Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-9-2015.pdf
PDF · 115.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: A. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/X, A., občan SR, zast. advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, AK so sídlom Škarniclovská 1, Skalica, o zaplatenie 1.084,72 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 65,62 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 65,62 eur od 5.5.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 74,97 eur , a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2014 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu 1.084,72 eur, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1084,72 eur od 28.6.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o Kreditnej karte, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, návrhom na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 15.7.2008, obchodnými podmienkami pre kreditné karty, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.6.2013, pokusom o zmier zo dňa 12.11.2014, súhrnom transakcii odporcu robených na jeho účte, prehľadom transakcií od 1.1.2011 do 31.12.2014, výzvou SLSP, a.s. odporcovi na zaplatenie zo dňa 11.4.2012, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
SLSP, a.s. ako právnická osoba uzatvoril s odporcom v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 15.7.2008 zmluvu o Kreditnej karte. Predmetná zmluva je síce označená ako „Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karty“, ale nakoľko bola v ten istý deň podpísaná oboma zmluvnými stranami, súd si listinu vyhodnotil ako zmluvu. odporca žiadal o vydanie karty s celkovým úverovým rámcom 30.000 SK a v rámci zmluve je súčasťou predtlačeného textu uvedené, že odporca súhlasí s tým, že banka je oprávnená znížiť výšku úverového rámca až na 10.000 Sk.
Z obsahu zmluvy mal súd , preukázané, že jej druhá strana je jednoliaty prefabrikovaný text bez možnosti , aby odporca do zmluvy zasahoval a teda bez možnosti individuálneho dojednania. Predmetný text je písaný malým písmom. Súčasťou takéhoto husto písaného textu je uvedené vyhlásenie
odporcu, že pred podpísaným tohto návrh u sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre kreditné karty vydanými bankou, s účinnosťou od 5.6.2006. Do takto zakomponovaného jednoliateho textu je zakomponovaný text, že „podpisom tohto návrhu odporca prejavuje vôľu, aby sa právne vzťahy medzi ním a bankou vzniknuté a základe a v súvislosti so zmluvou o Kreditnej karte spracovali v zmysle § 262 Obchodného zákonníka príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka“. ďalej je tu uvedené, že „ výslovne vyjadruje súhlas s tým, aby sa všetky právne vzťahy súvisiace s týmto návrhom riadili príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok kreditných kariet, obchodných podmienok a VOP a podpisom podpisu potvrdil ich prevzatie. Ďalej vyhlásil, že pred podpísaním tohto návrhu bol zo strany banky písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 z. č. 258/2001 Z. z.“
Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že v nej neboli medzi zmluvnými stranami dohodnuté: mesačná splátka istiny, splatnosť prvej splátky, splatnosť poslednej splátky, výška úrokovej sadzby. V čl. 3 bod 3.1 obchodných podmienok pre Kreditné karty je uvedené, že doručením návrhu banke prejavuje klient vôľu uzatvoriť s bankou Zmluvu o Kreditnej karty. Návrh je neodvolateľný a dňom doručenia akceptácie návrhu bankou klientovi alebo doručením kreditnej karty a PIN-kódu držiteľovi karty, vzniká Zmluva o kreditnej karte.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.6.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ( ďalej len „SLSP, a.s.“) a navrhovateľom ako postupníkom bola na navrhovateľa postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporcovi. SLSP, a.s. oznámila odporcovi postúpenie pohľadávky listom z 9.7.2013.
Pohľadávka navrhovateľa bola ku dňu postúpenia pohľadávky podľa vyjadrenia navrhovateľa vo výške 1.202,39 eur a pozostáva z istiny 1.084,72 eur, úroku z omeškania 117,67 eur. V tomto konaní si navrhovateľ neuplatňuje sumu 117,67 eur, uplatňuje len sumu 1084,72 eur ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom mesačných platieb započítaných na istinu.
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so splácaním, navrhovateľ ho vyzval pokusom o zmier z 12.11.2014 k úhrade sumy 1.329,20 eur najneskôr do 15.11.2014. Odporca podľa vyjadrenia navrhovateľa doposiaľ dlžnú sumu istiny ani príslušenstvo neuhradil. Keďže podľa navrhovateľa nedošlo k úhrade pohľadávky, uplatňuje si aj úrok z omeškania od 28.6.2013, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky.
Právny zástupca odporcu žiadal zamietnuť návrh ako nedôvodný. odporca si nie je vedomý , že by mal voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 1084,72 eur. Z návrhu ani listinných dôkazov mu nevyplýva, čo predstavuje žalovaná suma. V rámci vyjadrenia sa právny zástupca odporcu opieral o § 497 Obchodného zákonníka, §§ 2 písm. a),b), §4 ods. 1,2,3,4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,2,3,4 OZ. Podľa jeho názoru ide o spotrebiteľskú zmluvu a preto žiadal súd prihliadať aj na prípadné premlčanie § 5b z. č. 250/2007 Z. z. Z listinného dôkazu - návrhu zmluvy o kreditnej karte - mu vyplýva, že odporca navrhol banke uzatvoriť s ním zmluvu o vydaní kreditnej karty s úverovým rámcom 30.000 Sk. Podľa jeho tvrdenia navrhovateľ nepreukázal, či banka návrh odporcu akceptovala. Pre prípad, že by súd aj zmluvu považoval za zmluvu o úvere, dal do pozornosti, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti zmluvy a to výška úrokovej sadzby, výška a počet splátok, konečná splatnosť úveru Z týchto dôvodov považuje zmluvu za neplatnú. Nesúhlasí s výškou debetných operácií vo výške 7.857,09 eur, lebo nemajú základ v uzavretej zmluve a pochybuje vôbec, že zmluva vznikla. Z listín mu nevyplýva, že by medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o debetnom úroku či dohoda o poplatkoch. Taktiež mu nevyplýva, že zmluva o poskytnutí úveru má písomnú formu podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. Ak navrhovateľ poskytol odporcovi peniaze bez písomnej zmluvy, považuje sa úver za neplatný podľa § 40 ods. 1 OZ a teda vzniká tu povinnosť vrátiť si vzájomné plnenie ( § 451 OZ). Pokiaľ by ale navrhovateľ aj preukázal písomnú formu zmluvy, úver by sa podľa názoru právneho zástupcu považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy (údaj o RPMN). Záverom konštatoval, že odporca čerpal celkovo 6.837,99 eur, zaplatil celkovo 6.772,37 eur, t.j. rozdiel súm predstavuje 65,62 eur a navrhovateľ má nárok len na túto sumu.
Právny zástupca navrhovateľa v písomných vyjadreniach uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úverový rámec 995,82 eur (30.000 Sk) na základe návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte z 15.7.2008. Odporca prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu s bankou doručením jeho návrhu banke a v zmysle čl. 3 ods. 3.1. obchodných podmienok bola zmluva uzatvorená doručením kreditnej karty a PIN - kódu
odporcovi. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a preto tu použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Právny zástupca navrhovateľa sa pri právnej argumentácii opieral aj o rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013. Vzhľadom na povahu úveru a teda právo klienta čerpať a splácať úver po dobu platnosti úverovej karty nie je možné podľa jeho názoru ku dňu podpisu zmluvy určiť presnú výšku a počet splátok istiny, úrokov, poplatkov, ani RPMN či celkové náklady klienta s úverom. Žalovanú sumu 1.084,72 eur právny zástupca presne špecifikoval ako rozdiel debetných operácií ( vo výške 7.857,09 eur) a kreditných operácií ( vo výške 6.772,37 eur). Debetné operácie v celkovej výške 7.857,09 eur pozostávajú z: 1/ sumy 6.837,99 eur ( výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu) , 2/ poplatkov v sume 418,25 eur ( za vedenie účtu, za vyhotovenie výpisu, poplatku za kartovú operáciu, poplatok za zaslanie upomienky,..), 3/ debetných úrokov 597,41 eur, 4/ zmluvných úrokov z omeškania v sume 3,44 eur. Kreditné operácie predstavujú úhrady vo výške 6.772,37 eur.
Z obsahu listinných dôkazov predložených právnym zástupcom navrhovateľa i z jeho písomného vyjadrenia mal súd objektívne preukázané ( čl. 39 spisu), že odporca celkovo postupne vyčerpal sumu 6.837,99 eur a celkovo splatil sumu 6.772,37 eur.
Odporca k veci uviedol, že je klientom SLSP, a.s. od roku cca 1993. Čerpal si v banke viacero pôžičiek, ktoré sa vyplatili, taktiež čerpal hypotekárny úver, ktorý trvá doposiaľ. Potvrdil, že SLSP, a.s. mu ponúkla kartu na črpanie. Z tej karty čerpal peniaze, platil s ňou. Podľa jeho vyjadrenia na jeho účet aj prichádzali mesačne peniaze, teda banka mala možnosť odpočítať si peniaze.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a),b) z. č. 258/2001 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. (účinný k 15.7.2008), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i), j) zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“)
Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 15.7.2008), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom návrhu na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte a obchodnými podmienkami pre kreditné karty súd zistil, že obe listiny sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru a úrokov z omeškania za obdobie od 28.6.2013 do zaplatenia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinný k 17.1.2014,od kedy navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je zaplatenie sumy1.084,72 eur, s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1084,72 eur od 28.6.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o Kreditnej karte.
Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi právnych predchodcom navrhovateľa a odporcom bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo na samotnej zmluve o splátkovom úvere sa uvádzajú ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva bola uzatváraná s odporcom ako spotrebiteľom.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, obchodných podmienok pre kreditné karty, výpisu z účtu odporcu súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe doručenia písomného návrhu odporcu na uzatvorenie zmluvy právny predchodca navrhovateľa návrh akceptoval a v zmysle čl. 3, bod. 3.1. obchodných podmienok bola zmluva uzavretá, lebo odporcovi bola preukázateľne doručená karta a PIN
- ku karte. Súd mal túto skutočnosť preukázanú už tým, že boli z karty realizované výbery a potvrdil to samotný odporca na pojednávaní. Odporca preukázateľne z poskytnutého rámca celkovo postupne vyčerpal sumu 6.837,99 eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy neboli dohodnuté vôbec žiadne pravidelné mesačné splátky - a to ani len v percentuálnom vyobrazení a už vonkoncom nie údaje, čo z mesačnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky; RPMN.
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy. Hoci je v zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter postavenia účastníkov. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd mal z listinných dôkazov i vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa preukázané, že odporca nezaplatil celú vyčerpanú sumu, ale celkovo zaplatil 6.837,99 eur z celkovo vyčerpanej sumy 6.772,37 eur.
Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere si súd ustálil, že v nej nebol vôbec v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to ust. § 2 písm. e/ ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2011 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2011 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 6.772,37 eur od vyčerpanej celkovej sumy 6.837,99 eur zistil, že odporca
doposiaľ neuhradil z poskytnutého úveru sumu 65,62 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a odporca preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 65,62 eur, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť práve túto sumu 65,62 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 5.5.2015 do zaplatenia, kedy preukázateľne odporca prevzal návrh navrhovateľa. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, kedy (aspoň) dal prvý krát jeho právny predchodca na počtovú prepravu výzvu pre odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, preto súd priznal úrok z omeškania od 5.5.2015 a nie od 28.6.2013, ako žiadal navrhovateľ. V zvyšnej časti žalovanej istiny ( rozdiel uplatnenej sumy 1.084,72 eur a priznanej sumy 65,62 eur) súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1O.s.p. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V konaní bol úspešným odporca, jeho právny zástupca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote, preto mu ich súd priznal. Právny zástupca odporcu si správne vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby 16,60 eur. Súd priznal odporcovi úspešnému v konaní trovy právneho zastúpenia v sume 74,97 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia v sume 74,97 eur , ktoré pozostávajú z: 1/ 3 x úkon právnej služby á 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 ); 2/ 3 x režijný paušál v roku 2015: 3 x 8,39 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.