Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Cpr-2-2014.pdf
PDF · 118.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: B.. D.. H. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXX, XXX XX F. Q. P. a odporcu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdových nárokov takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.03.2014 domáhal voči odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru dané odporcom ku dňu 21.02.2014 je neplatné. Zároveň žiadal priznať titulom náhrady mzdy priemerný mesačný zárobok až do opätovného zamestnania navrhovateľa alebo do platného skončenia pracovného pomeru, ako aj náhradu mzdy z titulu práceneschopnosti. Navrhovateľ svoj návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru odôvodnil tým, že u odporcu pracoval na základe pracovnej zmluvy č. 8561/2013-1.8.1 zo dňa 28.11.2013 s dňom nástupu do práce od 01.12.2013. Na základe telefonickej komunikácie zo dňa 05.03.2014 s pracovníčkou mzdového oddelenia odporcu F. C. sa dozvedel o jeho ukončení pracovného pomeru, čo bol pre neho šok, nakoľko dňa 21.02.2014 bol riadne v práci, a keďže pretrvávajúce zdravotné problémy mu nedovolili riadne nastúpiť na pracovisko, šiel k lekárovi a od 24.02.2014 bol práceneschopný, o návšteve lekára informoval nadriadených, práceneschopnosť riadne nahlásil, čo mu akceptovala jeho priama nadriadená F.. F. V. dňa 24.02.2014 formou SMS. Údajné ukončenie pracovného pomeru si navrhovateľ telefonicky dňa 05.03.2014 overil u Union zdravotnej poisťovni, a.s. a Sociálnej poisťovni, kde mu potvrdili, že ho odporca odhlásil z platieb poistného ako zamestnanca. Navrhovateľ má za to, že ak by mu dňa 21.02.2014 bola riadne oznámené ukončenie pracovného pomeru, jeho priama nadriadená F.. V. by na jeho PN-ku reagovala iným spôsobom. Ak by vedel o skončení pracovného pomeru, nemal by potrebu oznamovať PN-ku odporcovi. Ešte dňa 05.03.2014 požiadal odporcu e-mailom o písomné vysvetlenie, na čom mu bola zaslaná e-mailom Výzva na vysporiadanie si záväzkov v súvislosti so skončením pracovného pomeru č. 12906/2014, v ktorom ho odporca po prvýkrát informuje o skončení pracovného pomeru, a to ku dňu 21.02.2014. V tejto výzve odporca odkazuje na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s poukázaním na písomné doručenie podľa §38 ods. 4 ZP, avšak do dnešného dňa mu písomné oznámenie doručené nebolo. Navrhovateľ s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ ďalej poukázal na obsah Výzvy, kde odporca odkazuje na ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP s tým, že písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo navrhovateľovi, s odkazom na § 38 ods. 4 ZP, doručené dňa 21.03.2014, čo je výslovná nepravda.
Navrhovateľ trvá na tom, že do dňa 05.03.2014 o skončení pracovného pomeru nemal vedomosť. Pokiaľ odporca odkazuje na písomné doručenie podľa § 38 ods. 4 ZP, navrhovateľ uvádza, že dňa 21.02.2014 sa celý deň zdržiaval na pracovisku a ktorýkoľvek zamestnanec ho mohol informovať o skončení pracovného pomeru. O skončení pracovného pomeru nebol informovaný ani dňa 24.02.2014, kedy dokonca jeho priama nadriadená F.. V. vzala na vedomie jeho PN-ku. Ak by navrhovateľ vedel o skončení pracovného pomeru dňa 21.02.2014, nemal by potrebu dňa 24.02.2014 informovať zamestnávateľa o jeho PN-ke. Navrhovateľ má teda za to, že pracovný pomer bol s ním ku dňu 21.02.2014 skončený neplatne, nakoľko sa odporca snaží určitým, možno aj dodatočným spôsobom, o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to s odkazom na § 38 ods. 4 ZP. Odporca mu v skúšobnej lehote, ani inak nedoručil Oznámenie o skončení pracovného pomeru. Odporca sa k žalobe vyjadril písomne dňa 05.08.2014. So žalobou nesúhlasí. Odporca skutkovo potvrdil, že s navrhovateľom uzatvoril dňa 28.11.2013 pracovnú zmluvu podľa § 42 a nasl. ZP a navrhovateľ na základe nej vykonával prácu vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v organizačnom útvare odporcu: „Oddelenie hospodárskej správy a dopravy, odbor verejného obstarávania a prevádzky“. Nástup do práce bol dohodnutý na deň 01.12.2013, pracovný pomer sa uzatvoril na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou, ktorá začala plynúť dňom 1.12.2013, pričom sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca podľa §45 ods. 2 ZP, skúšobná doba tak pre navrhovateľa uplynula dňa 01.03.2014. Odporca má ďalej za to, že dňa 21.02.2014 bol s navrhovateľom zo strany odporcu platne skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe v zmysle § 59 ods. 1 pís. d) ZP v spojení s § 72 ZP. Skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu mu bolo najprv dňa 21.02.2014 oznámené ústne riaditeľom odboru verejného obstarávania a prevádzky D.. P. A. s tým, že všetky potrebné administratívne úkony súvisiace so skončením pracovného pomeru budú vybavené na osobnom úrade odporcu. Následne sa riaditeľ osobného úradu F.. X. K. osobne snažil zastihnúť navrhovateľa na pracovisku v jeho kancelárii, ako aj telefonicky na služobnú pevnú linku navrhovateľa, avšak neúspešne. Až po niekoľkonásobných pokusoch o 15,40 hod. došlo k osobnému stretnutiu riaditeľa osobného úradu odporcu s navrhovateľom, a to na chodbe MŽP SR, kde sa mu riaditeľ osobného úradu pokúsil doručiť písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré však navrhovateľ odmietol prevziať a potvrdiť jeho prevzatie. Doručovanie sa uskutočnilo v budove MŽP SR na Námestí Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, na chodbe pred kanceláriou č. 446 za prítomnosti zamestnancov odporcu - D.. V. F. a B.. F. X., ktorí svojim podpisom na zázname osobného doručovania písomnosti a o odmietnutí jej prijatia zo dňa 21.02.2014 potvrdili, že navrhovateľ odmietol prevziať dňa 21.02.2014 písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako aj to, že bol riadne oboznámený s obsahom tohto oznámenia. Odporca v tejto súvislosti navrhol vypočuť ako svedkov F.. X. K., B.. F. X., ako aj oboznámiť listinné dôkazy - písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 21.02.2014 a záznam z osobného doručovania písomnosti o odmietnutí jej prijatia zo dňa 21.02.2014. Podľa odporcu z uvedeného vyplýva, že odporca platne skončil s navrhovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe súlade s § 59 ods. 1 písm. d) ZP v spojení s § 72 ZP. Skutočnosť, že navrhovateľ odmietol prijať oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a to za prítomnosti svedkov, nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, čo vyplýva z § 38 ods. 4 ZP, podľa ktorého účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. V danom prípade ide o tzv. fikciu doručenia. Nepravdivé sú tvrdenia navrhovateľa o tom, že dňa 21.02.2014 sa o skončení pracovného pomeru nedozvedel, a že sa o tom dozvedel až dňa 05.03.2014, čo vyplýva zo „Záznamu o osobnom doručovaní písomnosti a o odmietnutí jej prijatia“ zo dňa 21.02.2014 podpísaného dvoma svedkami D.. V. F. a B.. F. X.. K námietke navrhovateľa, že ani pri komunikácii s priamymi nadriadenými dňa 24.02.2014 ho títo neinformovali o skončení jeho pracovného pomeru a dokonca priama nadriadená akceptovala jeho PN-ku odporca poukázal na čl. 7 ods. 2 organizačného poriadku MŽP SR, v zmysle ktorého vedúci služobného úradu plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov podľa zákona o štátnej službe a pracovnoprávnych vzťahov podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme a v zmysle č. 7 ods. 8 písm. h) organizačného poriadku vedúci služobného úradu rozhoduje najmä o vzniku, zmene a skočení pracovného pomeru zamestnancov ministerstva pri výkone prác vo verejnom záujme. V zmysle č. 7, ako aj čl. 28 organizačného poriadku teda vyplýva, že oprávneným rozhodovať vo veciach pracovnoprávnych podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme je vedúci služobného úradu a podľa dlhoročnej praxe u odporcu tieto záležitosti vybavuje po predchádzajúcej komunikácii s vedúcim služobného úradu a na základe jeho rozhodnutia osobný úrad odporcu. Pre odporcu je nepochopiteľný
dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k oznámeniu o skončení pracovného pomeru navrhovateľovi zo strany D.. A. alebo F.. V. práve dňa 24.02.2014, keď v tomto čase navrhovateľ už u odporcu nepracoval a ku dňu 24.02.214 už bol vyradený z dochádzkového informačného systému odporcu. Na vysporiadanie záväzkov v súvislosti so skončením pracovného pomeru s navrhovateľom v skúšobnej dobe a poskytnutie súčinnosti zo strany navrhovateľa osobnému úradu odporcu pri vybavovaní týchto záležitostí bol navrhovateľ vyzvaný riaditeľom odboru verejného obstarávania D.. A. dňa 21.02.2014 bezprostredne po tom, ako mu oznámil skončenie jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nie je teda pravda, že odporca po prvýkrát vyzval navrhovateľa na vysporiadanie si záväzkov, avšak už opakovane, nakoľko navrhovateľ bol v tejto súvislosti nečinný. Odporca teda považuje všetky námietky navrhovateľa v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe za vykonštruované, nepravdivé a hrubo zavádzajúce a na základe uvádzaných skutočností odporca považuje skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe za platné, a to dňom 21.02.2014, v súlade so Zákonníkom práce. V písomnej reakcii navrhovateľa na vyjadrenie odporcu doručené súdu dňa 10.11.2014 tento namietal odporcom navrhované svedecké dokazovania výsluchom D.. A., D.. F. a B.. X., pretože takého dôkazy považuje za neprípustné. Tvrdenia odporcu o tom, že sa mu riaditeľ osobného úradu snažil doručiť písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe považuje navrhovateľ za nepravdivé, za klamlivé považuje tvrdenie odporcu o tom, že toto oznámenie odmietol prevziať. Tvrdenie odporcu o tom, že odmietol prevziať dňa 21.02.2014 písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru navrhovateľ rozporuje. Ak by tak bolo, jeho priama nadriadená F.. V. by na jeho PN-ku iným spôsobom, resp. by ho upozornila na ukončenie pracovného pomeru a nepotrebu ju o PN-ke informovať. Účinky doručenia oznámenia nenastali, nakoľko k údajnému odmietnutiu neprišlo. Navrhovateľ v súvislosti s odporcom navrhovanou svedeckou výpoveďou B.. X. navrhol vykonať dôkaz dochádzkovou kartou navrhovaného svedka, nakoľko tento svedok obyčajne odchádzal v piatok z pracoviska o 14,30 hod., a tak tomu malo byť v piatok 21.02.2014. Navrhovateľ trvá na tom, že do 05.03.2015 nemal a ani nemohol mať informáciu o jeho údajnom skončení pracovného pomeru. V rozhodujúcej skutočnosti trvá na tom, že zamestnávateľ ho prvýkrát o skončení pracovného pomeru informoval až dňa 05.03.2014, a to spätne ku dátumu 21.02.2014. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi, a to Pracovnou zmluvou navrhovateľa s odporcom zo dňa 28.11.2013, číslo 8561/2013-1.8.1, Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve č. 8561/2013-1.8.1, Pracovnou náplňou zamestnanca na výkon prác vo verejnom záujme, Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 17.12.2013, Výzvou na vysporiadanie si záväzkov v súvislosti so skončením pracovného pomeru zo dňa 05.03.2015, Výstupným listom, Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 05.03.2014, Záznam z osobného doručovania písomnosti a o odmietnutí jej prijatia zo dňa 21.02.2014 (čl.54), Písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 21.02.2014 (čl.55), Priebehom predchádzajúcich zamestnaní navrhovateľa (čl.76), uzávierkou dochádzky za február 2014 B.. F. X., Organizačným poriadkom Ministerstva životného prostredia SR (čl. 109 a nasl.), výsluchom svedkov D.. F. C., D.. P. A., F.. X. K., D.. V. F., B.. F. X.. Tak navrhovateľ, ako aj odporca počas súdneho konania zotrvali na svojich argumentoch, a to tak po skutkovej ako aj právnej stránke. Predmetom konania je posúdenie platnosti právneho úkonu - skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňa 21.02.2014 zo strany odporcu, ktoré oznámenie dal odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi ako zamestnancovi listom zo dňa 21.02.2014 s odkazom na §59 ods. 1 písm. d) v spojení s § 72 ZP č. 311/2001 Z.z. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi bol založený platný pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.11.2013 č. 8561/2013-1.8.1 a jej dodatku č. 1, a to s účinnosťou od 1.12.2013. Pracovný pomer bol v zmluve dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace (čl.II zmluvy, čl. 6 a nasl.). Pracovnú zmluvu za odporcu ako zamestnávateľa uzatvoril vedúci služobného úradu P.. D.. V. E.. Navrhovateľ ako zamestnanec počnúc dňom nástupu do práce /1.12.2013/ vykonával práce vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme na Oddelení hospodárskej správy a dopravy, odbor verejného obstarávania a prevádzky ako referent. Posledným pracovným dňom navrhovateľa bol 21.02.2014 (piatok). Počnúc dňom 24.02.2014 (pondelok) sa stal navrhovateľ práceneschopným. Ku dňu 21.02.2014 odporca vystavil navrhovateľovi Výstupný list z dôvodu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. V rámci plnenia dôkaznej povinnosti (§120 ods. 1 O.s.p.) navrhovateľ označil ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tzv. uzávierkou dochádzky za mesiac február 2014 svedka B.. F.T. X., a výsluch svedkyne D.. F. C.. Oba označené dôkazy súd vykonal. Takisto súd vykonal všetky dôkazy označené odporcom, a to výsluch svedkov B.. P. A., F.. X. K., B.. F.T. X., D.. V. F. a oboznámením jeho organizačného poriadku. Svedok B.. P. A., riaditeľ odboru verejného obstarávania odporcu, bývalý nadriadený navrhovateľa pred súdom vypovedal, že s navrhovateľom bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu, že nebol spokojný s výsledkami jeho práce, navrhovateľ im nesadol teamovo, ani profesne. Niekedy v piatok vo februári 2014 si navrhovateľa zavolal do kancelárie, kde mu tieto skutočnosť oznámil a upovedomil ho, že s ním bude skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Navrhovateľ s tým súhlasil, povedal svedkovi, že nebude robiť problémy. Následne svedok kontaktoval riaditeľa osobného úradu, oznámil mu, že s navrhovateľom chce skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, aby mu za tým účelom pripravil potrebné písomné podklady. Poobede ho informoval riaditeľ osobného úradu, že mali s pánom L. problémy, najskôr ho nevedeli nájsť, potom ako ho našli mu dávali niečo podpísať. Navrhovateľ svedkovi nepoložil žiadne otázky. Svedkyňa D.. V. F. zamestnankyňa odporcu, pracujúca na oddelení verejného obstarávania pred súdom vypovedala, že navrhovateľ bol jej kolegom asi 3 mesiace, sedeli spolu v jednom kancelárskom priestore, predelenom na dva samostatné - ona spolu s B.. X. v kancelárii č. 446 a navrhovateľ v kancelárii č. 447. Ohľadom posledného pracovného dňa navrhovateľa svedkyňa vypovedala, že v ten deň - bol to piatok, za navrhovateľa viackrát od 13. tej hodiny preberala telefóny, ktoré zvonili v jeho kancelárii, chcela s ním hovoriť pracovníčka osobného oddelenia, navrhovateľ nebol stále v kancelárii prítomný, v kancelárii ho viackrát hľadal aj riaditeľ osobného úradu, navrhovateľ sa do kancelárie sa vrátil tesne pred koncom pracovnej doby, vzal si tašku, kabát a opustil kanceláriu. Pritom sa stretol vo dverách kancelárie s pánom K., riaditeľom osobného úradu, ktorý mu oznámil, že mu musí odovzdať oznámenie o skončení pracovného pomeru. Pán K. navrhovateľovi dohováral, že skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe je právom zamestnávateľa, navrhovateľ mu odpovedal, že sa ponáhľa a že túto záležitosť doriešia v pondelok. Navrhovateľ viac na pracovisko neprišiel. Následne pán K. spísal prehlásenie, že ona a pán X.Ý. videli, ako pán L. odmietol prevziať oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. S jeho obsahom sa stotožnila, na znak čoho ho podpísala. Svedok B.. F. X. vypovedal, že pracuje u odporcu na oddelení verejného obstarávania, navrhovateľ bol jeho kolegom, spolu s D.. F. sedel v kancelárii, ktorá bola prepojená s kanceláriou navrhovateľa. K poslednému dni strávenému navrhovateľom v práci vypovedal, že v tento deň ho dlhšiu dobu nevedeli nájsť. Keď sa počas pracovného dňa vracal do svojej kancelárie, stretol vo výťahu pána K., riaditeľa osobného úradu, ktorý mu povedal, že ide za pánom L., neuviedol presne v akej veci, pričom pred spoločnou kanceláriou na chodbe sa títo dvaja stretli. V ten deň svedok postrehol „informačný šum“, že sa má s pánom L. skončiť pracovný pomer, viackrát mu kvôli tomu volali do kancelárie. Svedok si všimol počas spoločnej cesty s pánom K., že v ruke držal nejaké písomné materiály, následne svedok počul na chodbe krik, pán K. privolal pani F., svedok následne nazrel von z kancelárie a pochopil, že sa jedná o písomnosť, ktorú pán L. odmieta prevziať. Videl, ako sa pán L. snaží nasilu prejsť okolo pána K.. Obsahom rozhovoru medzi nimi bolo odovzdanie výpovede. Svedok ďalej vypovedal, že listinu označenú ako „Záznam z osobného odovzdania oznámenia o skončení pracovné pomeru“ podpísal nasledujúci pracovný deň, jej obsah pozná. Navrhovateľa viackrát na pracovisku nestretol. Z výsluchu svedka F.. X. K., riaditeľa osobného úradu odporcu súd zistil, že v priebehu februára roku 2014 mali viacero debát s pani D.. V., vedúcou oddelenia verejného obstarávania a s pánom A. - riaditeľom odboru, z týchto debát vyplynulo, že nie sú s výsledkami práce pána L. spokojní. V tejto súvislosti ich svedok informoval, že pán L. je ešte v skúšobnej dobe, a tak je právna možnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Svedok ďalej vypovedal, že dňa 21.02.2014 mu telefonoval pán A., že pán L. bol u neho v kancelárii, a že je to uzatvorené. Svedok následne kontaktoval personalistku, aby mu pripravila všetky papiere a pán A. požiadal pána L., aby kontaktoval osobný úrad. Svedok čakal navrhovateľa v kancelárii dlhšiu dobu, keď pán L. neprišiel ani do 14. hod. a nikto ho nevedel nájsť, požiadal personálne oddelenie, aby mu osobne pripravili všetky papiere a okolo 15. hod začal sám intenzívne hľadať navrhovateľa, nadobudol totiž dojem, že sa navrhovateľ bude vyhýbať doručeniu oznámenia o skončení pracovného pomeru. Svedok vypovedal, že on sám osobne bol 2-3 krát v kancelárii navrhovateľa, nikdy ho však nezastihol. Na ďalší krát navrhovateľa zastihol na chodbe ako opúšťa svoju kanceláriu, pričom vo výťahu cestou tam stretol pána X., s ktorým pokračovali spolu, svedok na chodbe pred kanceláriou navrhovateľa zastavil s tým, aby počkal, že mu potrebuje doručiť písomnosť,
navrhovateľ mu zvýšeným hlasom povedal, že mu bráni v osobnej slobode, svedok mu oznámil, že mu potrebuje doručiť písomnosť, v osobnej slobode mu v žiadnom prípade nebráni. Navrhovateľ odpovedal, že to odmieta, že sa to vybaví v pondelok, pretože mu je teraz zle, že ho bolí brucho a začal svedka vytláčať z chodby. Svedok mu oznámil, že mu to je ľúto, ale že platí fikcia doručenia. Svedok ponad zárubne videl, že sa na chodbu pozerá pani F. a pán X., následne zavolal na pani F. s tým, že pán L. odmieta prevziať písomnosť, po 16. hod. vo svojej kancelárii spísal záznam z osobného doručovania písomnosti navrhovateľovi. Svedkyňa F. C., pracovníčka mzdového oddelenia odporcu vypovedala, že navrhovateľa kontaktovala v súvislosti s jeho žiadosťou o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2013. Z informačného systému ministerstva sa dozvedela, že už nie je jeho zamestnancom, a preto ho kontaktovala na jeho súkromné telefónne číslo. Nič iné predmetom ich rozhovoru nebolo. Z listinného dôkazu „Uzávierky dochádzky za obdobie Február 2014“ zamestnanca B.. F. X., osobné číslo 2079 vyplýva, že tento dňa 21.02.2014 prišiel na pracovisko o 7 hod. 28 min. a pracovisko opustil o 16 hod., 16 min. (čl.103). Z Organizačného poriadku Ministerstva životného prostredia SR , čl. 7 bod 8 písm. b) účinného ku dňu 1.10.2013 Vedúci služobného úradu rozhoduje najmä o vzniku, zmene a skončení pracovného pomeru zamestnancov ministerstva pri výkone prác vo verejnom záujme. (čl.124 a nasl.). Podľa § 5 Zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ods. (1) Ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, prípadne iné organizačné útvary. Ods. (2) Sekcie sa zriaďujú najmä pre jednotlivé úseky činnosti ministerstva. Sekciu riadi generálny riaditeľ. Ods. (3) Sekcie sa môžu členiť na úrady, odbory alebo iné na ich úroveň postavené organizačné zložky. Úrad, odbor alebo inú organizačnú zložku riadi riaditeľ. Ods. (4) Na ministerstve pôsobia poradné orgány zriadené podľa osobitných predpisov. 1a) Minister môže zriaďovať aj ďalšie poradné orgány. Ods. (5) Organizačnú štruktúru ministerstva určuje organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister. Podľa čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) č. 311/2001 Z.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti , za ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom. Podľa § 37 ZP Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej dobe. Podľa §38 ods. 4 ZP povinnosti zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa § 45 ZP ods. (1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Podľa ods. (2) Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Podľa ods. 3) Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Podľa ods. (4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Podľa § 59 ods. 1 ZP pracovný pomer možno skončiť: a) Dohodou, b) Výpoveďou, c) Okamžitým skončením, d) Skončením v skúšobnej dobe. Podľa § 72 ZP ods. (1) V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa ods. (2) Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Podľa § 77 ZP č. 311/2001 Z.z. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 1 Zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov Ods. (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ods. (2) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1) c) právnické osoby založené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67%, d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok. Podľa ods. 4) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. (1) Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom vyššie označených listinných dôkazov, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p. ), z výsluchu navrhovateľa a prednesu povereného zástupcu odporcu, ako aj z obsahu výsluchu svedkov a vyššie označených listinných dôkazov. Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1. O.s.p. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril dňa 28.11.2013 s odporcom ako zamestnávateľom platnú písomnú pracovnú zmluvu v zmysel zákon č. 552/2003 Z.z. a ZP, s dňom nástupu do práce od 1.12.2013, na dobu neurčitú, s platne dojednanou skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov (čl. II bod 2.4 pracovnej zmluvy). Skúšobná doba navrhovateľa tak začala plynúť dňom 1.12.2013 a skončila dňom 28.02.2014. Z obsahu svedeckých výpovedí B.. A., D.. F., B.. X. a F.. K. mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ bol dňa 21.02.2014 prostredníctvom B.. A., jeho nadriadeného, najprv ústne oboznámený s tým, že s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe. Následne ešte v ten istý deň /21.02.2014/ personálne oddelenie odporcu vypracovalo písomnú listinu označenú ako „Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe (čl. 55), ktoré adresoval navrhovateľovi, pričom pracovný pomer sa podľa obsahu tohto oznámenia skončí dňom doručenia tohto oznámenia. Z obsahu svedeckých výpovedí vyššie označených svedkov tiež súd jednoznačne skutkovo ustálil, že navrhovateľ sa účelovo a špekulatívne dňa 21.02.2014 v poobedných hodinách pri odchode z pracoviska vyhol prevzatiu tejto písomnosti z rúk F.. K., keď jej obsah už predtým poznal. Všetky tri svedecké výpovede sú ohľadom tejto skutočnosti bez rozporov, nesúlad vznikol iba v tom, kedy svedok X. podpísal písomný Záznam z osobného doručovania tejto písomnosti, čo je však v prejednávanej veci právne bezvýznamné (listinný dôkaz na čl. 54). V tejto súvislosti súd dodáva, že neobstojí ani námietka navrhovateľa, že svedok X. nezvykol byť v piatok v tom čase na pracovisku, keďže z Uzávierky dochádzky za obdobie Február 2014 jasne vyplýva, že svedok opustil dňa 21.02.2014 pracovisko o 16,16 hod. (čl.103). Bez povšimnutia súdu nemôže zostať tá skutočnosť, že navrhovateľ nevyužil svoju možnosť a vypočúvaným svedkom ohľadom skutkových okolností týkajúcich sa doručovania písomného Oznámenia o skončení pracovného pomeru odmietol položiť akúkoľvek otázku. Pokiaľ by svedkovia
vypovedali o tejto skutočnosti nepravdu, bezpochyby by túto možnosť, vyplývajúcu mu z ustanovení občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ riadne využil. O účelovosti toho konania navrhovateľa nepriamo svedčí aj fakt, že počnúc ďalším pracovným dňom (pondelok) sa stal práceneschopný z dôvodu „pretrvávajúcich“ zdravotných problémov. Keďže navrhovateľov postoj a správanie pri doručovaní písomného Oznámenia o skončení pracovného pomeru možno jednoznačne posúdiť ako odmietnutie jej prijatia, v zmysle § 38 ods. 4 ZP nastali účinky jej riadneho doručenia, a to dňom 21.02.2014. Odporca tak s navrhovateľ skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe platne v súlade s § 59ods. 1 písm. d) ZP a § 72 ods. 1 ZP dňom 21.02.2014. Oznámenie o skončení pracovného pomeru za odporcu podpísal P.. D.. V. E., vedúci služobného úradu, ktorý je v zmysle platného vyššie citovaného organizačného poriadku Čl. 7 bod 8 písm. b) (čl.124) oprávnený v mene odporcu rozhodovať aj o skončení pracovného pomeru zamestnancov ministerstva. Navrhovateľ dňa 26.03.2014, t. j. v zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 77 ZP, podal na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré nesprávne označil ako „okamžité“. Navrhovateľ teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, v jeho prospech nesvedčil ani jeden z vykonaných dôkazov, čo bolo sankcionované jeho konečným neúspechom, teda zamietnutím žalobného návrhu pre jeho nedôvodnosť. Následne sa stalo bezpredmetným zaoberať sa uplatnenými finančnými nárokmi navrhovateľa titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, ako aj nároku na náhradu mzdy z titulu práceneschopnosti. V poslednom uvedenom navrhovateľ, napriek dosiahnutému právnickému vzdelaniu, žalobný návrh nevedel skutkovo ani právne odôvodniť, napokon takýto nárok mu ani s poukazom na skutkové zistenia nemôže právne prináležať. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný odporca si trovy konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.