Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-39C/177/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci žalobcu: O., s. r. o., so sídlom v K., O. XX, T.: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, č. k. 2811-NZP, proti žalovanému : A. P. za ktorú koná M. A. so sídlom v K., J. G. v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2012, žiadal, aby súd medzitívnym rozsudkom rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, dlžníkom - povinným : B.., nar. XX. X. XXXX. a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody 125 eur a titulom nemajetkovej ujmy 324,50 eur a nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním postupom podľa ust. a nasl. ( Exekučný poriadok ) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom B. Z., nar.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex 11589/2010.

XXC XXX/XXXX

Súdny exekútor, v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecnému príslušnému súdu Okresný súd Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Košice II ako exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 1. 12. 2010 a to rozhodnutím Okresného súdu Košice II -9, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 11589/2010 zamietol.

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyčíslenú v žalovanej výške. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s činnosťou žalobcu, uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a je stanovená vo výške hmotnej škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje za nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II, ktorý podľa názoru žalobcu v dôsledku jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, zasiahol do výkonu majetkových práv žalobcu. Žalobca postupoval podľa ust. , ods. 1, z a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť nereagoval pozitívne.

Okresný súd Košice II Uznesením -14 z 9. 10. 2012 spojil na spoločné konanie veci, vedené pod sp. zn. , , , , , , a .

Okresný súd Košice II Uznesením -12, zo dňa 21. 5. 2015, každú z vecí, ktorá bola spojená na spoločné konanie, vedené na Okresnom súde Košice II, vylúčil na samostatné konania, vedené pod sp. zn. , , , , , , a .

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním dňa 14. 8. 2015, v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca neuviedol spisovú značku príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Žalobca neuvádza, z ktorého XXC XXX/XXXX titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval ku zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda že využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Činnosť charakteru podávania žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov. Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd.

Z ust. § a 16, o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, zo dňa 23. 4. 2012, jej boli doručené dňa 23. 4. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy, ktoré boli spojené do tohto konania, boli okresnému súdu doručené už dňa 27. 9. 2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, resp. uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode,

doklady, preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady, preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik majetkovej ujmy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán, príslušný podľa , ods. 1, pís. a/, , preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu, spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a XXC XXX/XXXX vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodnutí o poverení exekútora po 15-dňovej lehote uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU (asturcom C-40/08 ), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.

Podľa ust. § 44, ods. 2 Exekučného poriadku, v znení, účinnom od 1. 6. 2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a nárok žalobcu je neopodstatnený.

Žalobca k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. , ods. 2, súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí, vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný, vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy podľa , ods. 1, o súdoch.

Podľa ust. , ods. 1, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premĺčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností, uvádzaných žalobcov, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred 23. 4. 2009, preto žalovaná z dôvodu opatrnosti vznáša námietku premlčania. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody, pozostávajúcej alternatívne z čiastkových nárokov.

Podľa ust. , ods. 1, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na XXC XXX/XXXX

náhradu škody podľa cit. zákona je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal jednak vznik, ani výšku škody. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške 660 eur alebo čiastka 663,88 eur ( čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok ) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv a bude kompenzovať porušenie práva na súdnu ochranu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vychádzal z viacerých nálezov Ústavného súdu SR a v súvislosti s tým na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, pričom každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha. Žalobca sťažnosť na Ústavnom súde SR nevyužil, preto je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu a navyše keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Žalobca zároveň opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Z ust. , ods. 1 a , ods. 4, je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa tohto zákona je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Pričom v danom prípade nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim v tom, že nerozhodol v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa , považuje XXC XXX/XXXX žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

Na pojednávanie, nariadené na 12. 11. 2015, boli riadne a včas predvolaní právny zástupca žalobcu a žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním, doručeným na súd 5. 11. 2015, žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu, že v tomto konaní zaslal súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade SR, zast. MS SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva európskej únie, prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove v konaní pod sp. zn. a že doposiaľ nebolo mu doručené rozhodnutie o nestrannosti prejednávajúceho sudcu. Súd elektronickým podaním oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho žiadosti o zrušenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko žalobca súdu nedoručil návrh na prerušenie konania, preto súd nemal o čom rozhodovať a ním uvádzané skutočnosti považuje za nedôvodné.

O námietke žalobcu o zaujatosti sudkyne, konajúcej v predmetnej veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach Uznesením č. k. -30, zo dňa 19. 10. 2012, tak, že konajúca sudkyňa JUDr. Katarína Jusková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , ktoré uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30. 11. 2012. Citované uznesenie Krajského súdu v Košiciach sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II č. k. -30, aj s dokladom o doručení právnemu zástupcovi žalobcu.

Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a odročenie pojednávania nežiadal.

Na základe uvedených skutočností, v súlade s ust. , ods. 2 , súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Okresného súdu Košice II súd zistil, že dňa 3. 8. 2010 do zápisnice, spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, bol pojatý návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému : B. Z., nar. XX. X. X.XXX, bytom C., C. X. Na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 19. 4. 2010, č. k. SR 02347/10, na vymoženie istiny 360 eur s prísl., ktoré príslušenstvo pozostáva z úrokov z omeškania a trov konania.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 14. 10. 2010 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( sp. zn. súdneho exekútora ) vo veci oprávneného

- žalobcu proti povinnému : JU. Z., nar. XX.. XXXX, pre vymoženie pohľadávky 360 eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Košice II Uznesením, zo dňa 1. 12. 2010, sp. zn. -9, rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Krajský súd o odvolaní voči tomuto uzneseniu rozhodol dňa 28. 7. 2011, č. k. 5CoE XXC XXX/XXXX 66/2011-37, tak, že odvolacie konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 8. 2011. Následne Okresný súd Košice II Uznesením -38 exekučné konanie zastavil a nepriznal exekútorovi náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 10. 2010.

Podľa ust. , ods. 2, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ), v znení, účinnom od 1. 6. 2009 do 14. 12. 2009, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Podľa ust. , ods. 1, pís. d, o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. , ods. 1 a 2, o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa , pís. a/ a d/ SR a postup alebo výsledok postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa , písm. b/ a SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, v žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia, vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona.

Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so svojím nárokom na náhradu škody. Odporca ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil a preto sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na súd.

XXC XXX/XXXX

K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice II ako exekučného súdu v exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. , súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučný súd konal priebežne vo veci a aj rozhodol. Poukázal, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa , ods. 1, pís. c, o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ ( Asturcom C-40/08 ), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V tomto kontexte je však potrebné poukázať aj na ustanovenia Exekučného poriadku.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44, ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1. 6. 2011. " Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie, vykonávané na podklade rozhodnutia, vykonateľného podľa , o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa , ods. 2, pís. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. " Ust. , ods. 2, pís. d Exekučného poriadku znie : " vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ", čo je predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu, uvedené v , ods. 1 a 2, , preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , ods. 1 na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto konaním si trovy konania v lehote 3 dní nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3 je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.