Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18P-47-2013.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. K., G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice na návrh matky: L. K., G.. XX.X.XXXX, bytom C., C. Č.. X, zastúpená advokátkou JUDr. Katarína Adamovská, Advokátska kancelária Košice, Žižkova č. 6, za účasti otca: O. K., G.. X.X.XXXX, bytom C., C. Č.. XX, zastúpený advokátom JUDr. Matúš Lemeš, Advokátska kancelária Košice, Kuzmányho č. 29, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu pre čas pred rozvodom manželstva takto
rozhodol:
U r č u j e výživné zo strany otca pre mal. K.G. K., G.. XX.X.XXXX za obdobie od 2.4.2013 do 2.8.2014 sumou 100 EUR mesačne.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 2.4.2013 do 2.8.2014 v sume 961,79 EUR, je otec povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. K. K. z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 2.4.2013 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností voči mal. K. K., G.. XX.X.XXXX z ich manželstva s otcom dieťaťa tak, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 150 EUR mesačne od 1.2.2013, styk otca s maloletou upravil bez obmedzenia pri rešpektovaní denného režimu maloletej a zaviazal matku informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca o zdravotnom stave maloletej, jej súčasných a budúcich školských aj mimoškolských aktivitách a priebežne otcovi maloletej podávať informácie o podstatných aktuálnych i mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletej. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletej opustil ich spoločnú domácnosť v januári 2013, od februára 2013 prestali spoločne hospodáriť a matka sa od toho času stará sama o spoločnú dcéru a hradí náklady s tým spojené zo svojho príjmu, pričom otec dieťaťa zaplatil stravu v škole 20 EUR mesačne, tanečnú školu 20 EUR mesačne, pre maloletú internet 20 EUR mesačne, družinu 11 EUR mesačne, mobil cca 9 štvrťročne. Ani ona ani manžel inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Otec v písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa 5.6.2013 uviedol, že nesúhlasí s návrhom, pokiaľ matka požaduje výživné vo výške 150 EUR mesačne a on navrhuje sumu 50 EUR mesačne. Zo svojho príjmu XXX EUR v hrubom, ktorý je jeho jediným príjmom, platí hypotéku za byt na C. Č.. X Z. C., inkaso, nájomné, internet, Quatro pôžičku, stravovanie maloletej v školskej jedálni, tanečný kurz. Aj napriek tomu, že odišiel zo spoločnej domácnosti vo februári 2013 a od toho času žije striedavo u priateľky a
svojej matky, stále uhrádzal všetky platby spojené s bývaním v byte na C. Č.. X Z. C., tak hypotéku, inkaso, nájomné, splátky či už za interiér, nábytok, alebo za osobné veci navrhovateľky, napriek tomu, matka od apríla 2013 mu neumožnila styk s dieťaťom. Preto žiadal, aby súd striktne stanovil podmienky jeho stretávania sa s maloletou.
V priebehu konania bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.6.2014, č.k. 18P 72/2013-132. Týmto rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca bolo určené sumou 100 EUR mesačne a styk otca s maloletou bol upravený každú nepárnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Proti výroku o výživnom a úprave styku podal odvolanie otec, Krajský súd v Košiciach svojim uznesením zo dňa 29.4.2015 č.k. 7CoP 292/2014-169 potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave styku na čas po rozvode. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol právoplatnosť dňa 2.8.2014.
Vzhľadom na uvedenú právoplatnú úpravu rodičovských práv a povinností pre čas po rozvode manželstva súd o tejto úprave už konať a rozhodovať nemohol a z toho dôvodu právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu vzal späť svoj návrh o úprave rodičovských práv a povinností pre čas pred rozvodom manželstva so súhlasom matky. Predmetom konania zostala otázka úpravy výšky výživného a určenia dlžného výživného zo strany otca maloletej za obdobie od 1.2.2013 do 2.8.2014.
Matka uviedla, že žiada určenie výživného spätne od 1.2.2013, pričom rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu vzhľadom na to, že návrh podala 2.4.2013 a pritom nemala žiadne mimoriadne okolnosti, prečo tento návrh nemohla podať skôr.
Otec v priebehu konania predkladal dôkazy vo forme výpisu zo svojho účtu za rozhodné obdobie a poukazoval na to, že mimo výživného prispieval na maloletú aj ďalšími čiastkami, ktoré sú v príčinnej súvislosti s uspokojovaním potrieb mal. K.. Listom zo dňa 11.11.2015 konkretizoval tie sumy, ktoré žiadal započítať oproti dlžnému výživnému: úhrady platieb za služby spojené s užívaním bytu na C. Č.. X Z. C. v sume 115 EUR mesačne za obdobie od marca 2013 do marca 2014, úhrady platieb za spotrebu plynu v sume 5 EUR a za spotrebu elektriny v sume 30 EUR mesačne v tomto byte, pretože podľa neho je nesporné, že týmito platbami zabezpečoval potrebu bývania pre mal. K. i napriek tomu, že v uvedenom období v tomto byte on nebýval. Otec trval na tom, že matka s mal. dcérou v tomto byte bývali prevažnú väčšinu času. Ďalej otec uskutočňoval platby za internetové služby spoločnosti Antik v sume 17,92 EUR mesačne za obdobie od apríla 2013 do januára 2014. Nesúhlasil s tým, že tieto platby mali relevanciu len vo vzťahu k vysporiadaniu BSM medzi ním a matkou maloletej, pretože podľa neho týmito platbami za internet otec zabezpečoval uspokojovanie potrieb maloletej, súvisiacich s jej vzdelávaním, informovanosťou, resp. zábavou, keďže využívanie internetu je v súčasnosti bežnou, takmer nevyhnutnou súčasťou života. Ďalej je to platba za stravovanie maloletej v škole 21,21 EUR realizovaná dňa 13.5.2013, platba za stravovanie maloletej v škole v sume 20,20 EUR realizovaná dňa 12.9.2013 a platba realizovaná dňa 12.9.2013 označená pod symbolom „Bibáčik prídavky + jedáleň“ v sume 43 EUR, z ktorej sumy po odpočítaní prídavku na dieťa 23,10 EUR na stravovanie zostáva suma 19,90 EUR, ktorá je započítateľná na plnenie výživného. Ďalej otec realizoval platbu v prospech maloletej dňa 7.6.2013, keď previedol na účet matky maloletej 240 EUR, z ktorej sumy po odpočítaní prídavku na dieťa 23,10 EUR, predstavuje suma 216,90 EUR, daňový bonus za r. 2012, t.j. za obdobie, kedy ešte žil s matkou a mal. dcérou v spoločnej domácnosti a riadne si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. K.. Otec sa napriek tomu dobrovoľne rozhodol poukázať tieto peniaze v prospech mal. dcéry, čo označil v účele platby „ Bibáčik“. Otec ešte poukazoval na tú skutočnosť, že v období od apríla 2013 do mája 2013 realizoval platby za splácanie gauču v sume 42,89 EUR mesačne a žiadal, aby súd prihliadol na ním realizované platby pri rozhodovaní o jeho možnosti platiť výživné v uvedenom čase. Tento gauč sa v súčasnosti nachádza v byte, v ktorom býva matka s maloletou. Otec trval na tom a preukazoval tú skutočnosť, že pracovný pomer nezmenil účelovo a predložil súdu zdravotné svedectvo, v zmysle ktorého sa nevzdal bezdôvodne svojho výhodnejšieho zamestnania, ale bolo to z dôvodu jeho zdravotného stavu a napriek tomu, že potvrdenie M.. B. U. je z dátumu 2.7.2015, 2.9.2015 a 14.9.2015, otec tvrdil, že takéto problémy ortopedického charakteru má už dlhšiu dobu, teda aj v rozhodnom období.
Z listinných dôkazov predložených otcom a z prehľadu platenia výživného, ktoré predložila matka, vyplýva, že finančne za obdobie od 2.4.2013 do 2.8.2014 otec na výživu maloletej prispel sumou 360 EUR.
Matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení uviedla, že v priebehu konania došlo k vyporiadaniu BSM manželov po rozvode, na základe ktorej dohody matka nadobudla výlučné vlastníctvo k bytu účastníkov konania na C. Č.. X Z. C. a zároveň prevzala na seba záväzky účastníkov konania voči Z. Ú. K., splácaním hypotéky za byt. Otcovi maloletej matka vyplatila jeho vyporiadaci podiel vo výške 5.000 EUR. Hnuteľné veci nadobudol ten z bývalých manželov, ktorý ich v deň uzavretia tejto dohody výlučne užíval a obaja účastníci dohody potvrdili, že takto sú vysporiadané všetky ich nároky. Z priloženej dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 27.5.2015. Na základe takéhoto vyporiadania matka maloletej uviedla, že výdavky na internetové pripojenie, ktoré platil otec pre spoločnosť Antik, či na gauč, financovaný cez I. R., považuje za irelevantné pre určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú a malo byť predmetom vyporiadania BSM medzi účastníkmi konania. Pokiaľ otec preukazoval, že v rozhodnom období platil pre maloletú obed v školskej jedálni, v tomto období otec žiadne výživné na dieťa neplatil a všetky ostatné platby súvisiace so stravovaním maloletej v škole platila matka. Ďalej finančné plnenia, ktoré majú predstavovať bonus, matka nepovažuje za plnenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej, pretože bonus, ktorý otec previedol na maloletú, sa týka čiastok od štátu, ktoré otec poberal aj napriek tomu, že už od januára 2013 nežil s maloletou v spoločnej domácnosti a na úhradu jej potrieb ničím neprispieval. Ohľadne zdravotných problémov, na ktoré otec poukazoval v priebehu tohto konania, matka uviedla, že posúdenie zárobkových možností a schopností otca bolo predmetom dokazovania a vyhodnotenia dokazovania v rozvodovom konaní a v tomto konaní otec svoje údajné zdravotné problémy nepreukazoval. Preto matka maloletej je naďalej presvedčená o tom, že skutočná mzda otca v spoločnosti K. Q. A..P..U.. je vyššia, ako je preukazovaná výplatnými páskami a otec časť mzdy poberá od zamestnávateľa v hotovosti tak, ako to bol aj v minulosti, keď ešte rodičia žili v spoločnej domácnosti.
Matka ďalej uviedla, že v byte na C. Č.. X Z. C. v období od septembra do novembra 2013 bývala iba občas, striedavo, odhadla to asi na polovičku počtu dní v mesiaci, pretože v ostatnom čase bývala v byte svojej matky. Dňa 18.11.2013 došlo k odpojeniu predmetného bytu od elektrickej energie, a preto sa stal fakticky neužívateľným. Dňa 17.1.2014 otec maloletej vymenil na tomto byte zámok a znemožnil matke aj maloletej užívanie tohto bytu úplne, vrátane prístupu k osobným veciam. Táto situácia trvala dva mesiace do marca 2014, kedy sa dohodli na tom, že matka spolu s maloletou sa nasťahovala späť do tohto bytu. Zároveň však prevzala aj všetky platby súvisiace s týmto bytom, aj hypotéku. Preto matka za tento mesiac uhradila na účet otca dve platby súvisiace s týmto bytom dňa 7.3.2014 sumu 160 EUR a dňa 26.3.2014 sumu 100 EUR.
Matka predložila súdu ako svoje listinné dôkazy správy odborných lekárov týkajúce sa zdravotného stavu a problémov maloletej K., ktoré preukazujú, že maloletá je vedená v pneumologickej ambulancii, pretože od r. 2008 trpí zdravotnými problémami dýchacej sústavy, ďalej je vedená v očnej ambulancii, lebo maloletá nosí okuliare na obe oči dioptrie 0,5, v imualergologickej ambulancii z dôvodu alergie maloletej na kvitnúce kvety, seno a trávu a ortopedickej ambulancii z dôvodu nutnosti zabezpečenia individuálnych ortopedických vložiek do topánok pre maloletú spolu s odporúčaním plávania a cvičenia. Táto posledná správa však nie je z rozhodného obdobia, ale zo dňa 28.5.2015.
Z výpovede otca na pojednávaní súdu ešte vyplýva, že v súvislosti s tým, že platil za byt na C. Č.. X Z. C., obdŕžal aj preplatky v tomto byte a vyplýva to aj z výpisu z jeho účtu, kedy za máj 2014 obdŕžal od spoločenstva vlastníkov bytov preplatok v sume 448,65 EUR, tieto aj prijal a v máji 2013 prijal preplatok za r. 2012 v sume 302,30 EUR.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. zák. ustanovení súd dospel k tomu záveru, že matka v tomto konaní nepreukázala, že by boli splnené na jej strane zákonné podmienky pre priznanie výživného zo strany otca za obdobie pred podaním návrhu, preto súd jej návrh na určenie výživného za obdobie pred podaním návrhu, t.j. pred 2.4.2013 zamietol.
Súd zistil, že mal. K. K. v čase rozhodnutia súdu o rozvode manželstva účastníkov konania a o úprave práv a povinností rodičov voči maloletej pre čas po rozvode manželstva navštevovala X. ročník ZŠ na Y. Č.. XX Z. C., v školskom roku 2013/2014, a rovnako navštevovala X. ročník ZŠ v školskom roku 2012/21013 ( tento ročník opakovala). Na základe uvedeného súd mal za to, že podmienky pre určenie výživného za obdobie od podania návrhu v tomto konaní do dátumu právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov maloletej boli na strane maloletej rovnaké, a teda výška výživného sumou 100 EUR mesačne je rovnako odôvodnená a primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa, zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä povinného rodiča, teda otca, ako v čase rozvodu manželstva. Preto súd vychádzal z takého hodnotenia príjmových a zárobkových pomerov na strane otca maloletej, ako to bolo v čase rozvodu manželstva, pričom tieto podmienky boli preskúmané odvolacím súdom a odvolacím súdom aj potvrdené. Preto súd nevidel dôvod pre úpravu inej výšky výživného aj napriek tomu, že matka naďalej trvala a požadovala určiť výživné v sume 150 EUR mesačne a otec žiadal určiť výživné vo výške 50 EUR mesačne.
Na základe zhodného prednesu účastníkov konania súd zistil, že za obdobie rozhodné od 2.4.2013 do 2.8.2014 je započítateľné výživné, ktoré otec zaplatil od 18.10.2013 do 16.7.2014 celkovo v sume 360 EUR.
Pre plnenie výživného zo strany otca sú podľa zváženia súdu započítateľné ešte tieto plnenia zo strany otca: platby prevodom z účtu otca za stravovanie maloletej v škole v máji 2013 21,21 EUR, v septembri
2013 20,20 EUR a v júni 2013 19,90 EUR, ako aj platba 216,90 EUR, ktoré otec previedol na účet matky maloletej ako daňový bonus z toho dôvodu, že tento daňový bonus mu síce poskytol štát, čo sa prejavilo v jeho mzde, ale vzhľadom na to, že za obdobie r. 2012 bol tento daňový bonus vyplácaný otcovi odôvodnene, pretože ešte v tom čase žili všetci v spoločnej domácnosti vrátane matky a maloletej, otec si mohol tento daňový bonus ponechať pre seba. Napriek tomu túto sumu previedol na účet matky maloletej, a preto táto suma je započítateľná oproti dlžnému výživnému. Spolu to predstavuje 278,21 EUR. Podľa zváženia súdu nie sú započítateľné na výživné poplatky otca za byt, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a matky, ani žiadne ďalšie poplatky súvisiace s týmto bytom (plyn, elektrika, internet), ktoré nesúviseli priamo s maloletou K.. Rodičia maloletej si tieto platby mohli vysporiadať medzi sebou, hoci aj v konaní o vyporiadaní BSM, ktoré bolo skončené ich dohodou, najmä s prihliadnutím na to, že matka sumu 160 EUR za elektriku na otca previedla dňa 7.3.2014, dňa 26.3.2014 previedla nájomné v sume 100 EUR a otec obdŕžal aj preplatky za byt na C. Č.. X Z. C. dňa 14.5.2013 v sume 302,30 EUR a dňa 21.5.2014 v sume 448,65 EUR a tieto si ponechal. Nie je predmetom tohto konania tieto finančné záležitosti medzi rodičmi maloletej vyporiadavať a preto súd ďalšie čiastky na dlžné výživné otca nezapočítal. Príspevky otca na bývanie maloletej bolo možné zohľadniť iba vo výške výživného, čo zohľadnené bolo. Postup súdu pri započítaní iných plnení zo strany otca vychádza zo zásady v súlade s cit. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, pretože výživné je možné plniť aj vo forme osobnej starostlivosti alebo vecného plnenia (poskytovaním bývania, nákupom oblečenia, stravovania) a peňažného plnenia nad sumy výživného plateného pravidelne mesačne. Vzhľadom na to, že súd určoval vyživovaciu povinnosť otca za uplynulé obdobie (dlžné výživné) nemohol opomenúť započítať uvedené plnenia zo strany otca, ale zároveň zhodnotiť, či sa jednalo o plnenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda také, ktoré slúžili na uspokojenie odôvodnených potrieb dieťaťa.
Takto súd dospel k záveru, že za obdobie od 2.4.2013 do 2.8.2014 otcovi vzniklo dlžné výživné v sume 1.600 EUR (za 16 mesiacov po 100 EUR = 1.600 EUR), z ktorej sumy súd odpočítal položky započítateľné oproti výživnému vo výške finančného plnenia otca 360 EUR v sume 278,21 EUR, a preto dlžné výživné predstavuje 961,79 EUR. Na zaplatenie tohto dlžného výživného súd otcovi nepovolil splátky napriek tomu, že o tieto splátky žiadal s poukazom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Súd splátky nepovolil z dôvodu, že matka nesúhlasila so splátkami, poukázala na to, že ona musela 5.000 EUR za vyporiadanie BSM vyplatiť otca v hotovosti, teda on finančné prostriedky má, mimo svojho pravidelného príjmu, ale aj z dôvodu, že otec vedel o tom, že pred rozvodom manželstva v určitom období neplatil výživné vôbec, alebo platil v nižších čiastkach, preto musel rátať s tým, že dlžné výživné mu vznikne a mohol sa pripraviť na zaplatenie tohto dlžného výživného. Je jednoznačné, že dieťa v rozhodnom období výživné v plnej výške od otca nedostávalo, a preto je dôvod, aby otec toto výživné zaplatil čo najskôr. Súd preto určil lehotu na zaplatenie tohto dlžného výživného v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej K. K. zastavil na základe späťvzatia návrhu zo strany matky maloletej a jednak z dôvodu, že pre úpravu rodičovských práv a povinností pre čas pred rozvodom manželstva vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva, už neboli splnené zákonné podmienky. Výrok o zastavení konania vyplýva z ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.