ročne zo sumy 201,34 Eur od 28.2.2014 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti žalovanej istiny za poskytnuté služby a úrokov z omeškania z jednotlivých neuhradených súm. V časti zmluvnej pokuty a k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania súd žalobu zamietol a dohodu o zmluvnej pokute vyhlásil za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V časti o zaplatenie sumy 201,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 201,34 eur od 28.2.2014 kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 13.11.2015 t.j. vo výške 18,07eur, teda celkom vo výške 219,41 eur mal žalobca úspech, naopak neúspešný bol v časti o zaplatenie 68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 68 eur od 28.2.2014 kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 13.11.2015 t.j. vo výške 6,10eur, celkom teda bol neúspešný vo výške 74,10eur, v ktorej súd návrh zamietol. V konečnom dôsledku bol teda žalobca v konaní úspešný v časti o zaplatenie 219,41 € a neúspešný v časti o zaplatenie 74,10€, čo je v percentuálnom vyjadrení pomer úspechu a neúspechu žalobcu 74,75% : 25,25%. Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 49,5% (od úspechu žalobcu vo výške 74,75 % súd odrátal úspech žalovaného vo výške 25,25%), súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalobcovi priznal právo na 49,5 %-nú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 8,17€ /49,5% z 16,50€/ a trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom, a to za 2 úkony právnej služby: 1./prevzatie a prípravu zastúpenia,/ §13a ods. 1 písm. a//, 2./písomné podanie návrhu na súd dňa 1.7.2015, /§13a ods. 1 písm. c// a 2x paušálna náhrada hotových výdavkov (2 x 8,39eur/2015/ v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 23,24 Eur /vyčíslená z celkovej uplatňovanej pohľadávky vo výške 409,96eur/, v zmysle ustanovenia § 10
odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda za 2 úkony právnej služby súd priznal žalobcovi sumu 45,74eur /(49,5% zo 92,41€) vrátane 20%DPH/. Celkom na trovách konania súd priznal žalobcovi sumu pozostávajúcu z časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku vo výške 8,17 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 45,74eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.