Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-32-2022.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/32/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.02.2022, č. k. 27T/38/2021-159, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 23.02.2022, č. k. 27T/38/2021-159 uznal obžalovaného za vinného, že
dňa 06.11.2020 v čase o 21.40 hod. v predajni Tesco na ulici Drevená 762/2 v Galante odcudzil čokoládu Raffaelo T4 40 g v hodnote 0,89 € a následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, čím spôsobila poškodenému TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828, škodu vo výške 0,89 €, pričom bol rozhodnutím Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta č. bloku 12101483 dňa 19.11.2019 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/114/2020 zo dňa 29.09.2020, právoplatný dňa 20.10.2020, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, čím spáchal úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/55/2021 zo dňa 21.02.2021, doručený obžalovanému a právoplatný toho dňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) a § 42 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný odvolanie.
Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 15.03.2022 obžalovaný písomne odôvodnil podané odvolanie tým, že sa odvoláva voči výške trestu, nakoľko sa priznal v plnom rozsahu a uznal svoju chybu. Žiada o zmiernenie trestu, nakoľko súd oboznámil so svojim konaním a čin spáchal z nedbanlivosti. Následne opisuje okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, jeho osobné pomery a opakovane uvádza, že tento skutok ľutuje.
Odvolanie obžalovaného bolo odôvodneného aj prostredníctvom jeho obhajcu, podaním zo dňa 11.03.2022, kde uviedol nasledovné (skrátene): Obžalovaný odcudzil čokoládu Raffaelo v hodnote 0,89 Eur, ktorej hodnota nepredstavuje ani zákonom stanovenú výšku malej škody podľa ustanovenia § 125 Trestného zákona. Aj napriek skutočnosti, že bol za taký trestný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený, skutočnosť, ktorá má za následok navýšenie trestnej sadzby za takto spáchaný trestný čin, má za to, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace so stredným stupňom stráženia je vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu, ako i samotnú hodnotu odcudzenej veci vo výške 0,89 Eur je trest neprimerane prísny. Domnieva sa, že na základe uvedeného je tu priestor na uloženie nižšieho trestu, alternatívne, pre upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Obžalovaný sa vyjadril, že celý výkon trestu navštevuje psychológa, snaží sa o nápravu. To, za čo ho súd odsúdil sa stalo naozaj tak, ako uviedol. Je zaradený na výstupný oddiel. Robí všetko pre to, aby sa vedel zaradiť do života. Do bývalého prostredia sa nevracia, ide bývať k matke. V rámci konečných návrhom prokurátor uviedol, že výrok prvostupňového súdu o treste považuje za zákonný a správny. Uložený trest vzhľadom na minulosť obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom, považuje za primeraný. Navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa pridržal skutočností uvedených v odvolaní. Žiada súd, aby zvážil všetky okolnosti, na ktoré poukázali. Navrhuje, aby súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil miernejší trest, resp. mu upustil od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaný požiadal súd o zmiernenie trestu, resp. aby rozhodol tak, ako navrhuje advokát. Nemyslí si, že sa napraví tam, ale napraví sa na slobode. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace nepodmienečne. Trestnú sadzbu uvedenú v § 212 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona v jej dolnej hranici, nakoľko správne zistil prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, a preto zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby a ukladal trest vo výmere novej trestnej sadzby 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.
Pri určovaní výšky trestu prvostupňový súd vychádzal najmä z odpisu registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol 21 krát súdne trestaný, pričom štrnásť týchto záznamov sa týka trestného činu krádeže a v prípade osemnástich záznamov mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. mu bol nariadený výkon tohto trestu z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ďalej vyplýva, že sa dopustil rôznych priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, majetku, verejnému poriadku alebo na úseku cestnej dopravy. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, že obžalovaný je síce recidivistom, avšak zároveň sa k trestnej činnosti priznával a urobil vyhlásenie o vine, je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 1 rok a 4 mesiace (uložený na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby) z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. Vzhľadom na trestnú minulosť a opakované páchanie majetkovej trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný vinný aj v tomto prípade, nemožno považovať trest uložený súdom prvého stupňa za neprimerane prísny, tak ako to uvádza obžalovaný vo svojom odvolaní. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa totožnej trestnej činnosti, pričom predchádzajúce odsúdenia a opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody u obžalovaného neviedli k náprave, a preto uloženie miernejšieho trestu, resp. upustenie od uloženia trestu by vzhľadom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nemohlo byť vo vzťahu k osobe obžalovaného považované za účinné. Priznanie obžalovaného ku skutku, jeho oľutovanie a výška spôsobenej škody boli prvostupňovým súdom zohľadnené pri určení výšky trestu, pričom bez týchto skutočností, by pripadalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody bližšie k hornej hranici trestnej sadzby. Účel trestu a celkové pozitívne pôsobenie na osobu obžalovaného je teda v jeho prípade, ako recidivujúceho páchateľa trestnej činnosti, možné naplniť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom výšku uloženého trestu obžalovanému považuje odvolací súd za primeranú, nakoľko trest je uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby, čo v prípade opakovane trestaného páchateľa úmyselnej trestnej činnosti v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimerané. Vzhľadom na uvedené, upustenie od uloženia súhrnného trestu v tomto prípade nepripadá v úvahu, rovnako tak ani mimoriadne zníženie trestu. Predchádzajúce odsúdenia nespojené s odňatím slobody uložené obžalovanému v minulosti (či už podmienečné odsúdenie alebo upusteniu od uloženia súhrnného alebo ďalšieho trestu) nemali na neho žiadny výchovný účinok, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Niet prečo sa potom domnievať, že v súčasnosti by miernejší trest splnil svoj zákonom sledovaný účel. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.