Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-111-2014.pdf
PDF · 136.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II rozhodol sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu Z. I., P.. X.XX.XXXX, Y. D.A. X, XXX XX U., zastúpený v konaní splnomocneným zástupcom G. Y.N., P.. XX.X.XXXX, Y. D. X, XXX XX U., proti žalovanému E. W. H..Z..A.., N. X/A, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD, advokátom, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, č.sp. PW-C/0413/0184 zo dňa 24.10.2014.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok v sume 364,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 29.2.2014 domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd pozastavil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. PW-C/0413/0184 až do právoplatného skončenia sporu - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo veci samej žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-C/0413/0184 zo dňa 24.10.2014. Podanie žaloby odôvodnil tým, že Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-C/0413/0184 zo dňa 24.10.2014 mu bol doručený 28.11.2014. Žalobu podal z nasledovných dôvodov: bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pri rozhodovaní boli porušené právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, hrubo boli porušené občianske práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky ako spotrebiteľa, rozhodcovský súd neoprávnene rozhodoval o neplatnej zmluve o úvere a rozhodol nezákonne, lebo zmluva o úvere sa stala premlčanou. Vzniesol námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka, kde je stanovená 3 - ročná premlčacia doba. Ďalej namietal neoprávnené a nezákonné zásahy rozhodcovským súdom do ústavných práv občana Slovenskej republiky ako spotrebiteľa. Podľa žalobcu rozhodcovský súd nebol vôbec oprávnený o veci rozhodovať podľa Obchodného zákonníka, lebo zmluvu o úvere uzavrel ako občan-spotrebiteľ, nie ako podnikateľ alebo obchodná spoločnosť a teda uvádzaná 4 -ročná premlčacia doba je nezákonná. Uviedol, že premlčacia doba je 3-ročná, lebo zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozsudku považuje za špekulatívne, zavádzajúce, úmyselne zasahuje do ústavných práv občana, spotrebiteľa. Naposledy poslednú splátku zaplatil dňa 27.7.2009 a teda Poštová banka mala dostatok času podať žalobu na súd. Až 29.4.2013 podal žalobca PRO CIVITAS s.r.o. žalobu na rozhodcovský súd, teda po skončení premlčacej doby. Predtým však bola pohľadávka niekoľkokrát postupovaná na rôzne spoločnosti vo svete a aj do daňových rajov. Podľa žalobcu rozhodcovský súd bol
ovplyvnený, zaujatý, vykonštruoval nezákonný, zavádzajúci rozsudok. Nevie, akým spôsobom žalovaný dosiahol, že zo mzdy je mu odňatá väčšia časť mzdy cca 500 eur mesačne už niekoľko mesiacov, no rozhodcovský rozsudok mu bol doručený 28.11.2014.
Okresný súd Košice II návrh na vydanie predbežného opatrenia (predmetom ktorého je pozastavenie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku) zamietol uznesením č.k. 41C/111/2014-29 zo dňa 26.1.2015. Súd mal za to, že vychádzajúc z účelu predbežného opatrenia a z návrhu na vydanie predbežného opatrenia, odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (ale ani rozsudku vydaného súdom) nemožno predbežným opatrením, ktorým sa upravujú dočasné pomery medzi účastníkmi konania, ak je preukázaná naliehavá potreba vydania predbežného opatrenia, osvedčený uplatnený nárok. Odložiť vykonateľnosť rozhodnutia možno len rozhodnutím vo veci samej. Rozhodnutie o odložení vykonateľnosti je rozhodnutím vo veci samej.
Voči uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 41C/111/2014-29 zo dňa 26.1.2015, ktorým súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia - pozastavenia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, podal žalobca odvolanie v podaní doručenom súdu dňa 13.2.2015.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 2Co/275/2015-103 zo dňa 27.5.2015 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 41C/111/2014-29 zo dňa 26.1.2015.
Následne žalobca dňa 30.1.2015 doručil v rámci tohto konania súdu návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Potom, ako sa spis vrátil z Krajského súdu v Košiciach dňa 3.6.2015, Okresný súd Košice II uznesením č.j. 41C/111/2014-108 zo dňa 8.6.2015 návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp.zn. PW- C/0413/0184 zo dňa 24.10.2014, zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.7.2015.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 9.11.2015 prostredníctvom svoje právnej zástupkyne. Žalobu žiadal zamietnuť ako neopodstatnenú v celom rozsahu a alternatívne, pokiaľ by súd žalobe žalobcu vyhovel, aby postupoval v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Zároveň žiadala zaviazať žalobcu na úhradu trov konania žalovanému. K veci samej uviedla, že žalobca a Poštová banka a.s., so sídlom Prievozská 2/ A, Bratislava, IČO: 31 340 890, uzavreli dňa 27.3.2008 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom na Cypre ako postupníkom došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2013 uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom, došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. V zmysle Zmluvy poskytla Poštová banka a.s. žalobcovi úver vo výške 1.991,64 eur (60.000,-SK) a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, a to vo výške 57,23 eur (1.724,-Sk), počnúc dňom 27.4.2008, a to vždy 27. dňu v mesiaci. Žalobca v dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok len čiastočne. Celý úver včítane príslušenstva sa stal predčasne splatným a žalobcu banka vyzvala na splatenie dlžnej sumy. Žalobca svoje záväzok nesplnil napriek upomienkam zaslaným postupcom, preto žalovaný podal návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 v zmysle ustanovení VOP. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nepriaznivá finančná situácia žalovaného nezakladá dôvod nesplácania záväzkov voči veriteľom. Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla až dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu žalovaného poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného tovaru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný má za to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je opravným
prostriedkom voči rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Z charakteru zmluvy o spotrebnom úvere vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú síce ako spotrebiteľskú, avšak netreba opomenúť, že jej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k zmluve o spotrebnom úvere prirodzene platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.z., tento zákon však nie je možné vykladať tak, že akýkoľvek úver uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom je výlučne úverom uzavretým podľa tohto zákona s vylúčením možnosti aplikácie Obchodného zákonníka. Z § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z takéhoto znenia zákona nemožno potom vyvodzovať, že úprava spotrebiteľských úverov osobitným predpisom nahrádza všeobecnú právnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis k všeobecnej právnej úprave, ktorá môže mať základ tak v Občianskom zákonníku (typicky pôžička), ako aj v Obchodnom zákonníku - typicky úver. Neprináleží súdu posudzovať, ktorá zákonná úprava je v akom momente vzťahu medzi účastníkmi pre nich výhodnejšia, pokiaľ zákon vyslovene uvádza, že to, čo je potrebné medzi účastníkmi posudzovať, je charakter ich zmluvných dojednaní, t.j. to, čo si strany medzi sebou upravili z pohľadu súladu alebo nesúladu s kogentnými ustanoveniami príslušného zákona. Pokiaľ teda účastníci uzavreli platnú zmluvu o úvere (aj pri účasti spotrebiteľa ako účastníka takejto zmluvy) podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, je potrebné dôjsť k právnemu záveru, že na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka a bude potrebné postupovať podľa § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka (Porovnaj napr. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 9Co/224/2011, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4.7.2013 sp.zn. 16Co/277/2013 a iné). Pokiaľ žalobca podal návrh na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorý odôvodnil tým, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania pred rozhodcovským súdom a nakoniec tým, že rozhodcovský rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje žalobca za spornú, tieto dôvody podania žaloby žalobca v odôvodnení svojho podania žiadnym spôsobom nekonkretizuje, vo všeobecnosti sa odvoláva len na rôzne Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie a slovenských zákonov. Obsahom zmluvy (nie len Všeobecných obchodných podmienok) , okrem iného, bola aj dohoda žalobcu s návrhom právneho predchodcu žalovaného , aby prípadné spory vzniknuté z tejto Zmluvy, boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní. Vyššie uvedená Zmluva o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v bode /7/ čl./2/ Zmluvy o úvere a to „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. Žalovaný mal možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že argumentácia žalovaného je v tomto prípade bezpredmetná, a že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu je založená. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, žalovaný sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si „slabšia“ strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Žalovaný dáva do pozornosti súdu uznesenie č.k. 2CoE/292/2012-59, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/273/2011-43, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu „…exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľom vnútenú, nakoľko prvostupňový súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Taktiež upriamil pozornosť súdu na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/492/2012-42 zo dňa 28.11.2012 alebo na Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. 9CoE/68/2012 zo dňa 30.10.2012. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá formou všeobecných úverových podmienok a ako taká predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, sama o sebe i podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie bez toho, aby súd v takomto prípade neskúmal špecifické okolnosti každého konkrétneho prípadu a prihliadal i na ostatné dohodnuté podmienky, ako i výšku konkrétnych plnení. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ust. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, účinné v čase uzavretia Zmluvy o úvere dňa 27.3.2008 ako aj v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok a
Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi platne dohodnutá v predmetnej zmluve. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, nakoľko nie je preukázané, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, v čom zabezpečovací inštitút , ktorý explicitne upravuje Občiansky zákonník, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (Návrhom na začatie konania, ktorý došiel Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. Bratislava dňa 29.4.2013, Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrárnej a mediačnej a.s. sp.zn. PW-C/0413/0184 zo dňa 24.10.2014, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, Aktuálnym stavom úveru ku dňu 1.12.2010, Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 7.12.2009, Doručenkou zo dňa 10.12.2010, Výzvou Stáleho Rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede k sp.zn. PWC04130184 zo dňa 22.7.2013, Žalobnou odpoveďou k sp. zn. PWC04130184 - námietkou, Doručenkami zo dňa 3.9.2013, Písomnými vyjadreniami účastníkov konania), výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) uzavrela so žalovaným dňa 27.3.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému Z. I. peňažné prostriedky vo výške 1.991,64 eur (60.000,-Sk). Žalovaný Z. I. sa v zmluve o úvere zaviazal splácať poskytnutý úver a úroky v pravidelných mesačných splátkach po 1.724,-Sk (57,23 eur). Ďalšie dohodnuté podmienky v úverovej zmluve: Počet mesačných splátok: 60, Dátum každej ďalšej platby k: 27. dňu v mesiaci, Dátum konečnej splatnosti: 27.3.2013, Celková výška nákladov: 37.422,73 Sk (1.242,21 eur). Priemerná RPMN na trhu v %: neuvedená, RPMN banky v %: 23,14 %, úroková sadzba: 21 %.
Podľa čl. 2 bod 2 Zmluvy o úvere, právne vzťahy neupravené zmluvou, sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Podľa čl. 2 bod 5 tejto úverovej zmluvy, klient vyhlásil, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bod 4.8 OP pre úver. Podľa čl. 2 bod 7 Zmluvy o úvere, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Nezaplatením viac ako dvoch splátok v lehote splatnosti mala banka právo v zmysle bodu 5.2 OP požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Banka toto právo využila, čím sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným dňa 7.12.2009, pričom žalovaného vyzvala na splatenie celej dlžnej sumy. Zo strany žalovaného k splateniu dlžnej sumy nedošlo a jednotlivé platby žalovaného zaplatené po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“.
Podľa Výpisu z bankového systému - Aktuálneho stavu úveru č. XXXXXXXXXX ku dňu X.XX.XXXX výška úveru je 1.991,64 eur, žalovaný vyčerpal úver vo výške 1.991,64 eur, splatil 176,10 eur. Celková dlžná istina činí 1.815,54 eur. Z predmetného výpisu z bankového systému je zrejmý počet splátok, ktoré mal dlžník zaplatiť, výška splátok, úhrady splátok a spôsob ich zaúčtovania na istinu.
Z vykonaného dokazovania (zo žaloby zo dňa 3.4.2013) vyplynulo, že žalobca Poštová banka a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 uzatvorenej medzi zmluvnými stranami Poštová banka a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom: 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, 3rd Floor, Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus, číslo registrácie: HE 275 225, ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému Z. I. v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2011 zo dňa 23.2.2011 uzatvorenou medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou INVEST - KAPITAL SERVICES, s.r.o. so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 43 998 887 ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na INVEST - KAPITAL SERVICES, s.r.o. Dohodou o ukončení
platnosti a vykonateľnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2011 zo dňa 30.4.2012 uzatvorenou medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a INVEST - KAPITAL SERVICES, s.r.o. došlo k ukončeniu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2011 zo dňa 23.2.2011, čím sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2012 zo dňa 1.5.2012 uzatvorenou medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu, čím žaloba vstúpil do všetkých práv banky ako pôvodného veriteľa. Následne ďalšou Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2012 zo dňa 1.5.2012 uzatvorenou medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu, čím žalobca vstúpil do všetkých práv banky ako pôvodného veriteľa. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 25.2.2011 a zo dňa 19.7.2012. V zmysle bodu 3.1. OP vznikla žalovanému povinnosť platiť za poskytnutý úver Poštovej banke a.s. dojednané úroky. V zmysle bodu 5.3. OP, ak je dlžník s omeškaním so splácaním splátok, Poštovej banke a.s. vzniklo oprávnenie úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru úrokom z omeškania až do času úplného splatenia omeškaných splátok. V zmysle bodu 4.6. OP, platby od klienta sa voči pohľadávke Poštovej banky a.s. započítavajú, bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. V zmysle bodu 5.4. OP, v prípade ak sa úver stal predčasne splatným v zmysle bodu 5.2. OP, Poštovej banke a.s. vzniklo oprávnenie úročiť nesplatenú istinu úveru dojednaným úrokom a úrokom z omeškania až do času úplného splatenia zmluvného záväzku voči Poštovej banke a.s. V zmysle bodu 5.5. OP vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť Poštovej banke a.s. i príslušenstvo pohľadávky, a to poplatky spojené s upomínaním klienta.
Žalobou zo dňa 3.4.2013, doručenou na rozhodcovský súd dňa 29.4.2013, žalobca PRO CIVITAS s.r.o. navrhoval vydať rozhodcovský rozsudok, ktorým by rozhodcovský súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 1.815,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne zo sumy 1.815,54 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.815,545 eur od 16.12.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vyčíslených ku dňu 15.12.2010 vo výške 567,61 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 3,32 eur, náhradu súdneho poplatku za rozhodcovské konanie vo výške určenej rozhodcovským rozsudkom a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 eur vrátane DPH.
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁZNA A MEDIAČNA, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, vydal dňa 24.10.2014 Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-C/0413/0184, ktorým rozhodol, že:
- Rozhodcovský súd má právomoc prejednať a rozhodnúť vo veci samej,
- Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.815,54 eur, úrok vo výške 21,00 % ročne zo sumy 1.815,54 eur od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.815,54 eur od 16.12.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 15.12.2010 vo výške 567,61 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 3,32 eur, náhradu súdneho poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 119,32 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
- V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci samej zamieta. Účastníci rozhodcovského konania boli poučení, že doručený rozhodcovský rozsudok je právoplatný a nemožno ho preskúmať inými rozhodcami. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa môže domáhať účastník konania podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde z dôvodov uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie ako prípustné podľa zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 vrátane, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa ust. § 369 ods. l Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. l Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 52 ods. l Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vtedy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 525 ods. l Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa ust. § 526 ods. l Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 387 ods. l Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa ust. § 397 ods. l Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa ust. § 100 ods. l Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust .§ 101 Občianskeho zákonníka , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je spotrebiteľ, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.
V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení, mal konajúci súd na zreteli § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako“orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Zohľadnil tiež ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dátumom.
Jednoznačné stanovisko pri posudzovaní premlčacej doby v spotrebiteľských zmluvách zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015, podľa ktorého prvostupňový súd je povinný vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalovanou a má zohľadniť ust. § 52 ods.2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
V prejednávanej veci rozhodcovský súd rozhodol vo veci dňa 24.10.2014, rozsudok bol doručený 28.11.2014 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená Okresnému súdu Košice II dňa 29.12.2014, za účinnosti zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 40 ods. l zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) Rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) Rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) Jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) Sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní nenamietal, e) Účastník rozhodcovského konania , ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) Na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) Bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17), h) Sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona alebo i) Bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) Pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa ust. § 41 ods. l zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 43 ods. l zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa ust. 43 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia vo veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
Podľa ust. § 73 ods. l (prechodné ustanovenia) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od 1.1.2015, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015 . Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 47 ods. ods. 1, 2, 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od 1.1.2015, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu , ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záváväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa , a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Po právnej stránke súd prejednávanú vec posudzoval podľa 40 ods. 1 písm. j), § 41 ods. l, § 43 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vzhľadom na prechodné ustanovenie § 73 ods. l zák. č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1.1.2015, aj podľa ust. § 47 citovaného zákona, ďalej podľa ust. § 52 ods. l, 2 a 4 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. l a § 101 Občianskeho zákonníka, ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014). Ďalej prihliadol na zjednocujúce stanovisko obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015 ohľadom premlčacej doby.
V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 7.12.2009, ktorá skutočnosť bola žalovanému Z. I. oznámená dňa 10.12.2009. V zmysle výzvy na splatenie úveru bol žalovaný povinný zaplatiť úver v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, t.j. do 20.12.2009.
Vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd vychádzal pri posudzovaní premlčacej doby podľa ustanovení Obchodného zákonníka, t. j. zo 4 ročnej premlčacej doby, keďže išlo o absolútny obchod, pričom ako z vyššie uvedeného zjednocujúceho právneho názoru NS SR obsiahnutého v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3McDo 12/2014 zo dňa 21.4.2015, vyplýva, že bolo potrebné posudzovať premlčaciu dobu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Astrova 2/Ab Bratislava, IČO: 45 869 464, doručil žalobu Stálemu rozhodcovskému súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava dňa 29.4.2013. Plynutie premlčacej doby sa teda posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde premlčacia doba je 3 ročná. Je nepochybné, že žaloba bola rozhodcovskému súdu doručená po uplynutí premlčacej doby, na čo musí súd prihliadať ex offo. Preto neostávalo súdu nič iné, ako Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava sp.zn. PW-0413/0184 zo dňa 24.10.2014 zrušiť. V ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne stály rozhodcovský súd s tým, že rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Stály rozhodcovský súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa - ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa účinného od 1.mája 2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, účinného od 1.mája 2015.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V prejednávanej veci bol žalovaný oslobodený od súdneho poplatku uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/111/2014-99 zo dňa 22.4.2015. O zaplatení súdneho poplatku súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku, súd jeho návrhu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 33 eur za návrh na vydanie predbežného opatrenia (pol. č. l písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov) a vo výške 331,50 eur za návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku (položka č. 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov), spolu vo výške 364,50 eur tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade navrhovateľ bol v konaní úspešný. Trovy konania si neuplatnil. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že neprihliadol na návrh právneho zástupcu žalovaného predneseného dňa 13.11.2015 po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania, počas záverečnej reči, o pripustení zmeny na strane žalovaného, o ktorej skutočnosti predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2015 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2015 uzavretú medzi žalovaným PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom na Islande ako postupníkom, nakoľko k postúpeniu pohľadávok došlo deň pred pojednávaním a
uvedená skutočnosť bola súdu oznámená, ako aj listiny predložené žalovaným po tom, ako bolo vyhlásené uznesenie o ukončení dokazovania v predmetnej veci a súd mal vyhlásiť rozsudok. Uvedené skutočnosti svedčia o prístupe žalovaného k predmetu konania.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môžu účastníci konania podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.