Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom v 1. rade L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., C. č. XXX, v 2. rade L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., C. č. XXX, v 3. rade E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. č. X/XX, t. č. P. na Zámečku č. XX, XXXXX P., Y. republika o zaplatenie 1.912,64 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcom v 1. rade, 2. rade a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcom zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.912,64 eur. Takýto návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že podľa a násl. bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpená pohľadávka, ktorú mal právny predchodca navrhovateľ Slovenská sporiteľňa voči odporcom postúpená na navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcami v 1 a v 2 rade dňa 06.04.2004 zmluvu č. XXXXXXXXX o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky s tým, že odporca v 3 rade prevzal na seba ručiteľský záväzok z takejto zmluvy o úvere za odporcov v 1 a 2 rade ako dlžníkov. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru predmetná zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 o spotrebiteľských úveroch, pričom pohľadávka navrhovateľa predstavuje ku dňu postúpenia sumu 3.214,68 eur, ktorá pozostáva z istiny 2.683,65 eur, riadneho úroku 240,83 eur ako aj úroku z omeškania 254,32 eura a ostatného príslušenstva 35,88 eura. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že postupca poskytol odporcom v 1 a v 2 rade úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,48 eur vždy k 20 dňu v mesiaci s tým, že navrhovateľ si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.08.2010 do 20.02.2014 v počte 43 a celkovej výške 1.912,64 eur, pričom splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.02.2014 sa stali splatnými dňa 04.11.2012 kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. O tomto nároku rozhodol tunajší súd platobným rozkazom č. k. zo dňa 18.11.2013 s tým, že proti nemu podal v zákonnej lehote odpor odporca v 3 rade v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. V podanom odpore odporca v 3 rade uviedol, že on je rozvedený, dlhodobo žije v ČR a takýto úver bol povinný splácať odporca v 1 rade, pričom o tom, že prestal takýto úver splácať sa on dozvedel až dňa 29.11.2013. Odporca v 3 rade tiež uviedol, že jeho snaha skontaktovať sa s odporcom v 1 rade bola bezvýsledná a on nemá žiadne úspory. Okrem toho jeden dlh za odporcu v 1 rade už spláca a je rozvedený, platí výživné na dve deti, ktoré momentálne študujú na vysokých školách v Bratislave.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd zaviazal na úhradu dlžnej sumy odporcu v 1 rade. Zároveň počas konania ohlásil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a to písomným podaním zo dňa 09.08.2013 s tým, že následne dňa 17.12.2013 oznámil, že vystupuje z predmetného konania. Zároveň právny zástupca navrhovateľa nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcov a preto súd uznesením zo dňa 26.6.2014 pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, do konania. Proti takémuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ s tým, že odvolací súd uznesením zo dňa 25.05.2015 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že návrh navrhovateľ na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu zamietol. Následne súd na prejednanie návrhu na začatie konania nariadil pojednávanie ktorého sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa ako aj odporca v 3 rade. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu s tým, že navrhovateľ neeviduje od odporcov v 1, 2, 3 rade žiadnu a ani čiastočnú úhradu. Právny zástupca navrhovateľa tiež uviedol, že si uplatňuje voči odporcovi v 1, 2 a 3 rade nezaplatené splátky za obdobie od 20.08.2010 do 20.02.2014 čo predstavuje sumu 1.912,64 eur, pričom navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.11.2012. Odporca v 3 rade uviedol, že on pristúpil k ručeniu predmetného úveru z dôvodu, že odporca v 1 rade ho ubezpečoval, že je podnikateľ a má dostatok majetku s tým, že sa nemá čoho báť a takýto úver splatí. Odporca v 1 rade ho oklamal a on neuhradil navrhovateľovi žiadnu časť predmetnej pohľadávky. Odporca v 3 rade tiež uviedol, že on si požičal na svoje meno sumu 100.000,- Sk, ktoré poskytol odporcovi v 1 rade a bol mu ručiteľom aj pri iných úveroch. V súčasnej dobe je mu odporca v 1 rade dlžný 70.000,- Sk. Tunajší súd po tom ako sa oboznámil so zmluvou o splátkovom úvere č. 0411382656 zo dňa 06.04.2004, dohodou o ručení zo dňa 06.04.2004, všeobecným obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávok, oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, ako aj ostatným spisovým materiálom zistil, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a. s. a odporcovia v 1 a v 2 rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere na základe ktorej bol takýmto odporcom poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk s tým, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 9,30% ročne a výška splátok bola 1.340,- Sk k 20 dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20.4.2004 a konečná splatnosť úveru bola 20.2.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola 11,21%. Zároveň právny predchodca navrhovateľa a odporca v 3 rade uzavreli dohodu o ručení zo dňa 06.04.2004 na základe ktorej takýto odporca vyhlásil, že podľa a nasl. uspokojí pohľadávky veriteľa vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa svoju pohľadávku voči odporcom v 1, 2 a 3 rade. Takúto skutočnosť oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcom listom zo dňa 16.10.2012. Následne navrhovateľ listom zo dňa 16.10.2012 vyzval odporcov k úhrade ich záväzku ako aj vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa , písm. b) o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcami v 1 a v 2 rade zmluvu o splátkovom úvere, pričom súd považuje úverový vzťah ako aj ručiteľský vzťah za spotrebiteľský právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať v režime , ale aj ďalších osobitných predpisov najmä o spotrebiteľských úveroch, o bankách , zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj . Právny vzťah medzi odporcami a právnym predchodcom navrhovateľa resp. navrhovateľom, ktorý bol založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako aj dohodou o ručení, tak súd posudzoval podľa ustanovení ako aj ustanovení bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (/ ), a to z dôvodu, že právny predchodca navrhovateľa, ktorý uzatváral takéto zmluvy ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti s odporcami

- fyzickými osobami ako spotrebiteľmi. Zároveň je potrebné tiež uviesť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou a to zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle o bankách podlieha bankovému povoleniu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka z bankového úveru, preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ a to aj osobu, ktorá nie je bankou je možné realizovať len v súlade s Zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky sa realizuje vo všeobecnosti podľa ustanovenia a nasl. avšak pri bankových úveroch je potrebné dodržať aj ustanovenie Zákona o bankách v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky ako i identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná alebo aj pohľadávka, ktorá bude splatná v budúcnosti, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. V prípade bankových úverov však zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie zákona o bankách totiž vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu. Navrhovateľ však nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientom, ktorí sú nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní t.j. nepreukázal, že odporcom bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli odporcovia nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku.

Pokiaľ § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku a je zrejmé, že touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a musí byť tiež splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.

Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca (banka) vyzvala odporcov na úhradu ich záväzku - dlhu potom čo boli 90 dní v omeškaní s jeho splácaním, čím nebol preukázaný zákonný predpoklad pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky na právneho predchodcu navrhovateľa a tým ani súčasného navrhovateľa. Z uvedených dôvodov tak súd zamietol návrh navrhovateľa pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa nakoľko ten nepreukázal, že by mu bola platným spôsobom v súlade so zákonom postúpená predmetná pohľadávka od banky.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcom ich náhradu nepriznal nakoľko aj keď boli úspešní v konaní v celom rozsahu žiadne trovy konania im nevznikli. Súd zároveň podotýka,

že nebolo rozhodované samostatným výrokom o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov nakoľko ten najprv písomným podaním zo dňa 9.8.2013 vstúpil do konania a následne písomným podaním zo dňa 17.12.2013 vystúpil z predmetného konania s tým, že v tomto období neurobil žiadny úkon, ktorý by súd považoval účelný v súvislosti s obranou odporcov a za ktorý by mu mohol súd priznať náhradu trov konania. Pokiaľ ide o vyjadrenie sa vedľajšieho účastníka na strane odporcov k podanému odvolaniu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 26.6.2014 tak súd tu poukazuje na skutočnosť, že takéto vyjadrenie zo dňa 26.9.2014 urobil v čase, keď už vystúpil z predmetného konania a teda nebol už vedľajším účastníkom konania. Súd preto o náhrade trov konania, ktoré si uplatnil za takýto úkon nerozhodoval nakoľko v čase urobenia takéhoto úkonu už nebol takýto subjekt - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vedľajším účastníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.