Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-5-2012.pdf
PDF · 115.47 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa KCV, s.r.o., so sídlom v Námestove, Miestneho priemyslu 572, IČO: 43 962 513, v konaní zastúpeného opatrovníčkou B. F., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen proti odporcovi Ing. Ladislavovi Vokánovi, s miestom podnikania v Banskej Bystrici, Garbanka 20, IČO: 32 023 413, zastúpenému JUDr. Petrom Púchovským, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, o zaplatenie 1.459,75 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 87,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 476,47 Eur, spolu vo výške 563,97 Eur, k rukám JUDr. Petra Púchovského, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 11. 2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.459,75 Eur s príslušenstvom.
Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 64Rob/ 439/2011-20 zo dňa 23. 11. 2011, proti ktorému podal odporca dňa 14. 12. 2011 v zákonnej lehote odpor (na č. l. 23 p. v.). V odpore uviedol, že tovar, za ktorý navrhovateľ požaduje zaplatiť sumu 1.459,75 Eur, si u navrhovateľa nikdy neobjednal a nikdy neprevzal. Dodávateľské práce na stavbe v Čiernom Balogu nikdy nevykonával a preto ani nemohol vedieť, aký materiál je potrebné na stavbu priviezť. Stavbu vykonávala, materiál objednávala a prevzala firma AGGLO, ktorej majiteľom je G.. F. L., O. je uvedený na dodacom liste. List, ktorého doručenku dal do spisu ako dôkaz zástupca navrhovateľa, neprevzal, lebo sa v čase doručenia listu na adrese uvedenej na doručenke nezdržiaval. S navrhovateľom kontakt nikdy neodmietol.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Š. W. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu rozsudkom č. k. 60Cb 5/2012-177 zo dňa 24. 04. 2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.459,75 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.459,75 Eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia; návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol a priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 87,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.941,95 Eur, spolu vo výške 2.029,45 Eur.
Ako vyplynulo z odôvodnenia citovaného rozsudku, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, a to na základe e-mailovej objednávky zo strany odporcu zo dňa 06. 05.
2011. Súd nemal o obsahu tohto návrhu odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy žiadne pochybnosti. Ako bolo v konaní preukázané, objednávka bola dňa 06. 05. 2011 odoslaná z e-mailovej adresy D..Q..I., ktorá patrila odporcovi, čo súd zistil aj v súdnom konaní, keď ju odporca označil na zasielanie zápisníc z pojednávaní a doručovaná bola na e-mailovú adresu G.-S..X., ktorá patrila navrhovateľovi. Takýto spôsob vzniku záväzkového vzťahu nie je neobvyklý a v praxi rôznych subjektov je aj zaužívaný a umožňuje tak rýchlejší a efektívnejší spôsob uzatvárania záväzkových vzťahov. Ďalej mal súd preukázané, že táto objednávka spĺňala náležitosti kúpnej zmluvy, keď obsahovala predmet kúpy a jej množstvo, ale aj záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Aj keď kúpna cena nebola medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnutá, zmluvné strany však prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. O záväzku odporcu ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, svedčí aj jeho výslovný prejav zaslať faktúru na jeho adresu ako súkromného podnikateľa, s uvedením miesta podnikania, IČO a DIČ. Okrem uvedeného bolo určené aj miesto dodávky - Čierny Balog a osobné kontakty. Vzhľadom na to, že medzi týmito zmluvnými stranami už prebehli dva obchodné prípady (dodanie tovaru v dňoch 05. 05. 2011 a 09. 05. 2011), bolo možné vznik tohto záväzkového vzťahu (na základe objednávky odporcu zo dňa 06. 05. 2011) považovať za prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli. V konaní bola preukázaná aj telefonická komunikácia zmluvných strán. Súd mal tiež preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci dodal dňa 20. 05. 2011 odporcovi ako kupujúcemu - na základe jeho pokynov požadovaný tovar, a to na miesto dodania v Čiernom Balogu. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z Príjemky zo dňa 20. 05. 2011, ktorá slúžila ako dodací list a hoci neobsahovala podpis preberajúceho, z príjemky jednoznačne vyplynulo, komu bol tovar určený a telefonický kontakt na preberajúcu osobu určenú odporcom. Takisto mal súd túto skutočnosť preukázanú aj zo svedeckej výpovede Š. W. - dopravcu tovaru a štatutárneho zástupcu navrhovateľa G.. U. X., ktorí opísali skutočnosti, ktoré prebehli počas dodávania tovaru. O týchto výpovediach nemal súd pochybnosti. Napokon mal súd preukázané, že tým, že navrhovateľ ako predávajúci dodal odporcovi na základe jeho pokynov požadovaný tovar, vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval navrhovateľ (tak ako v predchádzajúcich dvoch obchodných prípadoch) odporcovi faktúrou č. 20110124, vyhotovenou dňa 24. 05. 2011, splatnou dňa 07. 06. 2011 vo výške 1.459,75 Eur. Aj keď nemal súd v konaní preukázané, že faktúra bola odporcovi doručená, táto skutočnosť nemá vplyv na vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny. Ako tvrdil aj samotný navrhovateľ v konaní, odporca bol oboznámený s cenovou politikou navrhovateľa, prihliadnúc pritom aj na tvrdenie odporcu, že ako zástanca systému zhotovovania stavieb z betónových tvárnic a stropov doporučoval tento systém výstavby investorom a dodávateľom stavieb, z čoho možno vyvodiť, že cenový prehľad bolo možné u neho predpokladať. Odporca kúpnu cenu ani ku dňu rozhodovania súdom navrhovateľovi neuhradil, túto neuznal a v celom rozsahu rozporoval.
Súd sa zaoberal všetkými námietkami odporcu vznesenými v súdnom konaní a dospel k záveru, že tieto námietky odporcu nie sú opodstatnené. V prvom rade neobstojí jeho tvrdenie, že tovar si u navrhovateľa nikdy neobjednal a tento ani neprevzal. Navrhovateľovi sa podarilo v konaní vyvrátiť tieto jeho tvrdenia, a to jednak e-mailovou objednávkou zo dňa 06. 05. 2011 a jednak svedeckou výpoveďou Š. W., ako aj štatutárneho zástupcu navrhovateľa G.. U. X.Á. o dodaní tovaru na odporcom určené miesto a podľa pokynov odporcu aj označenej preberajúcej osobe. Tieto osoby potvrdili, že tovar bol dodaný na miesto určenia, aj keď nedošlo k podpisu preberajúcej osoby, ale stalo sa tak na pokyn osoby poverenej odporcom, t.j. G.. F. L., na ktorého kontakt odkázal samotný odporca. Je irelevantné, či stavbu realizoval G.. F. L., relevantné pre toto súdne konanie bolo, kto tovar objednal a aké pokyny vydal. V konaní bolo preukázané, že záväzkový vzťah vznikol medzi navrhovateľom a odporcom, pričom navrhovateľ postupoval podľa pokynov odporcu. Súd sa nestotožnil ani s námietkou odporcu, že obchodné prípady Šintava, Čierny Balog 1 a Košice Ždaňa nesúvisia s týmto súdeným prípadom. Po zdokladovaní týchto obchodných prípadov zo strany navrhovateľa, bol súd toho názoru, že tieto prípady spolu súvisia a svedčia o tom, že medzi zmluvnými stranami, teda medzi navrhovateľom a odporcom bola zavedená prax, ale vyplynulo to aj z následného správania strán, že požadovaný tovar bol dodávaný odporcovi, aj keď tovar prebrali osoby odlišné od odporcu alebo sa podpis preberajúceho na dodacom liste nenachádzal. Taktiež svedčí o tom aj tá skutočnosť, že vo všetkých týchto prípadoch bola kúpna cena dodaného tovaru vyúčtovaná odporcovi a v troch prípadoch (okrem súdeného) bola kúpna cena navrhovateľovi aj zaplatená (v prvom prípade Y. L., v druhom prípade samotným odporcom a v treťom prípade - nasledujúcom po súdenom prípade - G.. F. L.). Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že súdený prípad nebol náhodný, zmluvné strany už v dvoch prípadoch pred súdeným prípadom a v jednom prípade po súdenom prípade mali medzi sebou zavedenú určitú zmluvnú prax, ktorú možno považovať za identickú aj so súdeným prípadom. Napokon súd nepovažoval za relevantné ani listinné dôkazy predložené odporcom, a to Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty
za obdobie 4. Q 2010 až 1. Q 2012, nakoľko sa jedná len o potvrdenie o ich podaní. Takisto z nich nie je zrejmé, aké konkrétne daňové doklady boli zaúčtované v daných obdobiach, vzhľadom na to, že údaje na daňovom priznaní sú výsledkom zaúčtovania viacerých daňových dokladov.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi vyhovel tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.459,75 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.459,75 Eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania spolu vo výške 2.029,45 Eur.
Proti časti tohto rozsudku, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.459,75 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.459,75 Eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania spolu vo výške 2.029,45 Eur, podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 09. 08. 2013 v zákonnej lehote odvolanie (na č. l. 192 - 194 p. v.). V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V obchodnom prípade, ktorý je predmetom sporu, malo byť dodaných 17 paliet tovaru a podľa navrhovateľom predloženého dodacieho listu, na ktorom chýba podpis preberajúcej osoby a faktúry č. 20110124 dodávka mala pozostávať z 864 ks stropnej vložky SU16 (12 paliet) a z 300 ks murovacej tvárnice MBT 20 (5 paliet). Z týchto dokladov je zrejmé, že sa jedná o úplne iný tovar, čo do druhovej skladby a aj množstva, ako bol uvedený v objednávke zo dňa 06. 05. 2011. Právny zástupca odporcu mal za to, že tieto dôkazy jednoznačne preukazujú, že k uzavretiu kúpnej zmluvy v uvedenom prípade na základe objednávky zo dňa 06. 05. 2011 nedošlo a nijakým spôsobom nedošlo ani k dohode o kúpnej cene. Odporca si sporný tovar u navrhovateľa neobjednal, neuzavrel s ním kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bolo dodanie sporného tovaru, sporný tovar mu nebol dodaný a nevznikla mu preto povinnosť ho zaplatiť. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, návrh ako nedôvodný zamietol a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov súdneho konania.
Krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 43Cob 325/2013-248 zo dňa 06. 03. 2014 rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb 5/2012-177 zo dňa 24. 04. 2013 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplynulo, že k faktickému odovzdaniu a prevzatiu tovaru neznámou osobou síce na určenom mieste v Čiernom Balogu podľa tvrdenia navrhovateľa došlo, pretože sa mu tovar nevrátil a odovzdanie tovaru potvrdil aj výsluch dopravcu, ktorý ho do Čierneho Balogu dopravil. Odporca jeho nedodanie nereklamoval a navrhovateľovi ním vystavenú faktúru č. 20110124 nevrátil. Príjemka, ktorá by mohla slúžiť ako doklad o prevzatí tovaru odporcom, príp. inou osobou podpísaná odberateľom tovaru nie je. Z dokazovania preto jednoznačne nevyplýva, že dodávka tovaru, ktorá je fakturovaná navrhovateľom, bola prevzatá odporcom, ale ani to, že bola prevzatá p. L., ktorého na preberanie zásielok, aj keď len telefonickým odkazom, poveril odporca. Nevyplýva z neho ani to, či sa e-mailová objednávka skutočne vzťahovala len k druhej dodávke a že prvá dodávka bola navrhovateľom vykonaná potom na základe ústnej objednávky odporcu alebo to bolo naopak. Je tak naďalej sporné, ktorá dodávka sa do Čierneho Balogu uskutočnila na základe e-mailovej objednávky odporcu a ktorá na základe jeho ústnej objednávky. Tovar uvedený na príjemke navrhovateľa vystavenej ním dňa 20. 05. 2011, ktorá bola podkladom pre vystavenie faktúry č. 20110124, nie je v celom rozsahu totožný s tovarom uvedeným v e-mailovej objednávke odporcu zo dňa 06. 05. 2011 a telefonickú objednávku na dodanie tovaru odporca v celom konaní popieral. V konaní nebolo ani riadne zistené, kto fakticky tovar prevzal, ak to nebol odporca a ani ním v e- mailovej objednávke len číslom telefónu označená osoba p. L.. Bez vykonania ďalšieho dokazovania na preukázanie odporcom tvrdenej skutočnosti, že tovar vyfakturovaný faktúrou č. 20110124 neobjednal a ani neprevzal, ale že to bol G.. L.D., nevykonal súd žiadne dokazovanie. Nie je preto možné jednoznačne dospieť k záveru, či k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom skutočne došlo a ani k tomu, či došlo k prevzatiu tovaru odporcom, resp. osobou, pre ktorú už raz odporca tovar objednal, t.j. G.. L., a teda či navrhovateľ oprávnene vyúčtoval fakturovanú cenu dodaného tovaru odporcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď na zistenie medzi kým, t.j. navrhovateľom a odporcom alebo navrhovateľom a treťou osobou došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože len v prípade existencie platnej kúpnej zmluvy si môžu jej účastníci vzájomne uplatňovať nároky vyplývajúce z takejto zmluvy, teda aj nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Ak sa navrhovateľovi nepodarí v konaní s odporcom preukázať vznik záväzkového vzťahu s ním, neznamená to, že na strane odporcu nemohlo vzniknúť prijatím tovaru, ak to navrhovateľ v konaní preukáže a nezaplatením jeho kúpnej ceny bezdôvodné obohatenie. V prípade, keď navrhovateľ
vychádza pri uplatnení peňažného nároku na zaplatenie kúpnej ceny zo záväzkového vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi ním a odporcom, je možné navrhovateľovi vyhovieť len vtedy, ak jeho nárok je možné podradiť pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenie upravujúce právo navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny. Tú skutočnosť, že takúto povinnosť zaplatiť kúpnu cenu má práve odporca, musí navrhovateľ v konaní preukázať. Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu, ak odporca v konaní tvrdil, že u navrhovateľa neobjednal žiaden tovar, a to ani ústne, ani písomne, ani telefonicky a že mu nevznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatnenú kúpnu cenu, bol povinný preto navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, to znamená, že v prejednávanej veci došlo k presunu dôkazného bremena z navrhovateľa na odporcu. Odvolací súd bol tiež toho právneho názoru, že tvrdenia účastníkov konania zostali napriek rozsiahlemu dokazovaniu sporné minimálne v tom, kto, ako a v akom rozsahu objednal u navrhovateľa dodávku tovaru vyfakturovaného faktúrou č. 20110124 zo dňa 24. 05. 2011 a kto tento tovar v mieste jeho dodania v Čiernom Balogu prevzal. Na tieto otázky môže dať kvalifikovanú odpoveď len G.. F. L., o ktorom navrhovateľ tvrdil, že s ním telefonoval ohľadom prevzatia v poradí druhej dodávky, zaplatenie ceny ktorej je predmetom sporu a nepriamo to vyplýva aj z výpovede odporcu, ktorý na prvom pojednávaní mienil vec riešiť zmierom za predpokladu, že G.. F. L. uvedenú cenu faktúry vystavenej navrhovateľom zaplatí. V ďalšom konaní musí okresný súd pre riadne zistenie skutkového stavu doplniť dokazovanie o svedecký výsluch G.. F. L., z ktorého by mala vyplynúť odpoveď na vyššie uvedené sporné skutočnosti, najmä odpoveď na otázku, či objednal u navrhovateľa tovar vyfakturovaný faktúrou č. 20110124 zo dňa 24. 05. 2011 a či tento tovar na stavbe v Čiernom Balogu dňa 20. 05. 2011 prevzal. Okresný súd tiež zistí, prečo bolo v e-mailovej objednávke vystavenej odporcom dňa 06. 05. 2011 uvedené jeho telefónne číslo a či mal s odporcom uzavreté, hoci aj ústne dohody o tom, že tovar bude pre neho objednávať práve odporca. Súd tiež zistí, či v poradí druhú dodávku objednával G.. L., ak to nebol odporca a ako sa za túto druhú dodávku dohodol na platení ceny s odporcom, príp. navrhovateľom. Až po doplnení dokazovania bude môcť okresný súd určiť, kto je povinný za prevzatý tovar zaplatiť kúpnu cenu, príp. vydať bezdôvodné obohatenie. Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V priebehu súdneho konania - od 26. 04. 2014 - došlo na strane navrhovateľa k zmene obchodného mena na KCV, s.r.o. a tiež dňa 16. 04. 2014 a dňa 30. 05. 2014 došlo ku skončeniu funkcie obidvoch konateľov spoločnosti navrhovateľa.
Z vykonaného šetrenia v spoločnosti navrhovateľa súd zistil, že táto nemá ustanovených členov svojho štatutárneho orgánu, ktorí by mohli v jej mene konať a rovnako i preberať zásielky, pričom z uvedeného dôvodu nie je možné navrhovateľovi doručiť písomnosti na adresu jeho sídla uvedeného v obchodnom registri, preto súd ustanovil navrhovateľovi pre konanie podľa § 29 ods. 3 O. s. p. opatrovníčku v osobe B. F., súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen (uznesenie č. k. 60Cb 5/2012-276 zo dňa 13. 05. 2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 06. 2015 a vykonateľnosť dňa 20. 05. 2015).
Opatrovníčka navrhovateľa sa pojednávania vo veci samej dňa 13. 11. 2015 nezúčastnila, svoju neúčasť na ňom riadne ospravedlnila a navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti na základe zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a v zmysle príslušných právnych predpisov. Z dôvodu opatrnosti žiadala žalobe vyhovieť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a to výsluchom právneho zástupcu odporcu, svedka G.. F. L. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:
Podľa tvrdenia bývalého právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 28. 10. 2011, odporca si u navrhovateľa objednal tovar - stavebné betónové tvárnice, ktorý objednaný tovar navrhovateľ riadne dodal. Následne vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 20110124 zo dňa 24. 05. 2011, splatnú dňa 07. 06. 2011 vo výške 1.459,75 Eur. Dodaný tovar bol v uvedenej faktúre špecifikovaný a jej prílohou bol aj dodací list. Odporca predmetnú faktúru v lehote jej splatnosti neuhradil a neurobil tak ani ku dňu podania žaloby na súd. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine 1.459,75 Eur i 9,25% zákonný úrok z omeškania ročne zo sumy 1.459,75 Eur od 08. 06. 2011 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku. Ďalej podľa tvrdenia bývalého právneho zástupcu navrhovateľa v súdnom konaní (pred vydaním zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu), odporca zaslal dňa 06. 05. 2011 z e-mailovej
adresy D..Q..I. na e-mailovú adresu G.-S..X. objednávku, v ktorej si u navrhovateľa objednal dodávku murovacích tvárnic 20/20/50 s miestom dodania Čierny Balog a zároveň uviedol i svoje fakturačné údaje na vystavenie faktúry za dodanie tovaru podľa objednávky a telefonické kontakty (e-mailovú objednávku nie je možné vlastnoručne podpísať). Odporca v objednávke a následne aj telefonicky inštruoval navrhovateľa, aby navrhovateľ dodal tovar na stavbu do Čierneho Balogu, kde mal byť podľa pokynu odporcu tovar odovzdaný istému G.. L., ktorého telefonický kontakt jednak uviedol odporca vo svojej objednávke a tiež ho nadiktoval telefonicky bývalému konateľovi navrhovateľa, ktorý tento kontakt zapísal na dodací list. Navrhovateľ teda dodal tovar v súlade s pokynmi odporcu. Podľa názoru bývalého právneho zástupcu navrhovateľa, medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom ani jedna zo zmluvných strán neprejavila vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu v písomnej forme.
Svedok G.. F. L. v konaní pred súdom k veci uviedol, že u navrhovateľa si objednával materiál priamo, aj mu platil priamo. Bolo tomu tak aj v prípade stavby v Čiernom Balogu, pričom navrhovateľ veľmi dobre vie, že mu tam dodával tovar a platba bola platená vopred, čiže keby nebola platba zaplatená, tak by svedok materiál nedostal. Svedok tiež potvrdil, že dodacie listy podpisoval on. Po nahliadnutí do Príjemky datovanej dňa 20. 05. 2011 (na č. l. 11 p. v.) svedok uviedol, že nakoľko nie je táto príjemka ním potvrdená, tak ako ostatné, ktoré potvrdzoval u navrhovateľa a ktorému aj platil tieto tovary, vychádza z toho, že tento tovar mu nebol dodaný. Predpokladal, že ani nemohol byť dodaný, pretože na danej stavbe zabezpečoval vykládku externým žeriavom on, takže si nevie predstaviť, že by ten materiál vyložili bez jeho prítomnosti, keďže ho nemali ako vyložiť. Svedok si nepamätal, či číslo mobilného telefónu uvedené na Príjemke zo dňa 20. 05. 2011 (na č. l. 11 p. v.) patrí jemu, keďže má asi piate číslo v poradí. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že svedok spolupracoval s navrhovateľom na rôznych stavbách Slovenska, odoberal od neho materiál, za ktorý vždy zaplatil priamo na účet navrhovateľa po telefonickom dohovore. So žiadnou osobou zo strany navrhovateľa sa svedok nikdy nestretol a kontakt na navrhovateľa mal od odporcu; keďže odporca skončil výrobu, tak svedok potom prešiel k navrhovateľovi. Svedok potvrdil, že obchodný kontakt bol len medzi ním a navrhovateľom. Podľa vyjadrenia svedka, tento spolupracoval s odporcom len na technickej úrovni, pričom odporca mu pomáhal pri konštrukčných otázkach tak, ako na mnoho iných stavbách. V závere svojej výpovede svedok uviedol, že na stavbu v Čiernom Balogu si objednal u navrhovateľa materiál telefonicky, nepamätal si však, s kým konkrétne u navrhovateľa ohľadne tejto objednávky telefonoval. K celej tejto záležitosti svedok dodal, že podľa jeho vedomosti sa v tom čase realizovala aj iná stavba prostredníctvom materiálových dodávok - sortimentu odporcu, jednalo sa o stavbu pána O. v mestskom parku alebo na ulici Janka Kráľa v Banskej Bystrici a jemu to vychádza tak, že tento materiál, ak bol dodaný, tak mohol byť dodaný na túto stavbu, a nie v Čiernom Balogu. Svedok si na telefonický rozhovor s bývalým štatutárnym zástupcom navrhovateľa G.. X. ohľadne zloženia tovaru na stavbe v Čiernom Balogu nepamätal.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní vo veci samej navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť, predovšetkým z toho dôvodu, že navrhovateľ v konaní absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal, že by existoval nejaký zmluvný vzťah medzi ním a odporcom, teda nebola uzavretá medzi nimi žiadna zmluva. Odporca si od navrhovateľa nič neobjednal, navrhovateľ mu tovar, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, nedodal, čiže nebola dohodnutá medzi nimi žiadna kúpna cena a nedošlo ani k uzavretiu žiadneho reálneho kontraktu. Preto považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť. Zároveň uviedol, že odporca si pre prípad svojho úspechu v konaní uplatňuje náhradu trov súdneho konania.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú veci (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy tak ako predpokladá ustanovenie § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z výpovede svedka Ing. Pavla Gálusa, ktorý pred súdom uviedol, že materiál na stavbu v Čiernom Balogu si objednával u navrhovateľa on. Súd mal tiež preukázanú skutočnosť, že tovar, ktorý mal byť navrhovateľom dodaný na stavbu v Čiernom Balogu dňa 20. 05. 2011, odporca neprevzal, o čom svedčí Príjemka zo dňa 20. 05. 2011 (na č. l. 11 p. v.), na ktorej absentuje podpis akéhokoľvek príjemcu, teda aj odporcu. Na základe takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k uzavretiu záväzkového vzťahu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej vzniklo navrhovateľovi právo a odporcovi povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške uplatnenej týmto žalobným návrhom.
V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 226 O. s. p. viazaný, skúmal súd nárok navrhovateľa aj z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom dospel k názoru, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatil, pretože tovar od navrhovateľa neprevzal.
Vychádzajúc zo svedeckej výpovede G.. F. L., záväzkový vzťah - kúpna zmluva - vznikol medzi navrhovateľom a G. F. L., ktorý však poprel vo svojej výpovedi prevzatie tovaru v Čiernom Balogu dňa 20. 05. 2011 od navrhovateľa a keďže G.. F. L. nebol účastníkom tohto súdneho konania, nemohol sa súd skutočnosťami vzniku záväzkového vzťahu, ale aj plnením z neho, medzi týmito zmluvnými stranami ďalej v konaní zaoberať.
Vzhľadom na to, že navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní preukázať vznik záväzkového vzťahu medzi ním a odporcom, a naopak, odporca v konaní preukázal, že tovar, ktorého zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania, od navrhovateľa neprevzal, nemohol súd navrhovateľovi nárok uplatnený žalobou z titulu zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ale ani z titulu bezdôvodného obohatenia priznať. Preto návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.459,75 Eur s príslušenstvom voči odporcovi v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 87,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 476,47 Eur, spolu vo výške 563,97 Eur voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia
vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za 5 právnych úkonov po 71,37 Eur, 3x režijný paušál po 7,81 Eur, 2x režijný paušál po 8,39 Eur, spolu vo výške 397,06 Eur plus k tomu 20% DPH vo výške 79,41 Eur, všetko spolu vo výške 476,47 Eur - za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia dňa 30. 07. 2013, za odvolanie voči rozsudku zo dňa 08. 08. 2013, za písomné vyjadrenie zo dňa 17. 10. 2013 a za účasť na pojednávaniach dňa 24. 02. 2015 a dňa 13. 11. 2015. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomne vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporcu zo dňa 16. 11. 2015 (na č. l. 287 p. v.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).