Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-145-2014.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta ako sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a. s., Prešov, IČO: 31718523, Volgogradská 88, Prešov, proti žalovaným: 1. I. S., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A., adresa pre doručovanie: P. O. N. XXX, A. 2. A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A., adresa na doručovanie: P. O. N. XXX, A., v konaní o zaplatenie 433,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/74/2014-94 zo dňa 18. 9.2014, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa svojou žalobou podanou na prvostupňovom súde dňa 10.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 433,70 eur ako nedoplatkov na inkasnom predpise za obdobie od októbra 2010 do októbra 2011. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaní ako bezpodieloví vlastníci bytu č. 1, nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XXXX, na ulici S. XX v A., pričom tento byt odpredali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2010 kupujúcemu A. U., ktorý sa na základe povolenia vkladu zo dňa 4.8.2010 stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na predaj bytu uskutočnený žalovaným spolu so žalobcom vyrovnaním nedoplatkov, keď dňa 29.6.2010 žalovaní uhradili v prospech žalobcu súdne trovy, mediačné trovy a poplatky vo výške 228,30 eur a rovnako v ten istý deň uhradili aj nedoplatky za služby spojené s bývaním za rok 2009 a 2010 vo výške 2.977,07 eur. Zároveň si žalovaní splnili svoju povinnosť a odhlásili aj odber elektrickej energie a plynu s tým, že oznámili skutočnosť o predaji bytu aj žalobcovi, ktorý však túto informáciu odmietol akceptovať s tým, že je potrebné, aby oznámenie urobili pôvodní vlastníci, ako aj noví vlastníci. V apríli 2011 žalovaní požiadali o vyúčtovanie na službách spojených s užívaním bytu, pričom podľa tohto vyúčtovania bolo preplatok za rok 2010 408,98 eur a stav konta k 30.4.2011 pred vyúčtovaním bol v nedoplatku 838,54 eur. Celkovo tak nedoplatok podľa prvého vyúčtovania predstavoval 429,56 eur. Toto vyúčtovanie bolo žalovaným predložené zo strany žalobcu aj s prílohou vyúčtovania za rok 2010 a príkazom na úhradu, kedy povinným bol nový vlastník A. U.. Žalovaní uviedli, že vzhľadom k tejto situácii a skutočnosti, že v ich prospech mal byť ešte preplatok vo výške viac ako 400,- eur, nevideli dôvod na úhradu nedoplatku s poukazom na tú skutočnosť, že podľa ich názoru si splnili všetky svoje potrebné povinnosti a bolo už na novom majiteľovi, aby uhradil platby za byt. Neskôr bola žalovaným u žalobcu predložení dohoda o
prevzatí práv a povinností, ktorú pôvodne podľa žalobcu mali súčasne podpísať tak pôvodní vlastníci, ako aj nový vlastník, avšak žalobca neskôr akceptoval túto dohodu len s novým vlastníkom bez toho, aby žiadal súčasne podpisy pôvodných vlastníkov. Zástupca žalobcu uviedol, že nového vlastníka začali akceptovať až od januára 2011, hoci svoju povinnosť ohlásenia u žalobcu si splnil už v apríli 2011. Ako dôvod uviedol zástupca žalobcu, že ďalšie spätné vyúčtovanie by nebolo technicky možné vzhľadom na históriu softwaru. Citujúc články 3.1 písm. p), 3.2 písm. l) a článok 4.2.2 Zmluvy o výkone správy bytov, ako aj ustanovenia §§ 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 2, § 8a ods. 7 a § 10 ods. 1, všetko zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, súd prvého stupňa uzavrel, že nebolo pochybností o tom, že žalovaní si chceli riadnym spôsobom usporiadať záležitosti ohľadom predaja bytu a odhlásiť sa aj zo systému žalobcu. Tento však ich snahu neakceptoval s tým, že vyžadoval prítomnosť aj nového vlastníka, ktorý však už z akéhokoľvek dôvodu všetky snahy žalovaných o spoločné stretnutie u žalobcu neakceptoval a urobil tak až v apríli 2011, čo svedčí skôr o benevolentnom prístupe zo strany nového vlastníka ako nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaných. Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, čo potvrdil aj žalobca, že hoci nový vlastník oznámil svoje vlastníctvo žalobcovi už v apríli 2011, tento bez toho, aby boli prítomní pôvodní vlastníci, bol ochotný akceptovať vlastníctvo nového vlastníka až od januára 2011. Dôvodom svojvoľnej akceptácie vlastníctva nového vlastníka na začiatku roku, a nie už od povolenia vkladu do katastra, boli údajné problémy s históriou softwaru a prípadným spätným počítačovým vyúčtovaním. Prvostupňový súd poukázal na to, že žalobca je dodávateľom a žalovaní sú spotrebitelia, preto zo strany žalobcu nemožno pristupovať vo vzájomných vzťahoch k vlastníkom bytov z pozícii nadradenosti, ak doslova až šikanóznemu a svojvoľnému správaniu. Keď totiž žalovaný oznámil žalobcovi, že prestali byť vlastníkmi, žalobca na jednej strane vtedy toto neakceptoval, na druhej strane, pokiaľ nový vlastník túto skutočnosť značne oneskorene oznámil, žalobca to akceptoval bez toho, aby kontaktoval žalovaných. Konanie žalobcu je podľa súdu prvého stupňa tiež svojvoľné v tom, že vlastníctvo nového vlastníka neakceptoval ani od dátumu oznámenia, ani od dátumu povolenia vkladu do katastra, ale až od začiatku roka, kedy je to najjednoduchšie pre počítačový program žalobcu. V ďalšom prvostupňový súd poukázal na to, že v súlade so Zákonom o vlastníctve bytov, ako aj v súlade so zmluvou o výkone správy, si správca môže účtovať poplatky a služby spojené s užívaním bytu len od vlastníka. Preukázateľne žalovaní vlastníkmi bytu neboli. Poukazujúc na uvedené má prvostupňový súd za to, že žalobca má prípadne od bývalých vlastníkov nárok len na náhradu škody, ak k takejto škode došlo a žalobca ju preukáže. Súd však poukázal zároveň na to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že mu žalovaný spôsobil škodu, pričom žalobca si uplatňuje len nároky, ktoré si môže uplatňovať voči vlastníkom, čo však žalovaní nie sú. Vzhľadom na tieto skutočnosti prvostupňový súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 os. 1 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný, náhrada trov konania mu nepatrí a žalovaní neuplatnili.
Voči tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje prechod vlastníckeho práva zo strany žalovaných na nového vlastníka p. U.. Na druhej strane však po skúsenostiach z praxe musí mať žalobca pre účely ročného vyúčtovania nákladov za byt jasne stanovené hodnoty spotreby poskytovaných služieb - dodávky tepla, teplej vody, studenej vody, osvetlenie spoločných priestorov a podobne. Každý správca domu, teda aj žalobca musí jednoznačne vedieť preukázať stav nameraných spotrieb za poskytované služby v prípade, že dôjde k reklamácii rozúčtovania služieb pre vlastníkov v dome. Prehlásenie správcu domu, ktoré tvorí prílohu k zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru o tom, že predávajúci nemá záväzky voči správcovi domu na službách spojených s užívaním bytu alebo priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, definuje podľa žalobcu stav ku dňu predaja bytu a zohľadňuje plnenie povinnosti vlastníka bytu a nebytového priestoru k plateniu predpisu za služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Pri ročnom vyúčtovaní nákladov za byt alebo nebytový priestor, ktoré sa urobí po ukončení kalendárneho roka do 31.5. nasledujúceho roka však môže vzniknúť nedoplatok na predpísaných službách ku skutočným nákladom a do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Táto situácia nastala podľa odvolateľa aj pri tejto žalobe. Práve za týmto účelom je potrebné, aby obidve strany, predávajúci a kupujúci svojím podpisom potvrdili stav spotreby dodaných služieb ku dňu prechodu vlastníckeho práva. V prípade, že sa tieto údaje nedostanú včas k správcovi, nemôže správca domu vykonať objektívne rozúčtovanie ročných nákladov za byt, čo má za následok stav, že ani predávajúci, ani kupujúci sa nehlásia k rozúčtovaným službám. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na fakt, že správca je vždy len rozúčtovateľom týchto služieb podľa nahlásených spotrieb vlastníkov v dome. Poukazujúc na ustanovenie § 10 zák. č. 182/93 Z. z.
je vlastník bytu povinný bezodkladne informovať správcu domu o všetkých okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozpočítanie nákladov spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, pričom rovnako je povinnosťou vlastníka bezodkladne po povolení vkladu zmluvy do katastra nehnuteľnosti informovať správcu o tejto skutočnosti, nakoľko správca domu nie je účastníkom konania o povolení vkladu zmluvy do katastra nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade rovnako, ako nový vlastník bytu pán U. si podľa žalobcu vyššie uvedenú zákonnú povinnosť nesplnili a nahlásenie nového vlastníka bytu sa uskutočnilo až v roku 2011. Zamietnutím žaloby sa správca domu dostáva do pozície, kedy vykonal rozúčtovanie služieb súvisiacich s užívaním bytu podľa v tom čase dostupných informácií, avšak v konečnom dôsledku došlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu, že podľa názoru súdu sa správca dostal do výhodnejšieho postavenia na úkor vlastníka bytu, čo samozrejme žalobca absolútne nepripúšťa. Žalobca ako správca bytového domu bol neskoro informovaný o zmene vlastníka bytu a v zmysle zákona číslo 182/1993 vykonal rozúčtovanie nákladov za byt na žalovaných. Podľa názoru žalobcu nemôže byť žalobca potrestaný tým spôsobom, že z dôvodu nesplnenia, resp. oneskoreného splnenia zákonnej povinnosti zo strany žalovaných pri zmene vlastníctva bytu dôjde k zamietnutiu žaloby. Keďže zo strany žalovaných v 1.a 2. rade došlo k oneskorenému oznámeniu o viac ako 8 mesiacov, žalobca vykonal rozúčtovanie tým spôsobom, ako je uvedené v žalobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolateľ navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne k zaplateniu žalovanej istiny spolu s príslušenstvom a trovami konania, pričom zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu súdu uviedli, že nie je pravdivé jeho tvrdenie ohľadom nedostatku vedomosti o odpredaji bytu žalovanými, nakoľko hneď po odovzdaní kľúčov od nového bytu novému majiteľovi dňa 6.7.2010 obaja navštívili pracovníčku žalobcu, ktorá mala na starosti aj ich vchod a túto informovali o predaji bytu s tým, že zároveň predložili kúpnopredajnú zmluvu a žiadali ju o odhlásenie z bytu. Tam im však malo byť oznámené, že tieto úkony môžu vykonať iba na základe požiadavky nového majiteľa, pričom následne navštívili žalobcu ešte niekoľkokrát, a to keď obdŕžali výpis z katastra nehnuteľností a tiež ako im bol doručený šek na zaplatenie platieb za mesiac júl s tým, že pracovníčka žalobcu im oznámila, že tieto šeky už bude zasielať novému majiteľovi. Pri týchto stretnutiach žalovaných ani raz neinformoval o tom, že majú podpísať nejakú internú zmluvu so žalobcom o predaji bytu, pričom upozornili na to, že nový majiteľ nebol ochotný ísť s nimi ku žalobcovi, preto sa bol prihlásiť až v mesiaci apríl 2011 u žalobcu, a to aj napriek tomu, že žalovaní predložili žalobcovi výpis z katastra s dátumom 4.8.2010, pričom tento zapísal ako majiteľa až od 1.1.2011. Podstatným však podľa žalovaných je to, že žalobca pozabudol poukázať na skutočnosť, že nový majiteľ pán U. nezaplatil za predpísané platby na druhý polrok 2010 nič a preto došlo v roku 2010 k nedoplatku vo výške 429,56 eur. Zároveň uviedli, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že pán U. sa bol prihlásiť až v apríli 2011, ale keďže sa technicky nemohli vrátiť do systému v roku 2010, dohodli sa s ním, že ako nového majiteľa budú akceptovať až od 1.1.2011 a tým pádom dlh, ktorý bol vytvorený za obdobie, kedy už vlastníkom tohto bytu bol pán U., bol vedený na žalovaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zároveň žiadali, aby zaviazal žalobcu uhradiť preplatok z vyúčtovania, ktorý vznikol za prvý polrok 2010 a všetky náklady spojené s týmto konaním.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí bez zopakovania, či doplnenia dokazovania na nariadenom odvolacom pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Táto viazanosť odvolacieho súdu sa netýka právneho posúdenia veci. Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť totiž len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmavaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil skutkový a právny záver napadnutého rozsudku, avšak dôvodil tým, že nielen on, ale aj každý správca musí jednoznačne vedieť preukázať stav nameraných spotrieb za poskytované služby v prípade, keď dôjde k reklamácii rozúčtovaných služieb pre vlastníkov v dome. Práve za týmto účelom je potrebné, aby obe strany - predávajúci a kupujúci svojím podpisom
potvrdili stav spotreby dodaných služieb ku dňu prechodu vlastníckeho práva s tým, že nielen žalovaní ako predávajúci, ale ani nový vlastník pán U. si údajne túto svoju ohlasovaciu povinnosť nesplnili a nahlásenie nového vlastníka bytu sa podľa žalobcu uskutočnilo až v roku 2011. Z rozsudku uvádzaných príjmových pokladničných dokladov zo dňa 29.6.2010 (nachádzajúcich sa na č. l. 48 spisu) však okrem skutočností uvedených v tomto rozsudku jednoznačne vyplýva, že v oboch týchto príjmových pokladničných dokladoch je okrem iného uvedené ako účel platby príjem pokl., odpredané byty I. S. s tým, že tieto príjmové pokladničné doklady vystavil sám žalobca dňa 29.6.2010, t. j. nepochybne od uvedeného dňa musel mať žalobca preukázateľne vedomosť, že byt, na ktorom mal vzniknúť nedoplatok pri ročnom vyúčtovaní nákladov za tento byt za rok 2010, bol už od najneskôr uvedeného dňa, vo vlastníctve inej osoby. Podstatným pre rozhodnutie v tejto veci je to, ako riešiť vyúčtovanie starého vlastníka a nového vlastníka, ak sa zmení vlastník počas roka tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Je samozrejmé, že počas roka starý vlastník bytu ešte nevie presnú cenu studenej vody prepočítanú cez koeficienty a taktiež nevie ani cenu tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zároveň nemôže vedieť, koľko tepla sa spotrebovalo v danom byte v pomere k ostatným bytom s tým, že nemôže ako predávajúci nijako odhadnúť presný dátum povolenia vkladu nehnuteľnosti do katastra, t. j., od ktorého dátumu by sa mal evidovať nový vlastník bytu - kupujúci a zároveň účtovať za služby a do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov to rieši tým, že každý nový vlastník bytu alebo nebytového priestoru v danom dome je povinný pristúpiť k zmluve o spoločenstve, prevodom alebo prechodom bytu na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 10 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého prevodom alebo prechodom vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru dané právo na vrátanie alikvótnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu, ako aj § 10 ods. 1, v zmysle ktorého sú vlastníci bytov v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu údržby a opráv, a to od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení sú platby preddávkových platieb do fondu údržby, prevádzky a opráv povinní platiť noví vlastníci od prvého dňa mesiaca po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Správca domu predpíše aj plnenia za služby od tohto dátumu platiť novému vlastníkovi, nakoľko sa vtedy vlastníkovi (len raz a naraz) vydá kompletný predpis mesačného preddavku. Pokiaľ ide o preplatky/nedoplatky z ročného vyúčtovania, tak správca starému aj novému vlastníkovi vypracuje ročné vyúčtovanie za obdobie, kedy bol vlastníkom, t. j. rozhodujúcim je dátum prvého dňa nasledujúceho mesiaca po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bola jednoznačne preukázaná vedomosť žalobcu najneskôr ku dňu 29.6.2010 o odpredaji tohto bytu, ako aj z potvrdenia vykonaného samotným žalovaným, ktoré je podmienkou predaja bytu, a to že na byty nie je žiadna ťarcha.
Rovnako ani na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 18.9.2014 žalobca nijako nerozporoval vyjadrenia žalovaných o tom, že ihneď po predaji bytu navštívili žalobcu s tým, že mu túto skutočnosť oznámili, a zároveň mu oznámili svoju novú adresu s tým, že toto žalobca nijako neakceptoval, nakoľko tieto úkony urobili samostatne bez nového kupujúceho. Zhodne so záverom súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že takéto konanie žalobcu je svojvoľné v tom, že neakceptoval vlastníctvo nového vlastníka ani od dátumu oznámenia žalovaným, ani od povolenia vkladu do katastra, ale od začiatku roka z dôvodu, že je to najjednoduchšie pre jeho počítačový program. Za tohto stavu je preto neakceptovateľný postup žalobcu, keď z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že za obdobie, kedy vlastníkmi predmetného bytu boli žalovaní, vznikol dokonca preplatok s tým, že následne za druhý polrok 2010 vznikol nedoplatok vo výške 835,54 eur, od ktorého si žalobca svojvoľne odpočítal preplatok za to obdobie roka 2010, kedy byt bol vo vlastníctve žalovaných vo výške 408,98 eur a celkový nedoplatok za rok 2010 vo výške 429,56 eur si uplatnil ako svoj nárok voči žalovaným v tomto konaní.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny záver a keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktorom v ďalšom plnom rozsahu odkazuje.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaným žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli, ani si náhradu týchto trov neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.