Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-71-2015.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/71/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o, IČO: 35 830 522, Rožňavská 1, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., Grösslingová 50, Bratislava, proti odporkyni: E. E., nar. X.X.XXXX, C. XX, D., o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 14.7.2014 domáhal zaplatenia sumy 858,96 € spolu so zmluvou pokutou vo výške 0,05% denne zo sumy 858,96 € od 17.7.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 107,37 € od 17.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 107,37 € od 17.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 107,37 € od 17.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 107,37 € od 17.2.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 107,37 € od 17.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,37 € od 17.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,37 € od 17.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5% ročne zo sumy 107,37 € od 17.7.2011 do zaplatenia.
Podaním doručeným súdu dňa 29.5.2015 pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh čiastočne späť a podľa obsahu požiadal o zastavenie konania v časti uplatnenej istiny, úroku z omeškania v celosti a tiež v časti pôvodne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 858,96 € od 17.7.2011 do 5.3.2012. Navrhovateľ zároveň svojim podaním podľa obsahu rozšíril návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil vo výške 0,05% denne zo sumy 991,40 € za každý deň omeškania od 6.3.2012 do rozhodnutia vo veci a uplatnil si náhradu trov konania. Rozšírenie návrhu zdôvodnil tým, že odporkyňa k 25.5.2015 dlží navrhovateľovi sumu 991,40 € s príslušenstvom. Žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval rozšírenie návrhu.
Súd konanie v súlade s návrhom navrhovateľa uznesením čl. 31 zo dňa 4.9.2015 zastavil v časti istiny, úroku z omeškania a čiastočne aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a pripustil rozšírenie návrhu tak, že predmetom konania zostalo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% zo sumy 991,40 € za každý deň omeškania od 6.3.2012 do rozhodnutia vo veci samej.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Odporkyňa bola písomne poučená, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne (§120 ods. 4 O.s.p). Navrhovateľ zastúpený advokátom poučený nebol v zmysle § 5 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä Nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Na základe Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. XX XXXXXX zo dňa 16.7.2010 prevzala odporkyňa tovar - sadu riadu, parný vysávač + žehličku a vozík v hodnote 1.299,- € a zaviazala sa zaplatiť mimoriadnu splátku 260,- € a zvyšnú sumu nájomného 1.039,- € v 12.splátkach po 107,36 €. Zároveň uzatvorili Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere vo výške 249,36 € (finančné navýšenie) so splatnosťou 16.7.2011.
Navrhovateľ zdôvodnil uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy len stručne odkazom na čl. II bod 8 Zmluvy a to napriek márnej výzve súdu, aby oznámil individuálne vyjednané ustanovenie zmluvy, od ktorého odvodzuje svoj nárok.
V časti II. osobitných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci sa v bode 8. uvádza, že nájomca vyhlasuje, že súhlasí, aby si v prípade jeho úmrtia pred splatením všetkých dohodnutých splátok pohľadávku, ktorú bude v čase jeho smrti mať prenajímateľ tento uplatní v dedičskom konaní.
Predmetom konania je zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne zo sumy 991,40 € za každý deň omeškania od 6.3.2012 do rozhodnutia vo veci.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.
I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek (napr. za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 222/2005 zo dňa 27.3.2008).
Súd ex offo prihliadol na premlčanie a dospel k záveru, že premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku došlo zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie so
splnením hlavného záväzku vo forme určeného percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z tohto dôvodu súd návrh v celom rozsah zamietol.
Naviac súd považuje za potrebné uviesť, že ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu je to, že ustanovenie, na ktoré odkazuje navrhovateľ v návrhu t.j. čl. II. bod 8 Zmluvy neobsahuje dojednanie o zmluvnej pokute tak, ako si ju navrhovateľ uplatnil v konaní, t.j. denne 0,05% z dlžnej sumy. Takáto dohoda nie je uvedená ani v iných častiach uzatvorenej zmluvy. Navrhovateľ nepreukázal, že by bola zmluvná pokuta tak ako si ju uplatnil individuálne dojednaná. Aj navrhovateľ v návrhu len odkazuje na formulárovú predtlač osobitných zmluvných ustanovení, na ktorej sa síce nachádza na druhej strane podpis odporkyne, ale ide o tú časť formulára do ktorej nemohla zasiahnuť do textu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Súd plne úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.