Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-667-2012.pdf
PDF · 76.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/667/2012
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému PRO HOTEL, spol. s r.o. so sídlom Lučenec, Vajanského 2, IČO: 36 645 486 o vymoženie 137,06 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom pod sp. zn. EX 5026/2012 s a z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,63 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 14.09.2012, čím sa exekučné konanie začalo
Dňa 02.03.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/19954 Z.z.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nakoľko súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie, súd posúdil podanie súdneho exekútora ako podnet na zastavenie exekúcie a o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z exekučného spisu sp.zn. EX 5026/2012, ktorý súdny exekútor doručil súdu spolu s podnetom na zastavenie exekúcie dňa 30.09.2015, ako aj zo správy súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Nie je vlastníkom motorového vozidla ani iného hnuteľného majetku. Povinný síce vlastní účet v banke, na ktorý bol vydaný exekučný príkaz, no neúspešne, bez vymoženia finančných prostriedkov, nakoľko disponibilný zostatok na účte predstavuje sumu - 84.920,08 Eur. Z evidencie v sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný bol vedený ako zamestnávateľ do 03/2014 a súdny exekútor taktiež zistil, že povinný je dlžníkom sociálnej poisťovne vo výške 17.968,86 Eur, rovnako je dlžníkom aj zdravotnej poisťovne VšZP vo výške 3.729,86. Súdny exekútor v správe o majetkových pomeroch povinného záverom uvádza, že u súdneho exekútora je voči
povinnému vedených ďalších sedem exekučných konaní, v ktorých neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Súdny exekútor má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti o majetkových pomeroch povinného , nie je predpoklad vymoženia exekúcie ani z dlhodobého hľadiska.
Nemajetnosť povinného exekučný súd zaraďuje medzi dôvody zastavenia exekúcie, avšak táto musí byť v exekučnom konaní objektívne zistená a to šetrením majetkových pomerov súdnym exekútorom. V opačnom prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Nato, aby súd mohol zastaviť exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného voči povinnému je potrebné, aby zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného so zastavením exekúcie, ktorý má záujem na tom, aby sa v exekúcii pokračovalo aj v takomto prípade, nakoľko je tu z jeho strany očakávanie, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k zlepšeniu majetkových pomerov povinného.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhl.“).
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spočívajúce v minimálnej odmene za paušálne úkony 33,19 EUR, v náhrade hotových výdavkov, za poštovné, vo výške 4,00 Eur čo spolu vrátane 20% DPH predstavuje sumu vo výške 44,63 Eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 5026/2012 a zistil, že súdny exekútor si trovy exekúcie vypočítal správne, preto mu súd priznal ich náhradu vo výške akú súdny exekútor žiada priznať, t.j. vo výške 44,63 Eur.
Podľa §-u 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Lučenci.
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Lučenci (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.