Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-205-2014.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/205/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Poľská republika, Warszawa, Senatorska 18, IČO:001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638,. zast. Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti žalovanému: Š. E., K.. X.X.XXXX, K. O. F. XX, S., zastúpený opatrovníkom X.. V. P., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie v konaní o zaplatenie 1.465,22 EUR s prísl.
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.465,22 EUR, úroku z omeškania vo výške 83,45 EUR, zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.465,22 EUR od 26.6.2012 do zaplatenia, spolu so zmluvným úrokom vo výške 14,99 % ročne zo sumy 1.465,22 EUR od 26.6.2012 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.4.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o používaní kreditnej karty mBANKK č. 520700-5001719845/8360, ktorej v zmysle bodu 8.1. Zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné obchodné podmienky mBank, Obchodné podmienky vydávania a používania kreditných kariet mBank, Žiadosť o vydanie kreditnej karty mBank a Sadzobník poplatkov mBank. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Podľa ust. čl. 4, bod 4.3.4., písm. h) VOP, má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak klient porušil zmluvu, alebo konal v rozpore s VOP pre príslušný produkt. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil viac ako 2 splátky, a žalobca písomne dňa 25.6.2012 odstúpil od zmluvy.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v súlade s ustanovením §29 ods.2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Vzhľadom na to, že obaja účastníci súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.11.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to výpisom z kreditnej karty, žiadosťou o poskytnutie kreditnej karty, formulárom zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o používaní kreditnej karty, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.3.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.4.2011 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o používaní kreditnej karty mBANKK č. 520700-5001719845/8360, ktorej v zmysle bodu 8.1. Zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné obchodné podmienky mBank, Obchodné podmienky vydávania a používania kreditných kariet mBank, Žiadosť o vydanie kreditnej karty mBank a Sadzobník poplatkov mBank.
Dňa 19.4.2011 žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie kreditnej karty mBank. V ten istý deň účastníci uzavreli a podpísali zmluvu o používaní kreditnej karty mBank č. HCS071046408/2011. Podľa bodu 2.2 zmluvy zmluva sa uzatvára na dobu určitú do uplynutia lehoty splatnosti úveru. Podľa bodu 2.3 lehota splatnosti úveru je 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia úveru majiteľovi.
Podľa bodu 3.1 platnosť zmluvy a lehota splatnosti úveru sa automaticky predlžuje na ďalších 12 mesiacov s dodržaním úverového limitu platného v posledný deň aktuálnej doby platnosti pod podmienkou, že majiteľ riadne plnil záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a obchodných podmienok. Majiteľ pritom môže zrušiť automatické predlžovanie platnosti zmluvy písomným oznámením doručeným mBank najneskôr 30 dní pred uplynutím aktuálnej doby platnosti zmluvy (bod 3.2).
Na uvedenú zmluvu sa viaže aj formulár o zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý opäť podpísali obaja účastníci. V ňom sa uvádza celková výška spotrebiteľského úveru - 1.500 Eur, výška mesačnej splátky - minimálne 3% z dlžnej sumy, uvedená je ročná úroková sadzba 14,99 % a v bode G sú vymenované spôsoby zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere - splnenie záväzku a odstúpenie od zmluvy veriteľom alebo dlžníkom.
Listom zo dňa 26.3.2012 žalobca odstúpil od zmluvy o používaní kreditnej karty z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním viac ako 2 splátok úveru.
Podľa VOP žalobcu účinných od 11.11.2007 konkrétne časti 4.5 označenej ako „oznamovanie, doručovanie a preberanie písomností“ a to konkrétne podľa bodu 4.5.5 pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku 3. deň po ich odoslaní a v cudzine 7. deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa §52 ods.1 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa §52 ods.2 (v znení účinnom od: 13.6.2014, novela OZ zák. č.102/2014 Z.z.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je zmluva úvere absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd posudzoval právny vzťah podľa ustanovení občianskeho zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, aj keď úverová zmluva je typickou obchodnou zmluvou.
Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako jeho úprava v Obchodnom zákonníku, s použitím § 54 ods. 1 OZ sa posudzuje tento inštitút podľa Občianskeho zákonníka. Opäť v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť poslednú vetu § 52 ods. 2 OZ. Navyše súd dodáva, že právne posúdenie odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľskom úvere podľa Občianskeho zákonníka bolo predmetom aj ústavnej sťažnosti, ktorou sa zaoberal Ústavný súd v rozhodnutí I.US 402/13 a sťažnosť v tomto smere ako nedôvodnú odmietol. Napokon na podporu tohto názoru svedčí aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pri § 5, ktorý upravuje odstúpenie od zmluvy veriteľom v prípade, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako 3 mesiace alebo dvoch splátok a pritom pri odstúpení od zmluvy, je v poznámke odkaz na § 48 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Ako už súd konštatoval, účastníci si v zmluve dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobca listom zo dňa 25.6.2012 od zmluvy odstúpil z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním viac ako dvoch splátok úveru. Hoci žalobca nedisponuje dokladom o doručení predmetného listu o odstúpení od zmluvy, v zmysle bodu 4.5.5 VOP žalobcu nastala fikcia o jeho doručení dňa 28.6.2012. S poukazom na § 48 ods. 2 OZ sa zmluva o úvere zrušila od začiatku (ex tunc) a preto účastníci sa majú vyporiadať podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia a to konkrétne podľa § 457 OZ. Podľa citovaného ustanovenia ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi vo forme poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa po odstúpení od zmluvy t.j. od 29.6.2012 a ktorá uplynula 29.6.2014. Keďže však žaloba bola podaná až 31.7.2014, súd poukazom na premlčanie uplatneného nároku žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže procesne úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a žalobcovi nárok na ich náhradu nevznikol, súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k) nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.