Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-291-2015.pdf
PDF · 80.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-2Er/291/2015
Uznesenie
Okresný súd Skalica v exekučnej veci vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, sp. zn. EX 32119/15, v prospech oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁS KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinným: 1. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX J., 2. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX J., 3. E.. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX J., pre vymoženie 1.919,33 € s príslušenstvom, o námietkach povinnej v 3. rade proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej v 3. rade proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 02.06.2015 bol do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. spísaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa oprávnený domáha vymoženia svojej pohľadávky voči povinným v 1. až 3. rade vo výške istiny 1.919,33 € s príslušenstvom vyplývajúcej z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu v Skalici č.k. 5Ro/457/2013 - 67 zo dňa 26.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.7.2014.
Súdny exekútor dňa 6.7.2015 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5206 046045 zo dňa 13.7.2015 Okresný súd Skalica v zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom v Bratislave vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti spoločne a nerozdielne od povinných v 1. až 3. rade, a to istiny vo výške 1.919,33 € spolu s úrokom z omeškania v sume 14,67 € a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.919,33 € od 7.8.2011 do zaplatenia, ďalej na vymoženie trov predchádzajúceho súdneho konania vo výške 328,94 € a trov exekúcie.
Poverený súdny exekútor dňa 24.7.2015 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnej v 3. rade dňa 5.8.2015. Podľa poučenia k upovedomeniu o začatí exekúcie povinný je oprávnený vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie.
Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.8.2015, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 7.8.2015, povinná v 3. rade vzniesla v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedla, že v tejto veci vystupuje ako ručiteľ povinným v 1. a 2. rade. Minulý mesiac jej bolo doručené exekučné konanie EX 21638/15 a zamestnávateľ jej začal strhávať čiastku 310 € mesačne. Žije sama v domácnosti, jej mesačný príjem je cca 600 eur, je slobodná a bezdetná, býva v mestskom jednoizbovom nájomnom byte a platí mesačný nájom s energiami 230 €. Po odrátaní exekúcie 310 € jej ostane zvyšok na stravné do zamestnania. So spoločnosťou EOS KSI Slovensko má uzatvorené mimosúdne dohody o splácaní pohľadávok, mesačne platí 20 € na jednu dohodu a 5 € na druhú dohodu. Keďže
bola ručiť aj rodičom Oľge a Jozefovi Balážovi, ktorí majú tiež v EOS KSI Slovensko podlžnosti, súd povolil splácať dlh vo výške 100 €, čo pre ňu znamená, že rodičom bude prispievať 30 € mesačne, aby dlh bol platený riadne. Povinná uviedla, že jej mesačné platby EOS KSI Slovensko týmto budú 55 €. Vzhľadom k tomu, že z platu jej bude odobraných 310 eur, nebude si môcť plniť záväzky tak, ako sa s oprávneným mimosúdne dohodla. Jej sestra P. C. je v hmotnej núdzi a jej manžel T. nepracuje, nemajú ako zaplatiť exekúciu naraz. Povinná v 3. rade navrhla možnosť platby mesačnými dohodnutými platbami tak, aby nebol ohrozený jej životný cyklus. V opačnom prípade sa môže stať, že nebude môcť platiť ani mimosúdne dohody. Má 36 rokov a ak nezaplatí oprávnenému dlhy ona, nezaplatí ich nikto. Povinná v 3. rade žiadala o možnosť platby v splátkach po 30 € obidve exekúcie, aby mohla platiť aj ostatné pohľadávky. Zároveň žiadala o zrušenie zrážok z platu, ktoré zaslali na adresu jej zamestnávateľa. V minulosti mala takýchto mimosúdnych dohôd viacej a všetky dlhy poctivo splatila. Je ochotná zaplatiť postupne dlhy, ktoré nie sú priame, nevystupuje v nich ako dlžník, ale ako ručiteľ.
Právny zástupca oprávneného na výzvu súdu k námietkam povinnej proti exekúcii uviedol, že oprávnený súhlasí s úhradou pohľadávky a jej príslušenstva formou splátkového kalendára so splátkami v minimálnej výške 30 € mesačne, pod stratou výhody splátok až do úplného splatenia.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Súd posúdil dôvodnosť podaných námietok a zistil, že nie sú dôvodné. Inštitút námietok slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene. Z podania povinnej evidentne vyplýva, že voči oprávnenému má viacero dlhov, hoci nie ako priamy dlžník, ale titulom ručiteľských záväzkov. Obsahom námietok majú byť také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver, že exekúcia je proti povinnému vedená a bola začatá neoprávnene. Povinná v 3. rade argumentuje tým, že prípadné začatie vykonávania predmetnej exekúcie ohrozí jej platobnú schopnosť vo vzťahu k jej záväzkom voči oprávnenému, s ktorým má uzavreté mimosúdne dohody o postupnom splatení pohľadávky, ktoré nebude môcť plniť, pretože z jej platu už je vykonávaná exekúcia zrážkami zo mzdy v mesačnej výške 310 € a zvyšok mzdy potrebuje na úhradu výdavkov na bývanie, stravu a splácanie ostatných dlhov. Súd k uvedenému poznamenáva, že momentálna finančná situácia povinného nemá vplyv na to, či exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, alebo by bola dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná. V danom prípade bola exekúcia začatá na podklade vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktorým bola povinným v 1. až 3. rade uložená povinnosť na peňažné plnenie, nakoľko do podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola pohľadávka oprávneného dobrovoľne uhradená. Posúdenie a zistenie skutočnosti, či povinný má príjmy alebo majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie stanoveným v Exekučnom poriadku, patrí do právomoci súdneho exekútora v rámci jeho exekučnej činnosti. Pokiaľ exekúciu nebude možné vykonať žiadnym spôsobom upraveným v Exekučnom poriadku pre nedostatok príjmu alebo majetku, bude na mieste exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného, pokiaľ súdny exekútor tento záver vyhodnotí a nemožnosť vymoženia pohľadávky bude dostatočným spôsobom preukázaná. Povinná v 3. rade v námietkach proti exekúcii nepreukázala žiaden zákonný predpoklad, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jej námietkam, t.j. neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (najmä splnenie dlhu po vzniku exekučného titulu, t.j. po dni jeho vydania) alebo bránili jeho vymáhateľnosti (napr. premlčanie judikovaného práva), ani neuviedla iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Samotné poukazovanie povinného na jeho nemajetnosť či aktuálnu nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu nemôže byť takýmto dôvodom. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, je aj taký prípad, keď došlo k povoleniu odkladu splátok zo strany oprávneného, prípadne oprávnený s povinným subjektom uzavreli dohodu o úhrade judikovanej pohľadávky v
splátkach a oprávnený v rozpore s touto dohodou by dal svoju pohľadávku vymáhať exekučne, hoci by povinný dodržiaval dohodnutý splátkový kalendár. Povinná v 3. rade však žiadnu takúto skutočnosť netvrdila, ani nepreukázala. Poukázala len na to, že s oprávneným má uzavreté mimosúdne dohody o úhrade pohľadávok splátkovou formou, avšak tieto sa týkajú iných pohľadávok oprávneného než tej, ktorá vyplýva z platobného rozkazu Okresného súdu v Skalici č.k. 5Ro/457/2013 - 67 zo dňa 26.2.2014. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie takejto neprípustnej exekúcie z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Výrok v uznesení o námietkach by mal v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekúcie trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky alebo že inicioval začatie exekúcie, hoci to nebolo prípustné (napr. z dôvodu existencie dohody o platení pohľadávky v splátkach). V čase začatia exekučného konania, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi však nárok oprávneného nepochybne jestvoval, žiadnu dohodu o postupnom splatení pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu s povinnými neuzavrel a preto mal oprávnený plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že námietky povinnej v 3. rade proti exekúcie nemôžu byť úspešné. Avšak súd upriamuje pozornosť na to, že oprávnený vyjadril súhlas s úhradou exekvovanej pohľadávky a jej príslušenstva formou splátok, je teda dôvodný postup súdneho exekútora podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky, pričom počas plnenia tejto dohody exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. To sa týka aj exekučného konania, v ktorom už sú povinnej v 3. rade vykonávané zrážky zo mzdy. Nie je vylúčené, aby povinná aj v tomto konaní požiadala oprávneného o úhradu pohľadávky v splátkach a na základe písomného súhlasu oprávneného uzatvorila s exekútorom dohodu podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku. Exekútor na tento postup nepotrebuje uznesenie súdu o odklade. Povolenie postupného splácania vymáhanej pohľadávky nie je v kompetencii exekučného súdu, ale závisí výlučne od dohody účastníkov exekučného konania. Takáto žiadosť preto ani nemôže byť dôvodom podania námietok proti exekúcii. Súd z vyššie uvedených dôvodov námietky povinnej v 3. rade proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ) Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).