Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1003-2001.pdf
PDF · 79.44 KB
Case nature
Subarea
6Er/1003/2001
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 00 156 426, proti povinnému: G. H., nar. X. X. XXXX (zomr. dňa XX. X. XXXX), naposledy bytom A. XX, XXX XX C., v konaní o vymoženie 42,16 eur (1.270,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Z a s t a v u j e exekúciu.
III. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice so sídlom Letná 40, 040 01 Košice.
odôvodnenie:
Dňa 18. 12. 2001 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - Slovenská poľnohospodárska a potravinová inšpekcia, Ústredný inšpektorát Bratislava, na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 11. 2001, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 5. 12. 2001, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3C/157/1999-16 zo dňa 2. 3. 2001. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 42,16 eur (1.270,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.
Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 20. 12. 2001 poverenie pod číslom 5710 * 005097.
V priebehu exekučného konania doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 11. 10. 2013 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu vo výške 159,18 eur.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
-2-
Podľa Čl. VII zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom od 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 prvej vety OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 prvej vety OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou účastníka konania na strane oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný pôvodne Slovenskou poľnohospodárskou a potravinovou inšpekciou, Ústredný inšpektorát Bratislava, zriadená zákonom SNR č. 70/1986 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii. Predmetný zákon bol počnúc dňom 7. 2. 2002 zrušený a nahradený zákonom NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Pôsobnosť pôvodného oprávneného preto zanikla a v súčasnosti ju v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v spojení s § 6 zákona NR SR č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky.
-3-
Exekučný súd nie je pri rozhodovaní o zastavení exekúcie viazaný dôvodom pre zastavenie exekúcie, ktorý vo svojom návrhu uvedie poverený súdny exekútor popr. oprávnený alebo povinný. Rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie, je súd povinný posúdiť tak, aby ju bolo možné subsumovať pod niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie uvádzaných v Exekučnom poriadku. Pretože v súčasnosti platná právna úprava dôvodov pre zastavenie exekúcie upravených v ustanovení § 57 ods. 1 EP tu neexistovala od počiatku účinnosti Exekučného poriadku, súd sa musí riadiť príslušnými intertemporálnymi ustanoveniami. V uvedenom prípade sa exekučné konanie začalo v roku 1998, a teda v zmysle tranzitórneho ustanovenia § 235 ods. 2 EP sa takéto exekučné konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t. j. predpisov platných a účinných do 1. 2. 2002. Zákonodarca v stanovenom rozsahu upravil dočasné nepoužívanie neskorších noriem, ktorých platnosť a účinnosť vznikla od 1. 2. 2002. Medzi tzv. nové ustanovenia Exekučného poriadku zavedené od 1. 2. 2002 patrilo aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktoré upravovalo dôvod pre zastavenie exekúcie, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže uvedené prechodné ustanovenie výslovne upravilo, že konania začaté do 1. 2. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP preto na toto exekučné konanie použiť nemožno.
Hoci zánik nemajetného povinného, kde nemajetnosť povinného mal súd za preukázanú uznesením sp. zn. 2D/102/2014 zo dňa 4. 9. 2014, nemožno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP zavedené do tohto právneho predpisu od 1. 2. 2002, uvedená skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré upravuje široké spektrum tzv. iných dôvodov, ktoré, ak nastanú, spôsobia, že exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Ich povinnosti a práva vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu ich zánikom nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov, ktorí vstupujú do ich už existujúcich práv a povinností. Ak však oprávnený alebo povinný zaniknú bez právneho nástupcu, takéto práva a povinnosti zaniknú spolu so zánikom ich nositeľa. V uvedenom prípade neexistencia majetku povinného spôsobila, že do jeho práv a povinností nevstúpili žiadni dedičia. Je teda zrejmé, že povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, preto uvedená skutočnosť spôsobila stav, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov oprávneného súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že ten nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
-4-
Podľa § 197 ods. 1 v znení účinnom do 1. 2. 2002, náklady podľa § 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20150101?ucinnost=24.06.1998> uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom od 1. 2. 2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pri posúdení otázky náhrady trov exekúcie súd vychádzal z ustanovenia § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré, ako jediné ustanovenie toho času, upravovalo možnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Výnimočnosť takéhoto postupu spočíva v splnení zákonom stanovených predpokladov.
Vo vedenej exekúcii bol zánik spôsobilosti na práva a povinnosti povinného dôvodom pre rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Vo vzťahu k tomu dôvodu zastavenia exekúcie sa súd, v súvislosti s náhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi, zaoberal úvahou, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Súd má v danom prípade za to, že oprávnený predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ani pri náležitej opatrnosti, nemohol. Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k objektívnej okolnosti (úmrtie), ktorá mala za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania, a z uvedeného mu nemožno uložiť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému,
pretože zánik povinného po začatí exekučného konania nie je možné subsumovať pod dôvod, ktorý mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy nebudú uspokojené všetky nárok súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí nevyhnutne viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor pri výkone exekúcie nesie, je odôvodnené a do istej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone funkcie súdneho exekútora. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/05 zo dňa 13. 1. 2005 ,,Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb. %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky je aj nárok na náhradu trov konania, ktorý možno uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 51 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.51'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch - v exekučnom konaní v Exekučnom poriadku.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/05 zo dňa 13. 1. 2005).
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.