Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10T-21-2024.pdf
PDF · 97.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaných: obž. U. G. pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, odsek 3 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 a obž. V.re zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného od 6.8.2024, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2024 v Trnave takto
rozhodol:
Obžalovaní:
U. G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, miesto narodenia: U., rodné priezvisko: G., trvalé bydlisko U., ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
V. Y., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, miesto narodenia: U., rodné priezvisko: Y., trvalé bydlisko: O. Q. XXXX/XX, XXX XX U., Slovensko, t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
sú vinní, že
obžalovaný U. G. od presne nezistenej doby, najmenej však od mesiaca august 2023 do 11.12.2023 nezisteným spôsobom na presne nezistených miestach v Slovenskej republike, si od doposiaľ neustálených osôb v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zadovažoval presne nezistené množstvo psychotropných látok, konkrétne metamfetamín a heroín, ktoré následne uschovával a skladoval u obžalovaného V. Y. v pivnici bytového domu na adrese ul. Q. XXXX/XX v U., kde drogy spoločne vážili, delili, sáčkovali a následne metamfetamín a heroín neoprávnene predávali ďalším osobám v meste U. a v jeho okolí, pričom dňa 11.12.2023 v čase o 13.10 hod. bola u obžalovaného U. G. na základe príkazu na osobnú prehliadku vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej boli zaistené okrem iného stopa č. 1 A - plastové vrecko s obsahom hnedého práškovitého materiálu s hmotnosťou 20,140 g v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky heroín s priemernou koncentráciou 21,5 % hmotnostných diacetylmorfínu , obsahujúce 4330 mg absolútneho diacetylmorfínu, stopa č. 1 B - plastové vrecko s obsahom hnedého práškovitého materiálu s hmotnosťou 9,883 g v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky heroín s priemernou koncentráciou 23,1 % hmotnostných diacetylmorfínu , obsahujúce 2283 mg absolútneho diacetylmorfínu, stopa č. 2 - zatavená plastová injekčná striekačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 635 mg v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,6 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 486 mg absolútneho metamfetamínu stopy č. 3 nájdené v krabičke cigariet zn. Davidoff a to
A- plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 6,023 g v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 4,523 g absolútneho metamfetamínu B - plastové vrecko s obsahom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 9,937 g v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,0 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 7,651 g absolútneho metamfetamínu, C - plastové vrecko s obsahom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 4,321 g v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,0 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 3,277 g absolútneho metamfetamínu, , pri stopách zaistených pri osobnej prehliadke u U. ktoré boli vyhodnotené KEU PZ a podloženého znaleckým posudkom PPZ-KEU-BA-EXP-2023/15791 bolo zistené, že v stope č. 6 - v predloženej sklenenej fajke sa nachádzal hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 83 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, a dňa 11.12.2023 v čase o 15.10 hod. bola vykonaná príslušníkmi OKP KR PZ Trnava na základe Príkazu na domovú prehliadku Okresného súdu Trnava prehliadka u V. Y. na adrese ul. Q. č. XXXX/XX v byte č. X na 2. poschodí, ako aj priestoroch prináležiacich k bytu, kde boli okrem iného zaistené veci:
- stopa č. 1 - plastový sáčik s obsahom 11ks gumených rukavíc modrej farby s obsahom hnedého práškovitého materiálu s celkovou hmotnosťou 551,957g v ktorom bola zistená prítomná účinnej látky heroín s priemernou koncentráciou 35,9 % hmotnostných diacetylmorfínu , obsahujúce 198,153 g absolútneho diacetylmorfínu,
teda obžalovaní spolu disponovali heroínom o celkovej hmotnosti 581,98 g a metamfetamínom o celkovej hmotnosti 20,99 g,
a v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a heroín do I. skupiny omamných látok,
pričom obžalovaný U. bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 3T /51/2020 zo dňa 07.07.2020 právoplatným a vykonateľným dňa 07.07.2020, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Trestného zákona na trest odňatia slobody na 2 ( dva ) roky nepodmienečne, teda
obž. U. G.
spoločným konaním neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v značnom množstve a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,
obž. V. Y.
spoločným konaním neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v značnom množstve,
čím spáchali
obž. U. G.
zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, odsek 3 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obž. V. Y.
zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to sa odsudzujú:
Obž. U. G., nar. XX.X.XXXX
Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: mobilný telefón Samsung čiernej farby a finančná hotovosť v sume 383,85 eur.
Obž. V. Y., nar. X.XX.XXXX
Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: mobilný telefón značky Motorola MOTO E 20 čiernej farby. Digitálna váha striebornej farby bez označenia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 3Pv 289/23/2207-50 podanej na súd dňa 17.6.2024, prejednal súd trestnú vec obžalovaných U. G. a V. Y..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.9.2024 obžalovaní po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinili vyhlásenie o svojej vine zo skutku im obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že obžalovaní sa dopustili trestnoprávne relevantného konania precízovaného v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke toto konanie obžalovaných posúdil v zmysle Trestného zákona účinného od 6.8.2024 ako voči obž. U. G. zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, odsek 3 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a voči obž. V. Y. ako zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 8 rokov alebo v prípade tam taxatívne vymenovaných trestných činov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr.zák.).
U obžalovaného U. súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Trestného zákona ( odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp. zn. 3T/60/2019 zo dňa 29.10.2019) Súd pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona ukladal trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 7 rokov do 15 rokov.
U obžalovaného V. súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Súd pri prevahe poľahčujúcich okolností postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona ukladal trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 7 rokov do 15 rokov.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaných a ich uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na nich potrebné pôsobiť trestom odňatia
slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov voči obžalovanému U. G. a 4 roky a 8 mesiacov voči obžalovanému V. Takýto mimoriadne znížený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ukladaný za aplikácie § 39 ods. 5 Trestného zákona súd považuje u obžalovaných za dostatočný na dosiahnutie tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu.
Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest, musí odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na zásadu individuálnej prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj. Práve takýto postoj totiž sľubuje možnosť jeho nápravy. Súd dospel k záveru, že u obžalovaných boli splnené všetky dotknuté podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, keďže obžalovaní v konaní pred súdom k žalovanej trestnej činnosti priznávali a túto oľutovali, na hlavnom pojednávaní učinili vyhlásenie o svojej vine a súd ich vyhlásenie prijal.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného U. dlhším trestom odňatia slobody ako 5 rokov a 5 mesiacov, ako to požadoval prokurátor v záverečnej reči.
Súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného U. G. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a podľa § 48 ods. 2 písm. a) obžalovaného V. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keď tento v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Na základe vykonaného dokazovania - príkaz na osobnú prehliadku a zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky uložil súd obžalovaným i trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona keďže veci špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku boli použité na spáchanie trestného činu.
Pre úplnosť súd uvádza akými úvahami sa riadil, keď vo vzťahu k ostatným doličným veciam v zmysle bodu 6) návrhu dôkazov prokurátora neuložil trest prepadnutia veci v zmysle § 60 odsek 1 Trestného zákona. V tomto smere súd zdôrazňuje, že uloženie akéhokoľvek druhu trestu musí vychádzať z ustanovenia § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého je trest ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Sankcia, ktorá by nebola pre odsúdeného ujmou, nie je preto trestom a nie je možné ju v trestnom konaní uložiť. Ujmu je pritom potrebné vykladať tak, že ide o podstatné obmedzenie práv odsúdeného, teda také, ktoré citeľne zasiahne do jeho života. Toto konštatovanie sa týka aj trestu prepadnutia veci, pri ktorom je podľa názoru súdu nadbytočné ukladať trest prepadnutia vecí, ktoré majú len minimálnu, či zanedbateľnú hodnotu a ktorých strata nepredstavuje pre odsúdeného žiadnu ujmu na jeho majetkových právach. Predmety použité ako obalové materiály na drogy síce boli použité na trestnú činnosť, no jedná sa o predmety takej nepatrnej hodnoty, bežnosti a bezvýznamnosti, že ich prepadnutie považuje súd za neúčelné a nehospodárne (vzhľadom na ich ďalšie protokolárne odovzdávanie), ktoré nijakým spôsobom nenaplnia účel trestu prepadnutia veci a budú zničené. Súd preto dospel k záveru, že uloženie trestu prepadnutia vecí, by bolo v rozpore s ustanovením § 31 ods. 2 Tr. zák., nakoľko obžalovaným by takýto výrok nespôsobil žiadnu podstatnú ujmu na jej majetkových právach.
K výroku o ochrannom opatrení.
Súd obžalovanému U. G. podľa § 76 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil ak ochranný dohľad v trvaní 2 roky, nakoľko dospel k záveru, že po výkone trestu odňatia slobody s poukazom na doterajší spôsob života obžalovaného a povahu spáchanej trestnej činnosti (opakovane odsúdený za drogovú trestnú činnosť) nie je možné od neho očakávať, že povedie po výkone trestu riadny život. Túto dobu v rámci nútenej postpenitenciárnej starostlivosti považuje súd za dostatočnú na dovŕšenie nápravy obžalovaného ako páchateľa zločinu drogového charakteru.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a o ochrannom opatrení možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).