Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/288/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: E. E., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XX, V.. Č.. R. G. P. XX, v konaní právne zastúpená E.. E. F., C. R. R. Y. J., R. X, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, adresa na doručovanie: Okresná prokuratúra Prešov, Masarykova 16, Prešov, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne z priznanej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť iné trovy konania vo výške XX Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobkyňa svoju žalobu podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením vyšetrovateľa OO PZ Prešov - Juh Č.: S.- XXX/JU-J.-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola obvinená z prečinu krádeže podľa . Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Okresná prokuratúra Prešov uznesením č. k. X J. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť zamietla. Žalobkyňa poverila vo veci svojou obhajobou obhajcu E.. E. F., prostredníctvom ktorého predložila návrhy na dokazovanie. Prípravné konanie bolo ukončené preštudovaním vyšetrovacieho spisu, pričom obhajca už v tomto štádiu navrhoval trestné stíhanie zastaviť. Okresný prokurátor podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na Okresný súd v Prešove. Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. XT XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. Okresný prokurátor dňa XX.XX.XXXX podal proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré následne na verejnom zasadnutí na odvolacom súde dňa XX.XX.XXXX zobral späť. Žalobkyňa tvrdila, že vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok jej vznikla škoda vo výške zaplatených trov obhajoby, za ktorú by mal zodpovedať štát. Tieto si uplatňuje v súlade s

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Namietal príslušnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky konať v mene Slovenskej republiky. Tvrdil, že škodu nespôsobil prokurátor. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky predbežne neprejednala nárok na náhradu škody, ale naposledy túto žiadosť žalobkyne o predbežné prejednanie jej nároku listom zo dňa XX.XX.XXXX postúpila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nie je známe, ako dopadlo predbežné

prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia bolo vykonané v súlade so zákonom, pričom až dokazovanie na hlavnom pojednávaní na súde ustálilo skutkový stav. Žalovaný mal za to, že v posudzovanej veci škodu nespôsobil prokurátor, nakoľko škoda môže byť spôsobená len aktívnym konaním alebo opomenutím prokurátora. Súd v trestnom konaní prijal obžalobu prokurátora a vytýčil hlavné pojednávanie, a teda dospel k záveru, že prípravné konanie bolo zákonné. Prípravné konanie v rámci trestného konania sa môže skončiť buď v dôsledku uznesenia prokurátora, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky obsiahnuté v ustanovení a nasledujúcich , alebo podaním obžaloby. Pri posudzovaní oprávnenosti konať za štát je potrebné venovať pozornosť aktívnemu konaniu súdu v trestnej veci, ktorý obžalobu prijal. Prokurátor po skončení vyšetrovania nemá inú možnosť, než podať obžalobu, pokiaľ z vykonaného dokazovania má za to, že skutok sa stal a boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Súd obžalobu prijal, teda považoval ju za zákonne a dôvodne podanú. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že príslušným orgánom konať v mene Slovenskej republiky je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, žalovaný namietal lehotu omeškania ako je stanovená v žalobe a za ktorú žalobkyňa žiada priznať úroky z omeškania, a to s poukazom na ustanovenie posledná veta Nárok nebol predbežné prejednaný s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, lebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky naposledy postúpila žiadosť žalobkyne na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný mal preto za to, že úrok z omeškania možno žalobkyni priznať až od času márneho uplynutie šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Táto doba, pokiaľ by súd uzavrel, že príslušným orgánom na konanie bola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, plynula od XX.XX.XXXX a márne uplynula dňa XX.XX.XXXX. Z tohto vyplýva, že súd môže úroky z omeškania priznať najskôr od XX.XX.XXXX. Žalovaný takisto namietal účelnosť vykonania jednotlivých úkonov v trestnom konaní, a to účelnosť úkonu ďalšia porada s klientom, ktorá bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX. Boli vykonané dve porady s klientom, pričom nie je zrejmý dôvod vykonania týchto dvoch porád s odstupom necelých 9 dní, keďže medzi tým neboli vykonávané žiadne úkony vyšetrovania, kde by bola potrebná pomoc obhajcu. Žalovaný taktiež navrhol preskúmať, či je faktúra riadne zaúčtovaná v účtovníctve obhajcu a žiadal, aby žalobkyňa predložila dokument, s akým výsledkom bolo realizované predbežné prejednanie nároku na Ministerstve spravodlivosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s uznesením o začatí trestného stíhania žalobkyne, sťažnosťou proti tomuto uzneseniu, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XT XX/XXXX, obsahom spisu tunajšieho súdu XT XX/XXXX, vyjadreniami žalovaného, Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva vnútra SR, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav: Uznesením vyšetrovateľa OO PZ Prešov-Juh Č.: S.-XXX/JU-J.-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa obvinená z prečinu krádeže podľa . Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Okresná prokuratúra Prešov uznesením č. k. X J. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX jej sťažnosť zamietla. Žalobkyňa poverila vo veci svojou obhajobou obhajcu E.. E. F., prostredníctvom ktorého predložila návrhy na dokazovanie. Prípravné konanie bolo ukončené preštudovaním vyšetrovacieho spisu, pričom obhajca už v tomto štádiu navrhoval trestné stíhanie zastaviť. Okresný prokurátor podal dňa XX.XX.XXXX obžalobu na Okresný súd v Prešove. Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. XT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. Okresný prokurátor dňa XX.XX.XXXX podal proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré následne na verejnom zasadnutí na odvolacom súde dňa XX.XX.XXXX zobral späť. Žalobkyňa svojim podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prejednanie nároku. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípisom zo dňa XX.XX.XXXX odstúpila žiadosť žalobkyne na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom zo dňa XX.XX.XXXX vrátil žiadosť spolu s prílohami Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky následne prípisom zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX opätovne odstúpila vec na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobkyňa z dôvodu opatrnosti podala rovnakú žiadosť aj na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to podaním zo dňa XX.XX.XXXX, keďže predchádzajúce dva ústredné orgány sa necítili byť kompetentné v tejto veci zastupovať štát. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odpovedalo podaním zo dňa XX.XX.XXXX tak, že vec odstúpilo na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Ani jeden z týchto štátnych orgánov nároky žalobkyne predbežne neprejednal. Žalobkyňa tvrdila, že keďže pôvodný nárok na predbežné prerokovanie nároku bol doručený žalovanému dňa XX.XX.XXXX a žalovaný škodu neuhradil, od XX.XX.XXXX sa dostal do omeškania.

Podľa žalobkyne štát zodpovedá za škodu v súlade s , 3, 5 a 6 Škoda, ktorá žalobkyni vznikla, pozostáva zo zaplatených trov obhajoby v sume XXX,XX Eur. Zaplatenie týchto finančných prostriedkov jej právnemu zástupcovi žalovaná preukázala príjmovým pokladničným dokladom.

Žalobkyňa zaplatila svojmu právnemu zástupcovi za tieto úkony: -. XX.XX.XXXX - prevzatie a príprava zastúpenia = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - výsluch obvinenej na OO PZ = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - účasť pri výsluchu svedka L. = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - návrh na vykonanie dôkazov (1/2 sadzby ) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - účasť pri preštudovaní spisu = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - účasť pri konfrontácii = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - účasť pri preštudovaní spisu = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - obhajoba pri hlavnom pojednávaní = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - obhajoba pri hlavnom pojednávaní = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - obhajoba pri hlavnom pojednávaní = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur, -. XX.XX.XXXX - písomné vyjadrenie na odvolanie okresného prokurátora = XX Eur, -. XX.XX.XXXX - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = XX,XX Eur. -. XX.XX.XXXX - obhajoba na verejnom zasadnutí KS Prešov (1/4 sadzby) = XX,XX Eur

- spolu = XXX,XX Eur.

Právny zástupca žalobkyne si zároveň účtoval režijný paušál, a to v roku XXXX vo výške 6 x X,XX Eur, teda XX,XX Eur, v roku XXXX vo výške 9 x X,XX Eur, teda XX,XX Eur a v roku XXXX vo výške 4 x X,XX Eur, teda XX,XX Eur. Režijný paušál tak bol spolu v sume XXX,XX Eur. Celkové trovy obhajoby predstavovali sumu XXX,XX Eur.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený colný orgán, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.12.2012, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.12.2012, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť () príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 3 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa (ďalej len ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V predmetnom konaní bolo v súlade s ustálenou judikatúrou bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni tým, že bola oslobodená spod obžaloby, teda v súlade s Podľa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len GP) novelou tohto , účinnou od 01.01.2013, už GP nebola orgánom, ktorý je zo zákona povinný konať v mene štátu pri tejto jeho zodpovednosti. Podľa GP týmto orgánom malo byť Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len MS), respektíve Ministerstvo vnútra SR (ďalej len MV). Obe ministerstvá vo svojich vyjadreniach trvali na tom, že orgán, ktorý je povinný konať za štát v tejto veci, je GP. MS poukázalo aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , ktoré práve rozoberalo, kedy došlo k vzniku škody a kto za ňu zodpovedá v prípade, že žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby. Je pravdou, že toto rozhodnutie bolo prijaté pred účinnosťou novely č. , ale napriek tomu je toto rozhodnutie použiteľné aj v tejto veci.

Najvyšší súd v danom rozhodnutí konštatoval, že k škode na strane žalobkyne došlo v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Teda na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci v tomto úseku trestného konania preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak MV SR, ako aj

GP. Najvyšší súd vychádzal z toho, že MV je zodpovedné podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona a GP podľa § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona.

Novela , účinná od 01.01.2013, zmenila znenie , pričom sa upravilo tak znenie ustanovenia písmeno a), ktoré upravuje kedy koná za štát MS, ale predovšetkým ustanovenia , ktoré upravuje konanie MV. Novela tohto ustanovenia potom umožnila osobe, ktorej vznikla škoda v súvislosti s konaním orgánu štátu v trestnom konaní, uplatňovať si svoj nárok na MV len v prípade, že prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Toto zákonné ustanovenie teda spôsobilo, že pokiaľ prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu a podal obžalobu, je vylúčené, aby za štát konalo MV. V tejto konkrétnej veci Okresná prokuratúra zamietla sťažnosť obvinenej uznesením č. k. X J. XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Obžaloba bola na Okresný súd v Prešove podaná dňa XX.XX.XXXX.

Keďže novela § 4 ods. 1 písm. a) vylučuje ako orgán štátu MS, s poukazom na to, že škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, ale s odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu , škoda vznikla už v trestnom konaní, a na tom nič nemení ani novela zákona, jediným orgánom, ktorý zostal ako orgán povinný konať za štát v tejto veci je GP. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani použitie § 4 ods. 2, keďže samotný § 4 ods. 1 dáva v písmene f) odpoveď, ktorý orgán koná v mene štátu.

Súd konštatuje, že žalobkyňa si v súlade s a podala dňa XX.XX.XXXX žiadosť na GP o predbežné prejednanie nároku. Tak GP ani MS a ani MV túto žiadosť žalobkyne neprejednali a namiesto toho doslova „uviazli“ vo vzájomnom si preposielaní žiadosti žalobkyne spolu s vlastnými argumentmi prečo by nemali konať. Toto konanie orgánov štátu, a prakticky formálne neprejednanie nároku, však nemožno pripisovať v neprospech žalobkyne s tým, že nesplnila určité formálne náležitosti, pretože žalobkyňa svoju žiadosť adresovala v súlade so zákonom, so všetkými náležitosťami a príslušnému orgánu. Keďže je zrejmé, že žaloba bola podaná po viac ako šiestich mesiacoch od podania žiadosti, konkrétne dňa XX.XX.XXXX, súd vychádzal z toho, že štát neakceptoval žiadosť žalobkyne a neprijal svoju zodpovednosť za škodu ani čiastočne.

Čo sa týka samotného nároku na náhradu škody, súd vychádzal z toho, čo preukázala žalobkyňa, teda akú sumu uhradila svojmu právnemu zástupcovi. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z príjmového pokladničného dokladu. Zástupkyňa žalovaného namietala výšku uplatnenej náhrady, a to s poukazom na 2 úkony právnej pomoci, konkrétne ďalšie porady s klientom dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v sume 2 x XX,XX Eur. Zástupkyňa žalovaného uvádzala, že tieto úkony neboli účelné. Súd akceptoval argumenty žalovaného vo vzťahu k ďalšej porade dňa XX.XX.XXXX, keďže ani zo záznamu nie je zrejmé, že by táto porada bola nevyhnutná. Je zrejmé, že klientka bola oboznámená s tým, že sa uskutoční konfrontácia a následne až na ďalšej porade dňa XX.XX.XXXX bola na túto konfrontáciu pripravovaná. Súd teda v tejto časti nárok žalobkyne pokladal za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Vo zvyšku súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Čo sa týka snahy žalovaného, aby súd zisťoval, či faktúra bola riadne zaúčtovaná do účtovníctva právneho zástupcu žalobkyne, toto súd nepovažoval za potrebné v rámci konania, keďže bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa finančné prostriedky zaplatila a ani prípadné nedostatky v účtovnej evidencii jej právneho zástupcu nijako nemôžu spochybniť, že na strane žalobkyne došlo k škode po tom, čo zaplatila trovy právneho zastúpenia.

Podľa 517 ods. 2 , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania. Zástupkyňa žalovaného nenamietala dôvodnosť úrokov, namietala však ich uplatnenie od XX.XX.XXXX. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok na úrok z omeškania od

XX.XX.XXXX, pretože XX.XX.XXXX bola doručená GP žiadosť na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. GP však namietala tú skutočnosť, že nedošlo k prerokovaniu tohto návrhu, preto by sa mal úrok z omeškania priznávať až po uplynutí šiestich mesiacov od vybavenia žiadosti. Ako je uvedené vyššie, žiadny zo štátnych orgánov žiadosť žalobkyne neprejednal, ale povinným na to bola GP. GP mala šesťmesačnú lehotu na predbežné prerokovanie žiadosti, teda do XX.XX.XXXX. Súd mal teda za to, že GP sa nemohla dostať do omeškania už deň po doručení žiadosti, ale až po uplynutí zákonnej šesťmesačnej lehoty. Súd teda priznal úroky z omeškania až od XX.XX.XXXX, kedy zodpovedný orgán štátu bol už nepochybne v omeškaní. V prevyšujúcej časti, čo do úrokov z omeškania, súd taktiež žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa 142 ods. 1 (ďalej len ), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní neúspešná len v nepatrnej časti. Súd je teda priznal plnú náhradu trov konania.

Trovy konania žalobkyne pozostávajú z iných trov konania vo výške XX Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby á XX,XX Eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.žiadosť na Generálnu prokuratúru, 3.písomné stanovisko vo veci, 4.účasť na pojednávaní) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur a z režijného paušálu vo výške XX,XX Eur (2×X,XX €, 2×X,XX €) priznaného postupom podľa citovanej vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Súd nepriznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške XXX,XX € z dôvodu, že nepriznal odmenu a režijný paušál za 3 úkony - ďalšia porada s klientom dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX - nakoľko uvedené úkony nemožno vzhľadom na ich obsah považovať za účelne vynaložené k úspešnému uplatneniu resp. bráneniu práva žalobkyne, keďže nešlo o porady vo vzťahu k veci samej.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyni vznikli trovy konania v celkovej výške XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.