Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-121-2014.pdf
PDF · 71.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/121/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému V. B. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.augusta 2003 (ďalej len Tr. zák.) na neverejnom zasadnutí 12.novembra 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného V. B. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.septembra 2014, sp. zn. 2Nt/56/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného V. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 30.septembra 2014, sp. zn. 2Nt/56/2014 podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 (ďalej len Tr. por.) zamietol návrh odsúdeného V. B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.02.2009, sp. zn. 8T/17/2006, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.07.2010, sp. zn. 23To/89/2009, uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. a odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej trojdňovej lehote, teda včas, odsúdený V. B. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení - včítane doplnenia - poukázal na to, že pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že ním prezentované skutočnosti uvádzané v návrhu na povolenie obnovy konania ako aj na verejnom zasadnutí neodôvodňovali zmenu výrokov o vine, pretože žiadna zo skutočností, ktoré prezentoval nebola na verejnom zasadnutí preukázaná, nepostupoval správne. Povinnosťou súdu bolo podrobne ho vypočuť s tým, že on sa v pôvodnom konaní k veci nevyjadroval z dôvodu obavy o svoj život a život svojej rodiny. Novou skutočnosťou v predmetnej trestnej veci je okolnosť, že za organizátora trestnej činnosti označil B. Y. a on by sa vedel konkrétne vyjadriť k okolnostiam, kto sa mu v súvislosti s prejednávanou vecou vyhrážal a v čom spočívala činnosť organizátora trestnej činnosti B. Y.. On bol pritom odsúdený len na základe krivého svedectva svedkov, ktorých už vo svojich odvolaniach a žiadostiach menoval a týmto faktom sa pritom nikto nezaoberal, naopak, jeho odsúdením bol oficiálne zlegalizovaný fiktívny obchod a zosnovanie zločineckej skupiny. Je mu neustále podsúvaná trestná činnosť, ktorú nespáchal. Naopak, podozrenie z trestnej činnosti má on a to na daňovú kontrolórku Ing. M., ktorá svojou výpoveďou priviedla orgány činné v trestnom konaní do omylu. Ani nadriadený orgán pritom objektívnosť stanoviska daňovej kontrolórky nepreveril. Aj na podklade zásady „ in dubio pro reo“ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.novembra 2015 podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného V. B. nie je dôvodná.
Okresný súd postupoval na verejnom zasadnutí v súlade so zákonom (§ 291 až 298 Tr. por.) a správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr.por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť, okrem iného, iné rozhodnutie o vine. V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu dostatočné zrejmé nielen to, že odsúdený V. B. návrhy na vykonanie dôkazov v rozsahu a spôsobom uvedeným v návrhu na povolenie obnovy konania i v podanej sťažnosti prednášal už v pôvodnom konaní tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom. Okresný i krajský súd sa návrhmi odsúdeného dôsledne zaoberali, avšak vzhľadom na vo veci vykonané dôkazy - predovšetkým na výpovede svedkov L. Y., B. J., M. O. a najmä R.. S. M., s ktorými korešpondovali aj listinné dôkazy, predovšetkým na vec sa vzťahujúce faktúry, príjmové pokladničné doklady i výpisy z účtov, návrhy odsúdeného na vykonanie ďalších dôkazov neakceptovali a v odôvodnení rozhodnutí sa s nimi vysporiadali. Námietky odsúdeného týkajúce sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov v pôvodnom konaní a najmä nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku a nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia neakceptoval v konaní o dovolaní odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/89/2009, zo dňa 8.júla 2010 ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 20.novembra 2013, sp. zn. 1Tdo 52/2013 dovolanie odsúdeného V. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. Z hľadiska vyššie naznačených záverov preto odsúdeným V. B. v návrhu na povolenie obnovy konania i v podanej sťažnosti uvedené návrhy na vykonanie dôkazov nemožno v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. považovať za skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a odôvodňujúce povolenie obnovy konania. Za nové skutočnosti ani dôkazy spĺňajúce zákonom stanovené podmienky pre povolenie obnovy konania nemožno považovať tvrdenia odsúdeného, že nespáchal skutok, ktorý bol v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., rovnako ani jeho námietky vo vzťahu k dôkazom vykonaným v pôvodnom konaní, k postupu súdu, ktorým nevyhovel jeho návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, najmä výsluchu ním navrhovaných svedkov, k hodnoteniu vykonaných dôkazov súdom a k správnosti rozhodnutí okresného a krajského súdu v pôvodnom konaní. Ako správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, tieto tvrdenia odsúdeného, jeho námietky i návrhy boli v pôvodnom konaní nielen známe, ale okresný i krajský súd sa s nimi zaoberali a vzhľadom na vo veci vykonané dôkazy jeho tvrdeniam neuverili a jeho návrhy neakceptovali. Nejde teda o nové dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení s inými skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, než aké je uvedené v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku. Pokiaľ odsúdený žiadal prehodnotiť správnosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o jeho vine a treste i správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, okresný súd v napadnutom uznesení správne zdôraznil, že v konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme a či sú také závažné, že by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť zmenu výrokov o vine a treste. V danom prípade tomu tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol. Krajský súd, keďže sa so závermi okresného súdu stotožnil, nepovažoval námietky odsúdeného V. B. uvedené v jeho sťažnosti za dôvodné.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného V. B. za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.