Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/52/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu N.. O. G., trvale bytom V. XXX/XX, L., prechodne bytom P., R. XX, XXXX H., právne zastúpený advokátskou kanceláriou BŮŽEK & TEREM advokáti s.r.o., so sídlom Bratislava, Mariánska 12, IČO: 36 867 276, JUDr. Andrejom Teremom, advokátom a konateľom, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Prešov, Námestie mieru 3, za účasti: 1./ N.. L. U., bytom L., L. XXX/ XX, 2./ Q. R., bytom L., XX. H. XXX/XX, 3./ Spojená škola so sídlom Poprad, Partizánska 2, 4./ N.. T. K., bytom L., I. XXX/XX, 5./ N.. T. X., bytom L., XX. H. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. apríla 2014, č: OU-PO-OVBP2-2014/12698/26737/ŠSS-ZV, na základe žaloby jednohlasne rozhodol takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Mesto Poprad, ako prvostupňový správny orgán (stavebný úrad), vydalo dňa 22.11.2013 podľa a 66 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) rozhodnutie č. 77034/6521/2013-OSP-Mz, ktorým povolil stavbu „Rodinný dom“ na ul. XX.H. XXX v Poprade, na pozemku parc. č. XXXX v k. ú. L. pre stavebníka N.. L. U., bytom L. XXX/XX, L. (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, resp. rozhodnutie stavebného úradu).

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že navrhnutý rodinný dom svojim pôdorysom, ako aj výškovým riešením, nezapadá do realizovanej radovej zástavby na ul. XX. H. v L., pričom poukázal na vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ), preto žiadal, aby bol projekt rodinného domu stavebníka zmenený a bol pôdorysne a výškovo rovnaký, ako doterajší dom stavebníka. Ďalej namietal, že pôdorys nového domu nezodpovedá pôdorysu existujúceho domu podľa predloženej projektovej dokumentácie, navrhol stavebníkovi zvážiť možnosť podpivničenia a uviedol, že plné využitie podkrovia rodinného domu v súčasnom stave na účely bývania vyhovuje štandardným nárokom. Poukázal na dôsledky výstavby nového rodinného domu, na zvýšenú vlhkosť, zníženú svetelnosť, zníženú kvalitu bývania, zníženú trhovú hodnotu jeho nehnuteľnosti s uvedením , /, Stavebného zákona, vyhlášky č. a tvrdil, že stavebný úrad sa nevysporiadal s jeho námietkami a nedostatočne ich zobral do úvahy možné riziká vplývajúce na jeho vlastnícke právo. Namietal, že z vyhlášky nevyplýva to, že stavebný úrad v konaní neposudzuje zatienenie pozemkov

a taktiež, že navrhnuté zvody dažďovej vody budú ohrozovať a poškodzovať jeho majetok, preto žiadal aby stavebník odvádzal všetku dažďovú vodu priamo do kanalizácie. Ďalej odvolateľ uviedol, že projektová dokumentácia vypracovaná projektantom obsahuje rozpory medzi skutočným stavom a stavom, z ktorého vychádzal stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutí o odstránení stavby a stavebného povolenia, že na pozemku stavebníka je prístavba (súčasná kuchyňa) nad severozápadnou časťou a že stavebný úrad upustením od miestneho zisťovania v rámci konania o žiadosti o udelenie stavebného povolenia nedostatočne zistil skutkový stav veci, čoho dôsledkom je vydané stavebné povolenie, ktoré nezohľadňuje ani možné dôsledky spôsobené búraním prístavby a výstavby nového domu, na jeho majetok. Poukázal na to, že má eminentný záujem na tom, aby stavebné konanie a následne vydané stavebné povolenie rešpektovalo v dostatočnej miere jeho oprávnené záujmy a práva, aby bolo dostatočne chránené jeho vlastnícke a užívacie právo k pozemku a rodinnému domu, aby stavebný úrad zabezpečil ochranu práva a aby bolo stavebné konanie realizované vyrovnane v prospech všetkých účastníkov konania.

Žalovaný ako príslušný odvolací orgán odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 771/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Stavebný úrad v súlade s § 56 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a určil im lehotu na vyjadrenie do 7 pracovných odo dňa doručenia oznámenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal priebeh správneho konania, stotožnil sa zo zisteným skutkovým stavom aj s jeho správnym posúdením tak, ako ho vykonal prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad. Citoval ustanovenie , prvá veta a , Stavebného zákona. Následne sa vysporiadal z odvolacími námietkami žalobcu, ktorý zároveň citoval aj dotknuté ustanovenia Stavebného . V závere argumentoval, že stavebný úrad v predmetnom rozhodnutí povolil uskutočnenie stavby a zároveň určil záväzné podmienky v súlade s Stavebného zákona, ktoré sa musia dodržať pri uskutočnení stavby ,a ktorými sa zabezpečila ochrana verejných záujmov.

Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 30.06.2014 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného podľa vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobca v žalobe namietal, že zmena pôdorysu stavby priamo narušuje architektonický a urbanistický charakter prostredia - ulice, v ktorej sa nachádza, a že postavením vyššej budovy by došlo k narušeniu architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia. Žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie vyhlášky č. a tiež poukázal na ustanovenie Stavebného zákona, podľa ktorého stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov, aby boli začlenené do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili ich negatívne účinky na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru. Žalobca ďalej namietal, že predmetná stavba so zmeneným pôdorysom a výškou oproti predchádzajúcemu stavu, nepredstavuje stavebné riešenie dvojdom pričom uviedol, že ide o novostavbu nového a samostatného rodinného domu.

Ďalej namietal, že súčasné projektové, technické a architektonické riešenie stavby, ktoré akceptoval stavebný úrad a žalovaný predstavuje hrubý zásah do vlastníckych práv žalobcu, pričom má za to, že záver žalovaného o tom, že návrhy žalobcu týkajúce sa toho, ako by mala stavba vyzerať, sú zásahom do výkonu práv stavebníka, nedávajú zmysel a sú v právnom štáte neprípustné.

Uviedol, že búracími prácami a uskutočnením stavby, môže dôjsť k poškodeniu žalobcovho domu a pozemku z dôvodu, že v tomto prípade ide o dvojdom a druhá časť domu je napojená na dom stavebníka.

Žalobca namietal, že žalovaný sa nezaoberal otázkou miestneho zisťovania a z povahy prípadu je zrejmé, že vec vyžaduje objektívne posúdenie na mieste samom.

Poukázal, že uskutočnenie predmetnej stavby v rozsahu a spôsobom aký vyplýva zo stavebného povolenia bude mať za následok zvýšené zatienenie nehnuteľnosti a pozemku vo vlastníctve žalobcu.

Žalobca zároveň žiadal súd o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že realizáciou stavby stavebníka na základe vydaného stavebného povolenia dôjde k výrazným zásahom do vlastníckych práv žalobcu, ktoré budú mať trvalý charakter a nebude možné ich odstrániť iným spôsobom ako odstránením stavby. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.10.2014 žalobca doplnil dôkazy, ktoré preukázali nárok žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

Uznesením zo dňa 16.01.2015, sp. zn. -69, krajský súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. . Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2015.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.01.2015, sp. zn. -71, súd podľa pribral do konania ďalších účastníkov v 1./až 5./ rade (viď záhlavie rozsudku), keďže ich práva a povinnosti mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.09.2014 v žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul prítomných účastníkov konania s tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu ( jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca) a ďalších účastníkov konania v 2./ až 5./ rade, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu (stavebného úradu), ktorý podľa § 37, § 39, § 62, § 63, § 66 Stavebného zákona rozhodol v spojenom územnom a stavebnom konaní o povolení stavby „Rodinný dom“ na ulici XX. H. v L., na pozemku č. XXXX k. ú. L. a určil pre umiestnenie a uskutočnenie stavby záväzné podmienky. Zároveň sa vysporiadal s námietkami, ktoré v tomto konaní zniesol žalobca.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom vyriešenie otázky, či sa správny orgán vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, či správny orgán dostatočne zistil skutkový stav, či rozhodnutie o umiestnení a povolení stavby bolo vydané so Stavebným zákonom, vyhláškou č. v súlade s územným plánom mesta L..

Podľa § 36 ods. 1 prvá veta a § 61 ods. 1 prvá veta Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním.

Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v obsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým

požiadavkám na stavby, užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 2, 3 Stavebného konania, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môže účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočniť iba podľa stavebného povolenia, alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísaný a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzovanie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 66 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona, v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby určia podrobnejšie požiadavky na uskutočňovanie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia.

Všetky námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval súd za nedôvodné.

Z územného plánu sídelného útvaru mesta Poprad schváleného uznesením mestského zastupiteľstva č. 48/1998 dňa 02.07.1998 a jeho aktualizácie schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 21/2004 dňa 26.08.2004 (ďalej len územný plán), je predmetná stavba rodinného domu umiestnená na ploche, ktorá je v zmysle územného plánu funkčne určená ako plocha rodinných domov s funkciou bývania (B.3b). Pričom z územného plánu nevyplývajú žiadne limitácie výšky, prípadne pôdorysných rozmerov stavieb rodinných domov. Tvrdenia žalobcu o tom, že zmenou pôdorysu spornej stavby dôjde k narušeniu architektonického a urbanistického charakteru prostredia sú irelevantné a právne nepodložené, pretože stavebný úrad postupoval pri vydávaní stavebného povolenia v zmysle platného územného plánu mesta Poprad a v súlade s ustanoveniami stavebného zákona.

K námietke žalobcu, že predmetná stavba so zmeneným pôdorysom a výškou oproti predchádzajúcemu stavu nepredstavuje stavebné riešenie dvojdom ale uvádza, že ide o novostavbu nového a samostatného rodinného domu, súd poukazuje, že v zmysle STN 73 4301 - budovy na bývanie z júna 2005 podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre základné druhy rodinných domov sú: izolované, dvojdomy, radové, átriové a terasové. Podľa stavebného slovníka je dvojdom možné dispozične začleniť medzi rodinný dom a dom v radovej zástavbe, pričom rodinný dom tvorí polovicu dvojdomu. Z uvedeného teda implicitne vyplýva, že ide o dva rodinné domy, ktoré majú jednu spoločnú stenu. Keďže je nesporné, že dvojdom je tvorený dvoma rodinnými domami, stavebný úrad, a aj žalovaný v konaní posudzovali stavbu rodinného domu, ktorý je súčasťou pôvodne stojaceho dvojdomu. Žalobca používa v žalobe pojmy samostatný rodinný dom aj dvojdom, čiže jeho tvrdenie, že v danom prípade nejde o dvojdom je zmätočné a účelové. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci ide o stavbu dvojdomu, nakoľko dotknuté stavby rodinných domov majú spoločnú stenu. Rovnako je zrejmé, že zamýšľaná stavba nezmení pomery v území oproti súčasným, keďže na jej mieste je v súčasnosti postavená stavba predstavujúca technické riešenie dvojdom. Argumentácia žalobcu je nesprávna, pretože dvojdomy sú charakterizované spoločnou stenou, nie však rovnakou výškou a pôdorysom.

Námietka žalobcu, že projektové, technické a architektonické riešenie stavby, ktoré akceptovali správne orgány, predstavuje hrubý zásah do vlastníckych práv žalobcu je nedôvodná. V zmysle (ďalej len ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, na majetku a na životnom prostredí. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, možno účinne namietať iba takú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bola osoba ukrátená na svojich právach, pričom ukrátením na právach je potrebné rozumieť nielen ukrátenie na hmotných právach, ale aj na procesných právach. Preto samotné tvrdenie o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia a jeho rozpore so zákon nepostačuje. Takému tvrdeniu musí korešpondovať subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.10.2011). Žalobca v žalobe uvádza iba demonštratívny a hypotetický výpočet škôd, ktoré môžu nastať v príčinnej súvislosti s búracími a stavebnými prácami na zamýšľanej stavbe stavebníka. Nepodložené je taktiež tvrdenie žalobcu, že uskutočnením navrhovanej stavby preukázateľne dôjde k zníženiu trhovej hodnoty žalobcovej nehnuteľnosti a pozemku, nakoľko charakter stavby dvojdom ostane zachovaný. Súd poukazuje, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje žalobcovi domáhať sa účinne náhrady škody, avšak iba takej, ktorá skutočne vznikla.

Námietka žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal miestnym zisťovaním, je nedôvodná. Z ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona vyplýva, že posúdenie skutočnosti, či sú pomery staveniska dobre známe a či žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie stavby, prináleží výlučne stavebnému úradu. Navyše žalobca v žalobe konkrétne neuvádza, čím bol takýto postup stavebného úradu neobjektívny, ani to, ktoré jeho práva boli porušené v súvislosti s upusteným od miestneho zisťovania. Z administratívneho spisu stavebného úradu je zrejmé, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a stavby, ako aj to, že súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia bola potrebná projektová dokumentácia k stavbe, preto bolo upustenie od miestneho zisťovania v danom prípade v súlade s vyššie citovaným ustanovením Stavebného zákona, pričom žalobcovi bola v stavebnom konaní daná dostatočná možnosť vyjadriť sa a uplatniť svoje práva. Zároveň z rozhodnutia stavebného úradu je zrejmé, že na predmetnej stavbe prebehlo ústne pojednávanie a miestne zisťovanie dňa 14.03.2013 v konaní o odstránení stavby, v ktorom sa prejednávalo odstránenie pôvodnej polovice dvojdomu umiestnenej na pozemku parcelné č. XXXX k. ú. L..

Aj námietka žalobcu, že uskutočnením stavby v rozsahu a spôsobom, aký vyplýva zo stavebného povolenia bude mať za následok zvýšenie zatienenia obytných miestností rodinného domu vo vlastníctve žalobcu je nedôvodná. Už prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že v norme budovy na bývanie STN 73 4301 čl. 4.2.1.7 je uvedené, že priame denné osvetlenie musia mať len všetky obytné miestnosti vrátane obytnej kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12m2. V predmetnom prípade bola vypracovaná v auguste 2013 N.. T. K., autorizovaným stavebným inžinierom, Štúdia zatienenia. Z jej záveru vyplýva, že: „Navrhovaná novostavba rodinného domu neovplyvní žiadnym spôsobom

zatienenie obytných miestností domu žalobcu a tým nijako nezhorší hygienické podmienky bývania v tomto rodinnom dome. Preslnenie a denné osvetlenie bytu v rodinnom dome súpisné č. XXX, plne vyhovuje ustanoveniam STN 73 4301 čl 4.2.1.1 až čl. 4.2.1.7. Čl.4.2.1.1.- súčet podlahových plôch preslnených obytných miestností bytu sa rovná obytnej ploche bytu, čo je viac ako jedna tretina. Čl.4.2.1.2.písm.d/- okná obytných miestností sú orientované na juh (až juhozápad) a táto fasáda sa nenachádza v tieni navrhovaného rodinného domu, pretože južné fasády oboch domov sa nachádzajú na tej istej priamke. Čl.4.2.1.7.-všetky obytné miestnosti majú priame osvetlenie, a to z južnej strany“. Preslnenie stavby žalobcu bolo v tomto prípade preukázané už spomínanou štúdiou zatienenia a v súlade s a vyhlášky č. , v zmysle ktorých sa vykonáva posúdenie podľa slovenských technických noriem. Posudzovanie tienenia sa týka iba obytných miestností stavieb. Z rozhodnutí správnych orgánov je dostatočne zrejmé, prečo na posúdenie zatienenia aplikoval STN 73 4301.

Nesprávne je tiež tvrdenie žalobcu o tom, že uskutočnením zamýšľanej stavby dôjde k zatieneniu nehnuteľnosti, nakoľko stavby sú spojené, čo taktiež implicitne vylučuje aplikáciu ustanovení vyhlášky č. o odstupových vzdialenostiach medzi domami. Stavba je umiestnená na ploche rodinných domov, funkčne určenej na bývanie, čo je v súlade s platným územným plánom.

Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a Správneho poriadku, jednoznačne špecifikoval, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami sa riadil a dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd SR v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.