Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/155/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613843 proti žalovanému : S. M. , nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, Bratislava, štátny občan SR, zastúpený opatrovníčkou Dagmar Viktoríniovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III o zaplatenie 2.269,39 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2269,39 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1248,89 eur od 04.02.2011 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 136,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 236,88 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613843 , všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť mu sumu 2.269,39 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia nepovoleného prečerpania účtu. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom dňa 14.02.2011 , postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 17.05.2007 Zmluvu č. 2144555055, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty v znení ich dodatkov. Na základe tejto úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke a zriadil v zmysle všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre žalovaného na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania s podmienkami pri neplnení boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 2.344,39 eur a pozostávala z istiny vo výške 1.323,89 eur a úroku z omeškania vo výške 1.020,50 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 75,- eur. Žalobca si uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 04.02.2011, ktorý nasledoval po dni postúpenia pohľadávky, a to v súlade s a základnou úrokovou sadzbou ECB. Vzhľadom na to, že miesto pobytu žalovaného nie je súdu známe a toto sa nepodarilo zistiť ani vykonaným rozsiahlym šetrením, ustanovil súd uznesením zo dňa 02.05.2014 č.k -107 žalovanému opatrovníčku. Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavila opatrovníčka žalovaného, ani žalobca, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 025.11.2015 a súčasne žiadal, aby súd rozhodol o návrhu bez jeho osobnej účasti, k čomu súčasne udelil súhlas. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o postúpení pohľadávok z 14.02.2011 a jej prílohou, Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Star konto zo dňa 28.03.2006, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu z 17.05.2007, podpisovým

vzorom k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, žiadosťou o zmenu adresy klienta z 05.03.2007, potvrdením o prevzatí produktu : virtuálnej PK Visa Webstudent karty z 03.05.2006, oznámením o splnení obchodných podmienok pre kontokorentné úvery z 17.05.2007, konečným rozhodnutím k žiadosti o kontokorentný úver - Flexidebet z 17.05.2007, potvrdením o poskytnutí flexidebetu , všeobecnými obchodnými podmienkami , oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 a pripojeným poštovým podacím hárkom, pokusom o zmier z 22.08.2013, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 21.03.2011 a zistil tento skutkový stav. Právny predchodca žalobcu - VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 - uzatvoril so žalovaným dňa 28.03.2006 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Star konto predmetom, ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála elektronických distribučných ciest a povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. (ďalej len "zmluva o bežnom účte"). Záverečné ustanovenia zmluvy o bežnom účte odkazovali na všeobecného obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty ako súčasť zmluvy, pričom žalovaný vyhlásil, že sa s nimi oboznámila a súhlasí s nimi. Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 17.05.2007 požiadal žalovaný o poskytnutie úveru vo výške 46.000,- Sk. Právny predchodca žalobcu potvrdil dňa 17.05.2007 písomne žalovanému poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 35.000,- Sk, v zmysle zmluvy o bežnom účte a všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty a to od 18.05.2007 za podmienky mesačných kreditných obratov vo výške 17.500,- SK, t.j. 50% nastaveného limitu a zúčtovania debetných úrokov ku koncu kalendárneho mesiaca, pričom výška úrokovej sadzby bola zverejnená v obchodných miestach banky. Listom zo dňa 17.09.2007 adresovaným žalovanému, vypovedal právny predchodca žalobcu dodatok k zmluve o bežnom účte a zrušil limit prečerpania prostriedkov ku dňu 17.09.2007 a súčasne vyhlásil záväzok žalovaného okamžite splatným z dôvodu nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného vo výške 36.868,11 Sk, t.j. 1223,79 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.02.2011 a jej príloh zistil súd, že VÚB, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému z kontokorentnej úverovej zmluvy vo výške celkom 2344,39 eur. Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.03.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi , ktorý vznikol zo zmluvy č. 2144555055 uzatvorenej s pôvodným veriteľom - VÚB, a.s. v celkovej výške 2.700,- eur a je tvorený istinou vo výške 1.323,89 eur, ostaným príslušenstvom vo výške 1.020,50 eur, úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.323,89 eur od 03.02.2011 do zaplatenia poslednej splátky podľa dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť svoj záväzok voči žalobcovi v 36 pravidelných splátkach v minimálnej výške 75,- eur, pričom prvá splátka sa stala splatnou 29.03.2011. Splátkový kalendár tvoril prílohu dohody. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere sa zákon nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 28.03.2006 zmluvu o bežnom účte a následne dňa 17.05.2007 zmluvu o kontokorentnom úvere tak, že žalovaný v súlade so zmluvou o bežnom účte a obchodnými podmienkami požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru s úverovým limitom 46.000,- Sk a právny predchodca žalobcu mu poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 35.000,- Sk potvrdil, a to od 18.05.2007, na bežnom účte vedenom pre žalovaného u právneho predchodcu žalobcu. Za užívanie flexidebetu právny predchodca žalobcu zúčtovával ku koncu kalendárneho mesiaca debetné úroky, pričom aktuálna výška úrokovej sadzby sa zverejňovala na výveskách v obchodných miestach banky. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť, poskytnúť žalovanému kontokorentný úver, za podmienok dohodnutých v zmluve a uvedených v obchodných podmienkach a to vo výške úverového limitu 35.000,- Sk a žalovanému vznikla povinnosť úver vrátiť a dodržiavať podmienky úverovej zmluvy, ktorej obsah bol určený aj odkazom na obchodné podmienky. Aj keď súd posúdil zmluvu o kontokorentnom úvere ako typovú zmluvu, ktorú uzatvorila na strane veriteľa banka a na strane dlžníka fyzická osoba - nepodnikateľ, nie je možné na vzťah medzi právnymi predchodcom žalobcu a žalovaným aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, pretože aplikáciu citovaného zákona vylučuje citovaného zákona. Žalovaný v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uznal svoj záväzok voči dlžníkovi v celkovej výške 2700,- eur, ktorý vznikol zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom - VÚB ,a.s. , č. zákazníka : XXXXXXXXXX, pričom sa podľa bodu 3 dohody zaviazal , splatiť svoj záväzok v 36 pravidelných splátkach vo výške 75,- eur k 29-emu dňu v mesiaci. Žalovaný v dohode potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutie premlčacej doby upravený v . Uznanie práva je jednostranný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý musí byť v súlade s citovaným zákonným ustanovením urobený v písomnej forme a musí sa týkať právneho dôvodu ako aj výšky uznávaného práva. K platnému uznaniu dlhu podľa , ktoré uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania, sa vyžaduje písomná forma , vyjadrenie právneho dôvodu ako aj výšky dlhu a záväzok dlžníka dlh zaplatiť. Súd konštatuje, že písomná dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, obsahujúca uznanie záväzku žalovaného ako dlžníka čo do dôvodu a výšky , ako aj vyjadrenie záväzku žalovaného zaplatiť dlh v splátkach v dojednanej výške a splatnosti, pričom žalovaný deklaroval v predmetnej dohode svoju vedomosť o premlčaní dlhu, založila jednak pretrhnutie plynutia premlčacej doby vo vzťahu ku záväzku žalovaného ako aj domnienku trvania dlhu v čase jeho uznania. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu uhradil sumu vo výške 75,- eur. Na základe uvedeného považoval súd uplatnený nárok žalobcu vo výške 2269,39 eur za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 1248,89 eur, a to vo výške 9% ročne od 04.02.2011, teda odo dňa od ktorého si žalobca svoj nárok uplatnil. Pri výške sadzby úrokov z omeškania vychádzal súd z nariadenia vlády SR č. v aktuálnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB predstavovala ku dňu omeškania 1 % ročne, teda žalobca domáhajúc sa priznania úroku z omeškania vo výške 9 % , si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške (8 percentuálnych bodov a 1% aktuálna základná úroková sadzba ECB), preto mu súd vyhovel. Žalobca sa stal veriteľom žalobou uplatnenej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.02.2011 v spojení s jej prílohou, čím mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku zaplateného za návrh vo výške 136,- eur , ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 355,32 eur, ktoré vyčíslil v návrhu na začatie konania a v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.11.2015 ako odmenu za tri úkony právnej služby spočívajúce v príprave prevzatí zastupovania , v písomnom podaní na súd - návrhu na začatie konania zo dňa 07.12.2011 a v pokuse o zmier zo dňa 03.10.2011. Výška odmeny za úkon právnej služby v súlade s vyhl. č. prestavovala 91,29 eur , t.j. 109,55 eur vrátane DPH a režijný paušál v roku 2011 vo výške 7,4 eur, t.j. 8,89 vrátane DPH . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 136,- eur a náhrade trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby spočívajúce v prevzatí a príprave zastupovania a v písomnom podaní na súd - návrhu na začatie konania zo dňa 07.12.2011, spolu vo výške 236,88 eur vrátane 20% DPH. Súd nepriznal

žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon písomného podania protistrane - pokusu o zmier zo dňa 03.10.2011, pretože trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. Za takýto úkon je možné považovať odmenu advokáta za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie žalobného návrhu. Za trovy konania však podľa názoru súdu nie je možné považovať trovy, ktoré vznikli pred začatím konania, pri pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu, ako to bolo v tomto prípade písomného pokuse právneho zástupcu žalobcu o zmier. V súlade zaviazal súd žalovaného zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu tak, ako to žiadal vo svojom písomnom podaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.